Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 21.02.2012 uskutočnila sa turistická akcia.
Opekanie pri poľovníckej chate Galmus.
Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy
Trasa akcie : Olcnava – Raj – Kňazovka – Zbojský stôl – Hrebeň Galmusa – Poľovnícka chata
Galmus – Líšči vrch - Krompachy
Dĺžka trasy : 17.5 km Prevýšenie : 490 m Čas trasy podľa mapy: 5.30 hod
Členovia KST MŠK : Šlacka, Muller, Mullerová, Gengeľ, Neubeller, Pobiecka, Čupaj
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy č. 125 Turistický atlas list č. 139, 140
Popis trasy :
Trasu začíname od informačnej mapy Galmus na ŽSR, od smerovníka zelenou značkou smerom Za horou.
<<< Najstaršia písomná zmienka o obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého
zachovala z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa
Karola Róberta z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje obec pod názvom:"ALCZWNO,
QUE VILLA ALBI DITRICI APPELATUR..." teda "Olcnava, ktorá sa nazýva obcou Bieleho Ditricha. " Označenie
"biely" pred menom ho malo odlíšiť od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o zárodok priezviska. Pokiaľ
ide o spomenutého Ditrich, ide zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí s panstvom
Richnavského hradu, pre ktorý Olcnava a okolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku Richnavského hradu
sa Olcnava dostala do domény Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov v 16. a
Čákiovcov od konca 17. storočia. >>> Pri smerovníku v centre obce Olcnava zabočíme vpravo žltou značkou smerom
na Zbojský stôl. Značka vedie hore dolinou Raj, za poslednými domami zabočí vpravo na lúku okolo starej horárni
vpravo do lesa a svahom sa značka vracia smerom nad Olcnavu na rozsiahle lúky. Ráno je niekoľko stupňov pod
nulou, jasno a slnečno, ponúkol sa nádherný výhľad na Spišský hrad, Dreveník, vpravo hrebeň Braniska a v pozadí
tajomné a nepoznané Levočské vrchy. Je súvislá snehová prikrývka asi 10 cm. Značka zabočí vľavo do lesa a
pokračuje lesom miestami hlbokými úvozmi a miestami peknými typickými hrebeňmi. Stúpajúc hore lesom nás čaká
milé oživenie výstupu v podobe malého skalného mestečka tvoreného vápencovými skalami, po chvíli krátkym strmým
výstupom sa dostaneme na lúčnatý vrchol Kňazovky pokrytý snehom, pekné oddychové miesto na trase. Kríž na vrchole
postavili veriaci z Olcnavy. Zabočíme vpravo až prídeme na severný svah Kňazovky odkiaľ je výhľad do Hornádskej kotliny,
Spišský hrad, Dreveník, hrebeň Braniska a tajomné a nepoznané Levočské vrchy. Pokračujeme po žltej značke južným
smerom / po chvíli môžete odbočiť vľavo kde je voľný svah a je pohľad na hrebeň Galmusa a Branisko / cez malé sedielko
až prídeme na hrebeň Galmusa k smerovníku na Zbojskom stole. Modrá značka pokračuje vľavo cestou po hrebeni, tú už
je viac snehu a pohyb je trochu náročnejší. Pri smerovníku Nad Sejkovou odbočuje vľavo žltá značka cez Prostú dolinu k
druhému jazeru Za horou. Nad Sejkovou vľavo sú rozsiahle polomy ktoré umožňujú výhľady do Hornádskej kotliny,
pohľad na hrebeň Braniska a na tajomné a nepoznané Levočské vrchy. Postupne hrebeňom prídeme na dlhú lúku,
v tretine lúky z oboch strán cesty sú dva prepadliny. Vchod do prepadliny vľavo bol zaistený drevenou výstužou a bolo
možné sa dostať pomocou lana do hlbín diery. Speleológovia zo Sloviniek v minulosti často zostupovali do diery kde
robili prieskum. Keď prestali prieskumy, vchod sa neudržiaval a časom sa zasypal. Prepadlina vpravo bola zasypaná
zeminou. Postupom času nastalo však uvoľnenie a na dne prepadliny sa vytvoril kolmý otvor do hlbín prepadliny. Cez
úzku tiesňavu netypickú pre hrebeň pokračujeme k poľovníckej chate Galmus. Modrú značku križuje žltá značka, vľavo
smeruje cez Za Horou do Spišských Vlách, vpravo cez Bielu skalu do Sloviniek. Môžete odbočiť vpravo žltou značkou
a pozrieť si Bielu skalu, vrátiť sa a pokračovať ďalej modrou značkou. Vpravo od cesty na zákrute je prameň vody, jediný
prameň na hrebeni Galmusa. Pri poľovníckej chate je prístrešok so stolom kde si môžete oddýchnuť, občerstviť sa a v
prípade zlého počasia je možné sa tu ukryť. Pri chate opečieme slaninku alebo klobásku. Je nádherný slnečný deň, slnko
hreje a preto sa neponáhľame a zdržíme sa tu dlhšie. Pokračujeme ďalšou lúkou so senníkom, ktorá je súčasťou veľkej
lúky okolo poľovníckej chaty na Galmuse ďalšou lúkou pod Kobylou. Pokračujeme popod vápencové skalnaté zrázy pod
Kobylou ktoré sú vľavo. Za smerovníkom Pod skalou vľavo sú väčšie polomy ktoré umožňujú výhľad na Hornádsku kotlinu
a hrebeň Braniska vpravo. Pokračujeme vpravo na hrebeň Líščieho vrchu pokrytého zasneženou rozsiahlou lúkou, z ktorej
sú výhľady na Plejsy a Bačov vrch. Snehová prikrývka sa zmenšuje a pohyb je už lepší. Cestou vpravo schádzame
postupne do doliny, okolo Vitálnym sveta vchádzame do Krompách. <<< Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií
Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu.
Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných
osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo
povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko
šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci
s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy
považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období
stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery.
Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus
s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv a
nárokov voči mestu. Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala
viac ako polovicu obyvateľov / 3500 zo 6500 / a jej produkcia dosahovala 85 tisíc ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele
ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v Krompachoch prvá vodná elektráreň na
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Smerovník na ŽSR Olcnava.
-
-
Informačná mapa Galmusa na ŽSR Olcnava. Mapu osadilo združenie Galmus.
-
-
Začiatok trasy na ŽSR Olcnava.
-
-
Hornádska kotlina v pozadí hrebeň Braniska, vľavo Smrekovica, vpravo Sľubica pohľad z lúky sponad Olcnavy
zo žltej značky.
-
-
Hornádska kotlina v pozadí tajomné a nepoznané Levočské vrchy pohľad z lúky sponad Olcnavy zo žltej značky.
-
-
Výstup na Kňazovku.
-
-
Rovná lúka na vrcholu Kňazovky, je tu postavený kríž a veriacimi z Olcnavy.
-
-
Drevená plastika na kríži.
-
-
Smerovník na vrcholu Kňazovky.
-
-
Hrebeň Galmusa – Zbojský stôl.
-
-
Hrebeň Galmusa.
-
-
Hrebeň Galmusa časť Nad Sejkovou.
-
-
Smerovník Nad Sejkovou.
-
-
Hrebeň Braniska so Sľubicou pohľad z hrebeňa Galmusa časť Nad Sejkovou.
-
-
Hrebeň Braniska so Sľubicou, vľavo sú tajomné a nepoznané Levočské vrchy pohľad z hrebeňa Galmusa.
-
-
Veľká lúka na hrebeni smerom k poľovníckej chate Galmus.
-
-
Dôkladná príprava na opekanie.
-
-
Najväčšia romantika opekania keď je okolo nádherne bielo, spredu hreje oheň do chrbta dobiedza mráz.
Počas turistiky za nádherného slnečného zimného dňa opekaná slaninka s klobásou chutia výborne.
-
-
Najväčšia romantika opekania keď je okolo nádherne bielo, spredu hreje oheň do chrbta dobiedza mráz.
Počas turistiky za nádherného slnečného zimného dňa opekaná slaninka s klobásou chutia výborne.
-
-
Hrebeň Braniska so Sľubicou vpravo pohľad z časti Pod skalou.
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Olcnava – Zbojský stôl /
Fotogaléria - Krompachy / Krompachy - Galmus - Poráč /
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
|