KST Krompachy | 13. Malá Fatra

Dňa 25.05.2012 uskutočnila sa turistická akcia.

Výstup na Veľkú lúku na Martinských holiach.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Zámok Kunerád – Veterná - Veľká lúka – Veterná – Horná lúka – Sedlo Maríková –

Zámok Kunerád

Dĺžka trasy : 20 km Prevýšenie : 960 m Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacka, Papcun, Pacunová, Hamráková, Olšavský, Olšavská, Čupaj, Čupajová

Kunová, Neubeller, Gemgeľ, Uhrin, Mosin, Šefčíková

Turistická mapa Malá Fatra – Martinské hole – č. 120 Turistický atlas list č. 85

Popis trasy :

Trasu začíname žltou značkou od spodného hospodárskeho objektu zámku Kunerád. Značka vedie spevnenou cestou

Svitačovou dolinou. Kuneradský potok svojou eróznou činnosťou vymodeloval skalnaté dno doliny. Okolo sa nachádzajú

nádherné zdravé lesy. Značka mierne stúpajúcou dolinou. Až pod Veterným začína ozajstná turistika, veľké prevýšenie

na malom úseku, dáva zabrať kondícii. Pomaly vystupujeme na hrebeň Lúčanskej Malej Fatry, na jeden z mnohých

značených vrcholov hrebeňa a to Veternú. Vystúpili sme na nádherný, holý lúčnatý hrebeň Malej Fatry. <<< Malá Fatra

patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Pôdorys pohoria Malá Fatra predstavuje nepravidelnú elipsu s

celkovou vzdušnou dĺžkou 52 km a najväčšou šírkou 16 km. Charakteristickým znakom je hlavný hrebeň, ktorý sa kľukatí a

vytvára rázsochy oddeľujúce hlboké doliny. Strečniansky priesmyk rozdeľuje Malú Fatru na dva geomorfologické podcelky.

Na sever od rieky sa nachádza Krivánska Malá Fatra, ktorej veľká časť s rozlohou 22 630 ha je od 1. apríla 1988 národným

parkom. Pomenovaná je podľa najvyššieho vrcholu - Veľkého Kriváňa. Na juh od Váhu sa nachádza Lúčanská Malá Fatra,

ktorá je pomenovaná podľa jej najvyššieho vrcholu - Veľkej lúky. Lúčanská Fatra je na východe ohraničená riekou Turiec a na

západe riekou Rajčianka. Váh v tomto mieste vytvára Domašínsky meander. Ďalej proti smeru toku vytvára Váh Kraľoviansky

meander, ktorý oddeľuje Malú Fatru od Veľkej. Malá Fatra oddeľuje Žilinskú kotlinu od Turčianskej. Na juhozápade tvorí

Fačkovské sedlo hranicu so Strážovskými vrchmi. Na severe susedí s Kysuckou vrchovinou, Oravskou Magurou, Oravskou

vrchovinou a na východe s Veľkou Fatrou. Malá Fatra je súčasťou vrásovo - príkrovovej stavby fatransko-tatranského pásma

jadrových pohorí Západných Karpát. Jej kryštalinické jadro tatrika je tvorené hlbinnými vyvrelinami mladšieho paleozoika

(karbónu) granodioritmi a tonalitmi, ktoré postupne kryštalizovali a vyzdvihovali sa až do dnešnej podoby. V málo odolných

horninách vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami a skalnými vežami (napríklad komplex Rozsutcov,

Boboty, Sokolie, Vrátna dolina, Tiesňavy). Výraznými krajinotvornými prvkami sú bralné partie, z krasových foriem sú zastúpené

škrapy, závrty, priepasti, kaňony, jaskyne, krasové pramene. >>> Názov tejto časti potvrdzuje oprávnenosť pomenovania, fúka tu

silný vietor. Po výstupe na Veterné sa hrebeň ukáže v plnej kráse svojim nádherným kruhovým výhľadom. Na sever sa tiahne

lúčnatý hrebeň smerom na Veľkú lúku. Na západ sa pred nami otvára nádherná Rajecká kotlina v pozadí sa črtajú Súľovské

vrchy. Zabočíme vľavo červenou značkou smerom Vidlica, Veľká lúka. Ako postupujeme smerom na Veľkú Lúku vietor pomaly

ustáva. Na hrebeň sa nachádza veľké množstvo nízkych, polámaných a vyschnutých stromov, vyzerajúcich ako zo strašidelnej

rozprávky, svedčiacich o krutých podmienkach ktoré tu panujú v prípade zlého počasia. Vystupujeme na vrchol Veľkej lúky k

vysielaču. Smerom na juhozápad sa tiahne najširšia južná časť hrebeňa s dominantným vrcholom Kľaku. Na sever je vidieť

areál vysielača na Krížave. Pred nami opäť dominuje Rajecká kotlina. Na Veľkej lúke si oddýchneme, občerstvíme sa a červenou

značkou pokračujeme naspäť, Vidlica, Veterné. Z Veterného hrebeň klesá až sa ponorí celý do lesa. Až po Hornú lúku nie sú z

hrebeňa žiadne výhľady. Z Hornej lúky je výhľad na časť hrebeňa Veľkej lúky a Vidlice. Z Hornej lúky hrebeň stále klesá a

pokračuje lesom, miestami sú výhľady na okolité lesy Malej Fatry. V sedle odbočíme vpravo modrou značkou smerom zámok

Kunerád. Dolinkou okolo potôčika Bystrička prichádzame k spodným hospodárskym objektom zámku Kunerád. Cestičkou a

schodmi vystúpime k zámku. Zámok je momentálne stavenisko a je ohradený kovovým plotom. <<< Kuneradský zámok je

bývalý lovecký zámok vo Svitačovej doline vo výške 620 m n. m. Zámok aj s areálom je národnou kultúrnou pamiatkou.

Zámok dal postaviť v roku 1916 gróf Balestrém, pruský junker. Stavba mala pôvodne slúžiť ako rekreačný lovecký zámok pre

vtedajších cisárov Rakúsko - Uhorska a Nemecka - Františka Jozefa a Viliama II. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa tento zámer

neuskutočnil. Slúžil ako rodinné sídlo pre potreby rodiny Balestrémovcov, ktorý zámok navštevovali. Neskôr počas SNP mala v

zámku sídlo 2. partizánska brigáda M. R. Štefánika. Preto ho 25. septembra 1944 nemecké jednotky vypálili. Dnes tu je osadená

pamätná tabuľa. Po rekonštrukcii v roku 1959 slúžil zámok ako liečebná ozdravovňa pre ľudí s problémami dýchacích ciest.

Ďalšia rekonštrukcia prebehla v roku 1974 a zámok patril Kúpeľom Rajecké Teplice. Od roku 1989 je súkromným vlastníctvom

a nevyužívaný. V súčasnosti prebieha jeho ďalšia rekonštrukcia. V budúcnosti sa zo zámku má stať rekreačné zariadenie.

10. marca 2010 zasiahol počas rekonštrukcie strechu zámku veľký požiar.Stavba je postavená v štýle modernej secesie

podľa francúzskej architektúry. Zámok dopĺňajú nárožné veže, vikiere, terasy s arkádami, vonkajšie schodiská a park. K zámku

bola postavená kaplnka svätej Terezky Ježiškovej. Pôvodne bol zámok moderne zariadený a pripojený na vlastnú vodnú

elektráreň. >>>

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Ústie Svitačovej doliny.

Kuneradský potok svojou eróznou činnosťou vymodeloval skalnaté dno doliny.

Svitačovskou dolinou vedie spevnená cesta.

Po strmom výstupe prichádzame na začiatok miernejšieho bočného hrebeňa na Veterné.

Vystupujeme bočný hrebeňom na hlavný hrebeň na Veterné.

Na bočnom hrebeni.

Južná široká časť hrebeňa Malá Fatra s dominantou Kľakom pohľad spod Veterného..

Bočný lúčnatý hrebeň smerom na Veterné.

Smerovník na Veternom.

Na Veternom silný vietor potvrdzoval oprávnenosť pomenovania tohto vrcholu v hlavnom hrebeni.

Rajecká kotlina v pozadí Súľovské vrchy pohľad z Veterného.

Na Veternom.

Na hrebeni sa nachádza veľké množstvo nízkych, polámaných a vyschnutých stromov, vyzerajúcich ako zo

strašidelnej rozprávky, svedčiacich o krutých podmienkach ktoré tu panujú v prípade zlého počasia.

Smerovník na Veľkej lúke.

Chvíľa oddychu na Veľkej lúke.

Rajecká kotlina v pozadí Súľovské vrchy pohľad z Veľkej lúky.

Chvíľa oddychu na Veľkej lúke.

Hrebeň smerom na Veterné.

Veterné pohľad smerom od Hornej lúky.

Hrebeň smerom na Hornú lúku pod Veterným.

Rajecká kotlina v pozadí Súľovské vrchy pohľad z Hornej lúky.

Smerovník na Hornej lúke.

Na Hornej lúke v pozadí hrebeň z vrcholom Veterné.

Hrebeň vedie lesom smerom do sedla Maríková.

Smerovník v sedle Maríková.

Prístupový chodník so schodmi k zámku Kunerád.

Kuneradský zámok je bývalý lovecký zámok vo Svitačovej doline.

Schodište k hlavnému vchodu.

Kuneradský zámok je bývalý lovecký zámok vo Svitačovej doline.

Upravená záhrada pri ubytovacom zariadení U Vierky v Rajci.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Malá Fatra / Martinské hole - Rajecká Lesná /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.