KST Krompachy | 27. Silvestrovský výstup na Bielu skalu

Dňa 31.12.2012 uskutočnila sa turistická akcia.

Silvestrovský výstup na Bielu skalu.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Krompachy – Líšči vrch – Mlynček – Biela skala - Poľovnícka chata Galmus –

Líšči vrch – Chata Vápenec - Krompachy

Dĺžka trasy : 13.5 km Prevýšenie : 470 m Čas trasy podľa mapy: 5.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacky, Šlacka, Muller, Mullerová, Čupaj, Čupajová, Papcun, Gaľa, Olšavský, Olšavská, Kunová,

Uhrin, Miček, Mikulová, Vozárová, Dzurňáková, Dzurňák, Petruš, Šlacký, Stanek, Hamrákov

Kandričák, Gengeľ, Neubeler, Mertinko, Mertinková,

Nečlenovia KST MŠK : 18 účastníkov

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy č. 125

Turistický atlas list č. 140

Popis trasy :

Napriek dlhodobým predpovedia, počasie sa vydarilo, je pekne slnečno aj keď trochu mrazivo. Otvorenie výstupu sa

uskutočnilo pri Mestskom úrade. Trasu začíname od informačnej mapy združenia Galmus, ktorá sa nachádza vľavo od

mestského úradu modrou značkou smerom Galmus. <<< Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách

pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku

14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených

konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku

pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok.

V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca

nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci.

Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré

súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja nastal v roku 1841,

kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa zemepán A. V. Csáky vzdal

svojich práv a nárokov voči mestu. Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň najväčší rozmach. Železiareň

zamestnávala viac ako polovicu obyvateľov / 3500 zo 6500 / a jej produkcia dosahovala 85 tisíc ton železa a viac ako 100 tisíc

ton ocele ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v Krompachoch prvá vodná elektráreň na

Slovensku s výkonom 22 kW. >>> Prechádzame modrou značkou cez mostom okolo VÚB vľavo, pred kaplnkou

sv. Jána Nepomúckeho postavenej v roku 1776 zabočíme vpravo smerom na Čardu. <<< Vľavo sa nachádza Baroková

kúria postavená v polovici 18. storočia a prebudovaná koncom 18. storočia rodinou Gundelfingerovcou. Po nich sa stal

majiteľom barón Piller – park okolo kúrie sa dodnes volá Piller - park. >>> Dnes objekt slúži ako penzión. Pokračujeme

ďalej, vľavo sa nachádza vitálny svet Velnes. Za vitálnym svetom odbočíme vpravo okolo betónových krížov, pri poslednom

kríži značka prudko zabočí vľavo a pokračujeme lesným chodníkom. Na južnom a východnom svahu Líščieho vrchu je

vidieť množstvo lesných chodníkov vybudovaných v roku 1908 ako súčasť budovania slnečných kúpeľov ktoré v roku 1908

začal stavať na Líščom vrchu Ing. Viktor Lorenc. <<< Pravdepodobne v roku 1910 sa konala veľkolepá slávnosť s

príležitosti otvorenia časti kúpeľov. V zime bola otvorená sánkarská dráha s požičiavaním sánok. Nedostatok financií

začalo sprevádzať stavbu kúpeľov. V roku 1912 prebehlo exekučne konanie kde sa Lorencov majetok rozpredal. Kúpele

skončili. Budovy ktoré tu ostali sa postupne rozobrali miestnym obyvateľstvom. >>> Značka vedie južným svahom a

postupne pokračuje lesnou cestou na lúčnatý hrebeň Líščieho vrchu, odtiaľ už začínajú prvé výhľady. Oproti je vrchol

Sľubice za nami sú Plejsy, vľavo je Biela skala. Cesta po chvíli pokračuje lesom, v miestach Pod skalou kde niekedy

bol les, vpravo teraz je polomové rúbanisko, ktoré umožňuje výhľad do Hornádskej kotliny a na hrebeň Braniska so Sľubicou.

Pokračujeme ďalej značkou popod skaly juhovýchodného svahu Kobyly. V mieste kde značku zabočí prudko do svahu

vpravo odbočíme zo značky vľavo neznačeným lesným chodníkom. Prechádzame severovýchodným svahom Bielej skaly,

časťou s miestnym názvom Mlynček až vychádzame na zelenú značku ktorou pokračujeme vpravo cez mladý hustý

Smrekovcový les. Po chvíľke začíname vystupovať strmým svahom na vrcholovú lúku Bielej skaly, kde značka pokračuje

vľavo cez lúku na samotný vrchol Bielej skaly s krížom. Na lúke je súvislá zamrznutá snehová prikrývka. <<< Obec

Slovinky vznikla ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa

Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina kráľa

Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“ V 14. storočí patrila obec Richnavskému

panstvu. V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom, neskôr Csakyovcom až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií dvoch obcí s názvom „Zluwinkautraque“. Od roku 1550 sa v

dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka a od roku 1555 aj Nižné Slovinky – Alsószlovinka.

Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom.

V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro a meď. Vlastná administratívna činnosť sa začala v Slovinkách

už v 16. storočí. Svedčia o tom odtlačky pečatí Nižných Sloviniek. Pečať si Vyšné Slovinky dali vyhotoviť v roku 1795.

Na oboch pečatiach sú erbové znamenia s určitými odlišnosťami. Vyšné a Nižné Slovinky sa po stáročia vyvíjali samostatne

až do roku 1943 kedy sa znovu zlúčili. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj oceliarskou hutou Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili

ťažiari zo spolku „Hornouhorských ťažiarov “. Kostol a fara v Slovinkách existovali už v 14. storočí. Súčasný Grécko-katolícky

kostol zasvätený „ Sv. Jurajovi“ bol postavený na prelome 18. a 19. storočia. 30. júna v roku 1993 vyfáral z bane posledný

vozík medenej rudy. Týmto sa skončila slávna história dobývania rúd v Slovinkách. Pravoslávny chrám „Voznesenija hospodina“

bol postavený v roku 1996. >>> Vrchol Bielej skaly je otvorený smerom na juh. Zo svahu vyčnievajú skaly ktoré vystupujú z

vápencového podložia Bielej skaly. Pohľad je na hrebeň oddeľujúci Hnileckú dolinu od Sloviniek. Zľava začiatok hrebeňa

Plejsy, Krompašský vrch, Ostrý vrch, Havrania hlava hrebeň pokračuje na Bukovec. Vpravo masív Slovinskej skaly.

Z vrcholu Bielej skaly pokračujeme žltou značkou okolo prameňa Harmanka k poľovníckej chate Galmus. Z vrcholovej

lúky smerom na sever je vidieť štíty hrebeňa Vysokých Tatier. Pri chate je prístrešok kde je možné ukryť sa v prípade

zlého počasia. Od chaty pokračujeme modrou značkou vpravo smerom Krompachy ponad prameň cez tiahlu lúku pod

Kobylou, popod juhovýchodné skalné steny Kobyly. Po chvíli odbočíme vpravo novo urobenou neznačenou lesnou cestou

ktorá schádza do dolinky, kde pokračujeme zelenou značkou vľavo smerom do Krompách. Prechádzame časťou dolinky

nazývanej Vápenec. Táto časť má pomenovanie podľa zvyškov starej pece na pálenie vápenca na vápno. Na chate Vápenec

/ miestny názov Čárda / dáme si malé občerstvenie, dobrú fazuľovú polievku s domácimi pagáčmi. Posedíme si v útulných

priestoroch tejto starej chaty vyhrievanej železnou pieckou. Po chvíli zelenou značkou sa pustíme do Krompách s pocitom

dobré stráveného dňa v peknej prírode okolo Krompách.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Otvorenie Silvestrovského výstupu na Bielu skalu pred Mestským úradom.

Líščí vrch.

Sľubica pohľad zo značky v časti sponad Nad skalou.

Sľubica pohľad zo značky spod Bielej skaly.

Slovinky v pozadí hrebeň z Krompašského vrchu smerom na Bukovec pohľad z Bielej skaly.

Vrchol Bielej skaly.