KST Krompachy | 25. Pietná spomienka na Kláštorisku

Dňa 10.11.2012 uskutočnila sa turistická akcia.

Účasť na pietnej spomienke na symbolickom cintoríne - Kláštorisko.

Pietnu spomienku podporujú : Asociácia horských sprievodcov Slovenský raj

Horská služba na Slovensku oblasť Slovenský raj

Klub seniorov HSnS

Horská záchranná služba

Obec Letanovce

Trasa akcie : Podlesok – Sucha Bela – Kláštorisko – Hrdlo Hornádu – Podlesok

Dĺžka trasy : 15 km Prevýšenie : 500 m Čas trasy podľa mapy: 6.00 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Muller, Mullerová, Stanek, Gengeľ, Papcun, Olšavský, Petruš, Čupaj

Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 137

Popis trasy :

Trasu začíname na Podlesku zelenou značkou roklinou Suchá Bela. Ráno je hmla a dosť chladno.

Vchádzame do ústie Suchej Belej, najromantickejšej a najkrajšej tiesňavy Slovenského raja a jednej z najkrajších

tieňav Slovenska. Voda pretekajúca tiesňavou pramení v samom závere rokliny cestou prijíma množstvo vody z bočných

svahoch a doliniek. <<< História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením

prof. M. Rótha sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník.

V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových

vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957. Jej pozdĺžny profil je výrazne stupňovitý, takže na sérii

skalných stupňov sa vytvorila kaskáda vodopádov. >>> Ústie rokliny je mierne stúpajúce so širším dnom pokrytým

kamennými nánosmi potoka Suchá Bela. Po dažďoch je v rokline dosť vody. Dno rokliny ktoré je zvyčajne suché, teraz

je zaliate vodou. Postupne dno sa zužuje a vytvára úzke skalne rozsadliny so strmými skalnými stenami. Z dôvodu vyššej

hladiny vody je postup náročnejší a je potrebná väčšia opatrnosť. Pod misovým vodopádom voda z kúskov dreva vytvorila

hrádzu za ktorou sa vytvorila súvislá vodná plocha, prístup k rebríku je však voľný. Ale nie je možný prístup k vodopádu

a pohľad na vodopády spod vodopádu. Profil rokliny sa výrazne zmení prejdením Misovými vodopádmi. Sústavou kovových

rebríkov a lávok prekonáme Misové vodopády, najväčšie súvisle prevýšenie počas prechodu roklinou. Stúpame roklinou,

miestami prechádzame po pieskových nánosov, po drevených vodorovných rebríkoch, kovových stúpačkách a rebríkoch.

Postupujeme roklinou až po chvíli prejdeme riečiskom cez najužšie miesto / tzv. Roklina. Dno doliny sa zužuje na takmer

jeden meter, pričom výška kolmých stien nad hlavami dosahuje miestami až 150 m. /. Ktorým prichádzame pod Okienkový

vodopádom. Prechádzame okolo Korytového vodopádu ktorým tečie dosť vody a ukazuje svoju krásu, vľavo sa ukáže

Bočný vodopád a nakoniec vodopádom Kaskáda. Záver rokliny sa postupne zmierňuje, prechádzame okolo studničky

až vyjdeme na asfaltovú cestu ktorá sprava prichádza z Podleska, ňou sa dostaneme na vrchol Suchej Belej. Pod

prístreškom v závere Suchej Belej si posedíme, občerstvíme sa a pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom, odbočíme

vpravo červenou značkou na Kláštorisko. <<< Archeologické nálezy potvrdzujú stavbu hradiska ľudu lužickej kultúry

12.-11. stor. p. n. l. V roku 1241 našli obyvatelia okolitých obci v priestore Kláštoriska útočište pred Tatármi. >>> Pri

vychádzaní z lesa zabočíme vľavo na lúku kde stojí ruina bývalej kaplnky, pri zvyškom múrov je postavený symbolický

cintorín kde sa konala pietna spomienka na obete Slovenského raja a významných osôb ktorý boli nejakým spôsobom

spojený so Slovenským rajom. <<< Prvotná myšlienka vybudovať spomienkový cintorín venovaný obetiam hôr v Národnom

parku Slovenský raj siaha do 90. rokov minulého storočia. V roku 2010 na lúke pri ruine kaplnky v susedstve zachovaných

kamenných múrov kartuziánskeho kláštora začali s výstavbou symbolického cintorína, a to osadením jeho základného

kameňa – drevenej sochy Matky Božej. V priebehu tohto roka sa podarilo osadiť ďalšie sochy, ktoré vyrezávali mladí umelci

zo Spiša. Na týchto artefaktoch sú osadené tabule s menami všetkých 66 obetí hôr, na ďalšej soche je 22 mien významných

osobností národného parku Slovenský raj. Symbolický cintorín je vďaka týmto dreveným sochám jedinečným na celom

Slovensku. Symbolický cintorín vznikol neúnavnou snahou ľudí z Horskej a záchrannej služby Slovenský raj, Klubu seniorov

Horskej služby na Slovensku, Národného parku Slovenský raj, Asociácii horských sprievodcov. Ruku k dielu priložili aj

dobrovoľníci, ktorí pracovali na archeologickom výskume kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku, urbariát a obec Letanovce,

dobrovoľníci z najväčšieho spišskonovoveského závodu a Združenie Spišiačik – združenie rodičov a detí s diabetes

zo Spišskej Novej Vsi. >>> Pietna spomienka začala príhovormi zástupcov združení ktorý mali podiel na vytvorení tohto

symbolického cintorína, ktorý privítali účastníkov pietnej spomienky a spomínali na tragicky zosnulých. Pietna spomienk

a na Kláštorisku bola spojená so svätou omšou za obete a osobnosti Slovenského raja. Na pietnej spomienke sa zúčastnilo

veľa turistov, ty ktorý sem prišli sú ozaj turisti, z dôvodu účasti na pietnej spomienke museli vystúpiť na Kláštorisko. Pri

reštaurácii ktorá bola samozrejme zatvorená sme sa občerstvili a pokračovali zelenou značkou do Hrdla Hornádu. Pozrieme

si ruiny kláštora. <<< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej

dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im

Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili

svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná

mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch

so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa

nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu

potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ,

z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha

sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>> Z Kláštoriska

pokračujeme zelenou značkou do hrdla Hornádu. Môžem povedať že sa oplatí prejsť si tento chodník. Vedie väčšinou

širším lesným chodníkom s množstvo časti so skalným podložím ktoré vystupuje z chodníka a vytvára jeho krásu.

Prichádzame k bývalému detskému táboru na Košariskách. Po polomoch je tam poriadna spúšť. Modrá značka je teraz

preznačkovaná, nevedie okolo Veľkej Bielej vody ale v smere od Podlesku pokračuje vpravo po ceste okolo detského

tábora, za táborom zabočí vľavo do hrdla Hornádu. Po vyjdení z lesa sa naskytuje vľavo pohľad na celé Vysoké Tatry,

vpravo Hrabušice a okolie. Okolo nového ranču sa zvyšuje vybavenosť na aktívny oddych a zábavu. Pokračujeme k

recepcii kde si posedíme v útulnej reštaurácii Rumanka a zakončíme nádherne strávený deň.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Informačné tabule Slovenského Raja pri ATC Podlesok.

Ústie rokliny Suchej Belej.

Z dôvodu väčšieho množstva voda bol prechod roklinou dosť náročný.

Pod misovým vodopádom voda z kúskov dreva vytvorila hrádzu za ktorou

sa vytvorila súvislá vodná plocha, prístup k rebríku je však voľný.

Pod misovým vodopádom.

Pred najužšou časťou rokliny tzv. Roklina

Okienkový vodopád.

Pod Okienkovým vodopádom.

Nádherný Korytový vodopád.

Pri Korytovom vodopáde.

Príhovor hostí na symbolickom cintoríne pri ruine kaplnky na Kláštorisku.

Účastníci pietnej spomienky na symbolickom cintoríne na Kláštorisku.

Príhovor hostí na symbolickom cintoríne pri ruine kaplnky na Kláštorisku.

Účastníci pietnej spomienky na symbolickom cintoríne na Kláštorisku.

Príhovor hostí na symbolickom cintoríne pri ruine kaplnky na Kláštorisku.

Svätá omša za tragicky zosmulých.

Základny kameň symbolického cintorína – drevená socha Matky Božej.

Pri vstupnej bráne na symbolický cintorín.

Symbolický cintorín na Kláštorisku pohľad od ruiny Kartuziánskeho kláštora.

Chvíľa oddychu v reštaurácii Rumanka.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Suchá Bela /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko – Symbolický cintorín /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.