Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 5.05.2012 uskutočnila sa turistická akcia.
Magnezitárska 60 - ka.
Usporiadateľ : KST Magnezit Ferona Košice
Trasa akcie : Krompachy ŽSR – Plejsy – Turzov – Gelnica – Horáreň Cimmerplc – Chata Erika
Idčianské sedlo – Chata Lajoška – Jahodná - Bankov
Dĺžka trasy : 50 km Prevýšenie : 1950 m Čas trasy podľa mapy: 12.00 hod
Členovia KST MŠK : Gengeľ, Petruš, Neubeller
Trasa akcie : ŽSR Gelnica – Horáreň Cimmerplc – Chata Erika - Idčianské sedlo – Chata Lajoška – Jahodná - Bankov
Dĺžka trasy : 35 km Prevýšenie : 1000 m Čas trasy podľa mapy: 8.00 hod
Členovia KST MŠK : Muller, Kunová, Kandričák
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy č. 125
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Košice č.136
Turistický atlas list č. 140, 141, 181, 182, 183
Popis trasy : 50 km
Trasu začíname zo ŽSR Krompachy žltou značkou smerom Plejsy. Vychádzame zo ŽSR vpravo na hlavnú cestu, okolo
reštaurácii Európa, vpravo je vidieť objekty firmy Kovohuty Krompachy. <<< V r. 1804 V Krompachoch bola postavená
železiareň s vysokou pecou a skujňovacou vyhňou. V roku 1897 začala výstavba modernej železiarne, technologicky
najdokonalejšej a najväčšej v Uhorsku, druhá polovica 19. storočia. Založenie kapitálovo silnej Krompašskej železiarskej
spoločnosti, neskôr Krompašsko - pohornádska železiarska spoločnosť. Rok 1923 kríza po I. sv. vojne, obmedzenie
činnosti a nakoniec úplné zastavenie fabriky. V roku 1937 pričinením švajčiarskej spoločnosti Werkzeugmaschienen
fabrik Örlikon Bührle a spol. začína výroba medi priamo v Krompachoch v priestoroch bývalých železiarní. Roku 1954
dobudovaná elektrolýza, 16. septembra Kovohuty vyrábajú prvú elektrolyticky rafinovanú meď. Hlavným dodávateľom
Cu koncentrátu sú Železorudné bane Slovinky. >>> Postupujeme cestou okolo futbalového ihriska na križovatku kde je
centrálny smerovník. <<< Prvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV.
z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady
s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen
boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek
tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto
období tiež do mesta prichádzali bohatý kupci s rodina. V roku 1602 bola po dohode so zemepán poddanská práca
nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci.
Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Csákyovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania,
ktoré súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb. Začiatok priemyselného rozvoja nastal
v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa
zemepán A. V. Csáky vzdal svojich práv a nárokov voči mestu. > Pokračujeme cez križovatku rovno, po chvíli zabočíme
ulicou vľavo popod hasičskou stanicou hore ulicou smerom lyžiarske stredisko Plesy. Tradícia lyžovania na Plejsoch
siaha do roku 1952. Areál sa rozprestiera na severných svahoch Krompašského vrchu. Značka vedie okolo hotela Plejsy,
moderný novopostavený hotel, ktorý bol otvorený v decembri 2003. Hotel má ubytovaciu kapacitu max 186 lôžok. Súčasťou
hotela je aj priestranná reštaurácia, kaviareň, kongresová sála, menšie školiace miestnosti, wellness, bowling, golfový
trenažér a multifunkčné ihrisko. >>> Pred hotelom sú ďalšie možnosti vyžitia. Detské ihrisko a prístrešok s možnosťou
opekania a posedenia pri ohni. Značka kopíruje cestu ktorá vedie hore lyžiarskym svahom, popod sedačkovú lanovku, cesta
zabočí vľavo cez les, pokračuje okolo čajovne Rotunda odkiaľ už sú pekné pohľady. Cesta zatočí vpravo na Malé Plejsy,
po chvíli prudko zabočí vľavo spať na lyžiarske svahy okolo najstaršej lyžiarskej chaty na Plejsoch Energetik, vpravo na
svah k horskému hotelu Hutník. Spred hotela sú nádherne výhľady do Hornádskej kotliny, na hrebeň Braniska. Ďalej
cestou k smerovníku Priehyba Plejsy – stretávajú sa tu všetky štyri farebné značené chodníky. Pokračujeme vpravo
modrou značkou po širokej lesnej ceste, v sedle Pod Krompašským vrchom pokračujeme vľavo cestou východným svahom
Krompašského vrchu. Cesta vedie ponad lúky pod starou Gáborovou chatou. Chata už sa nepožíva a z tohto dôvodu sa
začína rozpadať. V minulosti sa cez Gáborovu chatu organizoval Gelnický Šľapajcung. Pri chate sa uskutočňovali rôzne
športové súťaže. Pokračujeme lesom vpravo popod Žakarovský vrch, okolo chaty na Slovenských cechoch, kde značka
pokračuje vpravo do doliny na asfaltovú cestu do Turzovských kúpeľov. <<< Kúpele boli zriadené v roku 1899 a uvedené do
činnosti v roku 1903. Využívané boli najmä obyvateľmi Budapešti a Debrecínu. Pri jazere stála ( a dodnes stojí pod
menom Praha ) hlavná budova s vodoliečbou a inhaláciami. Pribudol aj objekt Budapešť, no tento vyhorel. Súčasťou
liečebného zariadenia sa stala nemocnica a jedáleň. Kúpeľní hostia sem prichádzali s noblesou na kúpeľnom koči, ktorý
ťahali tri páry koní. Súčasťou zariadenia bol malý dom, v ktorom bývala päťčlenná cigánska kapela. Tá hosťom denne
vyhrávala. Nechýbali ani tenisové kurty. >>> Vľavo sa nachádza škola v prírode. Odporúčam odbočte zo značky vľavo cez
areál školy v prírode a potom vpravo smerom k jazeru. <<< Nádherné jazero s krištáľovo čistou vodou. Jazero pôvodne
nebolo také veľké, avšak navŕšením hrádze v 19. storočí jeho hladina stúpla. Malo aj svoj technický účel, pretože slúžilo
na poháňanie hámrov a mlyna na drvenie rudy, ktorá sa ťažila v niekdajších blízkych baniach. Jazero má rozlohu
1,75 hektára a v najhlbšom bode až 17 metrov. >>> Nachádzajú sa tu staré kúpeľné domy v pôvodnom stave aj keď teraz
už nie sú opravované a sú schátralé. <<< Toto prírodné kúpalisko malo aj svoje liečebné využitie. Išlo predovšetkým o
klimatické kúpele, ktoré v minulosti navštevovali hostia s chorobami dýchacích ciest a nervovými chorobami. I keď jazero
nemá minerálnu vodu, naši predkovia boli vynaliezaví a zvýšili efektivitu liečby z miestnych zdrojov. Vodu z jazera prevárali
s ihličím, čím tvorili kúpele s inhaláciou liečivých živíc, kúpanie vo vaniach s takouto vodou zabezpečilo rýchle prekrvenie
kože, zlepšilo vitalitu obehového systému a s tým aj prekrvenie vnútorných orgánov. Z lekárskeho hľadiska sa takýmto
prekrvením ( hyperémiou ) zabezpečilo rýchlejšie odbúravanie škodlivých látok z tela. >>> Od jazera pokračujeme
chodníkom vpravo okolo kúpeľného domu Praha, druhého jazera až prídeme na cestu a modrou značkou sa pustíme
vľavo do mesta. Vľavo pod lesom sa nachádzajú staré budovy detského tábora. Prechádzame pomedzi prvé domy,
značka odbočuje z cesty vľavo cestičkou. Po príchode na hrebeň za krížom značka zabočí vľavo do mesta, odporúčam
pokračujte rovno ulicou a pozrite si malé zvyšky Gelnického hradu. Na hrade zabočte vľavo, odtiaľ je nádherný výhľad
na centrálnu časť mesta Gelnica. <<< Dominantou mesta je bralo so zrúcaninami niekdajšieho Gelnického hradu. Bol
postavený za vlády uhorského kráľa Ondreja II. 1234. Bol vybudovaní na ochranu mesta a baní. Už v 13. stor. prežil
1. vpád Tatárov. V 15. stor. sa dostal do rúk Jána Jiskru a neskôr bratríckeho vojska. Po ústupe vojska daroval kráľ
Matej za pomoc proti bratríkom hrad aj mesto Zápoľskovcom. V r. 1527 bol hrad počas bojov o uhorský trón medzi
Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským zničený. Po porážke Zápoľského daroval Ferdinand hrad Alexejovi Turzovi.
Ten ho obnovil a zväčšil. Od tých čias sa označuje ako „Turzov hrad". Turzovci boli vlastníkmi hradu až do roku 1636
kedy zomrel posledný mužský potomok Michal Turzo. Roku 1638 ho Ferdinand III. dal grófovi Štefanovi Čákimu a jeho
manželke Eve Forgáčovej. Nástup Čákiovcov do hradu sa však pre povstanie Juraja Rákociho presunul až na rok 1652.
Za ich panovania sa udialo viacero povstaní a tak prechádzali hrad i mesto z rúk do rúk. V tých časoch bol hrad úplne
zničení. Nie je však isté, či to bolo už r. 1685 alebo až 1710. Od roku 1765 slúžil hradný areál ako miesto vojenského
výcviku gelnických husárov. Na príkaz predstavenstva mesta sa materiál z hradných múrov použil na stavbu radnice a
priľahlých budov. R 1839 prešiel hrad do správy mesta, ktoré dalo poškodené časti hradu odstrániť. V roku 1963 sa
začalo s prieskumom hradného areálu a okolia. Zistilo sa, že v okolí hradu vyúsťuje 14 podzemných chodieb. Pri
výkopových prácach sa našli predmety ako kľúče, ostrohy, zbrane a podobne. Dodnes sa zachovala aj povesť o hradnej
pani Zuzane. >>> Vrátime sa naspäť na ulicu a pokračujeme modrou značkou cez mesto, okolo školy pokračujeme
na ŽSR Gelnica. <<< Gelnica, jedno z najstarších banských miest na Slovensku. Za celú svoju existenciu prešla neraz
obdobím slávy a rozkvetu ale aj obdobím plienenia a hospodárskych kríz. No ale ani tieto skutočnosti nepripravili Gelnicu
o jej čaro a nádhernú okolitú prírodu. Toto malé mestečko dýcha bohatou baníckou minulosťou. Mesto Gelnica sa
rozprestiera v Spišsko - gemerskom Rudohorí po oboch stranách rieky Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou. Leží
v nadmorskej výške 375 m, ale okolité pásmo vrchov dosahuje výšku od 655 do 1030m. Hnilecká dolina bola osídlená
už v dobe kamennej a brondzovej, o čom svedčia archeologické nálezy v Nálepkove a Švedlári. Názov mesta je odvodení
z mena rieky Gnilec / Hnilec/ , z čoho vznikol nemecký názov Gollnitz a z neho Gelnica. Medzi všetkými mestami
Spiša je Gelnica prvá, ktorá sa spomína v starých listinách a neskôr používa pečať s legendou - Oppidum vetustissimum
Scepuscii / najstaršie mesto Spiša/. V 12. -13. storočí osídľovali Spiš nemeckí kolonisti. Gelnica bola povýšená na
mesto už za vlády Belu IV. v roku 1264. Rýchly rozvoj kráľovského banského mesta potvrdzuje výstavba hradu
v 1. pol. 13. stor. a založenie dominikánskeho kláštora v roku 1288. Mesto malo richtára, právo súdiť všetky spory,
právo meča, trhové právo, právo rybolovu, rúbania dreva, ťažba rudy a ďalšie. V 14. a 15. stor. prežívala Gelnica obdobie
rozkvetu. Ťažilo sa tu striebro, meď, zlato, ortuť, olovo a medená ruda. Mestské práva rozšírili Gelnici králi Karol I. /1317/ ,
Ľudovít I. /1359/ a cisár Žigmund /1435/ na základe čoho sa Gelnica stala slobodným kráľovským banským mestom.
Roku 1556 František Bebek mesto prepadol a vydrancoval a v roku 1678 bola Gelnica až 17 krát vyplienená. >>>
Popis trasy pre zvyšok 50 a 35 trasy.
Na ŽSR Gelnica je štart 35 km trasy. Vrátime sa smerom do mesta, prejdeme cez kamenný most na druhú stranu Hnilca,
vpravo hlavnou cestou, po chvíli značka odbočí vľavo do lesa. Postupujeme dobre vychodeným chodníkom, okolo zvyškov
Švajčiarskeho domu k vyhliadke Mládeže. Z vyhliadky je pekný výhľad na mesto, Turzovskú dolinu a Plejsy v pozadí.
Značka vedie chodníkom, miestami lesnou cestou. Po čase prídeme na rozsiahly polom, vpravo je vidieť Prakovce. Tu je
potrebné dávať pozor, značka prudko zabočí vpravo, odbočka smerovou značkou nie je vyznačená. Vystupujeme polomom,
časom nízkym listnatým porastom až prídeme na širokú lesnú cestu, sprava prichádza žltá značka z Prakoviec.
Prechádzame nízkym hrebeňom až zídeme do Perlovej doliny na asfaltovú cestu. Prechádzame okolo horárne Cimmerplac,
odbočíme z asfaltovej cesty vľavo na lesnú cestu a pokračujeme žltou značkou lesom s viacerými polomami. Vystupujúc
cestou prechádzame vysokým ihličnatým lesom až na asfaltovú cestu ktorá prichádza z Perlovej doliny vľavo cestou k
chate Erika. Od chaty je výhľad na západný svah Ždiaru ktorý je trávnatý. Pokračujeme červenou značkou v sedle pod
Kojšovskou hoľou zabočíme vpravo cez lyžiarske svahy. Zo sedla je výhľad na vrchol Kojšovskej holi s mierovými kameňmi
na južnom svahu vrcholu. Schádzame k čajovni Katka, vpravo je studnička s možnosťou nabrať si vodu. V čajovni Katka
je možnosť sa občerstviť. Zídeme strmším lyžiarskym svahom, vpravo sa nachádza vrcholová stanica vleku zo Zlatej Idky,
značka zabočí vľavo okolo asi najväčšieho mraveniska v Kojšovských vrchoch. Schádzame chodníkom dolu lesom, vľavo je
miestami vidieť vrchol Kojšovskej holi. Prechádzame viacerými polomami ktoré sa nachádzajú na hrebeni smerom do
Idčianského sedla. V Idčianskom sedle z dôvodu polomov je výhľad na južnú časť Volovských vrchov. Zvládneme trochu
strmší výstup na Tisícovku, prejdeme mladým pekným lesom a klesáme lesnými cestami k chate Lajoška. Z lesa vyjdeme
pred chtu ktorá leží v svahu na okraji peknej lúky. <<< V roku 1914 bola táto chata vybudovaná s pomocou Turistického
kruhu košického okolia a Košicko-abovsko-turnianskou skupinou uhorského karpatského spolku. Prízemný zrub s
dvoma izbami, kuchyňou a otvorenou verandou bol postavený podľa plánov a pod vedením inžiniera Andreja Schaffera.
Stavba stála 1500 korún - materiálne ju podporilo mesto. Počas prvej svetovej vojny chatu viackrát poškodili a vykradli
tak, že ju nebolo možné používať. V roku 1925 boli odstránené zvyšky chaty a na jej mieste bol postavený nový zrub s
kapacitou 24 miest. Ešte v roku 1926 sa stavba rozšírila o trojizbový poschodový trakt, čím vzrástla kapacita na
60 miest. 18. augusta 1929 pomenovali chatu po Ľudovítovi Konrádym, ktorý sa zaslúžil za jej obnovu. Odtiaľ je
odvodený aj jej dnešný názov (Ľudovít v maďarčine = Lajos). V roku 1934 bola chata rozšírená na kapacitu 100 miest.
2. novebra 1938 pripadla chata podľa Viedenskej arbitráže Horthyovskému Maďarsku. Hranica sa tiahla bezprostredne
popri chate. Počas druhej svetovej vojny bola striedavo okupovaná patrizánmi a fašistickými vojskami, no v
decembri 1944 ju maďarskí vojaci vyhodili do vzduchu. V roku 1948 sa začala stavba terajšej chaty. Bola dokončená
o tri roky neskôr. >>> V chate s celoročnou prevádzkou si dáme v útulnej jedálni občerstvenie a čapované pivo. V prípade
zlého počasie je zakúrené v krbe, kde sa môžete ohriať a vyschnúť. Od chaty schádzame dolu lúkou okolo kaplnky kde
sa uskutočňujú sväté omše, lesnou cestou, ktorá strieda mierne úseky s prudkými zostupmi. Hustý vysoký les sa strieda
s mladým nízkym lesom. Značka vedie lesom z tohto dôvodu je veľmi málo výhľadov. Prichádzame k vratnej stanici vleku.
Pred nami je strmý lyžiarsky svah na Jahodnej. Pod svahom sa nachádza kaviareň, koliba, relaxcentrum. Stredisko je
ideálne na rekreáciu pre rodiny s deťmi, pre jednotlivcov i celé skupiny. <<< Lyžiarske stredisko Jahodná leží asi 15 km
severozápadne od centra mesta Košice. Rozprestiera sa vo Volovských vrchoch, v lesnom prostredí s pekným výhľadom
na okolie. Návštevníci majú možnosť zalyžovať si na troch zjazdovkách a využiť 7 vlekov. Základňa zjazdoviek je vo
výške 580 m n. m. a ich vrchol dosahuje 719 m n. m., celkové prevýšenie je teda 139 m. Stredisko ponúka aj možnosť
večerného lyžovania. Zjazdovky sú umelo zasnežované. Stredisko ponúka aj 2 okruhy pre bežecké lyžovanie v
dĺžkach 5 a 12 km. Lyžiarska škola i škôlka, škola snowboardu, skiservis, požičovňa aj predajňa lyžiarskeho výstroja,
úschovňa lyží, ľadová plocha (večer osvetlená), relax centrum (bazén, sauna, vírivky, masáže, herňa). Stravovanie
zabezpečujú reštaurácie a bufet. V stredisku je i lekárska služba. K dispozícii je ubytovanie priamo v areáli. >>> Značka
obchádza lyžiarsky svah vľavo lesnou cestou. Prechádzame okolo reštaurácie, cez parkovisko na chodník lesom ktorý
kopíruje asfaltovú cestu. Po chvíli značka zabočí vpravo cez Kuriškovú. Chodník vedie riedkym listnatým lesom, miernym
zostupom prichádzame popod Kamenný hrb k smerovníku Kamenný hrb. Chodník naďalej vedie mierne klesajúcim lesom
vhodným na cykloturistiku. Po chvíli zídeme na Bankov kde je cieľ trasy. <<< Bankov je už skoro tri storočia veľmi dôležitým
rekreačným strediskom vzdialeným asi 3 km od mesta Košice. Je súčasťou mesta Košice a patrí do mestskej časti
zvanej Sever. Vďaka prameňu železosírnatej vody tu v roku 1703 založili kúpele. Obľúbenosť tohto miesta Košičanmi
bola ale taká veľká, že sa z Bankova vyvinulo v 19. storočí turistické a športové stredisko. Bankov má svoj význam vďaka
svojej polohe. Je štartovacím miestom pre výlety do okolitej prírody ako pre turistov, tak aj pre cykloturistov a priaznivcov
behu na lyžiach. >>>
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Krompachy - Plejsy žltá značka /
Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Gelnica /
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
|