Dňa 20.04.2013 uskutočnila sa turistická akcia.
	
		                
	
		                                                                Vojkovská 25.
	
		 
	
		 
	
		Usporiadateľ :  KST Sľubica Vojkovce
	
		 
	
		Trasa akcie : Vojkovce – Sedlo Predky – Sľubica – Rajtopiky – Rudník – Sedlo Branisko –
	
		 
	
		                      Motorest Branisko – Sedlo Predky - Vojkovce
	
		 
	
		Dĺžka trasy :  25 km         Prevýšenie : 1000 m       Čas trasy podľa mapy:  7.00 hod
	
		 
	
		Členovia KST MŠK :  Muller, Papcun, Gengeľ, Vozárová, Kunová, Kandričák, Neubeller       
	
		                       
	
		 
	
		Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125       Turistický atlas list č. 100, 140
	
		 
	
		 
	
		Popis trasy :
	
		Trasu začíname v obci Vojkovce zelenou značkou smerom sedlo Predky. <<<  Vojkovce patria najstarším spišským obciam 
	
		so slovanským osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. ) Neskoršie
	
		pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva. Spočiatku patrili rodu 
	
		Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš. V 17. storočí ich majitelia Spišského 
	
		hradu Čákiovci zálohovali rodine Holló. V strede obce na malej vyvýšenine sa nachádza malý cintorín. Pôvodne to bola 
	
		okrajová časť obce. Miesto po malej kaplnke si obyvatelia zvolili pre stavbu nového chrámu.  Kostol svätého Bartolomeja 
	
		sa začal stavať v roku 1990, vysvätený bol v roku 1992. O dva roky potom architekt za toto dielo bol ocenený prestížnou 
	
		cenou Spolku architektov Slovenska a Fondu výtvarných umení – Cenou Dušana Jurkoviča. V kategórii architektonickej
	
		tvorby získal cenu práve architekt Rybarčák za zrealizovanie diela „ Rímsko-katolícky kostol svätého Bartolomeja vo 
	
		Vojkovciach“ a to za výnimočné architektonické hodnoty. >>>  Pri kostole zabočíme vľavo po širokej ceste smerom do 
	
		doliny. Počasie je zamračené ale dosť teplo. Postupujeme hore dolinkou. Za rampou značka odbočí z cesty a pokračuje
	
		okolo potôčika hore dolinou, ale mi pokračujeme ako zvyčajne ďalej po ceste.  / Chodník ktorým vedie značka v prípade
	
		zlého počasia je dosť nebezpečný, preto odporúčam neodbočiť z cesty a pokračovať stále po ceste, po chvíli budeme 
	
		križovať značku ktorá prichádza sprava, vyjdeme na skládku dreva kde už pokračujeme žltou značkou z Richnavy smerom
	
		na Sľubicu. / Prichádzame na lúku v sedle Predky. Vpravo na začiatku lúky na drevenej tabuli je napísaná prosba lesa. 
	
		Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Na lúke pokračujeme vľavo do lesa cestou, po chvíli značka odbočí vľavo. 
	
		Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno hore. Po zdolaní strminy prechádzame dlhou a úzkou 
	
		lúkou pred vrcholom Sľubice. Postupne ako vychádzame z lesa otvára sa pred nami výhľad ktorý stojí za tú námahu 
	
		výstupu na Sľubicu. Počasie sa zlepšilo, je lepšia viditeľnosť. Z vrcholu Sľubice je nádherný výhľad do širokého okolia.
	
		 Vľavo sa začína Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za 
	
		Galmusom sa tiahne hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok
	
		hrebeňa Nízkych Tatier. Horizont prechádza vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých 
	
		Tatier končiaci hrebeňom Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska 
	
		a to Smrekovicou a Patriou. Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia
	
		travertínová kopa v strednej Európe Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická Spišská kapitula. 
	
		Z vrcholu pokračujeme vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný Slovenský kríž Na skale za ním
	
		vľavo Smrekovica, vpravo Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme pred sebou Širockú brázdu, s obcou 
	
		Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž, 
	
		vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Pokračujeme značkou cez lúku 
	
		až prichádzame na lesný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska kotlina
	
		so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu. Značka vedie krajom polomu, zabočí doprava 
	
		cez les prichádza k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom na cestu, pokračuje vľavo cestou ktorá 
	
		východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec. Zo sedla Humence krátkym trochu 
	
		strmším výstupom zo sedla vystúpime na hrebeň Rajtopiky. Krátky ale o to krajší hrebeň tvorený vápencovým podložím 
	
		vystupujúcim na povrch. Je tvorený rôznymi kolmými stenami, menšími a väčšími vežičkami a rôznymi prírodnými útvarmi.
	
		Hrebeň ukrýva veľmi pekný prírodný útvar – nádherné skalné okno. Pri skalnom okne pod chodníkom smerom na Rudník
	
		sa nachádza krátka jaskynka. Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie západným svahom hrebeňa. Na niektorých 
	
		miestach odbočujú chodníčky na skalnaté steny odkiaľ je výhľad do Hornádskej kotliny. Najkrajší chodník je na jar, keď
	
		južné svahy sú porastené vzácnymi teplomilnými rastlinami. Teraz z dôvodu dlhej zimy hrebeň Rajtopiky ešte nie porastený 
	
		kvetmi. Schádzame do sedla a krátky strmým výstupom vystupujeme na Rudník. Vrchol Rudníka z južnej a východnej 
	
		strany nie je porastený lesom umožňuje pohľad do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého do sedla Braniska. Prechádzame
	
		skalnatým vrcholom Rudníka, chodník vchádza do lesa a vedie hrebeňom po chvíli bočným svahom až prídeme k vysielaču
	
		pod Rudníkom. Pokračujeme po ceste, chodník odbočí vľavo lesom vedie až na lúku nad sedlom, po krátkom zostupe 
	
		prídeme na hlavnú cestu v sedle Branisko / Chvalabohu /. Podľa ľudového podania názov sedlo dostalo podľa výroku
	
		furmanov, ktorý keď došli do sedla si vydýchli  „ Chvalabohu sme hore “.  Zo sedla pokračujeme vpravo modrou značkou
	
		po ceste smerom Široké. Táto značka v starších mapách nie je vyznačená. V motoreste Branisko si oddýchneme, 
	
		občerstvíme sa a pokračujeme po ceste, cez mostík zabočíme vpravo do doliny, popod Peklisko, vľavo cesta obchádza
	
		Brezovú, prechádza Francovou dolinou  a stále sledujúc vrstevnice stúpa smerom do sedla Predky. Zo sedla Predky 
	
		pokračujeme zelenou značkou smerom do Vojkoviec. / V prípade zlého počasia odporúčam pokračovať žltou značkou 
	
		po ceste až na skládku dreva kde opustíme značku a pokračujeme vpravo po ceste až do Vojkoviec /. Na obecnom
	
		úrade je ukončenie trasy.
	
		-
	
		-
	
		Mapa trasy :
	
	
		-
	
		-
	
		Výškový profil trasy :
	
	
		-
	
		-
	
		-
	
	
		Na vrchole Sľubice.
	
		-
	
		-
	
	
		
			Hrebeň Rajtopiky, nádherný skalný útvar Skalné okno. 
	 
	
		-
	
		-
	
	
		
			
				Hrebeň Rajtopiky, nádherný skalný útvar Skalné okno. 
		 
	 
	
		-
	
		-
	
	
		
			Hrebeň Rajtopiky, prvé nerozkvitnuté stonky Ponikleca.
	 
	
		-
	
		-
	
	
		
			Účastníci prechodu Vojkovskej 25-ky na Motoreste Branisko.
	 
	
		-
	
		-
	
	
		
			
				Účastníci prechodu Vojkovskej 25-ky na Motoreste Branisko.
		 
	 
	
		-
	
		-
	
	
		
			Chvíľa zaslúženého oddychu v obci Vojkovce.
	 
	
		-
	
		-
	
		Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Krompachy - Predky / 
	
		                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica  /
	
		                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Rajtopiky - Rudník - Sedlo Branisko /
	
		-
	
		-
	
		Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít. 
	
		-
	
		Správca web stránky nie je ich autorom.  
	
		-
	
		-