KST Krompachy | 20. Kláštor pod Znievom

Dňa 26.07.2013 uskutočnili sme turistickú akciu.

Výstup na Zniev.

Usporiadateľ : Vlastná

Trasa akcie : Kláštor pod Znievom – Kalvária – Zniev – Hrad Zniev – Kláštor pod Znievom

Dĺžka trasy : 9 km Prevýšenie : 500 m Čas trasy podľa mapy: 3.15 hod

Účastníci akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacká

Turistická mapa Malá Fatra – Martinské hole – č. 120 Turistický atlas list č. 125

Popis trasy :

Trasu začíname v obci Kláštor pod Znievom od smerovníka zelenou značkou smerom na Zniev. <<< Prvá písomná zmienka o

osade pod hradom Turiec (neskôr sa zaužíval názov Znievský hrad) je v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. V tejto

listine sa obec uvádza ako „Villa sancti Ypoliti“. V rokoch 1242-1249 bol hrad sídlom kráľa Bela IV., ktorý založil turčianske

prepošstvo. V polovici 13.-teho storočia dostal Kláštor pod Znievom prvé mestské právo v Turci. V dejinách Kláštora pod

Znievom (hradu, obce i prepozitúry) sa začalo nové obdobie v polovici 16. storočia, keď po vpáde Turkov do Uhorska nastali

rozbroje medzi dvoma spomínanými kandidátmi na uhorský trón a keď na územie Uhorska začala prenikať reformácia cirkvi.

Napokon sa však v roku 1566 Znievsky hrad i prepozitúra dostali spolu so všetkými majetkami do rúk novému ostrihomskému

arcibiskupovi sídliacemu v Trnave - Mikulášovi Oláhovi. Azda nikdy nemal Kláštor pod Znievom taký význam, aký nadobudol

v druhej polovici 16. storočia, keď sa tunajšia prepozitúra Panny Márie stala dôležitým ohniskom rekatolizačného hnutia.

Je však zásluhou kardinála Juraja Draškoviča, že cisár a uhorský kráľ Rudolf II. v roku 1586 daroval Turčiansku prepozitúru

Spoločnosti Ježišovej (jezuitom), aby v jej sídle – v Kláštore pod Znievom založili kolégium, v ktorom by sa vychovávala

mládež a z ktorého by ako zo seminára mohli vychádzať katolícki kňazi. V tom čase bol Zniev známy ako stredisko

priemyselnej výroby. V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský

charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom

nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). V roku 1869 v Kláštore pod Znievom bolo, ako tretie v poradí spomedzi

slovenských gymnázií, založené katolícke patronátne gymnázium. >>> Postupujeme ulicou okolo Znievského potoka

stredom obce. Okolo sa nachádza viacero starých už opustených meštianskych domov. V centre stojí socha archaniela

pravdepodobne patrón obce. Za chvíľku prechádzame okolo hasičskej zbrojnice ktorá je postavená nad potokom, praktické

využitie priestoru. Oproti za potokom stojí budova obecného úradu. Prichádzame ku kostolu, kde zabočíme vľavo kde sa

nachádza expozícia z dejín Kláštora pod Znievom. Nachádza sa v budove prvého slovenského patronátneho gymnázia z

druhej polovice 19.-teho storočia. Časť exponátov je venovaná práve pôsobeniu jedného z prvých slovenských patronátnych

gymnázií. Expozícia bola otvorená v roku 1975 ako vysunutá expozícia Múzea Andreja Kmeťa SNM Martin. Pred budovou

má postavenú bustu Martin Čulen, slovenský katolícky kňaz a významný národný buditeľ. Pokračujeme značkou až

vychádzame z obce, prechádzame okolo pekne upraveného cintorína. Pod lesom chvíľu postojíme a vychutnávame si výhľad

na Turieckú kotlinu a hrebeň Veľkej Fatry. Lesíkom vychádzame na hrebeň do plytkého sedla, kde odbočíme zo značky a

pustíme sa vľavo smerom na Kalváriu. Prichádzame ku kostolíku ohradeného kamenným múrom v ktorom sú vsadené

kaplnky s jednotlivými výjavmi kalvárie. <<< Barokový kostol sv. kríža z roku 1728, koncom 18. storočia ležal v ruinách,

obnovený bol v roku 1816 z iniciatívy kláštorského rodáka biskupa Klucha. Jednoloďová stavba s valenou lunetovou

klenbou a predstavanou vežou, obohnaná múrom cez ktorý vedú tri vchody. V kostole je postavený oltár z 18. Storočia.

V strede oltára socha Piety, v pozadí kríž. Po stranách sv. Jána ev. a Panny Márie, sv. Barbory a Kataríny z 18. storočia. >>>

Od kostolíka je vidieť vrchol Znieva. Vrátime sa na značku a pokračujeme ďalej. Vchádzame do nízkeho a mladého lesíka.

Po chvíli je vpravo je výhľad na Kláštor pod Znievom a hrebeň Veľkej Fatry. Značka vedie peknou lesnou cestou hore svahom.

Miestami odbočujú z cesty chodníčky na vyhliadky ktoré ukazujú Turčianskú kotliny a hrebeň Veľkej Fatry. Blízko pod

hradom prichádzame k jaskyni Lurdskej Panny Márie. <<< Od roku 1711, keď Zniev posledný krát vítal náboženských

pútnikov k milostivému obrazu Panny Márie de Thurocz. Pátri jezuiti to boli, čo v život uviedli a držali v behu fznievské púte.

Keď však jezuitský rád zanikol, prestali jestvovať až zanikli. Až miestny vdp. farár vzkriesil významnú minulosť. V roku 1935

sa na stavbu jaskyne Lurdskej Panny Márie podujal Ján Chvojka s manželkou a 16. augusta bola slávnostne vysvietená. >>>

Po chvíli prechádzame pomedzi pekné skalné steny. Pri smerovníku Na kláštorskej vyhliadke odbočíme vpravo odkiaľ je

nádherný výhľad do Turčianskej kotliny, Kláštor pod Znievom, hrebeň Male a Veľkej Fatry. Pokračujeme vo výstupe, na ostrej

pravotočivej zákrute je odbočka k menšej jaskyni. Po krátkom a strmom výstupe vychádzame na lúku pod Znievským hradom.

Pokračujeme značkou ďalej na vrchol Znieva. Prechádzame krátkym skalnatým hrebeňom až vychádzame na vrchol Znieva.

Z vrcholu je skoro kruhový výhľad. Západným smerom sa tiahne v smere Sever – juh hrebeň Malej Fatry od lyžiarskeho

strediska Martinské hole až na rozložitú južnú časť Malej Fatry s dominantným vrcholom Kľak. Východným smerom sa

tiahne Turčianská kotlina zo severu smerom na juh, za ňou sa tiahne hrebeň Veľkej Fatry. Južná a západná časť vrcholu je

skalnatá a pokrytá trávnatým porastom. Posedíme si na vrchole, pokocháme sa výhľadom a vraciame sa tou istou trasou

naspäť. Na lúke pod hradom zabočíme vľavo smerom na hrad. Po krátkom výstupe vychádzame na hrad. <<< Zvyšky

jedného z najvyššie položených hradov na Slovensku (985 m n. m.) sa rozprestierajú asi 3 km západne od obce na

homoľovitom skalnom vrchole dlhého hrebeňa, ktorý vybieha z masívu južnej časti Malej Fatry. Svojou strategickou polohou

miestne výšinné sídlisko z 11. až 12. storočia a neskorší hrad široko – ďaleko dominujú Turčianskej kotline, a tak

prinajmenšom vizuálne kontrolovali významné obchodné cesty z Nitrianska cez Turiec až do Poľska. Výstavbu pôvodne

refugiálneho hradu (hradu poskytujúceho útočisko) inicioval Ondrej, syn Ivanku z rodu Huntovcov – Poznanovcov, prívrženec

kráľa Bela IV., a to zrejme až v priebehu tatárskeho vpádu (1241 – 1242). V písomných prameňoch sa objavuje od

roku 1243 pod názvom Turuch. Ako sám kráľ viackrát uviedol, „silne opevnený hrad“ dal postaviť Ondrej s veľkým úsilím

na obranu kráľovstva, pričom v ňom našlo útočisko mnoho „našich ľudí“. Medzi nimi aj kráľov syn, kráľovič Štefan, s ktorým

Ondrej hrad v čase nepokojov bránil s pomocou „množstva ozbrojencov“. Význam hradu v uplatňovaní kráľovskej moci

pretrval do konca 13. a začiatku 14. storočia., keď na ňom sídlil oficiál Turčianskeho komitátu podliehajúci Zvolenskému

županovi. Po osamostatnení Turčianskej stolice v roku 1339 sa sídlom turčianskych županov stal susedný hrad Sklabiňa.

Význam Turčianskeho hradu poklesol a po premenovaní na Zniev sa spolu s osadou v podhradí stáva majetkom prepošstva.

Dnešné predstavy o podobe a rozsahu pôvodného útočiskového hradu vychádzajú z výsledkov archeologického výskumu

G. Balašu a zamerania Slovenskou hradovednou spoločnosťou. Dvojdielny hrad s murovaným kamenným opevnením sa

rozpínal na okrajoch predĺženého vrcholového hrebeňa. Príjazdová cesta viedla ako dnes od východu a ústila do brány

v nároží nižšie situovanej opevnenej časti s nepravidelne zalamovaným pôdorysom s maximálnou dĺžkou asi 160 m. Ďalej

cesta stúpala serpentínami k vyššie položenému skalnému výbežku, na ktorom dodnes stoja zvyšky budovy mladšieho

pôvodu. Na tomto mieste cesta pravdepodobne opustila dolný hrad, pokračovala na západ pozdĺž skalného hrebeňa

a smerovala do vyššie položeného horného hradu. Jeho ústrednú dominantu tvoril pozdĺžny vežovitý palác (17 x 8,5 m)

obklopený hradbou; tento nepravidelný útvar bol chránený od východu šijovou priekopou. Nepatrné zvyšky muriva na

juhovýchode napovedajú možnosti ďalšieho predhradia. Celkový rozsah murovaného areálu mohol v skutku

sprostredkovať útočisko veľkému množstvu ľudí a dokladá pravdivosť slov Bela IV. o mohutnosti hradu a veľkých

nákladoch spojených s jeho výstavbou. Pravdepodobne ešte v priebehu 13. storočia, prípadne v nasledujúcom storočí,

vybudovali na najvyššom bradle dolného hradu hranolovú obytnú vežu s rozmermi 7 x 8 m, ktorá sa zachovala v hmote

stojacej zrúcaniny. Ďalšie osudy hradu v 15. a na začiatku 16. storočia poznačili vojenské udalosti spojené s bratríkmi

a mocenskými bojmi o uhorský trón. Pri ťažení Ferdinanda I. Habsburského, respektíve jeho generála Katzianera v

roku 1532 bol hrad spolu s kláštorom dobytý a ťažko poškodený. V roku 1538 hrad nakrátko nadobudol František Révay,

ktorý ho v roku 1545 prikázal opevniť. Vtedy došlo k renesančnej prestavbe paláca, ktorého vernú podobu po prestavbe

približuje zobrazenie z konca 18. storočia. Z neho vyplýva, že rozšírením stredovekej stavby na východ a prístavbou

obrannej hranolovej bašty pri vstupe vznikla pozdĺžna budova, zastrešená šesticou priečnych valbových striech. Okrem

bašty zabezpečovali obranu objektu strieľne prelomené v parapetoch okien. Nad vstupom s padacím mostom bola na

poschodí situovaná kaplnka a archív, pričom do priekopy na západe ústila z obytných priestorov väčšina prevétov.

Terénne priehlbiny na ploche priľahlého nádvoria naznačujú, že k tejto stavbe patrili ešte ďalšie, zrejme hospodárske

a dnes už úplne zaniknuté budovy. Ani po prestavbe hradného paláca sa hrad nestal pohodlným sídlom a už vôbec

nie spoľahlivou pevnosťou. Preto ho dlhodobejšie využívali, najmä počas povstania Františka II. Rákocyho. Hrad ešte

v druhej polovici 18. storočia udržovali a strážili dvaja strážnici. Preto jeho zánik možno predpokladať niekedy potom,

pravdepodobne krátko po zrušení jezuitského rádu v roku 1773. Po opustení sa hrad rýchlo rozpadal a do dnešných

dní sa zachovali len zvyšky muriva dvoch podlaží paláca. Stopy rozsiahleho opevnenia kedy významného hradu sú

v malých terénnych nerovnostiach sotva badateľné >>> Z hradu sa vrátime tou istou trasou do Kláštora pod Znievom.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Smerovník v obci Kláštor pod Znievom.

Hasičská stanica postavená v centru obce Kláštor pod Znievom na Znievskom potoku.

V roku 1869 v Kláštore pod Znievom bolo, ako tretie v poradí spomedzi

slovenských gymnázií, založené katolícke patronátne gymnázium.

Kalvária na zelenej značke smerom na Zniev.

Jaskyňa Lurdskej panny Márie postavená v roku 1935 sa nachádza na zelenej značke smerom na Zniev,

krátko pod Znievským hradom.

Kláštor pod Znievom v pozadí sa tiahne hrebeň Veľkej Fatry pohľad z Kláštornej vyhliadky.

Smerovník na vrchole Znieva.

Na vrchole Znieva.

Južná časť Lučianskej Malej Fatry, vľavo výrazná silueta Kľaku pohľad z vrcholu Znieva.

Múry hradu Zniev.

Smerovník pod hradom Zniev.

Turčianská kotlina v pozadí sa tiahne hrebeň Veľkej Fatry pohľad z hradu Zniev.

Ruiny hradu Zniev.

Na hrade Zniev.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Malá Fatra / Kláštor pod Znievom – Zniev – Kláštor pod Znievom /

Fotogaléria – Hrady a zámky / Zniev /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.