KST Krompachy | 16. Prechod Slovenským rajom

Dňa 15.06.2013 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Slovenským rajom.

Usporiadateľ : KST Prielom Spišská Nová Ves

Trasa akcie : Čingov - Čertová sihoť - Kláštorisko - Obrovský vodopád - Kyseľ - Klauzy – Tomášovská Bela - Čingov

Dĺžka trasy : 22 km Prevýšenie : 710 m Čas trasy podľa mapy: 6.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Muller, Čupaj, Čupajová, Olšavský, Olšavská,

Nečlenovia KST MŠK : 1 účastník

Turistická mapa SLOVENSKÝ RAJ č.124 Turistický atlas list č. 137

Popis trasy :

Na parkovisku bolo oficiálne otvorenie Zimného prechodu Slovenským rajom predsedom RR Spišská Nová Ves

Vojtom Jeremiášom. Teplota sa pohybuje tesne pod nulou, obloha je jasná bez mrakov a takéto počasie vydržalo celý deň.

Trasu začíname od centrálneho smerovníka na dolnom parkovisku modrou značkou cez Prielom Hornádu smerom na

Letanovský mlyn proti toku Hornádu. <<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od

ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov

a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne

postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí

Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je

zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek

a približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je sprístupnený v celej dĺžke. >>> Prechádzame cez prvú železnú lávku

ponad Hornád v miestach kde bol niekedy betónový most okolo smerovníka s odbočkou na Lesnicu a Košiarný briežok.

Prekročíme ústie Lesníckeho potoka a okolo Hornádu prichádzame na lúku v ústi Bieleho potoka ktorý preteká

Tomášovskou Belou pod Tomášovským výhľadom. Postojíme z dôvodu pitnému režimu pozrieme si Tomášovský výhľad

v rannom slnku. Pokračujeme cez lávku v ústi Bieleho potoka v pravo k smerovníku kde odbočíme modrou značkou cez

Čertovú Sihoť smerom na Kláštorisko. Postupujeme najnáročnejším chodníkom v Slovenskom raji s najväčším stúpaním

a s množstvom serpentín. Z chodníka nie sú žiadne výhľady. Na chodníku na niektorých miestach vystupuje skalné

podložie a je poprepletané množstvom koreňov ktoré pokryté snehom veľmi sťažujú pohyb po chodníku a je preto

potrebné zvýšiť opatrnosť. Pred koncom prudkého stúpania sa zjavujú skalné steny po pravej strane. Vychádzame na

hrebeň a pokračujeme vľavo po južnej strane svahu nad Tomašovskou Belou. Postupujeme miernejším svahom až

prichádzame na vyhliadku na Čertovej sihoti odkiaľ je pohľad na dolinu Tomášovskej Belej a vľavo na kopce okolo

Matky Božej. Pokračujeme ďalej chodníkom, vpravo na niektorých miestach je výhľad do Hornádskej kotliny. Prichádzame

na najvyšší bod Čertovej Sihoti na ktorom je postavený stožiar vysielača. Schádzame dolu lesom až vychádzame na

rozsiahlu lúku na Kláštorisku. Pred nami vpravo je niekoľko malých chát, vľavo stará chatka Zorka, reštaurácia na

Kláštorisku, pred ňou pri lesu zrúcaniny Kartuziánského kláštora, vpravo v pozadí hrebeň Vysokých Tatier. Na Kláštorisku

je súvislá vrstva snehu aj nie je hrubá. Počasie je nádherné slnečné, vzduch je čistý s nádhernou viditeľnosťou.

Vysoké Tatry sa črtajú na pozadí zrúcaniny Kartuziánského kláštora. KLáštorisko je ediné stredisko turistiky, nachádzajúce

sa vo vnútri územia Národného parku Slovenský raj. Prvá turistická útulňa tu bola postavená v roku 1923. pozrieme si

ruiny Kartuziánskeho kláštora. <<< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine,

na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu,

ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu

založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne:

celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých

domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy.

Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali

väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta.

Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná

poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>> Z Kláštoriska

pokračujeme modrou značkou ponad zatvorenú roklinu Veľký Kyseľ, z dôvodu požiaru v roku 1976. Po čase odbočíme

žltou značkou vľavo k Obrovskému vodopádu. Schádzame úzkou dolinkou až prídeme do nádherného meandru potôčika Kyseľ.

Úzka a hlboká a nádherná prerva v skalách osadená stúpačkami ponad dno potôčika končí na kovovej lavičke nad

vodopádom. Stadiaľ je nádherný pohľad na záver rokliny Veľký Kyseľ. Po prejdení lavičky pokračujeme po ľavej strane lesa

ponad potôčik, prejdeme ďalšou lávkou vľavo do dolinky a vystúpime rebríkom nad malý vodopád až prídeme do ústia

Veľkého Kyseľa kde pokračujeme vľavo zelenou značkou. <<< Prvé pokusy o výstup dolinou Kyseľ sa uskutočnili v

roku 1900 pod vedením M. Rótha a M. Karolinyho. Nasledovali mnohé ďalšie, avšak najstaršia stredná časť tiesňavy

zostala dlho nepokorená. Úspešná bola až výprava K. Kozlovského, ktorý so spoločníkmi v roku 1907 prešiel celú tiesňavu

a preliezol aj Obrovský vodopád. Neskôr sprístupneniu Kyseľa bežným turistom výdatne pomohli železničiari zo

Spišskej Novej Vsi, ktorí na problémové a menej bezpečné miesta osadili kovové mostíky a rebríky. Potok, ktorý ňou preteká,

pramení pod Malou poľanou a vytvára Malý vodopád a Machový vodopád. Keďže bol pokrytý machom, takto ho nazvali prví

objavitelia v roku 1900, ktorí zostupovali od Glackej cesty. >>> Postup roklinou je celkom dobrý z dôvodu menšieho

množstva snehu. Ploché ľahšie dno sa strieda s ťažšie schodným dnom z dôvodu popadaných stromov. Prechádzame

prvými kaskádovými vodopádmi zabezpečenými drevenými rebríkmi, vodopády sú zaľadnené, ale keďže bola slabšia zima

nie je veľa ľadu a preto sa vodopády nemôžu prestaviť vo svojej najväčšej kráse. Prechádzame pekným vodopádom

Objaviteľov v tvare vľavo zalomeného koryta ktorý je zaľadnený pekným ľadopádom. Prechádzame posledným vodopádom

v Barikáde viac stupňový vodopád v peknej skalnej stene. Z rokliny vychádzame k chate na Biskupských chyžkách kde je

už tradične občerstvenie. Pokračujeme ďalej smerom Pod Bykarkou. Prechádzame okolo smerovníka kde ústi zľava

Sokolia dolina. Pod Bykárkou odbočíme vľavo žltou značkou smerom na Klauzy. Schádzame strmým lesom k vodnej

nádrži Klauzy. <<< Vodná nádrž Slovenského raja na hornom toku Bieleho potoka. Nádrž s 8 metrov vysokou hrádzou

bola do roku 1950 využívaná k splavovaniu dreva do obce Smižany k Smižanskej Maši. V súčasnosti sa voda z priehrady

už nevyužíva a priehrada samotná je využívaná k chovu rýb. V blízkosti vodnej nádrže sa nachádza menšia lúka, ktorá je

vhodná na príjemný oddych. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa hrádza rekonštruovala. >>> Vodná nádrž je pokrytá ľadom,

okolité stráne sú pokryté snehom. Pokračujeme vľavo zelenou značkou okolo Bieleho potoka dolu Tomašovskou Belou.

Biely potok je pokrytý ľadom, snehu je viac, ale pohyb nie je veľmi náročný. Prechádzame okolo ústia Sokolej doliny ktorá

odbočuje vľavo smerom na Veľkú Poľanu. Po chvíli do ústia uzatvorenej rokliny Veľký Kyseľ prichádza zľava z Kláštoriska

žltá značka. Postojíme pri skalných mužíčkoch a obdivujeme trpezlivosť turistov ktorý tu ich postavili väčšie množstvo. Prechod

rebríkmi je dobrý, keďže snehu ubúda. Počasie bolo pekné počas celého dňa. Pod Tomášovským výhľadom odbočíme

vpravo modrou značkou Prielomom Hornádu smerom Čingov. Z lúky si pozrieme slnkom osvetlený Tomášovský výhľad.

Prielomom Hornádu sa vrátime cez ústie Lesnice na Čingov. Na hornom parkovisku v reštaurácii si dáme výbornú fazuľovú

polievku, urobíme záverečnú fotografiu a ukončíme nádherné strávený slnečný deň v nádhernej prírode Slovenského raja.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Na dolnom parkovisku na Čingove.

Prechádzame mostíkom ponad Biela potok v ústi Tomášovskej belej.

Smerovník v ústi Tomášovskej Belej pred výstupom na Čertovú sihoť.

Vyhliadková skala na Čertovej sihoti.

Pohľad na Kláštorisko spod Čertovej sihoti.

Spoločná fotografia vo vstupnej bráne symbolického cintorína na Kláštorisku.

Symbolický cintorín okolo kaplnky na Kláštorisku.

Vstupujeme do ústia meandru potoka Kyseľ nad Obrovským vodopádom.

Meander potoka Kyseľ nad Obrovským vodMopádom.

Lávka nad Obrovským vodopádom.

Smerovník v sútoku rokliny Kyseľ a Malý Kyseľ.

Občerstvenie sa vodou v rokline Kyseľ.

Roklina Kyseľ v strednej časti.

Roklina Kyseľ – Vodopád ochrancov prírody.

Roklina Kyseľ – Vodopád v barikáde.

Občerstvovanie sa vo vodách Vodopádu v barikáde.

Pod rebríkom ktorým sa obchádza Vodopád v barikáde.

V závere rokliny Kyseľ.

Pod Bykárkou.

Vodná nádrž Klauzy.

Drevené lávky ktoré zabezpečujú prechod ponad Biely potok.

Na lúke pod Tomášovským výhľadom.

Bufet Ihla kde bol záver prechodu Slovenským rajom.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Slovenský raj / Čertová sihoť /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /

Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko – Symbolický cintorín /

Fotogaléria – Slovenský raj / Obrovský vodopád /

Fotogaléria – Slovenský raj / Veľký Kyseľ /

Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovská Bela /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.