Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Dňa 21.07.2013 uskutočnili sme turistickú akciu.
Prechod Kurčínskou Magurou, výstup na hrad Plaveč a Zadné skalisko.
Usporiadateľ : Vlastná
Trasa akcie : Orlov – Orlovská Magura – Kurčínska Magura – Na Kamennú – Andrejovka - Orlov,
Podzámok – Hrad Plaveč – Podzámok, Zadné skalisko
Dĺžka trasy : 14 km Prevýšenie : 550 m Čas trasy podľa mapy: 4,15 hod
Účastníci - správca web stránky: Šlacký, Šlacká
Turistická mapa Čergov – č. 104 Turistický atlas list č. 36
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Orlová od smerovníka na hlavnej ceste žltou značkou smerom na Kurčínsku Maguru. <<< Obec Orlov leží
vo východnej časti Ľubovnianskej vrchoviny v malebnom údolí rieky Poprad, tesne pred tým, než opustí územie Slovenska.
K patrí aj osada Andrejovka a Kurčín. Obec založili usadlíci so šoltýsom podľa zakupného práva medzi 1330 - 1349 rokom.
Patrila pod panstvo neďalekého hradu Plaveč, rodine Bebekovcom, pod názvom Orlov. Nevie sa presne odkiaľ názov obce
pochádza, ale pravdepodobne v regióne bolo veľa dravých vtákov, najmä orlov. Prvá písomná zmienka je z roku 1349, keď
rieka Poprad zmenila svoj tok a tým porušila hranice Rikolfovho majetku medzi osadami Orlov, Ľubotín a Čirč. Pri vyšetrovaní
tejto udalosti vystupovali ako svedkovia aj šoltýsi z Orlova, Plavča a Ľubotína. V roku 1427 mala obec 26 sedliackych obydlí
a dom šoltýsa. V tých časoch bola obec stredne veľkou usadlosťou. Neskôr sa počet sedliakov zmenšoval, lebo väčšina z
nich sa odsťahovala alebo vymrela. Niektorí prišli o pozemky a stáli sa želiarmi. V 70. - 80. rokoch 16. storočia sa tu usadilo
valašské obyvateľstvo a tak koncom 16. storočia opäť bola stredne veľkou obcou s prevažne valašským obyvateľstvom
rusínskeho pôvodu. V tom období patrila rodine Semseyovcom. V tých časoch sa obyvatelia obce, bývajúci v drevených
chalupách, živili predovšetkým prácou v lese a poľnohospodárstvom. Poznali dobre aj prácu na "pánskom". Aby netrpeli
chudobou snažili sa vytvoriť lepšie živobytie výrobou mnohých veci, ako šaty, náradie, náčinie, nástroje a zariadenia pre
domácnosť. Siali ľan a vyrábali z neho po domácky ľanové plátno, ktoré používali na šitie nielen spodnej bielizne, ale aj
bohato vyšívaných košieľ a iných časti odevov. V tých časoch bo l veľmi rozšírený chov oviec. Ovčia vlna bola používaná
na výrobu nohavíc nazývaných "chološne" a kabátikov nazývaných "hune". Ovčie kožušiny boli používané na šitie krátkych
ženských, bohato zdobených kožuchov a pre mužov kabátov bez rukávov nazývaných "kožušanky", ako aj rukavíc a čiapok.
Chov koní bol populárny, pretože kone boli veľmi užitočné zvieratá, najmä v poľnohospodárstve a pri práci v lese.
Orlovčania boli dlho známi, ako chovatelia dobrých ťažných koní. K rozvoju života v obci došlo po roku 1873, keď 1. mája
bola daná do prevádzky železnica z Prešova do Poľska. Pri železnici našlo zamestnanie mnoho mužov. >>> Prechádzame
krátkou ulicou obcou, vľavo sa nachádza kostol, na ulici je viacero starých drevených domov, niektoré sú ešte obývané.
Vychádzame na rozsiahle lúky nad Orlovou. Pod vrcholom lúky vpravo sa nachádza pekne upravený kostolík so zakrytým
pódiom. Vychádzame na vrchol lúky odkiaľ je pekný výhľad do okolia. Pred nami vpravo je vidieť vodné plochy Plavečských
štrkovísk v pozadí sa tiahne Ľubovnianská pahorkatina. Vchádzame do lesa, nie príliš strmím chodníkom vychádzame na
Orlovskú Maguru. Pod vrcholom je väčšie rúbanisko z ktorého sú obmedzené výhľady. Odtiaľ chodník vedie cestou
nenáročným hrebeňom, miestami rúbaniskom s hustým porastom, miestami lesom odkiaľ sú obmedzené vyhliadky.
Vychádzame na vrchol Kurčínskej Magury. Podľa internetových odkazov mal biť z vrcholu výhľad ale žiadny sme nenašli.
Pokračujeme modrou značkou smerom Čirč rázcestie. Až do Andrejovky z chodníka ktorý vedie lesom nie sú žiadne výhľady.
Až nad obcou keď vychádzame lúky ktoré obkolesujú Andrejovku odkiaľ sa ukazujú prvé výhľady na Ľubovnianskú pahorkatinu.
<<< Najstaršia správa o Andrejovke je v metácii listiny z r. 1366, ktorou Ľudovít I. dal magistrovi Jakubovi dve zalesnené
miesta na založenie dvoch osád. Listina uvádza Andrejovku v maďarskom názve Andreasuagasa. Z maďarského názvu
vyplýva, že obec vybudovali osadníci so šoltýsom na zákupnom práve. Názov obce vznikol od osobného mena Andrej, mena
prvého šoltýsa. Vznik obce spadá do 1. pol. 14. st. Šoltýstvo v obci sa udržalo aj v 16. st. V 14.-16. st. bola majetkovou
súčasťou panstva Plaveč. Žilo tu najmenej 10 sedliackych domácností. Neskôr sa ich počet znížil. Nepochybne sa
odsťahovali . R. 1543 nebola zdanená ani jedna sedliacka domácnosť, pravdepodobne pre vyhorenie alebo odsťahovanie
poddaných. R. 1600 bývalo 10 poddanských rodín vo vlastných domoch a domácnosť šoltýsa. Vtedy bola malou dedinou
s prevažne rusínskym obyvateľstvom. R. 1828 sa spomína ako osada s 9 domami. V 19. st. tu postavili železný hámor.
Ako obec zanikla v pol. 19.st. a stala sa osadou obce Orlov. >>> Na ceste opustíme značku a pokračujeme vpravo cestou
smerom Orlov. Vľavo sa pozdĺž Andrejovky tiahne chovný rybník. Po chvíli vchádzame do Orlova. Presunieme sa do obce
Plaveč, kde vystúpime na hrad Plaveč. Oficiálna značený chodník nie je. Preto na hrad si musíte nájsť nejaký výstupový
chodník. Zarastenou lúkou vystúpime na hrad. <<< Hrad postavil pravdepodobne Ditrich (alebo jeho syn Arnold) zo
Spiša v roku 1294 na obranu cesty do Poľska, pri brode cez rieku Poprad. Bol to malý kamenný hrad, ktorý mal charakter
pohraničnej pevnosti. Strážil dôležitý uzol dvoch ciest: cez údolie Torysy a údolie Popradu. Viacerí historici spájajú názov
Plaveč s kmeňom Plavcov, ktorých uhorskí králi usadzovali v 11.-12. storočí na pohraničnom území. Na dôležitom hraničnom
bode tak musela stáť už v 12. storočí aspoň veža , ktorá mohla byť spočiatku drevená. Dôležitý pohraničný hrad sa stal
kráľovským majetkom a kráľ hrad daroval svojim verným prívržencom - Drugetovcom. Po ich vymretí ho kráľ Žigmund dal
Bebekovcom. V rokoch 1449- 1458 sa ho zmocnili bratrícke vojská a ich vodca Peter Aksamit tu žil až do svojej smrti (1458).
Bratríkov z kráľovského majetku vyhnal Imrich Zápoľský a hrad patril načas tomuto rodu. Od konca 15. storočia sa Plaveč
dostal medzi poddanské mestečká s určitými menšími výsadami. Napokon ho v roku 1505 vdova po Štefanovi Zápoľskom
dáva Horváthovcom, ktorí podľa obce odvodzovali aj svoje meno Palocsay-Horváth. Tí hrad v 16. storočí renesančne
prestavali. Ich potomok Ferdinand Plavečský uskutočnil veľkú prestavbu v 17. storočí a hrad tak stratil charakter
stredovekej pevnosti. Renesančný palác upravili na pohodlné panské sídlo, avšak veľké okná neodolali nepriazni počasia a
majitelia ho museli opustiť. V roku 1856 objekt vyhorel a rok nato vymrel aj rod Plavečských. >>> Cestou domou sa zastavíme
pod Zadným skaliskom. Vedľa cesty je parkovisko s prameňom vody. Odtiaľ lúkou vychádzame na krátky hrebeň Zadného
skaliska. Pustíme sa vľavo do starého kameňolomu odkiaľ pokračujeme bočným svahom až začneme vystupovať na vrchol
Zadného skaliska. Dosť strmým výstupom vychádzame na vrchol krátkeho hrebeňa pokrytého trávnatým porastom. Z vrcholu
je nádherný výhľad do okolia. Severným smerom sa tiahne hrebeň Čergova. Pod nami sa tiahne Šarišské medziholie. Južným
smerom sa tiahne Ľubovnianská pahorkatina. Hrebeň Zadného skaliska obkolesujú nádherné zvlnene horské lúky. Schádzame
naspäť na parkovisko. Zadné skalisko tiež nazývajú Ležiací mních. Z cesty od Kamenici veľmi pripomína ležiacu postavu mnícha.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Smerovník v obci Orlov.
-
-
Kostol v obci Orlov.
-
-
Kaplnka na žltej značke.
-
-
Plavečské štrkoviská v pozadí sa tiahne Ľubovnianská pahorkatina.
-
-
Smerovník na Orlovskej Magure.
-
-
Hrebeň ktorý sa tiahne na Poľskej strane hranice.
-
-
Smerovník na Kurčínskej Magure.
-
-
Chovný rybník pri Andrejovke v pozadí lúky Ostrej hôrky.
-
-
Kostolík v Andrejovke.
-
-
Zrúcaniny hradu Plaveč.
-
-
Vstupujeme do hradu cez otvor v múre renesančného paláca.
-
-
Zrúcaniny múru renesančného paláca.
-
-
Na hradu Plaveč.
-
-
Obec Plaveč pohľad z hradu Plaveč.
-
-
Zrúcaniny hradu Plaveč.
-
-
Zadné skalisko na juh od obce Kyjov, tiež nazývané Ležiaci mních. Z hlavnej cesty
od Kamenice skalisko pripomína ležiaceho mnícha.
-
-
Hrebeň zadného skaliska.
-
-
Hrebeň zadného skaliska v pozadí lúky nad Kamenicou.
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura / Orlov – Kurčínska Magura - Orlov /
Fotogaléria – Hrady a zámky / Plaveč /
Fotogaléria – Čergov / Zadné skalisko - Ležiaci mních /
-
-
Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
|