KST Krompachy | 14. Súľovské skaly

Dňa 26.05.2013 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Súľovskými vrchmi.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Súľov – Gotická brána – Súľovský hrad – Lúka pod Súľovským hradom – sedlo Roháč Čiakov - Súľov

Dĺžka trasy : 10 km Prevýšenie : 430 m Čas trasy podľa mapy: 4 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacka, Muller, Mullerová, Čupaj, Olšavský, Olšavská, Papcun, Sakmár, Sakmárová,

Kunová, Kandričák, Mosin, Šefčíková, Uhrín, Gengeľ

Turistická mapa SÚĽOVSKÉ VRCHY č. 157 Turistický atlas list č. 49, 50

Popis trasy :

Trasu začíname v obci Súľov modrou značkou smerom chaty v prístupovej tieňavy do obce.

<<< Súľov ako samostatná jednotka osídlenia sa spomína už v roku 1193. V tom čase patrila zemianskym rodinám Súľovských,

Hradňanských a Sirmiensisovských. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, spracovaním dreva.

Prvou písomnou správou o obci Súľov je listina uhorského panovníka - kráľa Bellu III. z uvedeného roku 1193. Touto listinou

kráľ udeľuje zeme Kameničany a Predmier so Súľovom Vratislavovi, svojmu služobníkovi na Trenčianskom hrade za zásluhy

"v dalmatskej vojne" v roku 1167 a zároveň povýšil Vratislava a jeho dedičov na šľachticov. V listine je podrobný popis

darovaného územia." Hranica začína pri Váhu, pokračuje stredom roviny, prechádza cez akýsi potok oproti lesu a po úpätí

vrchu vedie k Jablonovskému potoku tam, kde sa tento vlieva do riečky Hradňanky ". Ide len o označenie riečky a nie

označenie názvu obce. Tento údaj je však najstarším. Túto nepublikovanú listinu nepoznáme v plnom znení, originál je

uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. >>> Prechádzame pekne upraveným centrom obce s detským ihriskom

dole obcou. Pokračujeme okolo výstupového chodníka na Súľovské skaly až k najstaršej turistickej chaty v Súľovských

skalách. Zaspomínať si na našu prvú trojdňovú turistickú akciu v Súľovských skalách ktorá sa uskutočnila v roku 2005.

Ubytovaný sme boli v chate Súľovčanka, nezabudnuteľný zážitok. Vrátime sa na parkovisko a pokračujeme zelenou značkou

smerom na hrebeň Súľovských skál. <<< Súľovské skaly sú geomorfologický podcelok Súľovských vrchov, charakteristický

výrazným členitým reliéfom. Nachádzajú sa približne 10 km smerom na juh od mesta Bytča. Sú turisticky vyhľadávanou

lokalitou, nachádza sa v nich národná prírodná rezervácia Súľovské skaly. Nachádzajú sa v západnej časti Súľovských vrchov.

Zo západu ich ohraničuje Manínska vrchovina, z východu Domanižská kotlina, Skalky a Žilinská kotlina. Súľovské skaly sú

zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod. Horninovým základom

Súľovských skál je zväčša charakteristický treťohorný (konkrétne eocénny) karbonátový zlepenec (s klastami starších

rozrušených vápencov a dolomitov) tvoriaci súčasť borovského súvrstvia centrálnehokarpatského paleogénu. Zlepence

sú nedokonale vrstevnaté, čo naznačuje že vznikali v dynamickom prostredí, pravdepodobne priamo pod vápencovými

útesmi vtedajšieho mora. Podložie tvoria staršie druhohorné dolomity a slienito-bridličnaté súvrstvia. Terén bol v priebehu

neogénu zvrásnený, pričom sa vytvorili početné antiklinály a synklinály. S postupom času sa potom prejavil jav označovaný

ako inverzia reliéfu, kedy rozpraskané horniny v osovej časti antiklinály podľahli erózii skôr ako synklinálna časť, preto

pozostatky synklinály budujú dnes vyššie časti územia ako kedysi vyššie položené antiklinály. Osou vrcholu bývalej antiklinály

teraz vedie dolina typu combe, ktorá vyúsťuje do obce Súľov - Hradná. Ide o relatívne malú plochu územia s vysokou

koncentráciou geomorfologických tvarov ako poskladané skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole a pod., s často

bizarným tvarom. Jedným z najznámejších útvarov je Gotická brána. V Súľovských skalách sa nachádzajú aj dve jaskyne

(jednou z nich je Prírodná pamiatka Šarkania diera) a zrúcanina Súľovského hradu. >>> Je pekné slnečné počasie, na

oblohe je vysoká riedka oblačnosť. Chodník začína spočiatku veľmi strmo stúpať hore lesom. Na chodníku je ešte miestami

drevená výstuž chodníka so schodmi na uľahčenie výstupu. Vychádzame z lesa pod prvé skalnaté steny ktoré vystupujú z

rozsiahleho zeleného lesa. Nádherné skaly sivo tieňované. Postupujeme popod skaly až prichádzame k nádhernému

skalnému útvaru Gotickej bráne cez ktorú vystúpime na vrchol skál. Odtiaľ sa nám ponúka nádherný výhľad do okolia,

juhovýchodným smerom pod nami leží rekreačné stredisko KINEX. Severovýchodným smerom sa tiahne hrebeň

Súľovských skál s výraznou dominantou najvyšším vrcholom Súľovských skál - Brada. Severozápadným smerom sa

tiahne dolina z Predmieru cez Jablonové do Súľova. Postupujeme nádhernými skalami ako na hojdačke, krátke výstupy

sa striedajú s krátkymi zostupmi. Postupujúc skalami prichádzame k Súľovskému hradu. Nepatrné zvyšky jeho múrov sa

nachádzajú medzi ťažko prístupnými skaliskami vysokého Roháčskeho vrchu v blasti známych Súľovských skál.

<<< Súľovský hrad, v historických prameňoch niekedy nazývaný aj Roháč, nemal väčší strategický význam. Bol to malý,

pozorovací hrad so značným výškovým rozdielom jeho hornej a dolnej časti, ktoré boli spojené tunelovou chodbou,

vytesanou do skaly. Slúžil na pozorovanie ciest a ako úkryt cenností okolitým zemanom a šľachte v čase vojenských

udalostí. Hoci tradícia kladie jeho pôvod do 12. či 13. storočia, sama jeho stavba nie je staršia než z 15. storočia.

Zaujímavá je nielen jeho poloha, ale aj spôsob a praktické prispôsobenie stavby prírodným skalným útesom, ktoré boli

často súčasťou jeho múrov a stien. V stredoveku patril rodine Súľovských. Roku 1550 ho kráľ Ferdinand I. daroval

Šebastianovi Sirmienskemu, ktorý pri obliehaní Viedne prebehol z tureckého vojska na cisársku stranu. Pôvodní majitelia

ho však nechceli vydať a v neskorších sporoch Rafael Podmanický hrad vypálil. Nakoniec sa predsa len hrad dostal do

rúk Sirmienskeho, ktorý ho nechal obnoviť. Jeho synovia prijali dokonca meno predchádzajúcich majiteľov a rodina

Súľovský-Sirmiensis vlastnila potom hrad až do konca feudalizmu. Pravda, od konca 16. storočia mala už táto rodina

vlastné kaštiele v obci pod hradom a na hrade bývali už iba vojenské stráže. Aj tieto však v 18. storočí hrad opustili a

odvtedy sa rozpadáva. >>> Ozajstné orlie hniezdo doslova prilepené vysoko na strmých skalách. Úzky chodník

obchádza skalnú stenu a cez úzku skalnú rozsadlinu za pomoci kovového rebríka sa dostaneme k úzkej štrbine ktorou

sa dostaneme na nádvorie hradu. Vychádzame na najvyšší bod hradu. Videl som fotografie, čítal som o nádhere

Súľovských skál, ale pohľad ktorý sa nám ponúkol mi vyrazil dych. Nič lepšie nemôže zobraziť túto neskutočnú krásu

ako pohľad vlastných očí. Nádherné zelené more z ktorého vystupuje hrebeň sivo tieňovaných skál ktorý obkolesuje

nádhernú zelenú dolinu so Súľovom v strede. Ťažko je opisovať túto nádheru, proste je potrené to vidieť. Úzkou štrbinou

sa vrátime na značku a pokračujeme úzkou skalnou rozsadlinou smerom Na lúku pod Suľovským hradom kde

pokračujeme červenou značkou ďalej po hrebei. Chodník vedie lesom. Okolo chodníka stoji množstvo kamenných

stĺpov. Z chodníka odbočujú vpravo vychodené chodníčky na skaly z ktorých je veľmi dobrý výhľad na dolinu a okolité

skalné steny. Pod vrcholom Brada sa nachádza najkrajšia vyhliadková skala. Je najvyššie položená a výhľad je ako

z lietadla. Pred nami sa tiahne celá Súľovská dolina so Súľovom a Hradnou v pozadí sa ukazujú vrchy okolo Manínskej tieňavy.

Okolo chodníka sa stále nachádzajú rôzne skalnaté útvary. Prichádzame do sedla Roháč – Čákov kde odbočíme vpravo žltou

značkou smerom Súľov. Schádzame dole svahom až prichádzame k nádhernému skalnému útvaru Obrovská brána, ktorá

potvrdzuje svojou veľkosťou svoje pomenovanie. Obrovská skalná brána široká asi 5m, vysoká asi 10 m, ohraničená

mohutnou skalnou obrubou. Pokračujeme chodníkom až prichádzame na najužšie miesto skalnej rozsadliny. Ozaj úzke

miesto cez ktoré je potrebné prechádzať bokom, objemnejší človek môže tu mať problémy prejsť. Schádzame na lúku

ohraničenom lesom z ktorého vyčnievajú skalné steny. Pokračujeme lúkou dole dolinou cez Súľov k chate Súľovčanka.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Penzión Pútnik v Súľova – Hradná.

Obec Súľov v pozadí Súľovský hrad, vpravo sa nachádza Brada, najvyšší vrchol Súľovských skál.

Hlavná cesta obcou Súľov.

Najstaršia turistická chata v Súľovských skalách – Súľovčanka. Prvá trojdňová turistická akcia bola v Súľove,

kde sme boli ubytovaný práve v Súľovčanke. Najčastejšie spomíname sparťanské podmienky v chate.

Výstup strmším chodníkom na hrebeň Súľovských skál.

Nádherný skalný útvar v Súľovských skalách – Gotická brána.

Pohľad na podnikovú chatu KINEX z hrebeňa Súľovských skál.

Na hrebeni Súľovských skál.

Skalná štrbina ktorou sa vchádza do Súľovského hradu.

Na hornom nádvorí Súľovského hradu.

Diera v hradnom múre ktorým sa vchádza do Súľovského hradu.

Úzka skalná rozsadlina ktorou sa vchádza zo sedla Pod Súľovským hradom

smerom na Súľovský hrad. Výstup rozsadlinou je zabezpečený kovovým zábradlím.

Skalné mesto vo východnej časti hrebeňa Súľovských skál.

Na jednej z mnohých vyhliadkových miest hrebeňa Súľovských skál.

Obrovská skalná brána na žltej značke zo sedla Roháč – Čiakov do Súľova.

Chvíľka oddychu pred ústim skalnej rozsadliny ktorou sa vychádza do zo sedla Roháč – Čiakov do Súľova.

Skalné mesto vo východnej časti hrebeňa Súľovských skál.

Východná časť hrebeňa Súľovských skál.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Súľovské vrchy / Súľov – Súľovský hrad - Roháč Čiakov /

Fotogaléria – Súľovské vrchy / Súľov – Roháč Čiakov /

Fotogaléria – Hrady a zámky S až Z / Súľovský hrad /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.