KST Krompachy | 5. Markušovce-Poráč

Dňa 24.02.2007 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Galmusom.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Markušovce – Markušovský skalný hríb – Matejovce – Poráč – Poráčska dolina

Dĺžka trasy : 18,5 km Prevýšenie : 360 m Čas trasy podľa mapy: 5,30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Kunová, Duhán, Bílek, Neubeller, Olšavský, Čupaj, Čupajová,

Mosin, Šefčíková, Vozárová, Krak

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy č. 125 Turistický atlas list č. 138, 139, 140

Popis trasy :

Trasu začíname spred ŽSR pokračujeme žltou značkou. < Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo

začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej

držbe jednej z najznámejších východoslovenských feudálnych rodín - Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva.

Markušovce sa spomínajú v roku 1289 ako Villa Marci, z roku 1328 ako Szentmichalur, z roku 1345 ako Mariusdorf, z

roku 1346 ako Marcusfalua, z roku 1352 ako Zentmyhal, que al. n. villa Marci nuncupatur, z roku 1378 ako Markusfalua

alias Zenthmihal, z roku 1505 ako Markussowcze, Markusfalua, maďarsky Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky

Marksdorf. Pôvodne boli strážnou, neskoršie sídelnou obcou Mariássyovcov. > Pokračujeme na hlavnú cestu za mostom

pri smerovníku vpravo cez mostík na druhú stranu Levočského potoka, vpravo smerom k Hornádu. Značka sleduje riečisko

Hornádu ktoré lemujú rozsiahle lúky až po Matejovce. Hornád zabočí vľavo k Markušovským stenám ktoré obmýva v

určitej dĺžke. Značka vedie úzkym chodníkom ponad Hornád. Chvíľu postojme a obzrime si Markušovské skalné steny

na ktorých je dobre vidieť usadeniny morského dna v praveku. Markušovská stena okolo Hornádu. Zreteľná a názorná

ukážka transgresie – zaliatia územia morompočas geologického obdobia treťohôr – paleogénu. Chodník odbočí vľavo

do svahu popod nádherný skalný výtvor Markušovský skalný hríb, po chvíli zabočí vpravo kde je odbočka z chodníka

priamo ku skalnému hríbu. Až keď sa postavíte priamo pod hríb, prejaví sa jeho krása a vynachádzavosť prírody pri

jeho vytvorení. Markušovský skalný hríb. 8 m vysoká noha zložená zo zlepencov, ktoré sú menej odolné voči zvetrávaniu

a tak sa rozpadli skôr ako pieskovce z ktorých je utvorený klobúk. Pokračujeme chodníkom po južnej vrcholovej strane

Markušovských stien. Dole k Hornádu zídeme krátkou nie hlbokou dolinkou v ktorej je vidieť doskové a pieskové

usadeniny v ktorých potôčik svojou eróznou činnosťou vymodeloval tvar dolinky. Chodník pokračuje rozsiahlymi lukmi

popod skalné steny. Takmer vodorovne uložené vrstvy usadených hornín, zložené z balvanovitých až drobnozrnných

zlepencov, hrubo až strednozrnných pieskovcov sú pomenované ako Hornádske vrstvy. Postupujeme lúkou až prejdeme

cez mostík na druhú stranu Hornádu do Matejoviec k smerovníku na začiatku obce. < Samotná obec vznikla koncom 13.

storočia a pod svojím menom vystupuje do dejín až v 14. storočí. Začiatky dnešných Matejoviec siahajú do roku 1277.

Dňa 23. marca 1277 vydal uhorský kráľ Ladislav IV. listinu, ktorou daroval Matúšovi les alebo zem zvanú Bela, ležiacu

pri Hornáde. V lese teda Matúš založil obec, ktorá sa vtedy volala podľa pôvodného názvu lesa Belá. Pravdepodobne

vznikla na dvoch miestach: na kopci, ktorý sa dnes volá Beľany a nižšie pri rieke Hornád. V roku 1326 sa totiž hovorí

o vyšnej a nižnej dedine. V roku 1354 sa spomína istý Tomáš z Nižnej Belej, iným menom Matúšova Dedina. V 15. storočí

mala dedina viacero zemepánov. V 16. storočí prežili určitú krízu. V roku 1529 sa uvádzajú ako Matheffalwa, v roku 1553

patrí Spišskej kapitule a viacerým šľachticom, ale od dane bola oslobodená. Od konca 16. storočia tu bol zemepánom

Žigmund Paczolt. V 17. storočí sa stávajú zemepánmi Máriássyovci. Medzi obdobím rokov 1700 – 1701 žilo v obci 61 ľudí,

obyvatelia boli Slováci. Vývoj narušil strašný mor, ktorý zúri na Spiši v roku 1711. Významnou udalosťou bolo zavedenie

jednotného urbára Máriou Teréziou, začiatkom 70. rokov 18. storočia. Matejovce podpísali nový urbár 12. januára 1771. >

Od smerovníka pokračujeme červenou značkou smerom Poráč. Táto značka v starších mapách nie je vyznačená. Chodník

sa vyznačil vďaka projektom združenia Galmus. Značka sa tiahne hore obcou pred koncom obce odbočí vľavo do

nenápadnej dolinky, cez krátky lesík vyústi na rozsiahle lúky Humenca ktoré sa tiahnu až nad hlavnú cestu do obce

Rudňany. Pokračujeme lukmi z ktorých sú už prvé výhľady na Hornádsku kotlinu. Prejdeme lesíkom pretkávaným lukmi

až vyjdeme na rozsiahle lúky Lazčíka ktoré sa tiahnu smerom k Poráču a nad Rudňany. Odtiaľ sa nám ponúka výhľad

na Vysoký vrch. Z hrebeňa sa naskytujú pohľady na Hornádsku kotlinu, Vranie vrchy, Vysoké Tatry. Chodník pokračuje

vpravo bočným svahom ponad hospodársky dvor až sa dostane do obce Poráč, hore ulicou k smerovníku v centre Poráča.

< Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy, čo v preklade z

maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v blízkom okolí.

V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz,

Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z

Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia

Poráč získali Mariássyovci z Markušoviec. > V krčme si dáme dobré pivo a pokračujeme ďalej červenou značkou

smerom do Poráčskej doliny. Cesta do doliny je veľmi strmá. Prechádzame cez chatársku oblasť, vpravo sa nachádza

starý kotvový vlek ktorý sa už nepoužíva. Vľavo sa nachádza rekreačne stredisko ktoré patrí firme BBF. Stredisko

ktoré v minulosti patrilo ŽB Rudňany prešlo rozsiahlou opravou a dostavbou nových objektov umožňujúcim aktívny oddych.

Ešte tak vonku bazén. Ideálne stredisko na oddych v nádhernej prírode Poráčskej doliny a okolia. Postupne vpravo sa

ukážu lyžiarske svahy ktoré patria rekreačnému stredisku Úsmev. Vľavo sa nachádzajú vápencové skalnaté zrázy

NPR Červené skaly s nádhernou vyhliadkovou skalou, škoda že nie je prístupná značkovaným chodníkom. Pri

prechádzaní potôčika obzrite sa vľavo. Týči sa tam kolmá vápencová stena a potôčik vyteká z jaskyne ktorá je v útrobách

tejto skaly. V minulosti Slovinský speleológovia odstránili nánosy vo vchode jaskyne a dostali sa do vnútra. Teraz vchod

je neprístupný, zanesený pieskom. Pri chodníku vpravo stojí stará drevená zvonica oproti informačná tabuľa združenia

Galmus. Široký a veľmi nádherný záver Poráčskej doliny sa zužuje do úzkej doliny. Úzkym chodníkom pokračujeme

vľavo pekným borovicovým lesom popod vápencové skalnaté svahy až vyústi na skládke dreva v širšej časti doliny v

miestach smerovníka Pod Suchincom, tu odbočuje vpravo žltá značka smerom popod Slovinskú skalu, Lacemberská

dolina do Svinskej jamy nad Hnileckou dolinou. Po povodniach cestu nebolo možné nájsť, dolina bola ťažko prechodná

o to krajšia a divokejšia. Po silnom vetre je množstvo pováľaných stromov a to sťažuje prechod dolinou. Prechádzame

dolinou kde sa striedajú sa strmé skalnaté svahy s plytšími svahmi. Prichádzame pred chatu Čierny Bocian kde sa

dolina trochu rozšírila na voľné priestranstvo. Chata v minulosti patrila ŽB Slovinky, bola otvorená pre verejnosť a bola

miestom častých nenáročných vychádzok obyvateľov Sloviniek a Krompách. Dalo sa tu zašportovať, opiecť si niečo a

k tomu si dať občerstvenie v chate. Dnes je chata v súkromných rukách a je zatvorená. Nad chatou sa črtá výrazná

dolinka s pekným vodopádom obklopenom vyššími skalnými vápencovými stenami. Dolinka nie je prístupná. Oproti sa

črtá úzka a strmá dolinka smerom na Slovinskú skalu. Pokračujeme dolinou ktorá sa stále zužuje až je miesto pre

potok a cestu. Vľavo sa už ukazujú výrazné skalné svahy NPR Červené skaly. Prichádzame k rampe kde ukončíme trasu.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Markušovský skalný hríb.

Markušovský skalný hríb pohľad od značkovaného chodníka.

Pekná skalná rozsadlina vytvorená erozívnou činnosťou vody..

Markušovská skalná stena.

Matejovce - informačna tabuľa Galmusa.

Zadné košiariky.

Lazčík.

Lazčík pohľad z hrebeňa.

Časť okolo Poráča pod hospodárskym dvorom.

Poráč - obecný úrad.

Poráč - centrum obce.

Informačna tabuľa NPR červené skaly.

Rekreáčne stredisko - Úsmev v Poráčskej doliny.

Poráč - časť Poráčské mlynky v pozadí vyhliadková skala v NPR Červené skaly.

Červené skaly - potôčik vyteká zo zaplavenej jakyne.

Chvíľka oddychu pri drevenej zvonici pod vyhliadkovou skalou.

Poráčská dolina po veternej smršti.

Poráčska dolina po záplavách ktoré zničili cestu.

Severné svahy Slovinskej skaly.

Poráčská dolina po veternej smršti.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Markušovce – Matejovce – Poráč /

Fotogaléria - Krompachy / Poráč /

Informácie pod fotografiami a v texte označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web

stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.