KST Krompachy | Sľubica - Spišské Vlachy

Touto trasou Vám chcem predstaviť pokračovanie chodníka z Krompách na Sľubicu, môžeme

pokračovať cez sedlo Predky, Dúbravu a Olšavku do Spišských Vlách.

Predstavovaná trasa : Sľubica – Sedlo Predky – Dúbrava – Olšavka – Spišské Vlachy

Dĺžka trasy : 10,5 km Výškové prevýšenie : - 730 m Čas podľa mapy : 3.30 hod

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125 Turistický atlas list č. 140

Popis trasy :

Predstavovaná trasa začína na vrchole Sľubice a je jednou z možnosti pokračovania trasy z Krompách na Sľubicu.

Pokračujeme vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný Slovenský kríž Na skale za ním vľavo

Smrekovica, vpravo Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme pred sebou Širockú brázdu, s obcou

Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž,

vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Pokračujeme značkou cez

lúku až prichádzame na lesný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska

kotlina so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu. Značka vedie krajom polomu, zabočí

doprava cez les prichádza k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom na cestu, pokračuje vľavo cestou

ktorá východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec, kde pokračujeme vľavo po

ceste značenej miestnym značením červeno – bielymi trojuholníkmi. Značenie je už trochu staršie a preto je už bledé

alebo niekde chýba. Približne po 15 min odbočuje značenie vpravo do lesa, postupne príde na lúky nad Dúbravou.

Aj keby ste značenie minuli, pokračujte po ceste, držte sa vpravo a cesta Vás privedie do dúbravy. Z ponad obce

Dúbrava sú už prvé výhľady. Vpravo pred nami vidieť Dreveník, vedľa Spišský hrad, za nimi tajomné a nepoznané

Levočské vrchy, obzor ukončuje zubatý hrebeň Vysokých Tatier. Prídeme do stredu obce, vľavo sa nachádza obecný

úrad. < Ako osada Dobra sa spomína prvýkrát v roku 1293. Od roku 1300 sa užíva dnešný názov Dúbrava, čo je zrejme

odvodené od dubového hája. V minulosti bola súčasťou panstva Csákyovcov, významného rodu, sídliaceho na

Spišskom hrade. Na základoch pôvodného kostola, o ktorom niet písomných dokladov, posvätili v rokoch 1653-1654

Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý vysvätil spišský prepošt Juraj Bársony. Boli v ňom tri oltáre: oltár sv. Jána Krstiteľa

(v súčasnosti je v umelecko-historickej expozícii Východoslovenského múzea v Košiciach), oltár Panny Márie a oltár

sv. Mikuláša. Bol tu aj vzácny rímsky misál, vytlačený v roku 1574 v Benátkach gotickými literami. Na kostolnej veži

boli štari zvony. Pri veľkom požiari v roku 1838 vyhorela vrchná časť kostola i veže a celý vyšný koniec obce. Kostol

bol neskôr opravený a v roku 1926 bola veža obnovená z milodarov amerických krajanov. V roku 1968 bol kostol

prestavaný do súčasnej podoby. Neďaľeko obce stála kaplnka pri „kyslej vode” (minerálna voda s vysokým obsahom

železa), ktorú dal postaviť farár Ján Czabafy. V roku 1809 pri prietrži mračien do kaplnky udrel blesk a celú ju zničil. >

Prechádzame obcou, až prídeme na najmenší kruhový objazd na Slovensku / betónová skruž postavená v strede

križovatky /. Pokračujeme rovno ulicou dolu obcou, vpravo sa nachádza kostol, penzión, na konci ulici zabočíme

vľavo a poľnou cestou cez rozsiahle lúky / Pred nami sa rozprestiera hrebeň Galmusa. / schádzame dolu svahom

do obce Olšavka. < Prvá zmienka v r. 1245 Olsavica. Obec má časti: Dolina, Lúky a Pod lesom. Je tu minerálny

prameň. Patrila od najstarších čias zemepánom Szigrayovcom, neskôr bola poddanskou obcou Spišského hradného

panstva. Stále mala poľnohospodársky charakter. Občania si z vlastných zbierok postavili Kostol sv. Pia X., vysvätený

r. 1971. Z demografického hľadiska je najmenšou obcou v okrese. > Ďalej už pokračujeme asfaltovou cestou smerom

do Spišských Vlách. Vychádzame na menší vŕšok odkiaľ je už vidieť Spišské Vlachy, pomaly cestou zídeme do mesta,

vľavo cestou, vpravo cez most a sme na autobusovej zastávke. < Po tatárskom vpáde sa uhorský kráľ Belo IV. snažil

osídliť spustošené územie, pozýval hostí, a tak sa k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu usadili Valóni. Aby si ich

Belo IV. získal, udelil im listinou z 31. mája 1243 významné práva a privilégia, ktoré sú zároveň prvou písomnou zmienkou

o meste. V roku 1404 daroval Žigmund tunajšej fare obec Kolinovce. O osem rokov neskôr sa ako jedno z 13-tich

najvýznamnejších zo zväzku 24 spišských miest ocitajú na dlhých 360 rokov v poľskom zálohu. V roku 1923 im bol

titul mesta odňatý a stali sa obcou, avšak uznesením Slovenskej národnej rady z 28. apríla 1992 boli Spišské Vlachy

znovu vyhlásené za mesto. V erbe majú v hornej časti v červenom poli dvojramenný kríž, v dolnej časti v modrom poli

hlavu sv. Jána Krstiteľa. K rozvoju mesta a zvýšeniu jeho obchodného významu výrazne prispela jeho priaznivá poloha

pri "veľkej" ceste, tzv. gemerskej, ktorá spájala Spiš s Dolnou zemou a Poľskom. Spišské Vlachy označované aj ako

banícke mesto "Bergstat", mali podľa privilégií získaných od uhorských panovníkov právo konať štyri výročné jarmoky

v roku, neskôr týždenné trhy. >
-

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Smerovník na vrchole Sľubice.

Slovenský kríž Na skale pohľad spod Sľubice.

Vpravo Patria v pozadí Smrekovica pohľad z Na skale.

Hornádska kotlina, dole je obec Dúbrava, v strede je Spišský hrad nad ním horizont tajomných a nepoznaných

Levočských vrchov v pozadí zubatý hrebeň Vysokých Tatier pohľad sponad Suchého hrbu.

Sedlo Humenec.

Sedlo Humence kde je odbočka na miestne značenie smerom do Dúbravy.

Lesné svahy nad Dúbravou.

Spišský hrad vpravo v pozadí Vysoké Tatry pohľad sponad Dúbravy.

Dúbrava za ňou sa tiahnu rozsiahle lúky smerom na Koziu horu v pozadí horizont Vraních vrchov.

Dúbrava hlavná ulica s najmenším kruhovým objazdom na Slovensku / betónová skruž /.

< Ako osada Dobra sa spomína prvýkrát v roku 1293. Od roku 1300 sa užíva dnešný názov Dúbrava, čo je

zrejme odvodené od dubového hája. V minulosti bola súčasťou panstva Csákyovcov, významného rodu,

sídliaceho na Spišskom hrade. >

< Na základoch pôvodného kostola, o ktorom niet písomných dokladov, posvätili v

rokoch 1653-1654 Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý vysvetil spišský prepošt Juraj Bársony.

Boli v ňom tri oltáre: oltár sv. Jána Krstiteľa, oltár Panny Márie a oltár sv. Mikuláša.

Bol tu aj vzácny rímsky misál, vytlačený v roku 1574 v Benátkach gotickými literami. >

Dúbrava v pozadí skalnatý hrebeň Rajtopiky pohľad zo spodnej časti obce.

Lúka smerom nad Slatvinu v pozadí Plejsy pohľad z poľnej cesty do Olšavky.

Spišský hrad za ním horizont tajomných a nepoznaných Levočských vrchov v pozadí zubatý hrebeň

Vysokých Tatier pohľad z poľnej cesty do Olšavky.

Poľná cesta do Oľšavky v pozadí hrebeň Galmusa pohľad spod Dúbravy.

Dúbrava v pozadí hrebeň Braniska s vrcholom Rajtopiky vľavo pohľad sponad Oľšavky.

Olšavka v pozadí hrebeň Galmusa pohľad z poľnej cesty z Dúbravy do Olšavky.

Olšavka. < Prvá zmienka v r. 1245 Olsavica. Patrila od najstarších čias zemepánom Szigrayovcom, neskôr

bola poddanskou obcou Spišského hradného panstva. >

< Kostol sv. Pia X., vysvätený r. 1971, postavený z vlastných zbierok obyvateľov Oľšavky. >

Oľšavka v pozadí zľava Rudník, Rajtopiky, Sľubica, pohľad z asfaltovej cesty smerom do Spišských Vlach.

Cesta z Oľšavky do Spišských Vlách v pozadí hrebeň Galmusa.

V meste Spišské Vlachy končí predstavovaná trasa s možnosťou autobusového spojenia alebo ŽSR.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica /

Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Humence – Spišské Vlachy/

Informácie pod fotografiami označené v zátvorkách < > sú použité z oficiálnych web stránok

citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.