aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Spišské Vlachy - Biela skala - Slovinky
Touto trasou Vám predstavím staré kráľovské mesto Spišské Vlachy, oblasť Za Horou s rybníkom
a bufetom Sabinka ktorý je otvorený v letných mesiacoch, Bielu skalu - nádherný vyhliadkový vrchol
s vápencovými skalnými zrázmi pod vrcholom, obec Slovinky.  
 
 
Predstavovaná trasa : Spišské Vlachy – Za Horou – Biela skala - Slovinky
 
Dĺžka trasy  :  10 km           Výškové prevýšenie : 519 m             Čas podľa mapy : 3.00 hod
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125        Turistický atlas list č.  140
 
Popis trasy:
Táto žltá značka na starších mapách nie vyznačená. Turistický chodník bol vyznačený vďaka združeniu Galmus v
roku 2006, na základe projektov z Eurofondov.  Združenie Galmus  združuje mestá a obce okolo Galmusa. Cieľom
združenia je turisticky sprístupniť krásy Galmusa pre širokú turistickú verejnosť.
< Po tatárskom vpáde sa uhorský kráľ Belo IV. snažil osídliť spustošené územie, pozýval hostí, a tak sa k pôvodnému
slovanskému obyvateľstvu usadili Valóni. Aby si ich Belo IV. získal, udelil im listinou z 31. mája 1243 významné práva
a privilégia, ktoré sú zároveň prvou písomnou zmienkou o meste. V roku 1404 daroval Žigmund tunajšej fare obec
Kolinovce. O osem rokov neskôr sa ako jedno z 13-tich najvýznamnejších zo zväzku 24 spišských miest ocitajú na
dlhých 360 rokov v poľskom zálohu. V roku 1923 im bol titul mesta odňatý a stali sa obcou, avšak uznesením Slovenskej
národnej rady z 28. apríla 1992 boli Spišské Vlachy znovu vyhlásené za mesto. V erbe majú v hornej časti v červenom
poli dvojramenný kríž, v dolnej časti v modrom poli hlavu sv. Jána Krstiteľa. >
Predstavovaná trasa je značená po celej dĺžke žltou značkou. Od smerovníka je vidieť centrum mesta s jeho
najvýznamnejšími historickými pamiatkami. < Pôvodne románsky kostol sv. Jána Krstiteľa, po roku 1434 neskorogotický
prestavaný s barokovým interiérom, dvojdielna bronzová krstiteľnica z r. 1497, krucifix z okruhu Majstra Pavla z Levoče,
pôvodne gotická budova bývalej radnice, postavená v 15. storočí s prístavbou zo 17. storočia, kde časť budovy slúži ako
kostolík s neskorogotickým skriňovým oltárom z čias okolo roku 1500, budova rímsko-katolíckej fary pôvodne gotická
z 15. storočia, neskôr renesančne prefasádovaná, Mariánsky barokový stĺp z roku 1727, evanjelický románsky kostol
z roku 1787, ku ktorému bola neskôr pristavaná veža, a tak nadobudol dnešnú podobu.  > Trasa začína od smerovníka
ktorý je umiestnený pri parku oproti Mestskému úradu, pokračujeme vľavo smerom na ŽSR. Pred Hornádom sú prvé
výhľady na Dreveník, hrebeň Braniska, a Galmusa, Po prejdení mosta cez Hornád pokračujeme pred ŽSR vľavo okolo
trati, cez železničný most, odbočíme vpravo okolo trati smerom k stanici. Oproti stanici odbočíme vľavo úzkym
chodníkom do lesa, po betónovej ceste, ďalej úzkym chodníkom, cez lúku na Turlikoch, okolo kaplnky pokračujeme
ďalej chodníkom k rybníku Za Horou. Od kaplnky je pekný výhľad na Spišské Vlachy, Drevení a Spišský hrad. Po
vyjdení z lesa sa Vám naskytne pekný pohľad na prírodu pri rybníku Za Horou. Cez hrádzu vyjdeme na asfaltovú cestu
k smerovníku. Vpravo pokračuje zelená značka do Olcnavy. Žltá značka smeruje po ceste do lesa okolo starej horárni,
ku ktorej je pristavené pódium na ktorom v letných mesiacoch vystupuje country skupina Zahuráci. Po chvíli zabočíme
vpravo popod lyžiarsky vlek na konci lúky do lesa. Úzkou lesnou cestou pokračujeme hore lesom až prídeme na širokú
cestu, ktorou pokračujeme vpravo smerom na Galmus. Cesta sa vo svojej vrchnej časti postupne zúži, z dôvodu strmého
svahu, kde sa cesta hlboko zarezáva do vápencového skalného podložia. Postupne cesta príde na lúku na ktorej je
postavená poľovnícka chata Galmus. Okolo chaty je rozsiahlejšia voľná plocha porastená trávou. Pri chate je prístrešok
so stolom kde je možnosť si posedieť, občerstviť sa a v prípade nepriaznivého počasia je možnosť sa ukryť pod prístreškom.
V minulosti pri chate na Galmuse vo Veľkonočný pondelok sa uskutočňovali neorganizované stretnutia milovníkov prírody,
kde  členovia country skupiny Zahuráci hrali na počúvanie. Vľavo od zákruty je jediný prameň pitnej vody na hrebeni
Galmusa smerom na Poráč. Chodník pokračuje hore lúkou, na konci lúky je možnosť pohľadu do Hornádskej kotliny
v prípade dobrého počasia je možnosť vidieť Vysoké Tatry. Postupne prídeme na lúku, kde je prameň vody jediný pod
Bielou skalou na prístupových chodníkov. Pokračujeme vpravo krátkym ale strmším výstupom na vrcholovú lúku
Bielej skaly, pokračujeme vpravo na vrchol Bielej skaly. Južný svah Bielej skaly je otvorený s možnosťou výhľadu na
Slovinky. Pokračujeme vpravo ponad strmé vápencové zrázy pod vrcholom, po chvíli chodník zabočí vľavo popod pekné
vápencové skaly až prídeme na lúku do sedla pod Bielou skalou. Značka zabočí vľavo dole strmou lesnou cestou,
prekročíme širokú lesnú cestu ktorá spája Poráčsku dolinu popod Bielu skalu s Krompachmi. Chodník pokračuje
strmou dolinkou Vlašského chodníka do obce k smerovníku pri kaplnke, kde je koniec žltej značky a trasy.  
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Smerovník pri parku c centre mesta oproti mestskému úradu.
-
-
Budova mestského úradu. < Po tatárskom vpáde sa uhorský kráľ Belo IV. snažil osídliť spustošené územie,
pozýval hostí, a tak sa k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu usadili Valóni. Aby si ich Belo IV. získal, udelil
im listinou z 31. mája 1243 významné práva a privilégia, ktoré sú zároveň prvou písomnou zmienkou o meste.  
V roku 1404 daroval Žigmund tunajšej fare obec Kolinovce. O osem rokov neskôr sa ako jedno z 13-tich
najvýznamnejších zo zväzku 24 spišských miest ocitajú na dlhých 360 rokov v poľskom zálohu. V roku 1923
im bol titul mesta odňatý a stali sa obcou, avšak uznesením Slovenskej národnej rady z 28. apríla 1992 boli
Spišské Vlachy znovu vyhlásené za mesto. V erbe majú v hornej časti v červenom poli dvojramenný kríž,
v dolnej časti v modrom poli hlavu sv. Jána Krstiteľa.  K rozvoju mesta a zvýšeniu jeho obchodného významu
výrazne prispela jeho priaznivá poloha pri veľkej" ceste, tzv. gemerskej, ktorá spájala Spiš s Dolnou zemou a
Poľskom. Spišské Vlachy označované aj ako banícke mesto "Bergstat", mali podľa privilégií získaných od
uhorských panovníkov právo konať štyri výročné jarmoky v roku, neskôr týždenné trhy.  Richtár "prepositus",
čiže predstavený, bol nielen prvým predstaviteľom mesta, ale aj sudcom. V 14. storočí fungoval vo Vlachoch
mestský hospital sv. Vavrinca. Najväčší rozmach zaznamenalo mesto v 16. až 18. storočí v období rozvoja
remesiel. V roku 1770 malo asi 150 remeselníkov, najviac bolo ševcov. >
-
-
< Pôvodne gotická budova bývalej radnice, postavená v 15. storočí s prístavbou zo 17. storočia, kde časť
budovy slúži ako kostolík s neskorogotickým skriňovým oltárom z čias okolo roku 1500. >
-
-
< Medzi historické pamiatky mesta patrí pôvodne románsky kostol sv. Jána Krstiteľa, po roku 1434 neskorogotický
prestavaný s barokovým interiérom, dvojdielna bronzová krstiteľnica z r. 1497, krucifix z okruhu Majstra Pavla z Levoče. >
-
-
< Mariánsky barokový stĺp z roku 1727 ktorý sa nachádza pri parku v centre mesta. >
-
-
Hlavná cesta smerom na Krompachy. Vpravo dom kultúry, vľavo v pozadí vrchol Sľubice / 1129 m n. m. / pohľad
od parku v centre mesta.
-
-
Evanjelický románsky kostol z roku 1787, ku ktorému bola neskôr pristavaná veža, a tak nadobudol dnešnú podobu.
-
-
Ulica smerom na ŽSR.
-
-
Spišské Vlachy v pozadí Vysoké Tatry pohľad od železničnej trati.
-
-
Spišské Vlachy v pozadí najväčšia travertínová kopa v strednej Európe Dreveník, vpravo Spišský hrad pohľad
od železničnej trati.
-
-
Hrebeň Braniska. Hrebeň Braniska, sprava sedlo Predky / 031 m n. m. /, Sľubica / 1129 m n. m. /,
Rajtopiky / 1039 m n. m. / v pozadí Smrekovica / 1199 m n. m. / pohľad z mosta ponad železničnú trať.
-
-
Lúka na Turlikoch s kaplnkou uprostred lúky.
-
-
Spišské Vlachy, Dreveník najväčšia travertínová kopa v strednej Európe, vpravo Spišský hrad v pozadí tajomné
a nepoznané Levočské vrchy pohľad z Turlikoch.
-
-
Rybník Za Horou. Známe rekreačne stredisko pri Spišských Vlachoch, s množstvo súkromných chatiek, bufetom
otvoreným v letnom období.
-
-
Bufet Sabinka s možnosťou nocľahu v chatkách.
-
-
Smerovník Za Horou. Vpravo odbočuje zelená značka cez Olcnavu na Poráč.
-
-
Rybník Za Horou pohľad od starej chaty.
-
-
Stará chata rozšírená o pódium s prístreškom. Tu sa konajú v letných mesiacoch vystúpenia country skupiny Zahuráci.
-
-
Cesta k poľovníckej chate na Galmuse sa hlboko zarezáva do vápencového podložia strmého svahu.
-
-
Poľovnícka chata na Galmuse.
-
-
Smerovník pri poľovníckej chate na Galmuse, križuje modrá značka smerom na Poráč.
-
-
Poľovnícka chata na Galmuse pohľad z lúky smerom na Bielu skalu.
-
-
Lúka pod vrcholom Bielej skaly, vpravo je prameň vody.
-
-
Lúka na vrchole Bielej skaly.
-
-
Smerovník na vrchole Bielej skaly / 926 m n. m. /,  späť odbočuje zelená značka smerom do Krompách.     
-
-
Smerovník na vrchole Bielej skaly / 926 m n. m. / žltá značka pokračuje smer Slovinky.
-
-
Smerovník na vrchole Bielej skaly / 926 m n. m. / žltá značka pokračuje smer Slovinky.
-
-
Stará banícka obec Slovinky pohľad z vrcholu Bielej skaly.
-
-
Vrchol Bielej skaly / 926 m n. m. /, vľavo je smerovník so skrinkou v ktorej je umiestnená vrcholová kniha.
-
-
Južné vápencové zrázy pod vrcholom Bielej skaly.
-
-
Južné vápencové zrázy pod vrcholom Bielej skaly.
-
-
Južné vápencové zrázy pod vrcholom Bielej skaly.
-
-
Lúka v sedle pod Bielou skalou.
-
-
Slovinky časť Poráčska dolina, v pozadí lyžiarsky svah. < Obec Slovinky leží vznikla ako banícka osada na
pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát
spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368,
kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“ V 14. storočí patrila obec Richnavskému panstvu.
V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom, neskôr Csakyovcom až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií dvoch obcí s názvom „Zluwinkautraque“. Od roku 1550
sa v dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka a od roku 1555 aj
Nižné Slovinky – Alsószlovinka. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne
sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro a meď.
V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj oceliarskou hutou Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili ťažiari zo spolku „Hornouhorských
ťažiarov.“ V druhej polovici 19. storočia medeno rudné baníctvo a hutníctvo v Slovinkách upadlo a ťažba sa obmedzila
prevažne len na železnú rudu. Pôvodným obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. >
-
-
Vlašský chodník smerom do sedla pod Bielou skalou.
-
-
Smerovník pri kaplnke, žltá značka odbočuje z červenej značky ktorá smeruje na Poráč.
-
-
     V starej baníckej obci Slovinky pri kaplnke končí trasa, ale máme tu ďalšie rôzne možnosti ako pokračovať ďalej.
     Pokračovať červenou značkou vpravo cez veľmi peknú Poráčsku dolinu do Poráča k autobusu smerom do
Spišskej Novej Vsi. Pozri Trasy Krompachy / Poráčska dolina /, Fotogaléria - Krompachy / Poráčska dolina /.
     Červenou značkou vľavo pokračovať k centrálnemu smerovníku pri cintoríne v centre obce, ukončiť trasu,
dať si dobré pivo v krčme a autobusom sa dopraviť do Krompách.
     Od centrálneho smerovníka môžete pokračovať červenou značkou do sedla Priehyba Plejsy. Pozri Trasy
Krompachy / Plejsy - Slovinky /, Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Slovinky /.
      Zo sedla Priehyba – Plejsy môžete pokračovať zelenou  značkou cez Malé Plejsy do Krompách k autobusu
alebo ŽSR. Pozri Trasy Krompachy / Krompachy – Plejsy  zelená značka /, Fotogaléria - Krompachy /
 Krompachy – Plejsy  zelená značka /.
      Zo sedla Priehyba – Plejsy môžete pokračovať žltou  značkou cez lyžiarske svahy do Krompách k autobusu
alebo ŽSR. Pozri Trasy Krompachy / Krompachy – Plejsy  žltá značka /, Fotogaléria - Krompachy /  
Krompachy – Plejsy  žltá značka /.
     Zo sedla Priehyba – Plejsy môžete pokračovať modrou  značkou cez Bačov vrch do Krompách na ŽSR.
Pozri Trasy Krompachy / Krompachy – Plejsy  modrá značka /, Fotogaléria - Krompachy /  Krompachy – Plejsy 
modrá značka /.
     Zo sedla Priehyba – Plejsy môžete pokračovať červenou  značkou cez Žakarovské lúky do Margecian k 
autobusu alebo ŽSR. Pozri Trasy Krompachy / Plejsy – Margecany /, Fotogaléria - Krompachy /  
Plejsy - Margecany /.
     Zo sedla Priehyba – Plejsy môžete pokračovať žltou  značkou cez Žakarovce do Maria Huty  k autobusu
alebo ŽSR Žakarovce. Pozri Trasy Krompachy / Plejsy - Žakarovce /, Fotogaléria - Krompachy
Plejsy  - Žakarovce /.
     Zo sedla Priehyba – Plejsy môžete pokračovať modrou  značkou cez Turzov do Gelnici k autobusu
alebo ŽSR. Pozri Trasy Krompachy / Plejsy - Gelnica /, Fotogaléria - Krompachy /  Plejsy - Gelnica /.
      Pre tých najnáročnejších je pokračovanie zelenou značkou cez Slovinskú horu na Poráč.     
Pozri Trasy Krompachy / Slovinky – Slovinská hora - Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Slovinky – Slovinská
hora – Poráč /    
-
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Krompachy  / Spišské Vlachy – Biela skala - Slovinky /
                                     Fotogaléria  Krompachy / Biela skala /
                                     Fotogaléria Krompachy / Slovinky /  
-                         
-
Informácie pod fotografiami označené v zátvorkách  <    >   sú použité z oficiálnych web stránok
citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-