Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.
|
Touto trasou Vám chcem predstaviť lokalitu ktorá na mapách zatiaľ nie je vyznačená turistickou značkou.
Starú banícku obec Slovinky, prírodu popod Slovinskú skalu, rozľahlé horské luky Slovinskej hory a
Lazov pod Bukovcom, lyžiarske stredisko Brôdok pri Poráči a starú banícku osadu Poráč.
Predstavovaná trasa : Slovinky – Suchinec – Slovinská hora - Poráč
Dĺžka trasy : 14 km Výškové prevýšenie : 575 m Čas podľa mapy : 5.00 hod
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125 Turistický atlas list č. 139, 140
Popis trasy:
Táto žltá značka na starších mapách nie vyznačená. Turistický chodník bol vyznačený vďaka združeniu Galmus v roku
2006, na základe projektov z Eurofondov. Združenie Galmus združuje mestá a obce okolo Galmusa. Cieľom združenia
je turisticky sprístupniť krásy Galmusa pre širokú turistickú verejnosť. Predstavovaná trasa začína v starej baníckej obci
Slovinky od ústredného smerovníka pri cintoríne zelenou značkou. < Obec Slovinky vznikla ako banícka osada na
pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú
Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát
spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“ V 14. storočí patrila obec Richnavskému panstvu. V 15. storočí Zápoľskovcom.
Po nich Thurzovcom, neskôr Csakyovcom až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Z roku 1460 pochádza dokument
svedčiaci už o existencií dvoch obcí s názvom „Zluwinkautraque“. Od roku 1550 sa v dokumentoch spomínajú
Vyšné Slovinky – Zlowinka superior, Felsewszlovinka a od roku 1555 aj Nižné Slovinky – Alsószlovinka. > Od smerovníka
sa pustíme zelenou značkou smerom Poráčska dolina, za mostom cez Slovinský potok zabočíme mierne vľavo do úzkej
uličky, ponad pravoslávny kostol, hore lyžiarskym svahom. Vľavo bude kríž, odbočte k nemu odtiaľ je pekný pohľad na
centrálnu časť obce okolo kostola, vľavo je vidieť časť obce v ústi Poráčskej doliny v pozadí je vidieť hrebeň Galmusa
začínajúci Bielou skalou. Po chvíli značka odbočí vľavo z cesty a pokračuje úzkym chodníkom bočným svahom ktorý
prechádza lukmi prerušovanými medzami porastenými krovím. Chodník po čase vyjde na vrchol lúk a kopíruje hranicu lesa.
Z chodníka je pohľad na vyšnú časť Sloviniek a Lacemberskú dolinu. Hrebeň oddeľujúci Lacemberskú dolinu od Hnileckej
doliny s vrcholmi od Krompašského vrchu cez Ostrý vrch, Havraniu hlavu, Korban a sedlo Pod Bukovcom. Odtiaľ už sa
naskytujú prvé pohľady na Slovinskú skalu. Chodník sa vnorí do lesa a pokračuje širokou cestou ktorá prichádza z
Poráčskej doliny a obchádza južnou stranou Slovinskú skalu. V časti Pod skalou prichádza zľava žltá značka ktorá
prepája Svinskú jamu cez Lacemberskú dolinu, Suchinec s Poráčskou dolinou. Chodník vedie súbežne zo zelenou
značkou až na Suchinec. Pod Suchincom sa nachádza úzka lúka ktorá prechádza cez hrebeň Suchinca smerom na
Poráčsku dolinu. Zo Suchinca je už prvý pohľad na Poráč a Vysoký vrch. Vpravo je úzka kamenistá cesta ktorá vedie
na vrchol Slovinskej skaly, pokračujeme vľavo po ceste cez lesík Slovinskej hory až vyjdeme na začiatok rozsiahlych
luk ktoré sa tiahnu cez Lazy pod Bukovcom až na Brôdok. Po chvíli vyjdeme na náznak hrebeňa odtiaľ je pekný výhľad
na Poráč, Vysoký vrch a hrebeň Galmusa s NPR Červené skaly. V týchto miestach je potrebné zvýšiť opatrnosť pri
hľadaní značky z dôvodu miestami nevhodného terénu na orientáciu lebo je tu krovinatý porast. Na Lazoch je viac
otvorený terén z ktorého sú výhľady aj na Slovinskú skalu. Pokračujeme cestou cez lyžiarsky svah na Brôdku, okolo
sezónneho bufetu a cestou pokračujeme na hlavnú cestu, vľavo na hrebeň k smerovníku kde značka končí. Odtiaľ máme
pred sebou nádherný pohľad na záver Poráčskej doliny na druhú stranu pohľad na Hornádsku kotlinu. Pokračujeme
vpravo modrou značkou okolo starej ťažobnej veže na hlavnú ceste ktorou prídeme do obce Poráč k smerovníku a
obecnému úradu. < Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod názvom Vereshégy,
čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým zafarbením horniny v
blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa objavuje jej súčasné
pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s Miloveckým panstvom. Po Apródovcoch zo
Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky. To však netrvalo dlho,
začiatkom 16. storočia Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec. >
-
-
Mapa trasy :
 -
-
Výkový profil trasy :
 -
-
-
 Smerovník v centre obce pri cintoríne. -
-
 < Obec Slovinky vznikli ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej
listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu
„Kráľovská listina kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“.
V 14. storočí patrila obec Richnavskému panstvu. V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom, neskôr
Csakyovcom až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií
dvoch obcí s názvom „Zluwinkautraque“. Od roku 1550 sa v dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka
superior, Felsewszlovinka a od roku 1555 aj Nižné Slovinky – Alsószlovinka. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou
baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V chotári Sloviniek sa v dávnej
minulosti ťažilo striebro a meď. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj oceliarskou hutou Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili
ťažiari zo spolku „Hornouhorských ťažiarov.“ V druhej polovici 19. storočia medeno rudné baníctvo a hutníctvo
v Slovinkách upadlo a ťažba sa obmedzila prevažne len na železnú rudu. > -
-
 Centrum obce okolo kostola pohľad zo zelenej značky. -
-
 Časť obce v ústi Poráčskej doliny v pozadí hrebeň Galmusa pohľad zo zelenej značky.
-
-
 Slovinska skala pohľad zo zelenej značky.
-
-
 Smerom na Suchinec. -
-
 Poráč pohľad zo sedla Suchinec.
-
-
 Začiatok riedko porastených rozsiahlych lúk Slovinskej hory smerom na Lazy pod Bukovcom.
-
-
 Poráč pohľad z luk Slovinskej hory. -
-
 Poráč pohľad z Lazov pod Bukovcom. -
-
 NPR Červené skaly pohľad z Lazov pod Bukovcom. -
-
 Lúky Slovinskej hory, vľavo hrebeň Galmusa, vpravo Slovinská hora v pozadí hrebeň Braniska pohľad z Lazov
pod Bukovcom. -
-
 Lúky Slovinskej hory v pozadí Slovinská skala pohľad z Lazov pod Bukovcom. -
-
 Lyžiarske stredisko Brôdok pohľad z vrcholu lyžiarskeho svahu. -
-
 Lyžiarske stredisko Brôdok pohľad z prístupovej cesty smerom od hlavnej cesty smerom na Poráč. -
-
 Záver Poráčskej doliny, vľavo Červené skaly, vpravo Slovinská skala pohľad od smerovníka na hlavnej cesty. -
-
 Obecný úrad v obci Poráč. < Prvá písomná zmienka o obci Poráč je z roku 1277. V roku 1382 sa objavuje pod
názvom Vereshégy, čo v preklade z maďarčiny znamená Červený vrch. Pomenovanie súviselo s charakteristickým
zafarbením horniny v blízkom okolí. V roku 1471 sa uvádza nemecká verzia názvu Rotenberg. Až v roku 1474 sa
objavuje jej súčasné pomenovanie Palocz, Porach. Najstaršie dejiny Poráča sú spojené s miloveckým panstvom.
Po Apródovcoch zo Šariša a Počovcoch z Chraste získal obec v 15. storočí spišský kastelán Ladislav Lapispataky.
To však netrvalo dlho, začiatkom 16. storočia Poráč získali Mariássyovci, z Markušoviec. > -
-
 Smerovník v centru obce Poráč. -
-
V starej baníckej obci Poráč končí predstavovaná trasa, ale máme tu rôzne ďalšie možnosti strávenia zvyšku dňa.
Dať si dobré pivo v krčme pri obecnom úrade, ukončiť trasu a autobusom sa dopraviť do Spišskej Novej Vsi.
Odporúčam miestnym značením červeno - bielymi trojuholníkmi vystúpiť na Vysoký vrch ktorý sa vypína nad Poráčom.
Aj keď je to nevysoký kopček, ale o to je nádhernejší svojím kruhovým výhľadom do širokého okolia a nadchne aj tých
najnáročnejších milovníkov prírody. Pozri Trasy Krompachy / Vysoký vrch /, Fotogaléria - Krompachy / Vysoký vrch /.
Pokračovať modrou značkou hrebeňom Galmusa do Krompách k autobusu alebo na ŽSR. Pozri Trasy Krompachy
/ Krompachy – Galmus – Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Krompachy – Galmus – Poráč /.
Pokračovať zelenou značkou cez Vysoký vrch, Kamenný potok do Olcnavy k ŽSR. Pozri Trasy Krompachy
/ Olcnava – Kamenný potok – Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Olcnava – Kamenný potok – Poráč /.
Pokračovať červenou značkou cez veľmi peknú Poráčsku dolinu do Sloviniek k autobusu smerom do Krompách.
Pozri Trasy Krompachy / Poráčska dolina /, Fotogaléria - Krompachy / Poráčska dolina /.
Pokračovať červenou značkou do obce Matejovce na ŽSR, žltou značkou ďalej okolo Markušovského skalného
hríba do Markušoviec, prehliadka Markušovského kaštieľa a hudobného salónika Dardanely. Možnosť dopravy
autobusom a ŽSR. Pozri Trasy Krompachy / Markušovce – Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Markušovce – Poráč /.
Pre náročnejších pokračovať modrou značkou cez Bukovec do Švedlára na zastávku ŽSR respektíve autobus.
Pozri Trasy Krompachy / časť trasy Krompachy – Bukovec - Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / časť trasy
Krompachy – Bukovec - Poráč /.
Pre najnáročnejších pokračovať modrou značkou na rázcestie Pod Holým vrchom, ďalej zelenou značkou cez Dúbravu, Bindt, Tepličku na zastávku ŽSR Teplička nad Hornádom. Pozri Trasy Krompachy / Teplička - Poráč /,
Fotogaléria - Krompachy / Teplička - Poráč /.
Pre najnáročnejších pokračovať modrou značkou na rázcestie Pod Holým vrchom, ďalej zelenou značkou cez
Bukovec, Havraniu hlavu, Plejsy, Krompachy na zastávku ŽSR respektíve autobus. Pozri Trasy Krompachy
/ Plejsy - Bukovec - Poráč /, Fotogaléria - Krompachy / Plejsy - Bukovec - Poráč /.
-
-
-
Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Krompachy / Slovinky /
Fotogaléria – Krompachy / Slovinky – Slovinská hora – Poráč /
Fotogaléria - Krompachy / Poráč /
-
-
Informácie pod fotografiami označené v zátvorkách < > sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.
-
-
-
|