KST Krompachy | 5. Dreveník-Vojkovce-Krompachy

Dňa 10.4.2010 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechod Dreveníkom.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Spišské Podhradie – Dreveník – Žehra – Oľšavka – Slatvina – Vojkovce – Kaľava - Krompachy

Dĺžka trasy :18 km Prevýšenie : 400 m Čas trasy podľa mapy: 6 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Sakmarová, Pačanová, Smreková, Smaržíková, Mikulová

Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy č.125 Turistický atlas list č. 99, 139, 140

Popis trasy :

Trasu začíname v Spišskom Podhradí z autobusovej zastávky žltou značkou k Spišskému hradu. <<< Mesto Spišské

Podhradie bolo v 12. storočí skutočným podhradím Spišského hradu, no v nasledujúcom storočí sa už vyvinulo v mestečko,

nezávislé od hradu. Jeho erb má pôvod v 15. storočí a patrí do heraldicky osobitne cennej skupiny tzv. hovoriacich erbov,

ktoré sa svojím motívom viažu k názvu mesta (v prípade Spišského Podhradie k niekdajšiemu nemeckému názvu Kirchdorf,

resp. Kirchdrauf). Najstaršia písomná zmienka je v liste kráľa Bela IV. z roku 1249. V 12. storočí sa rozvíjalo ako podhradie

Spišského hradu. V druhej polovici 12. a v 13. storočí dosídlili mesto nemeckí prisťahovalci a patrilo do Spoločenstva

spišských Sasov. Kráľ Žigmund roku 1412 založil mesto Poľsku spolu s viacerými spišskými mestami. Významné

Trhové práva mesto dostalo roku 1456, odkedy mohlo usporadúvať týždenné trhy (známy „Podradský štvartek“), ktoré

trvali až do polovice 20. storočia. V minulosti boli v Spišskom Podhradí cechy, ktoré mali vlastné cechové artikuly vydané

mestom Spišské Podhradie alebo inými mestami kde už cechy boli. >>> Z autobusového nástupišťa sa pustíme cestou do

mesta, po chvíli značka odbočí vľavo okolo penziónu Pod hradom, prejdeme cez lavičku ponad potôčik, vľavo okolo

cintorína až vyjdeme na lúku pod Spišským hradom. Stúpame hore lúkou obdivujeme hradnú siluetu na strmom skalnatom

kopci. Spod hradu pri spodnej bráne je pekný pohľad na Spišské Podhradie, Spišskú Kapitulu ktorá sa vypína na kopci

za mestom. Obchádzame hrad z južnej strany bočným svahom až prídeme na parkovisko pod hradom. <<< Do obdobia

začiatku 13. storočia spadá i najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Spišského hradu. V listine z roku 1209 sa spomína

predaj pozemkov na tomto území spišskému prepoštovi Adolfovi. Listina hovorí, že toto územia bolo vyňaté z právomoci

spišského župana, čo znamená, že stredisko župy - hrad - tu musel zákonite existovať. Začiatok 13. storočia bol období

mohutnej stavebnej aktivity na hrade. Po celom obvode koruny skalného masívu vzniklo rozľahlé opevnenie s novým

vstupom s padacou mrežou. Na najstrmšej časti brala vznikol dvojposchodový palác s hospodárskym prízemím. Ďalšou

stavbou bola valcová veža v strede nádvoria, funkčne určená na obranu hradu. Na stavebných prácach v 13. storočí sa

podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v Spišskom Štvrtku

ako aj na iných stavbách v okolí. Významnou stavbou, pochádzajúcou z tohto obdobia, ktorá však neprežila neskoršie

stavebné úpravy, bola románska kaplnka, nachádzajúca sa nad vstupnou bránou. V druhej polovici 14. storočia vzniklo

na hrade prehradením existujúceho priestoru nové veľké predhradie - stredné nádvorie - vymedzujúce plochu 150 x 60 metrov.

Dolný hrad - rozmerné dolné predhradie, bolo vymedzené opevňovacím múrom, dvoma obytnými vežami a vstupnou vežou.

Definitívny zánik nastal v roku 1780, kedy hrad podľahol ničivému požiaru. >>> S parkoviska pokračujeme cez parkovisko

okolo drevenej budovy na Ostrú horu odkiaľ je už prvý výhľad na Skalné mesto Dreveníka. Prechádzame lúkou okolo lesa

odkiaľ je pohľad na Hodkovce a hrebeň Braniska. <<< Národná prírodná rezervácia Dreveník. Jeho územie predstavuje

travertínovú kopu s plochou 66,9 ha. Kopa je pretiahnutého tvaru v smere sever - juh, dlhá približne 1,5 km a široká 0,5-0,8 km.

Leží v nadmorskej výške 612 metrov. Dreveník bol prvýkrát vyhlásený za chránené územie ešte v roku 1925, potom

v marci 1930. Mnohé pramene však uvádzajú rok 1953. Táto komplikovaná situácia bola odstránená znovu vyhlásením

Dreveníka za štátnu prírodnú rezerváciu Ministerstvom kultúry SSR úpravou číslo 2964/1982 - 32 z 30. apríla 1982 s

účinnosťou od 1. júla 1982. Dreveník patrí medzi najstaršie hránené územia na Slovensku. Dreveník je považovaný za

jeden z najväčších a najstarších travertínových vrchov na Slovensku. Jeho existencia sa uvádza od konca treťohôr až

začiatku štvrtohôr. Oproti ostatným travertínovým kopám (Pažica, Sivá Brada) má Dreveník rozsiahle mechanické

rozrušenie (skalné veže, jaskyne, pukliny a pod.). Okraje Dreveníka tvoria strmé, veľmi zrázne, až 20 metrov vysoké steny.

Erózia zrážkovej vody z nich utvorila kameňovité rokliny, travertínové bloky a bašty. Na plošine sú typické krasové javy,

ako pukliny, dutiny, závrty a škrapy. >>> Vchádzame do skalného mesta. Raj pre skalolezcov a horolezcov v nádherných

travertínových kolmých stenách. Roklina s hĺbkou až 10 m sleduje východný okraj Dreveníka. Úzkou skalnou rozsadlinou

vychádzame na vrcholovú lúku. Vľavo sa nachádzajú pekne skalné steny nad Hodkovcami s peknými výhľadmi na hrebeň

Dreveníka vpravo hrebeň Galmusa. Prechádzame vrcholovou lúkou ponad skalné steny, zabočíme vľavo pomedzi skaly

dolu lesíkom na cestu vľavo po ceste. Po čase odbočí značka z cesty vľavo poľnou cestou do Žehry. <<< Obec patrí k

najstarší sídliskám na Spiši. V prvej zmienke z roku 1245 sa spomínajú škody spôsobené tatárskym vpádom.

Kostol sv. Ducha v prechodnom neskororománskom - ranogotickom slohu, ktorý bol dokončený v roku 1275, prichádzajú

obdivovať stovky návštevníkov z celého sveta. Je to vďaka najpozoruhodnejším freskám, akými je napríklad Arbor

vitae - Strom života. Táto freska je typickým príkladom výkladu Písma svätého chudobných. >>> V obci pri kostole končí

značka. Prejdeme cez most vľavo ulicou na koniec obce, vpravo lúkou poza domy, kostol, okolo hospodárskeho dvora

na poľnú cestu ktorá stúpa svahom na hrebeň. Od kaplnky je pekný pohľad na Dreveník a Spišský hrad v pozadí.

Schádzame cestou dolu svahom až vstúpime do Olšavky. <<< Z demografického hľadiska je najmenšou obcou v okrese.

Prvá zmienka v r. 1245 Olsavica. Občania si z vlastných zbierok postavili Kostol sv. Pia X., vysvätený r. 1971. >>>

Prejdeme potôčik Oľšavec a pokračujeme vpravo okolo domov asfaltovou cestou ktorá pokračuje dolu dolinou, postupne

zabočí vľavo do Slatviny. <<< V stredoveku sa spomína prvýkrát pod názvom ZEK, v listine uhorského kráľa Belu IV zo

dňa 8. Júla 1246. Rímskokatolícky kostol zasvätený Nanebovzatie Panny Márie, postavený pravdepodobne

v 1. polovici 13. storočia v gotickom slohu s peknou románskou vežou. >>> Zídeme dole uličkou na parkovisko, zabočíme

vľavo okolo prameňa minerálnej vody ktorá je vpravo pri budove. Ulicou zabočíme vpravo, po chvíli vľavo na koniec obce

kde pokračujeme vpravo cestou hore lúkou, chvíľu lesom aby znovu vyšla na lúky okolo hospodárskeho dvora do obce

Vojkovce, hlavnou ulicou hore obcou ku kostolu. <<< Vojkovce patria k najstarším spišským obciam so slovanským

osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. ) Neskoršie pomenovanie

má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva. Spočiatku patrili rodu

Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš. V 17. storočí ich majitelia

Spišského hradu Čákiovci zálohovali rodine Holló. Kostol svätého Bartolomeja sa začal stavať v roku 1990, vysvätený

bol v roku 1992. O dva roky potom architekt za toto dielo bol ocenený prestížnou cenou Spolku architektov Slovenska

a Fondu výtvarných umení – Cenou Dušana Jurkoviča. >>> Pri kostole zabočíme vpravo zelenou značkou ulicou na koniec

obce, kde pokračujeme asfaltovou cestou starým nepoužívaným ríbezľovým sadom na vrchol Na hŕbkoch. Odtiaľ je

pekný výhľad do Hornádskej kotliny, Dreveník, Spišský hrad, Galmus, Plejsy. Schádzame cestou do obce Ka2ava.

<<< Kaľava existovala už v 13. stor., v pís. prameňoch sa objavuje začiatkom 14. stor. Prvýkrát v listine Spišskej kapituly

z 2. 5. 1300 ako majetok rodiny zo Žehry (Kaloua). Od pol. 15. stor. bola súčasťou richnavského hradného panstva.

Kaplnka sv. Kríža postavená v roku 1932. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom a rovným stropom. Okná s

lomeným zakončením. Podobne je riešený portál. Zariadenie z 1. polovice 20.stor. s použitím barokových sôch z

konca 18.stor. >>> Pri kostole opustíme značku a pokračujeme rovno ulicou cez obec, za cintorínom odbočíme vpravo

cestou hore lúkou na hrebeň, zabočíme vľavo dole lúkou až vojdeme do lesa, úzkou lesnou cestou schádzame ponad

jazero k železničnej trati. Prekročíme trať, okolo starej vodnej elektrárni vľavo cez most ponad Hornád na hlavnú cestu

ktorou vchádzame do Krompách.

Mapa trasy :

Výškový profil trasy :

Spišský hrad.

Spišské Podhradie spod Spišského hradu.

Spišský hrad od parkoviska.

Spišský hrad z Ostrej hory.

Spišská kapitula z Ostrej hory.

Dreveník - Skalné mesto.

Východné svahy Dreveníka.

Vrchol Dreveníka.

Žehra - kostol sv. Ducha zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Východné svahy Dreveníka.

Žehra - kostol Sv. Ducha.

Slatvina.

Vojkovce v pozadí Sľubica.

Kaľava v pozadí Plejsy.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sp. Podhradie - Žehra – Vojkovce /

Fotogaléria – Hrady a kaštiele / Spišský hrad /

Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Dreveník /

Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Krompachy - Predky /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.