Popis trasy :
Trasu začíname od informačnej mapy Galmus na ŽSR, od smerovníka žltou značkou smerom na Zbojský stôl.
<<< Najstaršia písomná zmienka o obci sa podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého zachovala
z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa Karola
Róberta z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje obec pod názvom:"ALCZWNO, QUE VILLA
ALBI DITRICI APPELATUR..." teda "Olcnava, ktorá sa nazýva obcou Bieleho Ditricha..." Označenie "biely" pred
menom ho malo odlíšiť od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o zárodok priezviska. Pokiaľ ide o
spomenutého Ditrich, ide zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí s panstvom
Richnavského hradu, pre ktorý Olcnava a okolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku Richnavského
hradu sa Olcnava dostala do domény Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov
v 16. a Čákiovcov od konca 17. storočia. >>> Prechádzame ulicou hore obcou časťou Raj. Žltá značka sleduje potôčik,
za obcou keď značka zabočí vpravo cez potôčik neodbočíme ale pokračujeme hore dolinou okolo potôčika. Stúpame
dolinou okolo potôčika ktorý po posledných povodniach zmenil dno doliny. Koryto je hlboké a miestami zasahuje
aj do cesty. Prechádzame úzkymi skalnatými časťami doliny až na širšiu časť doliny porastenú trávou, v závere
vpravo odbočíme do úzkej dolinky. Na začiatku dolinky nás privíta pekná misa vymytá v skalnom podloží dolinky.
Dno dolinky je skalnaté s množstvom skál a kusmi dreva. Prechádzame okolo pekného malého vodopádu, dolinka
sa začína zužovať, svahy začínajú biť čoraz strmšie. Na dne sa nachádza čoraz viac dreva a pohyb začína biť
náročnejší. Prichádzame do prvej časti dolinky kde skalnaté svahy sa približujú k sebe a vytvárajú úzku skalnú
rozsadlinu. Po chvíli prichádza hladké skalnaté dno, ďalšia krátka úzka skalná rozsadlina s hladkým nakloneným
dnom s malými skalnými prahmi, veľmi náročný prechod. Širšia a otvorenejšia časť dolinky nám umožňuje trochu
oddychu a občerstvenia. Vpravo svahy dolinky končia pod Kňazovkou skalnými zrázmi. A už prichádzame do najkrajšej
a najdivokejšej časti dolinky s náročným prechodom z dôvodu množstvá kameňov a dreva na dne úzkej rozsadliny.
Úzka skoro 10 m hlboká rozsadlina má typický ráz rokliny Slovenského raja. Kto neprešiel touto dolinkou ani neuverí
že sa nachádzame na severnom svahu hrebeňa Galmus. Za rozsadlinou zabočíme vpravo a úzkym plytkým dnom
pokračujeme popod vrchol Kňazovky cez záver dolinky ktorý je v týchto miestach dosť strmý s množstvom veľkých
skál a zvyškov dreva na dne dolinky čo sťažuje pohyb. V samom závere dolinky sa nachádza vodopád vysoký 3 m
ktorý musíme dosť náročne obchádzať z dôvodu množstva popadaných stromov. Vychádzame na žltú značku ktorá
sprava prichádza z Olcnavy tou sa dostaneme na Zbojský stôl. Počasie ja na toto ročne obdobie veľmi priaznivé, aj
keď je pod mrakom viditeľnosť je dobrá a nie veľká zima. Zo Zbojského stola pokračujeme vľavo modrou značkou
smerom Krompachy. Až po Nad Sejkovu značka vedie lesom preto odtiaľ nie sú žiadne výhľady. Pri smerovníku
Nad Sejkovou hrebeň po polomoch poskytuje množstvo výhľadov na Hornádsku kotlinu, hrebeň Braniska, Dreveník
a na tajomné a nepoznané Levočské vrchy. Pokračujeme po ceste, vpravo sa naskytne pohľad na Slovinskú skalu,
po chvíli cesta z hrebeňa schádza na bočný svah, odbočíme z cesty a pustíme sa vpravo lesnou cestou. Z cesty
je možnosť výhľadu na Hornádsku kotlinu, hrebeň Braniska, Dreveník a na tajomné a nepoznané Levočské vrchy.
Po chvíli sa cesta stratí preto pokračujeme vpravo a ďalej sa budeme držať hrany južného svahu hrebeňa, keďže
prechádzame jesenným lesom orientácia je ľahšia. Po chvíli vyjdeme vľavo na hrebeň ktorý v týchto miestach je širší
a preto je dávať väčší pozor na orientáciu. T týchto miest je vidieť vpravo Poráčsku dolinu a Lazy pod Bukovcom.
Otočením na sever vidieť obrysy Vysokých Tatier. Vľavo obec Slovinky. Prechádzame ponad pekné skalné zrázy a
jednotlivo stojace skalné útvary a skaly vápencového pôvodu. Týmto hrebeňom v minulosti viedla trasa Turistického
pochodu Krompašskými vrchmi. Na niektorých stromoch je ešte vidieť staré vyblednuté značky. Schádzame z hrebeňa
do sedla pod Bielou skalou. Nechceli sme ísť na Bielu skalu, rozhodli sme sa obísť ju zo severu a dostať sa na lúku
pod Kobylou starými lesnými cestami. Lesný robotníci pre potreby zvozu dreva trochu upravili cesty a miesto pod
Kobylu sme nakoniec skončili na vrcholu Bielej skaly. Vrchol Bielej skaly je otvorený smerom na juh. Pohľad je na
hrebeň oddeľujúci Hnileckú dolinu od Sloviniek. Zľava začiatok hrebeňa Plejsy, Krompašský vrch, Ostrý vrch,
Havrania hlava hrebeň pokračuje na Bukovec. Vpravo masív Slovinskej skaly. Dole leží stará banícka obec Slovinky.
Z vrcholu Bielej značky pokračujeme zelenou značkou smerom Krompachy. Z vrcholovej lúky smerom na sever je
vidieť štíty Vysokých Tatier. Značka vedie po východnom okraji vrcholu, po chvíli zabočí prudko vpravo dole lesom.
Zostup vedie strmým úzkym chodníkom, preto pri zostupe je potrebné zvýšiť opatrnosť zostupu. Chodník postupne
vedie miernejším hrebeňom lesa, striedajúci sa s lúčnym alebo mladým ihličnatým porastom až na lesnú cestu kde
pokračujeme vľavo po ceste dole dolinou. Značka vedie širokou lesnou cestou ktorá končí až v meste. Vpravo pod
cestou sa nachádza chata pod Vápencom kde sa dá občerstviť. Je tu voľný priestor kde sa dá posedieť, dať si pivo,
oddýchnuť si pri hudbe v príjemnom prostredí. Pokračujeme už po asfaltovej ceste do mesta kde je cieľ trasy.
-
-
Mapa trasy :