Popis Trasy :
	
		Predstavovaná trasa začína pri smerovníku na ŽSR Olcnava. <<< Najstaršia písomná zmienka o obci sa podľa Vlastivedného
	
		slovníka obcí na Slovensku i I.Chalupeckého zachovala z r. 1312. Regestár listín a listov uvádza ako rok najstaršej
	
		písomnej zbierky 1317 a to v listine kráľa Karola Róberta z Anoju, vydanej 12. novembra 1317. V tejto listine vystupuje 
	
		obec pod názvom:"ALCZWNO, QUE VILLA ALBI DITRICI APPELATUR..." teda "Olcnava, ktorá sa nazýva obcou 
	
		Bieleho Ditricha..." Označenie "biely" pred menom ho malo odlíšiť od osôb s rovnakým osobným menom, ide teda o
	
		zárodok priezviska. Skutočné priezviská v tých časoch totiž ešte neexistovali. Pokiaľ ide o spomenutého Ditrich, ide
	
		zrejme o meno zakladateľa obce, tzv. lokátora. Založenie obce iste súvisí s panstvom Richnavského hradu, pre ktorý
	
		Olcnava aokolité obce vytvárali hospodárske zázemie. Po zániku Richnavského hradu sa Olcnava dostala do domény
	
		Spišského hradu. Z vlastníkov obce možno spomenúť najmä Turzovcov v 16. a Čákiovcov od konca 17. storočia. >>> Ráno
	
		je ešte hmla, snehu nie je veľa, pohyb nebude veľmi náročný. Spred stanici zabočíme vpravo okolo trati smerom ku
	
		kameňolomu. Prejdeme lávkou ponad ústie najkrajšej doliny hrebeňa Galmus – Bielovodskej doliny ktorá vo vrchnej
	
		časti má typické prvky rokliny Slovenského raja. Dolina nie je značkovaná.  Vpravo za Hornádom sa striedajú rozsiahle 
	
		lúky s lesom smerom nad Vítkovce. Prejdeme okolo budovy kameňolomu,  pokračujeme vľavo po ceste, kde o chvíľu
	
		vpravo pod cestou sa nám naskytne pohľad na priestory kameňolomu, spôsob dobývanie kameňa – odstrelom skalnej
	
		steny, drvenie a triedenie kameňa, rozsiahlosť priestoru ktorý dáva len možnosť tušiť o množstve vyťaženého kameňa.
	
		Značka zo širokej a cesty zabočí vľavo k potôčiku, ktorý budeme sledovať celou dolinou. Postupujeme dnom doliny po
	
		ceste ktorá sa strieda s korytom potoka a je na niektorých miestach zamrznutý. Po čase prídeme na širšie miesto kde
	
		sa dolina rozdvojuje, značka zabočí vľavo,  kamenistým dnom s náznakmi prahov teraz pokrytých ľadom až prídeme
	
		pod jediný značkou prístupný vodopád v hrebeni Galmus – Sikľavá skala. Pod vodopádom je informačná tabuľa. Z dôvodu
	
		slabej zimy na vodopáde nie skoro žiadny ľad. Vľavo obídeme vodopád a pokračujeme dolinou ktorá je miestami ťažko 
	
		prechodná z dôvodu polomov a snehu. Záver doliny sa rozširuje a je pokrytý trávnatým porastom teraz pokrytý slabou
	
		vrstvou snehu.  Pri poľovníckej chate Dievka vyjdeme ha hrebeň, tu už začína svietiť slnko. Zabočíme vpravo lesnou
	
		cestou cez Skalisko na ktorom začínajú rozsiahle lúky pokryté snehom, pri nádhernom slnečnom počasí táto časť
	
		hrebeňa Galmus je ako z rozprávky. Cez Zlatník prejdeme pod severné svahy Vysokého vrchu, značka obchádza vrch
	
		vpravo až prichádzame na západný svah pokrytý lukmi ktoré sa tiahnu cez Jaseň a Lazčík nad Matejovce a Rudňany. 
	
		Z lúk začínajú prvé výhľady do okolia Poráča, Hornádskej kotliny, Vysoké Tatry a  Vranie vrchy. Pri smerovníku Pod
	
		krížom odbočíme miestnym značením červeno – biele trojuholníky vľavo na Vysoký vrch. Krátky výstup na nie príliš 
	
		vysoký vrch ale o to sú z neho krajšie výhľady. Vysoký vrch je holý kopec s nádherným kruhovým výhľadom. Nádherne
	
		slnečné počasie umožnilo výhľady do širokého okolia. Začneme východným smerom kde sa tiahne hrebeň Galmusa
	
		pokračujúc vpravo masív Slovinskej skaly, sedlo Suchinec, rozsiahle lúky Slovinskej hory a Lazov pod Bukovcom, 
	
		Bukovec, hrebeň smerom na Závadku, nízky horizont Vraních vrchov, v pozadí masív Kráľovej holi s pokračujúcim 
	
		hrebeňom Nízkych Tatier ktorý prechádza na horizont vzdialených Západných Tatier, zubatý horizont Vysokých Tatier,
	
		malebný hrebeň Belianských Tatier, tajomné a nepoznané Levočské vrchy, Smrekovica s hrebeňom Braniska. Ten kto
	
		má rád pekné výhľady mal by vystúpiť na Vysoký vrch určite neoľutuje. Z vrcholu zídeme dole svahom smerom na 
	
		Galmus vpravo k lesu okolo ktorého pokračujeme ďalej hrebeňom zasneženou krajinou až natrafíme na modrou značku
	
		ktorou prídeme až do Krompách. Držíme sa hrebeňa, ktorý je mierne zvlnený s miestami na výhľad. Na zbojskom stole
	
		prechádzame lúkou ktorá vpravo smerom k Poráčskej doline vytvára rozsiahle bludisko lúk, v ktorých veľmi často 
	
		prežíva vlčia rodinka. Až po Nad Sejkovú značka vedie lesom preto odtiaľ nie sú žiadne výhľady. Pri smerovníku 
	
		Nad Sejkovou  hrebeň po polomoch poskytuje množstvo výhľadov na Hornádsku kotlinu, hrebeň Braniska, Dreveník 
	
		a na tajomné a nepoznané Levočské vrchy.  Po chvíli prídeme na veľkú tiahlu lúku, v strede lúky stojí ihličnatý strom,
	
		v minulosti bol pod ním kolmý vchod do podzemia vystužený drevom. Slovinský speleológovia ním objavovali podzemné 
	
		priestory. Po skončení prieskumov vchod sa začal prepadať až sa celkom zasypal. Oproti cez cestu sa však prepadlo
	
		dno jamy a otvoril sa ďalší vchod do podzemia, tu už však nikto nerobí prieskum. Pokračujeme po ceste cez úzku
	
		napodobeninu tiesňavy až vyjdeme z les pri poľovníckej chate Galmus. Pri chate je prístrešok kde je možné ukryť 
	
		sa v prípade zlého počasia. Značka ďalej vedie rozsiahlou lúkou nad poľovníckou chatou na Galmuse, ponad jeden
	
		z mála prameňov na hrebeni Galusa, lúkou pod Kobylou  a  popod juhovýchodný skalnatý svah Kobyly, Chodník po
	
		chvíli pokračuje cestou, v miestach Pod skalou kde niekedy bol les, teraz je polomové rúbanisko, ktoré umožňuje 
	
		výhľad do Hornádskej kotliny a na hrebeň Braniska. Značka pokračuje južným svahom postupne pokračuje lesnou
	
		cestou na lúčnatý hrebeň Líščieho vrchu, odtiaľ už začínajú prvé výhľady vľavo je vrchol Sľubice pred nami vpravo sú 
	
		Plejsy. Po vojdení do lesa odbočíme vpravo starým chodníkom južným svahom Líščieho vrchu na Čardu. V chate
	
		Vápenec / Čarda / si dáme dobrú cesnakovú polievku, chvíľu posedíme a zelenou značkou schádzame po ceste do
	
		Krompách. Vpravo je postavené multifunkčné ihrisko, vitálny svet Velnes a vpravo sa nachádza Baroková kúria 
	
		postavená v polovici 18. storočia a prebudovaná koncom 18. storočia  rodinou Gundelfingerovcou. Po nich sa stal 
	
		majiteľom barón Piller – park okolo kúrie sa dodnes volá Piller - park. Dnes objekt slúži ako penzión. 
	
		-
	
		-