Popis trasy :
	
		Trasu začíname na parkovisku v ústi Žiarskej doliny žltou značkou smerom na Baranec. Vchádzame do vysokého
	
		smrekového lesa, pomaly stúpame lesom, po chvíli prídeme na polom odkiaľ je prvý pohľad do Liptovskej kotliny,
	
		Liptovskú Maru v pozadí je hrebeň Nízkych Tatier. Okolo chodníka rastú pravé dubáky ktoré podľa možnosti pozbierame. 
	
		Vysoký a hustý les pomaly redne, zjavuje sa vysoký trávnatý porast, prvé skaly okolo chodníka, prvá kosodrevina. 
	
		Vychádzame pod holý vrch kde je už len kosodrevina. Pri smerovníku na Holom vrchu si dáme chvíľku oddychu, vpravo
	
		sa zjavuje vrchol Malého Baranca. Stúpame kosodrevinou širokým hrebeňom až nám ukáže Baranec, pre jeho dominanciu
	
		nad Liptovskou kotlinou je tiež nazývaný Štít Liptova. Kosodrevina pomaly ustúpila až sme sa ocitli na trávnatom hrebeni 
	
		ktorým vedie miestami kamenistý chodník. Tu sa nám už v plnej kráse vľavo ukáže Baníkov s hrebeňovými vrcholmi
	
		Hrubá kopa  a Tri kopy. Vpravo je vidieť bočný hrebeň cez Klinovaté, Mládky, Malý Baranec na vrchol Baranca. Stúpajúc
	
		na vrchol Baranca začína sa zjavovať hmla, okolité štíty sa miestami strácajú v hmle. Po vystúpení na vrchol Baranca si
	
		dáme  chvíľku oddychu, zatiaľ hmla ustúpila a okolité štíty sa zjavili v plnej kráse. Baranec sa vyznačuje nádherným
	
		kruhovým výhľadom ktorý patrí k najkrajším na Slovensku. Otočíme sa na juh pred nami leží v plnej kráse Liptovská 
	
		kotlina so svojou dominantou Liptovskou Marou a roztrúsenými obcami okolo nej v pozadí ohraničená hrebeňom 
	
		Nízkych Tatier. Vpravo začína hrebeň vrcholom Ráztoky, Jalovskou kopou, cez Príslop na majestátny Baníkov, výrazný
	
		vrchol so svojím úzkym hrebeňom veľmi náročným na prechod ktorý je zabezpečený reťazami. Cez Jalovské sedlo je
	
		pohľad na jeden z najkrajších vrcholov na Slovensku Sivý vrch. Z Baníkova pokračuje hlavný hrebeň Roháčov cez 
	
		Hrubú kopu, výrazné vrcholy časti Tri kopy, Smutné sedlo na Plačlive, kamenistý a špicatý Ostrý rokáč, miernejší 
	
		Volovec, pokračujúc cez Deravú na Hrubý vrch, Jakubinu. Náročný a kamenistý hrebeň cez Vyšnú Maguru, Ostredok,
	
		Nižnú Maguru končiaci v Úzkej doline. Za Ostredkom sa vypína najvyšší vrchol Západných Tatier Bystrá. Vľavo dole ja
	
		vidieť záver Žiarskej doliny s Veľkými Závratmi pod Baníkovom. Vpravo je vidieť záver Jamnickej doliny s Jamnickými
	
		plesami. Z vrcholu pokračujeme žltou značkou cez Smrek do Žiarského sedla. Zo sedla na Plačlivé je taký menší 
	
		„ hupík “ krátky ale veľmi strmý výstup na vrchol. Vychádzame na vrchol Plačlivého a pred nami sa otvára nový svet, 
	
		pohľad ako z lietadla. Strmé severné svahy Plačlivého prudko klesajú do Roháčskej doliny. Vľavo hrebeň pokračuje
	
		vrcholmi Tri kopy, Spálená v pozadí Brestova. Vpravo hrebeň pokračuje Ostrým Roháčom, Volovcom, Deravou, Hrubým
	
		vrchom. Z Volovca odbočuje bočný hrebeň na Rakoň, Lúčnu a Bobrovec. V pozadí Roháčskej doliny sa vypína legendami
	
		opradený vrch Osobitá. Z vrcholu pokračujeme vľavo červenou značkou do Smutného sedla. Zostup je trochu náročnejší
	
		z dôvodu skalnatého hrebeňa. Zvyšok chodníka je už trávnatým hrebeňom až do sedla. Zo sedla odbočíme vľavo modrou
	
		značkou do Žiarskej doliny. Cez Malé Závraty dolinou prichádzame k Žiarskej chate ktorá počas storočnej lavíny ktorá tu
	
		spadla akoby zázrakom unikla zničeniu. Vedľa chodníka medzi kosodrevinou sa pasie jelenica, jediný zástupca 
	
		domorodého obyvateľstva ktorého sme videli. Približujúc sa k chate vegetácia začína biť rôznorodejšia a bujnejšia. 
	
		Vľavo pred chatou sa nachádza pamätník partizánom ktorý padli v 2. Svetovej vojne. < Prvý turistický objekt v Žiarskej 
	
		doline postavili obyvatelia Žiaru a Smrečian pod vedením majstra z Okoličného (dnes súčasť Liptovského Mikuláša)  
	
		a majstra z Trsteného pri Bobrovci v roku 1939. Chata bola oficiálne sprístupnená 1. júla 1939. Na tú dobu to bola veľká
	
		a moderná chata. 10. decembra 1944 na chatu zaútočili nemeckí vojaci, ktorí ju zničili a do tla vypálili. Po 2. svetovej
	
		vojne sa začalo s obnovou v roku 1946. Rastúca návštevnosť doliny si žiadala vybudovanie modernej horskej chaty.
	
		Prízemný drevený objekt bol zlikvidovaný 30. apríla 2006 a začala výstavba vizuálne podobnej, no značne rozšírenej 
	
		chaty. Slávnostne bola otvorená 2. septembra 2006. > Od chaty pokračujeme asfaltovou cestou. Až keď sa vzdialime 
	
		od chaty je vidieť v akom nádhernom kúte prírody je postavená Žiarská chata. Len polomy a zvyšky polámaného dreva
	
		okolo potoka kazia dojem z tohto nádherného kúta Západných Tatier. Vľavo z južného svahu Príslopu sa kľukatí plytkou
	
		dolinkou Šarafiový vodopád. Našťastie príroda pomaličky začína následky lavíny pred chatou naprávať, obnovuje sa život
	
		na miestach zničených lavínou. V nižšej časti doliny následky lavínu sú ešte výrazne vidieť tu bude obnova života trvať
	
		oveľa dlhšie. Prechádzame okolo riečiska Smrečianky ktoré v týchto miestach je veľmi pekné, zvýraznené veľkými balvanmi.  
	
		-