aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

38. Výstup na Nový hrad
                                 Dňa 26.10.2014 uskutočnili sme turistickú akciu.
 
                                                     Výstup na Nový hrad.
 
Usporiadateľ :  Vlastná
 
Trasa akcie : Ľutina – Nový hrad - Ľutina
 
Dĺžka trasy :  7 km         Prevýšenie : 340 m       Čas trasy podľa mapy:  2.00 hod
 
Účastníci  akcie - správca web stránky : Šlacký, Šlacká
 
 
Turistická mapa Čergov  č.104                         Turistický atlas list č.68
 
 
Popis trasy : Trasu začíname v obci Ľutina pri autobusovej zastávke žltou značkou smerom Nový hrad.
<<<  Ľutina je doložená z roku 1330 ako Lyutune, neskôr ako Lethenya (1341), Lithine (1427), Luczine (1773),
Lucina (1920), Ľutina (1927); maďarsky Litinye. Obec vznikla v 13. storočí v chotári Pečovskej Novej Vsi, bola časťou
panstva Nový Hrad. V roku 1427 mala 22 port. Patrila Perényiovcom, od 16. storočia Péchyovcom. V roku 1787 bolo v
 obci 55 domov a 362 obyvateľov, v roku 1828 mala 67 domov a 505 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, 
chovom dobytka a ovocinárstvom. V 18. – 19. storočí tu pracovala papiereň. Ľutina je najväčším pútnickým miestom
Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Odpusty v sa tu konajú v auguste pri príležitosti sviatku Zosnutia presvätej
Bohorodičky. Odpustový chrám má titul baziliky minor, ako jeden z dvoch gréckokatolíckych chrámov na
Slovensku (spolu s bazilikou minor Zostúpenia Svätého Ducha v Michalovciach). >>> Je veľmi pekné slnečné počasie,
obloha bez mráčkov aj keď v tieni je dosť čerstvo. Prechádzame cez potok Ľutinka, okolo Bazilika Zosnutia Presvätej
Bohorodičky. Vychádzame z obce cez širokú lúku ktorou prichádzame na Ľutinskú horu kde sa koná najväčšia  púť
Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Nachádza sa tu kaplnka s amfiteátrom a zastrešeným pódiom kde sa konajú
bohoslužby. Spred kaplnky je pekný výhľad na dolinu okolo Ľutinej. Pokračujeme ďalej cez ďalšiu peknú lúku so studničkou.
Z vrcholu lúky je už vidieť Šarišské Podolie s dominantou Šarišským hradným kopcom. Postupujeme nenáročným stúpaním,
plytkou dolinou porastenou lesom, prerušovaným viacerými horskými lúkami. Pomaly vychádzame na lúku pod hradom.
Na hrade sa pracuje v rámci aktivačných prác. Lúka a hradný vŕšok sú vyčistené, vpravo je postavený prístrešok so stolom,
kde sa dá odpočinúť a skryť sa v  prípade nepriaznivého počasia. Na začiatku výstupového chodníka vpravo sa nachádza
informačná tabuľa Nového hradu. Vystupujeme chodníkom hore južným svahom. Niekoľkými drevenými schodíkmi
prichádzame k opravenej vstupnej bráne cez ktorú vchádzame do hradu. <<<  Nový hrad. Počiatky hradu siahajú
do 1. polovice 14. storočia, keď po roku 1322 získal územie okolo dnešného hradu šľachtic Mička. Na svojom pozemku
si postavil drevený hrad, ktorý v roku 1341 prepustil synovi Lorandovi. Potvrdzuje to listina kráľa Ľudovíta z roku 1342,
ktorou potvrdil Mičkové majetky a povolil mu prestavať drevený hrad na kamenný hrad. Dominantnou stavbou
novopostaveného kamenného hradu sa stal hradný palác obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi 18 x 10 m. V paláci nad
prízemím so skladovacími miestnosťami boli dve podlažia obytných priestorov. Veľký priestor na 2. Podlaží bol rozdelený
drevenou priečkou na dve miestnosti, z ktorých jedná bola vykurovaná veľkým krbom v nároží. Nad nimi položenú sálu
osvetľovalo na východnej strane veľké okno, z ktorého sa zachoval narušený oblúk. Hradný palác, ktorý sa k prístupnej
časti skalného hrebeňa obracia plnou stenou svojou mohutnou hmotou chránil nádvorie rozloženého na svahu klesajúcom
južným smerom. Obklopovala ho hradba na ktorej sa dodnes zachovali stopy po drevených schodiskách vedúcich na
obrannú ochodzu. Stavitelia ako oporu nárožia opevnili vystupujúci skalný blok. K nemu z bočnej strany priliehala obytná
budova, ktorej hornú časť stavitelia vysadili na opracovanú vrchnú časť brala. Pri úpätí skaly bola položená hradná brána.
Ochranu cesty vystupujúcej po strmom východnom svahu hradného vrchu zabezpečovalo ešte vysunuté predhradie.
Po vymretí šarišskej vetvi Mičkovcov v roku 1398 hrad pripadol kráľovskej korune. Kráľ Žigmund Luxemburský dal
Nový hrad do zálohy poľskému šľachticovi Prokopovi Balickému.  Prokop zakrátko zomrel, ale po vyplatení zálohu získal
Nový hrad do užívania jeho brat Andrej. Od neho hrad vykúpil Žigmundov tajný kancelár Imrich z Perína. V roku 1448 sa
opevneného sídla zmocnilo bratrícke vojsko pod vedením kapitána Petra z Rakovca. Na niekoľko rokov sa stal jedným
z dôležitých centier bratríckeho hnutia, z ktorého vojnové bratstvo podnikalo lúpežné výpravy do okolia. Ich vyčíňanie
ukončil v  roku 1460 vojská Mateja Korvína, ktoré hrad dobili a rozprášili celé bratrícke hnutie. Následne sa o svoje dedičstvo
prihlásila vdova po taveníkovi Jánovi z Perína. Nový hrad bohatým magnátom z Perína potom patril až do roku 1512,
keď ho vymenili za iné majetky Mikulášovi z Torysy. Pretože Tárcaiovci patrili k odporcom panovníka Ferdinanda Habsburského,
v roku 1556 dobylo a podpálilo cisárske vojsko Nový hrad. Zhabané Tárcaiovské majetky spolu s rozrumeným hradom
daroval panovník svojím prívržencom Péčiovcom. Noví majitelia ale hrad už neobnovili a svoje sídlo postavili v Novej Vsi,
ktorá sa podľa nich neskôr nazývala aj Pečovská / Nová Ves /. Poškodený hrad, opustený a zabudnutý hlboko v horách
pomaly pustol a chátrala až sa zmenil na romantickú zrúcaninu. Jeho pôvodný názov časom upadol do zabudnutia a tak
začali volať jeho ruinu podľa blízkej dediny – hradom Hanigovským. >>>  Za bránou sa nachádza vyčistená vstupná
chodba na hradné nádvorie. Vpravo pod plachtovým prístreškom sa prevádza zemná sonda za účelom archeologického
prieskumu. Severný hradný múr je očistený a zakonzervovaný. Drevenými schodíkmi vychádzame do hradného paláca,
kde sa vykonávajú ďalšie práce na vyčistení a zakonzervovaní zrúcanín Nového hradu. Z hradu je výhľad severným
smerom na hrebeň pohoria Čergov. Východným smerom sa ukazuje Šarišské Podolie s dominantou Šarišským hradným
kopcom. Južným smerom sa tiahne hrebeň Bachurne, časť hrebeňa Branisko. Posedíme si na slnku a po chvíli začíname
zostupovať po žltej značke naspäť do obce Ľutina. Niekde v lese sme zišli zo značky ani nevieme kde, ale pokračovali
sme ďalej dolinku, lebo sme mohl zísť len do hlavnej doliny okolo potoka Ľutinka. Do obce sme vošli z horného konca
a pokračovali sme k Bazilike, kde sme si pozreli Baziliku a miestnu atrakciu, miniskanzen drevených chrámov na Slovensku
v mierke 1:10. Pri každej miniatúre je informačná tabuľka. <<<  Mariánske pútnické miesto gréckokatolíkov v Ľutine.
Centrom tohto miesta je Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktorej dominantou sú relikvie sv. Jána Pavla II., sv. sestry
Faustíny i našich blahoslavených hieromučeníkov Petra Pavla Gojdiča, Vasiľa Hopka, Teodora Romžu a Metoda Domonika
Trčku spolu s ich mozaikami. Bazilika je afiliovaná s bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, takže každý návštevník má
možnosť získať plnomocné odpustky. V okolí baziliky sa nachádza nádherný areál, ktorý ponúka svojim návštevníkom
možnosť načerpať duchovných síl i vnútorného pokoja v Kaplnke sv. Mikuláša s jeho relikviami, či v Kaplnke mučeníkov.
Asi 800 m vyššie je Ľutinská hora – miesto zjavenia sv. Mikuláša, ktorá ponúka nádhernú scenériu prírody. Jej súčasťou
sú štyri kaplnky a prameň s vodou, ktorá má liečivé účinky. Pre tých, ktorí sa chcú pokochať skvostami ľudovej a duchovnej
architektúry, je tu Miniskanzen drevených chrámov. Ide o zmenšeniny drevených chrámov na Slovensku v mierke 1:10.
Hneď vedľa je formačný Dom Mikuláša Klimčáka, v ktorom je stála expozícia umeleckých diel maliarov zo Slovenka i zo
zahraničia a zároveň slúži na rôzne stretnutia či duchovné cvičenia. Pre tých, ktorí si chcú z tohto miesta odniesť nejakú
pamiatku je tu predajňa suvenírov, spojená s bufetom na občerstvenie. Preto je tu možnosť stráviť na tomto mieste
aj dlhší čas.  >>>  Absolvovali sme pekný a nenáročný výstup na hrad spojenú s prehliadkou miniskanzenu. Trasa vhodná
pre rodiny s deťmi na popoludňajšiu prechádzku alebo výlet.
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Centrum obce Ľutina.
-
-
Ľutinská hora s kostolíkom kde sa konajú púte.
-
-
Západné trávnaté svahy nad obcou Ľutiná v pozadí sa ukazuje Šarišský hradný kopec.
-
-
Na nádvorí zrúcaniny Nového hradu.
-
-
Bazilika zosnutia presvätenej Bohorodičky v obci Ľutina.
-
-
Miniskanzen drevených chrámov pri Bazilike zosnutia presvätenej Bohorodičky v obci Ľutina.
-
-
Oltár v interiéri Baziliky zosnutia presvätenej Bohorodičky v obci Ľutina.
-
-
Miniskanzen drevených chrámov pri Bazilike zosnutia presvätenej Bohorodičky v obci Ľutina.
-
-
Miniskanzen drevených chrámov pri Bazilike zosnutia presvätenej Bohorodičky v obci Ľutina.
-
-
Drevené makety chrámov Poľsko – Slovenského pohraničia.
-
-
Drevené makety chrámov Poľsko – Slovenského pohraničia.
-
-
Drevené makety chrámov Poľsko – Slovenského pohraničia.
-
-
Drevené makety chrámov Poľsko – Slovenského pohraničia.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Kultúrne pamiatky  / Obec Ľutina /
                                   Fotogaléria – Hrady a zámky / Nový  hrad  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-