aktualizované: 22.06.2017 10:35:59

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Čergov
                                                          Pohorie Čergov.
 
Pohorie Čergov vystupuje ako samostatný horský masív.Horský celok Čergov je tvorený na flyšovom podklade, budujú ho
prevažne hrubozrnné pieskovce a je orientovaný od severu na juhovýchod. Najvyššími vrcholmi sú Minčol (1 157 m),
Veľká Javorina (1 098 m), Bukový vrch (1 010 m), Lysá (1 068 m), Solisko (1 056 m), Čergov (1 050 m), Žobrácky vrch (920 m)
a Tyličské sedlo (688 m). Svahy Čergova sú zarastené zmiešanými lesmi s prevahou listnatých stromov. Z nich sa najviac
vyskytuje buk, javor, hrab, v menšej miere tiež dub a breza. Z ihličnanov tu rastie najviac smrek. Na východných svahoch
Čergova pramení rieka Topľa a jej mnohé prítoky, potoky a riečky zo západnej strany tvoria prítoky rieky Torysa.
Podnebie v celej tejto oblasti radí Čergov medzi chladné oblasti s priemernými teplotami v zimných mesiacoch -3 až -6 °C,
v letnom období 14 až 16 °C, počet dní so snehovou pokrývkou je 120 až 160 a počet letných dní sa pohybuje
medzi 10 až 30. Čergovské pohorie nepatrí síce medzi chránené krajinné oblasti, ale početné pozoruhodnosti a prírodné
zvláštnosti sú sústredené do mnohých prírodných rezervácií. K najkrajším a najhodnotnejším sa radí Čergovský Minčol,
Livovská jelšina, Fintické svahy, Hradová hora a Kapušiansky hradný vrch. Na území týchto prírodných rezervácií, ale aj
mimo nich, sa nachádzajú početné chránené prírodne výtvory a náučné chodníky. Nachádzajú sa tu vzácne chránené
druhy stromov, pôvodná drobnejšia vegetácia aj niektoré chránené druhy živočíchov. Na úpätí pohoria Čergov sa
nachádzajú zrúcaniny hradu Hanigovce. Bol postavený v prvej polovici 14.storočia na mieste niekdajšieho slovanského
hradiska. Najznámejším rekreačným strediskom je Drienica – Lysá. Nachádza sa nad dedinou Drienica na začiatku
Drienickej doliny a Lysej ležiacej v jej závere pod rovnomenným vrcholom v priemernej nadmorskej výške 850 m.
Obe centrá sú spojené dvojsedačkovou lanovkou. Miestny lyžiarsky
areál patrí medzi najznámejšie na východnom Slovensku.
 
                                            Drienica – Lysá – sedlo Čergov.
 
<<< Lyžiarske stredisko Drienica - Lysá leží nad obcou Drienica pod južnými svahmi Čergovského pohoria neďaleko od
Sabinova a Prešova (20 km). Lyžiarsky areál Drienica - Lysá ponúka umelo zasnežované zjazdovky, sedačková lanovka,
lyžiarske vleky a bežecké trasy ponúkajú dostatok možnosti na parádnu lyžovačku počas celej zimnej sezóny. Rekreačné
stredisko Drienica - Lysá sa nachádza nad dedinou na začiatku Drienickej doliny a Lysej, ležiacej v jej závere pod
rovnomenným vrcholom v priemernej nadmorskej výške 850 m. Obe centrá sú spojené dvojsedačkovou lanovkou.
V obci je tiež krytá plaváreň (25 x 12 m), ktorá je v prevádzke počas celého roka. Svahy v lyžiarskom stredisku
Drienica - Lysá sú vhodné pre začínajúcich aj skúsených lyžiarov. Zimná sezóna tu trvá od polovice decembra do
konca marca.
Oltár kameň - prvá známa písomná zmienka o Oltárkameni pochádza z roku 1786. Nachádza sa východne od
Lysej / 1068 m n. m. /, na chodníku zelenej turistickej značky.  Oltárkameň je tvorený mohutným pieskovcovým
blokom so zaujímavou doskovitou vrstevnosťou, ktorý sa počas tektonických procesov dostal nad úroveň okolitého
povrchu a odtrhol sa od materskeho podložia, od ktorého je oddelený puklinou. Takýchto tektonických porúch je v
blízkosti Lysej viacero, stačí spomenúť Chyžisko v oblasti Zbojnícke diery, alebo Brúsny kameň v oblasti Čeršľa.
V nedávnej minulosti vystupoval viac nad okolitý povrch, ale v súvislosti s výstavbou kaplnky bol obsypaný štrkom.
Na jeho stenách sú viditeľné rôzne nápisy, pradávne znaky a symboly, pravdepodobne aj runové nápisy. Väčšina
z nich je však už natoľko poznačená časom, že sú prakticky nečitateľné. Z mladších nápisov je asi najvýraznejší nápis
EWICK z roku 1875. Myšlienka vybudovať na Oltárkameni kaplnku vznikla už v 60-tych rokoch minulého storočia, kedy
sa v dobe náznaku politických zmien v roku 1968 v Drienici a okolitých obciach konala finančná zbierka, na postavenie
kaplnky.  Dňa 13.7.1969 sa na Oltárkameni počas stretnutia rodákov obce Drienica vykonal aj symbolický výkop základov
kaplnky, avšak nasledujúci politický režim v období po auguste 1968 realizáciu prekazil. So stavbou kaplnky sa začalo
dňa 17.5.2001 na cintoríne v Drienici. Demontovaná kaplnka bola potom prevezená na Oltárkameň, kde sa 12.8.2001
konala jej vysviacka. Kaplnka je zasvätená Premeneniu Pána. Jej autorom je Ing. Andrej Mačišák a naprojektoval ju
Ján Maľcovský. Oltárkameň ostáva aj naďalej zahalený tajomstvom, legendárny a mystický. A takýto už ostane, pretože
dnes sa už asi sotva dozvieme viac o jeho dávnej minulosti. Jeho história siaha až príliš ďaleko. V rôznych časoch slúži
l iným účelom - bol kultovým miestom pohanov, bol útočiskom obyvateľov okolitých obcí počas vpádu Tatárov,
útočiskom prenasledovaných veriacich rôznej viery, ale bol i vychádzkovým miestom a miestom hier mládeže. Oltárkameň je
dedičstvom našich predkov a ekumenickým posolstvom minulosti.  
Horská chata Čergov (920 m) je jedinou horskou chatou v Čergovskom pohorí, ktoré leží na severovýchode Slovenska.
Chata je situovaná v rovmomennom sedle v juhovýchodnej časti Čergovského pohoria, ktoré s rozlohou 42 495 ha patrí
do stredne veľkých slovenských pohorí. Okolie chaty Čergov i celé pohorie možno zaradiť medzi karpatské horské perly.
Pretože vynikajú niečím, čo postupom času nadobúda čoraz väčšiu hodnotu. A tým je relatívna divokosť, malá návštevnosť
a široká rozmanitosť fauny a flóry. Dokumentuje aj symbol chaty s vlkom, ktorý je tu ozaj doma. Chata Čergov je počas
čergovských túr nepostrádateľným útočiskom, kde sa dá zohriať, najesť i posedieť v príjemnom prostredí. A to najmä
v zime. Čergovským hrebeňom sa konajú pravidelné zimné prechody na lyžiach od roku 1967, toto náročné podujatie
je na Slovensku druhé najstaršie po veľkofatranskom. Prvá útulňa v sedle Čergov bola postavená v r. 1926. V roku 1930
začala fungovať súčasná chata. V roku 1944 bola chata vypálená partizánmi a je veľkým šťastím, že bola po II. svetovej
vojne obnovená. V roku 1942 tu bol dokonca vybudovaný skokanský drevený mostík, ktorý aj keď prežil vojnové udalosti,
už dávno neexistuje. Chata je v súkromných rukách. A treba povedať, že v dobrých. Jej majitelia majú s ňou v blízkej
budúcnosti významné rozvojové plány, nedávno sa obmurovala veranda chaty, dokončila sa čistička odpadových vôd.
Rozsiahla rekonštrukcia bude pokračovať aj ňadalej, vymenia sa okná, elektroinštalácie, zmodernizujú sa izby a sociálne
zariadenia, v pláne je aj zateplenie celej chaty. Chata si to zaslúži a turisti sa majú na čo tešiť! Je veľmi dobré, že chata
funguje aj v tomto procese rekonštrukcie v dobrom štandarde. Samotná chata má jedálenskú časť s bufetom a sociálne
zariadenia. V stálej ponuke je široký výber nápojov rôzneho druhu a základné teplé turistické jedlá. Táto ponuka je po
dohode s ochotným chatárom a objednávkou vopred rozšíriteľná o ďalšie teplé jedlá. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na parkovisku lyžiarskeho  strediska Drienica – Lysá cez vrchol Lysá až končí v sedle Čergov.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou a zelenou značkou sa nachádza na južnom svahu vrcholu Lysá vo východnej časti pohoria Čergov.
Prístup na trasu fotogalérie :
Na parkovisku lyžiarskeho  strediska Drienica – Lysá.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                               Hervartov – Čergov – sedlo Čergov .
 
<<<  Obec Hervartov sa rozprestiera na východnom svahu pohoria Čergov. Prvá písomná zmienka o nej pochádza
z roku 1406, pravdepodobne však vznikla už v 11. storočí. V 14. a 15. storočí patrila obec Perényiovcom a bola majetkovou
súčasťou panstva Bartošovce, resp. Hertník. Od konca 15. storočia a v 16. storočí patrila slobodnému kráľovskému mestu
Bardejov. Začiatkom 18. storočia Bardejovčania zálohovali Hervartov šľachticom Klobušickým, ktorí ho koncom toho istého
storočia získali kúpou do svojho vlastníctva. V 17. storočí tu vznikla skláreň, čo sa odzrkadlilo i v motíve obecných symbolov.
Hervartov patrí medzi živé skvosty šarišskej ľudovej kultúry. V minulosti sa popri poľnohospodárstvu darilo viacerým
remeslám a to najmä tesárstvu, ovčiarstvu, korytárstvu a šindliarstvu. Hervartovské šindle pokrývali strechy v širokom okolí,
najmä v stredovekom Bardejove. Dodnes v Hervartove vyrábajú kvalitný ručne štiepaný šindel a nemajú núdzu o zákazky.
Sakrálnou dominantou obce je drevený rímsko-katolícky kostol sv. Františka z Asissi. V obci sa zachovalo aj niekoľko
drevených sypancov zo začiatku 20. storočia. V minulosti slúžili k uskladneniu obilia, no i dnes sa osvedčili ako vhodné
skladovacie priestory. Najväčší stavebný rozmach zaznamenávala obec v polovici 20. storočia, kedy došlo k výstavbe
základnej školy, ako aj k rekonštrukcii Materskej školy.
Drevený kostol svätého Františka z Assisi je drevený rímskokatolícky (v minulosti aj evanjelický) kostol z
konca 15. storočia, ktorý sa nachádza v obci Hervartov. Je najstarší a najzachovanejší drevený kostolík na Slovensku.
Drevený kostol sv. Františka z Assisi stojí od druhej polovice 15. storočia na miernej terénnej vyvýšenine v strede obce.
Stavba bola postavená v štýle gotiky. Pozdĺžnu dvojdielnu dispozíciu tvorí loď obdĺžnikového tvaru, polygonálne presbytérium,
malá sakristia. Vežu so stĺpikovo-rámovou konštrukciou a zvonovou izbicou pristavali k západnej stene lode
začiatkom 17. Storočia. Strechu po celej ploche pokrýva drevený šindeľ. Gotickú stavbu kostola prezentujú štíhle
obdĺžnikové okná, strmá vysoká sedlová strecha. Vnútorný priestor lode prekrýva rovný trámový strop. Zrubová
konštrukcia kostola je v interiéri obložená zvislým doskovým obkladom, na ktorom je po celej ploche kostola bohatá
maliarska výzdoba s figurálnym a rastlinným motívom. V období reformácie došlo k významnej a rozsiahlej úprave vnútornej
výzdobe kostola. Vzácnapamiatka z obdobie reformácie je polychrómovaná drevená krstiteľnica zo 17. Storočia, patronátna
lavica s vyrezávanými bočnicami so strieškou  a tabuľový obraz Posledná večera z roku 1653. Do vývoja interiéru
čiastočne zasiahla aj neskorobaroková maľba bardejovského maliara J. Mirejovského z roku 1803 až 1805 so zobrazením
postáv sv. Jána Krstiteľa a sv. Pavla Apoštola po stranách víťazného oblúka. Od roku 1968 je kostolík a jeho múr
národnou kultúrnou pamiatkou. V roku 2008 bol zapísaný spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi do zoznamu
Horská chata Čergov (920 m) je jedinou horskou chatou v Čergovskom pohorí, ktoré leží na severovýchode Slovenska.
Chata je situovaná v rovmomennom sedle v juhovýchodnej časti Čergovského pohoria, ktoré s rozlohou 42 495 ha patrí
do stredne veľkých slovenských pohorí. Okolie chaty Čergov i celé pohorie možno zaradiť medzi karpatské horské perly.
Pretože vynikajú niečím, čo postupom času nadobúda čoraz väčšiu hodnotu. A tým je relatívna divokosť, malá návštevnosť
a široká rozmanitosť fauny a flóry. Dokumentuje aj symbol chaty s vlkom, ktorý je tu ozaj doma. Chata Čergov je počas
čergovských túr nepostrádateľným útočiskom, kde sa dá zohriať, najesť i posedieť v príjemnom prostredí. A to najmä
v zime. Čergovským hrebeňom sa konajú pravidelné zimné prechody na lyžiach od roku 1967, toto náročné podujatie
je na Slovensku druhé najstaršie po veľkofatranskom. Prvá útulňa v sedle Čergov bola postavená v r. 1926.
V roku 1930 začala fungovať súčasná chata. V roku 1944 bola chata vypálená partizánmi a je veľkým šťastím, že bola
po II. svetovej vojne obnovená. V roku 1942 tu bol dokonca vybudovaný skokanský drevený mostík, ktorý aj keď prežil
vojnové udalosti, už dávno neexistuje. Chata je v súkromných rukách. A treba povedať, že v dobrých. Jej majitelia majú
s ňou v blízkej budúcnosti významné rozvojové plány, nedávno sa obmurovala veranda chaty, dokončila sa čistička
odpadových vôd. Rozsiahla rekonštrukcia bude pokračovať aj ňadalej, vymenia sa okná, elektroinštalácie, zmodernizujú
sa izby a sociálne zariadenia, v pláne je aj zateplenie celej chaty. Chata si to zaslúži a turisti sa majú na čo tešiť! Je veľ
i dobré, že chata funguje aj v tomto procese rekonštrukcie v dobrom štandarde. Samotná chata má jedálenskú časť s
bufetom a sociálne zariadenia. V stálej ponuke je široký výber nápojov rôzneho druhu a základné teplé turistické jedlá.
Táto ponuka je po dohode s ochotným chatárom a objednávkou vopred
rozšíriteľná o ďalšie teplé jedlá. >>> 
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Hervatov cez sedlo Žobrák a Čergov až končí v sedle Čergov.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na severnom výbežku hrebeňa východnej časti pohoria Čergov.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Hervartov.
Výstup zelenou značkou z obce Hertník.
Výstup žltou značkou z obce Fričkovce.
Výstup modrou značkou z obce Osikov.
 
Mapa polohy fotogalérie :
  
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                               Sedlo Čergov – Terňa – Prešov.
 
<<<  Horská chata Čergov (920 m) je jedinou horskou chatou v Čergovskom pohorí, ktoré leží na severovýchode
Slovenska. Chata je situovaná v rovmomennom sedle v juhovýchodnej časti Čergovského pohoria, ktoré s rozlohou 42 495 ha
patrí do stredne veľkých slovenských pohorí. Okolie chaty Čergov i celé pohorie možno zaradiť medzi karpatské horské perly.
Pretože vynikajú niečím, čo postupom času nadobúda čoraz väčšiu hodnotu. A tým je relatívna divokosť, malá návštevnosť
a široká rozmanitosť fauny a flóry. Dokumentuje aj symbol chaty s vlkom, ktorý je tu ozaj doma. Chata Čergov je počas
čergovských túr nepostrádateľným útočiskom, kde sa dá zohriať, najesť i posedieť v príjemnom prostredí. A to najmä v zime
. Čergovským hrebeňom sa konajú pravidelné zimné prechody na lyžiach od roku 1967, toto náročné podujatie je na
Slovensku druhé najstaršie po veľkofatranskom. Prvá útulňa v sedle Čergov bola postavená v r. 1926. V roku 1930 začala
fungovať súčasná chata. V roku 1944 bola chata vypálená partizánmi a je veľkým šťastím, že bola po II. svetovej vojne
obnovená. V roku 1942 tu bol dokonca vybudovaný skokanský drevený mostík, ktorý aj keď prežil vojnové udalosti, už dávno
neexistuje. Chata je v súkromných rukách. A treba povedať, že v dobrých. Jej majitelia majú s ňou v blízkej budúcnosti
významné rozvojové plány, nedávno sa obmurovala veranda chaty, dokončila sa čistička odpadových vôd. Rozsiahla
rekonštrukcia bude pokračovať aj ňadalej, vymenia sa okná, elektroinštalácie, zmodernizujú sa izby a sociálne zariadenia,
v pláne je aj zateplenie celej chaty. Chata si to zaslúži a turisti sa majú na čo tešiť! Je veľmi dobré, že chata funguje aj v
 tomto procese rekonštrukcie v dobrom štandarde. Samotná chata má jedálenskú časť s bufetom a sociálne zariadenia.
V stálej ponuke je široký výber nápojov rôzneho druhu a základné teplé turistické jedlá. Táto ponuka je po dohode s
ochotným chatárom a objednávkou vopred rozšíriteľná o ďalšie teplé jedlá.
Obec Terňa. Stopy po osídlení Lysej Stráže v katastri obce Terňa nás vedú do dávnych čias. Práve v tejto lokalite bolo
v roku 1954 odkryté sídlisko z neskorej doby bronzovej a halštatskej, približne z obdobia rokov 1000 - 400 pred n. l.
Osadníci pod Lysou Stážou v Terni sa zaoberali roľníctvo, pastierstvom, lovom a remeselnou výrobou. Nastaršie dejiny
obce súvisia so slovanským osídlením. Stopy nás vedú na kopec Hrádok, kde stála slovanská pevnosť, ktorú vybudovali
obyvatelia starobylej Terne. Obec súvisí s významným starým hradiskom, ktorý historici považujú za sídelný hrad
slovanského kmeňa obývajúceho Prešovskú kotlinu. Obec Terňa je písomne doložená roku 1259, keď Bélo IV. daroval
zem Therne, ktorá patrila ku kráľovskému hradu Šariš, poľskému rytierovi Adamovi za služby preukázané v bojoch s
Tatármi. Panovník zdôraznil, že obdarovaný môže s ním slobodne disponovať po všetky časy a že ho slobodne
budú dediť aj jeho potomkovia. Viacerí historici sa však domnievajú, že listina Bela IV. je falzum, ktoré bolo dostatočne
vydané, aby Jakub, Adamov syn, mal doklad o vlastníckom práve. Jasovský konvent v r. 1310 potvrdil výmenu majetkov
dediny Terňa. Z listiny sa tiež dozvedáme, že Terňa bola v tomto období dedičným majetkom zemanov Tekulovcov a potok
ju rozdeľoval na 2 majetkové časti, ktoré si dovtedajší vlastníci vymenili. Pri potoku stáli 2 mlyny. Z obsahu listiny je zrejmé,
že dedina jestvovala dávno pred začiatkom 14. storočia. V písomnostiach zo 14. - 16. storočia sa vyskytuje pravidelne
pod názvom Terne, čo bol už maďarizovaný tvar pôvodného slovanského názvu Terňa, ktorý sa vyskytuje zriedkavejšie.
Slovenský názov je odvodený od slova tŕnie, pravda v šarišskom nárečí. Názov Terňa nemá znaky charakteristické pre
názvy zemianských osád a dedín vzniknutých v 13. storočí. Sídlisko ani názov nevznikli teda z iniciatívy zemanov
Tekulovcov, ktorí boli maďarského pôvodu, a ktorým dedina patrila už v 13. storočí. Tieto skutočnosti vedú k názoru,
že dedina jestvovala skôr, teda pred 13. storočím. Na základe uvedených geografických, historických a jazykovedných
poznatkov a vývoja osídlenia najbližšieho okolia možno konštatovať, že Terňa bola najstaršou slovanskou - slovenskou
dedinou v údolí miestneho potoka, jestvujúcou pred 11. prípadne 9. storočím. V 30 rokoch 14. storočia v tunajšom
kostole pôsobil farár Kosmas. V Terni nepochybne z iniciatívy zemanov Tekulovcov postavili gotický kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej. Celá Terňa bola aj 14. storočí a časť z nej v prvej polovici 15. storočia vo vlastníctve
Tekulovcov. Jedna vetva zemanov sa tu usadila a názov dediny od 14. storočia používla v prídomku. Nepochybne
z iniciatívy zemanov začiatkom 14. storočia vznikla nová časť sídliska, ktorú po maďarsky pomenovali Kysterne, teda
Malá Terňa. Ternianske sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 14278 zdanené daňou kráľovi od 12 port,
takže Terňa bola stredne veľkou dedinou. Počas 16. storočia tu nebývali sedliaci, ale len niekoľko želiarských rodín,
slúžiacich zemepánom. V polovici 15. storočia sídlisko tvorili len 4 zemianské kúrie a kostol s farou. Pravdepodobne
až v 80 - 90 rokoch 16. storočia zemania pridelili pozemky niektorým usadlíkom, lebo v roku 1600 malo sídlisko
okolo 10 obývaných poddanských domov a zemianských kúrií, kostol a faru. Koncom 15. a začiatkom 16. storoačia
sa Terňa ako sídliskový typ úplne zmenila. Po odsťahovaní, prípadne aj úteku poddaných zostala len zemianskou
osadou s kostolom. Taký ráz mala aj počas väčšiny 16. storočia. Okolie Terne bolo v stredovekuhusto odíslené
. V roku 1411 sa spomína obec Kelechen. Ďalšími obcami v blízkosti Terne boli Kapus Nagyfalu, Rakoš, Steplaka,
Šalgov, ktoré v 15. storočí zanikli. V 18. storočí cez Terňu viedla mýtna cesta na Bardejov a Komárnik. V roku 1787
mala obec 63 domov a 513 obyvateľov. V roku 1828 mala obec 101 domov a 767 obyvateľov. V 19. storočí patrila
Bornemissovcom. V rokoch 1850 - 1880 nastalo vysťahovalectvo. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle Čergov cez obec Terňu až končí v Prešove.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v najvýchodnejšej časti pohoria Čergov.
Prístup na trasu fotogalérie :
V meste Prešov časť Kanaš.
V obci Veľký Šariš červenou značkou.
-
Mapa polohy fotogalérie :
 
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------                                                                                                 Sedlo Ždiare – Minčol.
 
<<<  Čergov (staršie Čerchov) je pohorie ktoré sa rozkladá v severnej časti Slovenska. Na východe susedí s Ondavskou
vrchovinou,na juhu s Košickou kotlinou a Šarišskou vrchovinou, na západe s Levočskými vrchmi a na severe s pohorím
Pieniny a menšia časť severnej strany tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Horský celok Čergov je tvorený na flyšovom
podklade a je orientovaný od severu na juhovýchod. Najvyššími vrcholmi sú Minčol (1 157 m), Veľká Javorina (1 098 m),
Bukový vrch (1 010 m), Lysá (1 068 m), Solisko (1 056 m), Čergov (1 050 m), Žobrácky vrch (920 m) a Tyličské sedlo (688 m).
Svahy Čergova sú zarastené zmiešanými lesmi s prevahou listnatých stromov. Z nich sa najviac vyskytuje buk, javor, hrab,
v menšej miere tiež dub a breza. Z ihličnanov tu rastie najviac smrek. Na východných svahoch Čergova pramení rieka
Topľa a jej mnohé prítoky, potoky a riečky zo západnej strany tvoria prítoky rieky Torysa. Podnebie v celej tejto oblasti
radí Čergov medzi chladné oblasti s priemernými teplotami v zimných mesiacoch -3 až -6 °C, v letnom období 14 až 16 °C,
počet dní so snehovou pokrývkou je 120 až 160 a počet letných dní sa pohybuje medzi 10 až 30. Čergovské pohorie
nepatrí síce medzi chránené krajinné oblasti, ale početné pozoruhodnosti a prírodné zvláštnosti sú sústredené do
mnohých prírodných rezervácií. K najkrajším a najhodnotnejším sa radí Čergovský Minčol, Livovská jelšina, Fintické svahy,
Hradová hora a Kapušiansky hradný vrch. Na území týchto prírodných rezervácií, ale aj mimo nich, sa nachádzajú
početné chránené prírodne výtvory a náučné chodníky. Nachádzajú sa tu vzácne chránené druhy stromov, pôvodná
drobnejšia vegetácia aj niektoré chránené druhy živočíchov.
Čergovský Minčol - Chránené územie sa nachádza na vrcholovom hrebeni Minčola, prevažne v jeho severovýchodnej
časti. Rezervácia bola vyhlásená na ochranu typickej horskej karpatskej kveteny so zastúpením východokarpatských
prvkov a lesných spoločenstiev najvyšších polôh Čergova, dôležitej z vedeckovýskumného, náučného a kultúrneho a
výchovného hľadiska. Horské lúky zaberajú 83 ha rezervácie. Boli vytvorené ľudskou činnosťou, odlesnením a
využívaním ako pasienky a kosienky. Lúky sú porastené čučoriedkami a brusnicami s trávnatými zárastami Psice tuhej,
Lipnice Chaixovej , Chlpane lesnej a iných druhov tráv, veľmi hojnými druhmi sú tu cesnak hadí, Podbelica aplínska,
  Na horských lúkach bolo pozorovaných 277 taxónov vyšších rastlín, z ktorých je 15 zaradených do Červeného
zoznamu ohrozených rastlín SR. Zvyšok rezervácie tvoria lesy, ktoré pokrývajú hlavne severovýchodnú časť a na
menšom území aj juhozápadnú časť rezervácie v oblasti Sokolieho potoka. Na svahoch v podvrcholovej oblasti sa
nachádzajú prevažne klimaticky formované lesné remízy s bukmi a javormi horskými. Tieto stromy rastú v oblastiach
v nadmorskej výške cez 1000 m. V juhozápadnej časti rezervácie v nadmorskej výške 1050 - 1157 m prevláda
podskupina nízkej bukovej javoriny.  Medzi relatívne najzachovalejšie porasty patria jedľové bučiny v údolí Krížovského
potoka, miestami pralesovitého charakteru. Kvalita lesa sa postupne smerom k západnej časti rezervácie zhoršuje, kde
nachádzame prevažne bývalé hospodárske lesy s rovnorodými a rovnovekými bukovými porastami, ako
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle Ždiare a končí na vrchole Minčol.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na hlavnom hrebeni pohoria Čergov v jeho najzápadnejšej časti.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou značkou z obce Kyjov.
Výstup žltou značkou z obce Kamenica.
Výstup zelenou značkou z obce Hanigovce.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                                               Zadné skalisko.
 
<<<  Pás vápencových bradiel, ktorý strmo vystupujú z krajiny a vytvárajú typický kolorit tohto územia. Jeho najznámejšou
časťou je Zadné skalisko, ktoré majú v ľudskej bohatej fantázii podobu ležiacej postavy (zvykne sa im hovoriť aj
Ležiaci mních). Tvoria výrazný skalnatý hrebeň, tiahnuci sa od spomínanej cesty smerom na východ v dĺžke
asi 300 metrov. Zadné skalisko je súčasťou bradlového pásma oddeľujúceho od seba vnútorné jadrové a vonkajšie
flyšové pohoria Západných Karpát. Tento oblúkovitý pás sa tiahne Považím až na Kysuce a Oravu, prechádza do
Poľska a na naše územie sa vracia v Pieninách, pričom pokračuje ďalej údolím Torysy a Tople až k východným hraniciam.
Hoci nevyniká šírkou ani výškovou mohutnosťou, jeho časti vystupujú v teréne ako veľmi výrazné, skalné vrcholy a súvislé
hrebene. Na svedomí to má stavba bradiel - tvoria ich prevažne tvrdé jurské a kriedové vápence, ktoré po eróziii
a odnose okolitých, menej odolných hornín, ostali v krajine ako izolované hory >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na parkovisku pri ceste zo Sabinova do Starej Ľubovne za obcou Kamenica a pokračuje na pás
vápencových  bradiel. Z parkoviska vychádzame hore lúkou po chvíli zabočíme vľavo a cez starý kameňolom vychádzame
pod pás vápencových bradiel. Pokračujeme popod vápencové bradla, po chvíľke zabočíme vľavo do svahu a vystúpime
na stredný najvyšší vrchol vápencových bradiel.  
Poloha trasy fotogalérie :
Neznačený chodník sa nachádza v Spišsko – Šarišskom medzihori pod vrcholom Minčol v západnej časti pohoria Čergov.
Prístup na trasu fotogakérie :
Na parkovisku vedľa cesty pod pásom vápencových bradiel.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
 
 
Informácie použité pri jednotlivých fotkách sú čerpané z oficiálnych web stránok príslušných lokalít.
 
Sú označené <<<   >>>.      
 
  
 

 

TOPlist