aktualizované: 15.10.2017 10:22:04

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

11. Zádielska dolina
                                 Dňa 5.04.2014 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                           Prechod Zádielskou dolinou a výstup na Turniansky hrad.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie :  Parkovisko reštaurácia Pod hradom – Zádiel – Zádielska dolina – Zádielska planina –
 
                      Turniansky hrad - Parkovisko reštaurácia Pod hradom
 
Dĺžka trasy :     15,5  km         Prevýšenie :   400  m       Čas trasy podľa mapy: 4,15  hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacka, Muller, Mullerová, Papcun, Olšavský, Mosin, Šefčíková, 
 
                                Smreková, Smrek, Pačanová, Hamráková, Mikulová, Petruš     
 
Nečlenovia KST MŠK : 2 účastníci                               
                       
 
Turistická mapa  Slovenský kras – Domica  č. 139    Turistický atlas list č. 222
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na parkovisku reštaurácie Pod hradom v Turni nad Bodvou. Počasie je dobré, je dosť teplo a na oblohe
slabá oblačnosť. Vľavo je vidieť obec Turňa nad Bodvou.  <<<  Turňa bola obývanou usadlosťou už v praveku, čo dokazujú
nálezy z bronzovej a železnej doby nájdené pri kostole. Na konci železnej doby prví obyvatelia okolia Turne boli baníkmi.
Po Avaroch v roku 512 až 495 sa tu usadili Bulhari a Slovania. Ich ríša sa však po Svätoplukovej smrti rozpadla. Vtedy
prišli na územie staromaďarské kmene. Vodca Árpád tiahol so svojím ľudom krajinou, keď pri odpočinku v Szerencsi
vyslal s vojskom Borsa, syna Börgéra na obhliadku k poľským hraniciam, aby zistil potrebu vojenského posilnenia krajiny
až po vrcholy Tatier. Toto územie získal Börgér a jeho syn. Usadili sa v údolí Bodvy a Sajó.  O stavbe Turnianskeho hradu
a vzniku Turnianskej župy presné údaje nie sú. Cirkevne však Turňa bola ústredím hlavného krajinského dekanátu troch
poddekanských oblastí ostrihomského arcibiskupstva, založeného svätým Štefanom. Stavba kostola spadá do obdobia
vzniku kresťanstva. Podľa listinného dôkazu prvým majiteľom turnianskeho panského majetku bol krajinský sudca, palatín
a župan bán Bomokos, najznámejší člen rodu Myskócz. Majetok získal darom od kráľa Bélu III. Turňa predtým bola
kráľovským majetkom a miestom pobytu kráľov Árpádovcov. Po smrti bána Domokosa bola znovu kráľovským majetkom
a v roku 1243 Béla IV. ju daroval bratom Bebekovcom. V tom čase už tu stál starý hrad. Tatárske kmene Turňu úplne
spustošili, vypálili. Obyvatelia aj kráľ Béla IV. sa len po odchode Tatárov mohli vrátiť domov. Pred Tatármi kráľ utekal cez
Turňu do Zádielskej doliny, kde v jaskyniach vyhľadával svoje útočište. Dôkaz o tom nachádzame v kronikách a známych
legendách, či miestnych pomenovaniach ako napr. Királykút (Kráľovská studňa), Királybarlang (Kráľovská jaskyňa), Király
aszatala (Kráľovský stôl).  Z vďačnosti za pomoc pri úteku kráľ všetky rodiny Turne a Hrhova povýšil do zemianskeho stavu.
Aj neskôr sa sem rád vracal, v Turni býval na hrade a v Hrhove si dal postaviť svoj stan na mieste i dnes zvanom Palota.
Roku 1255 sa zdržiaval v Turnianskom hrade, kde ho navštívil jasovský prepošt Albert a žiadal ho, aby obnovil výsadné a
darovacie listiny, zničené počas tatárskeho nájazdu. Kráľ jeho žiadosti vyhovel. Béla IV. v poslednom roku svojho života
daroval hrad aj s panským majetkom grófom Tekusovcom zo Šarišskej župy, ktorí neskôr prebrali priezvisko Tornay a v
živote župy zohrali dôležitú úlohu. Tornayovci boli majiteľmi hradu a obce do roku 1406, keď ich rod vymrel. Roku 1409 Turňa
bola povýšená na mesto a roku 1476 ako slobodné mesto sa stalo sídlom súdnictva. Turniansky hrad s mestom a viacerými
poddanskými dedinami daroval kráľ Žigmund Pavlovi Bessenyő Ezdegeiovi a Štefanovi Sáfár Berencsimu z Nitrianskej župy.
Neskôr sa tu vystriedalo viac majiteľov a hrad bol vystavený aj častým vojnovým útokom. Roku 1652 ho obsadia Turci, mesto
bolo v plameňoch. Roku 1678 bolo obkľúčené vojskom Imricha Thökölyho. Roku 1679 sa mesto podarilo obsadiť rakúskym
vojskám. Roku 1681 ho znovu získa Thököly, ktorý tiahol so svojím oddielom z Košíc do Fiľakova cez Turňu. Po porážke
tzv. Thökölyho povstania Turniansky hrad obsadili cisárske vojská. Roku 1685 na rozkaz cisára Leopolda generál Schultz
dal do povetria vyhodiť hrad pušným prachom. Za Františka II. Rákocziho národné hnutie a povstanie vrcholilo. V jeseni
roku 1703 do Turne prišli vojská Miklósa Bercsényiho a tu sa spojili s oddielmi Rákócziho vojska. Rákószi v októbri
roku 1706 navštívil naverbovaných vojakov a s vodcami Bercsényim a Károlyiom rokovali o obliehaní mesta
Košice. 23. decembra 1706 z Rožňavy do Košíc prechádzal cez Turňu. Roku 1707 idúc do Rožňavy sa ubytoval v
turnianskom kaštieli, hrad bol už neobývateľný.  V období národnooslobodzovacieho boja (1848) v zachovalých
miestnostiach hradu ubytovali domobrancov. Z ich nedbanlivosti vznikol požiar, ktorý zničil celú konštrukciu strechy.
Od toho času bol hrad odsúdený na zánik. Počas II. svetovej vojny Nemci zničili aj pozostalé múry hradu, keď odtiaľto
odstreľovali cestu vedúcu do Košíc. >>>  Z parkoviska zídeme k hlavnej ceste. Našťastie nemusíme postupovať po
hlavnej ceste. Zabočili sme na vpravo na poľnú cestu ktorá vedie spodnou časťou rozsiahlej lúky a kopíruje trasu hlavnej
cesty. Po chvíli cesta končí pri náznaku potôčika, pokračujeme rovno ďalej spodkom ďalšej lúky. Vľavo za cestou sa
nachádza Turnianský rybník. Pokračujeme popod menší vinohrad, prichádzame k usadlosti ktorá sa nachádza vľavo.
Obídeme ju vpravo a pustíme sa hore lúkou kde sa rysujú náznaky cestou. Pred nami sa ukazujú skalné steny v ústi
Zádielskej doliny. Prechádzame obcou Zádiel do ústia Zádielskej doliny.  <<<  Tento monumentálny krasový kaňon
Slovenského krasu vymodeloval Blatnický potok intenzívnou erozívnou činnosťou vo vápencovom masíve Zádielskej
planiny. Dĺžka doliny je skoro 3 kilometre, hĺbka kaňonu je takmer 400 m a šírka dna je 10 metrov. Jeho úžasná morfológia
sa vyníma pri pohľade z Turnianskej kotliny, do ktorej dolina vyúsťuje, pre bohaté zoologické a botanické hodnoty vyhlásená
v r. 1986 na rozlohe 214, 73 ha.  za prírodnú rezerváciu. Zádielska dolina je veľmi zaujímavá z hľadiska pestrosti fauny a
flóry a je svetoznáma aj inverziou vegetačných pásiem. Vyskytujú sa tu viaceré endemické druhy hmyzu slovenského krasu,
žijú tu vzácne plazy krátkonožka panónska, užovka stromová, jašterica múrová a zelená. Z vtákov je zaujímavý výskyt
bociana čierneho a výra skalného, z cicavcov je tu piskor horský. Krásy kaňonu vyhľadáva čoraz väčší počet turistov,
ktorým dnes slúži náučný chodník ktorý po celej trase ponúka niekoľko zastávok s pútačmi a vysvetľujúcim textom o
doline a dokumentujúci geológiu, faunu, flóru ako aj archeológiu.  Zádielská dolina patrí k skvostom slovenského lezenia.
Lezenie v doline je časovo obmedzené a liezť sa môže len od 1.8. do 1.3.. Lezenie je tiež obmedzené len na niektoré
skalné masívy. V doline je prísne zakázané stanovať, bivakovať a zakladať oheň. Kaňon ponúka lezenie v malých
stienkach i dĺžkových stenách. Kompaktný vápenec poskytuje položené i previsnuté lezenie obtiažnosti do X- a do
viacerých ciest je potrebný lezecký materiál. Z kamenných útvarov v kaňone zaujme svojim tvarom hlavne 105 metrov
vysoká Cukrová homoľa . Archeologické nálezy dokladujú, že tiesňavy a jaskyne využívali už ľudia v praveku ako
prirodzený prechodný úkryt. >>>  Začíname prechod Zádielskou dolinou červenou značkou. Na začiatku doliny je
informačná tabuľa Zádielskej doliny. Na niektorých stromoch je už nové, mladé lístie ktoré môže ovplyvniť výhľad na
okolité skalné steny. Chotárny potok ktorý preteká Zádielskou dolionou potok je väčšinou biely z dôvodu spenenia vody
na množstve perejí ktoré sú tvorene veľkými skalami v koryte potoka. Cez koruny stromov je vidieť skalnaté steny  bočných
svahov,  rôznych skalných veží a iných skalných útvarov. V skalných stenách je vidieť množstvo skalných dier a otvorov.
Dolina sa zužuje a je tu miesto len pre cestu a potok. Vpravo je vidieť najznámejší skalný útvar – Cukrová homoľa.
Prichádzame na najužšie miesto doliny, strmé a vysoké skalné steny sa zužujú na šírku približne 7 metrov. Potok tu
vytvára niekoľko menších vodopádov. Každým krokom, za každou zákrutou sa nám otvárajú stále nové pohľady na skalné
steny a množstvo rôznych skalných útvarov a veží. Prechádzame okolo viacerých informačných tabúľ. Pri smerovníku
pod Zádielskou  chatu odbočíme vpravo modrou značkou smerom na Zádielsku planinu. Tesne pred výstupom na planinu
odbočíme vpravo kde sa ukazuje prvý výhľad na Zádielsku dolinu. Pri smerovníku Na skale pokračujeme vpravo modrou
značkou smerom Turňa nad Bodvou. Vychádzame na Zádielsku planinu. <<<  Zádielska planina je krajinný podcelek vo
východnej časti Slovenského krasu. Je tvorená svetlými vápenci, na ktorých sa vytvoril krasový reliéf - doliny obklopujú
krasovú planinu uprostred. Pokrytie lesom je narušené, na mnohých miestach je premenené na luky a pastviny.
Nachádzajú  sa na nej vzácna flóra a fauna. Planina má pomerne kompaktní tvar, je mierne zvlnená rôznymi formami krasu.
Má veľmi prudké svahy. Najvyššou kótou je bod Grečov.  Škrapové polia sú pomerne bohaté, rovnako aj závrty, z ktorých
niektoré priam učebnicové sa nachádzajú najmä v blízkosti Hačavského sedla. Rovnako je to aj väčším počtom priepastí,
avšak najimpozantnejšie sú skalné bralá spomínaných dolín Zádielska a Hájska. Obe doliny vznikli erozívnou činnosťou
potokov a v Hájskej doline je tiež možno obdivovať sériu vodopádov. >>>  Prechádzame rozsiahlou lúkou v nízkom
listnatom lese. Charakter planiny sa pomaly mení. Začínajú sa viac zjavovať nízke kríky Jadlovca a malé plôšky lúčneho
porastu z ktorého vytŕčajú biele vápencové skaly. Znovu vchádzame do nízkeho lesíka. Prechádzame časťou Zádielske
hradisko o rozlohe 110 ha s mohutným opevneným. Z jeho severného valu sa zachoval asi 900m dlhý, široký 8 m a
 vysoký 3 m. Funkciou hradiska bolo kontrolovať prechody z Košickej do rožňavskej kotliny. Po chvíli prichádzame na
nádherné a rozsiahlu vyhliadku Veľký Ščob. Nachádza sa tesne za ústim Zádielskej doliny. Vyhliadka  na strmej skalnej
stene poskytuje neskutočný pohľad do najkrajšej časti Zádielskej doliny ako keby ste pozerali z lietadla. Buď sa
presuniete vľavo alebo sa presuniete vpravo na skalný výbežok stále sa Vám budú otvárať nové pohľady. Pohľady do
Zádielskej doliny Vám ukazujú strmé skalnaté steny rozbrázdené množstvom úzkych skalnatých rozsadlín, puklín a
 úzkych doliniek.  Sedíme na vyhliadke a oddychujeme pri  príjemnom teplom počasí, slnko presvitá cez riedku oblačnosť
a nikomu sa nechce odísť z tohto nádherného kúta Slovenského krasu.  Hoci nerád ale musíme pokračovať ďalej.
Postupujeme bokom náhornej plošiny, vpravo sa nám stále ukazuje nádherný výhľad na Zádielsku dolinu. Prichádzame
na poslednú skalnatú vyhliadku odkiaľ je nádherný výhľad nie len na Zádielsku dolinu ale aj do okolia. Pod nami leží
obec Zádiel, na parkovisku v ústi doliny je množstvo áut a niekoľko autobusov. Vpravo sa tiahne Turnianska kotlina
s dominantnými Hrhovskými rybníkmi v pozadí sa tiahne hrebeň Dolného vrchu, ktorým vedie štátna hranica s Maďarskom.
Vľavo leží obec Turňa nad Bodvou za ňou sa začína tiahnuť Košická kotlina. Pokračujeme juhovýchodným smerom plošinou.
Prechádzame nádhernou prírodou. Kríky jadlovca sa striedajú s lúčnatým porastom z ktorého vyčnieva množstvo bielych
vápencových skál. Množstvo skál rôzneho tvaru a veľkosti sťažujú postu, je potrebná stála opatrnosť pri postupe.
Aj keď zostupujeme dolu Hradnou stráňou postup je veľmi náročný. Na konci Hradnej stráni, ktorá je ukončená Turnianskym
hradným vrchom na ktorej leží Turniansky hrad. Prichádzame do sedla pod hradom, kde odbočíme zo značky vľavo
smerom na Turniansky hrad. Prechádzame pekným skalnatým chodníkom až prichádzame k hradu.  <<<  Hrad vznikol
pravdepodobne v polovici 14. storočia, po zrušení pôvodného kráľovského dvorca. Postavili ho po tatárskom vpáde na
ochranu cesty vedúcej z Gemera na Spiš. Lokalitu dostal predchodca rodu Tornayovcov ako odmenu za služby, ktoré
preukázal pri obrane krajiny počas vpádu Tatárov do Uhorska. Jeho môžeme považovať za stavebníka kamenného hradu.
Obec bola dovtedy tiež kráľovským majetkom. V listinách sa uvádza, že hrad postavili až v roku 1357, keď sa obec stala
strediskom hradného panstva. Vtedajší majiteľ Ján Tornay však hrad v tomto roku rozšíril a opravil. Išlo teda o prestavbu
staršieho hradu, ktorý rodine Tornayovcov patril do roku 1406. Po vymretí rodu, ktorý si odvodzoval svoje meno od názvu
lokality, hrad získal na krátky čas Štefan Šafár z Branča (1409), od ktorého majetky získali Bebekovci. Okolo roku 1448 ho
obsadili Jiskrove vojská. Imrich Zápoľský kúpil hrad v roku 1476 a príslušníci tejto rodiny vlastnili tunajšie majetky do
roku 1531. V rokoch 1540-50 vykonali na objekte nové opevňovacie práce, ktoré si vynútilo turecké nebezpečenstvo.
Bol súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy, patriacej k pohraničným hradom. Napriek týmto stavebným prácam
Turci hrad v roku 1652 obsadili. Za stavovského povstania v 17. storočí, vedeného Thökölym, dal generál Schultz v
roku 1685 hrad zbúrať. Odvtedy je v ruinách. O jeho obnovu sa snaží združenie na záchranu Turnianskeho hradu, podľa
projektu pamiatkovej obnovy zo 70tych rokov minulého storočia. >>>  Pozrieme si hrad, vrátime sa do sedla a pokračujeme
modrou značkou smerom do Turne Nad Moldavou. Prechádzame ponad záhradkársku osadu až prídeme k hlavnej ceste
kde odbočíme zo značky vpravo a okolo cesty prichádzame na parkovisko reštaurácie Pod hradom kde sme ráno začali
trasu. Posedíme si na terase, dáme si dobré pivo, niektorý aj neskorší obed a vrátime sa domov s výborným pocitom dobre
stráveného dňa v nádhernom kúte Slovenska.                       
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Na lúke pred obcou Zádiel v pozadí sa ukazuje ústie Zádielskej doliny.
-
-
V ústi Zádielskej doliny.
-
-
Ihlanovitá skala - Zádielska skala tiež nazývaná Cukrová homoľa,
vymodelovaná erozívnou činnosťou Blatnického potoka.
-
-
V najužšom mieste Zádielskej doliny.
-
-
V najužšom mieste Zádielskej doliny.
-
-
V koryte Blatníckeho potoka sa nachádza viacero malých vodopádov.
-
-
Vysoké a strmé západné skalnaté svahy Zádielskej doliny.
-
-
Na rozsiahlej Dolnej lúky Zádielskej planine. 
-
-
Východné skalnaté svahy v ústi Zádielskej doliny pohľad zo skalnej vyhliadky Veľký Ščob.
-
-
Ústie Zádielskej doliny pohľad zo skalnej vyhliadky Veľký Ščob.
-
-
Stredná časť Zádielskej doliny pohľad zo skalnej vyhliadky Veľký Ščob.
-
-
Na skalnej vyhliadke Veľký Ščob na západnom svahu Zádielskej doliny.
-
-
Na skalnej vyhliadke na začiatku západného svahu Zádielskej doliny nad obcou Zádiel.
-
-
Schádzame modrou značkou Zádielskou planinou smerom do obce Turňa nad Bodvou. 
-
-
Prichádzame starou hradnou cestou k Turnianskému hradu.
-
-
Múr mladšieho paláca, ktorý stál na východnej strene nádvoria.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský kras  / Zádielska dolina  /
                                   Fotogaléria – Slovenský kras  / Zádielska planina  /
                                   Fotogaléria – Hrady a kaštiele / Turniansky hrad  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist