aktualizované: 27.07.2017 21:45:55

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Cirkevné pamiatky
                                            
                                         Drevený kostolík v Hervartove.
 
<<< Kostol svätého Františka z Assisi je drevený rímskokatolícky (v minulosti aj evanjelický) kostol z konca 15. storočia,
ktorý sa nachádza v obci Hervartov. Je najstarší a najzachovanejší drevený kostolík na Slovensku. Od roku 1968 je kostolík
a jeho múr národnou kultúrnou pamiatkou. V roku 2008 bol zapísaný spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi do zoznamu
Svetového dedičstva UNESCO. Drevený kostol sv. Františka z Assisi stojí od druhej polovice 15. storočia na miernej terénnej
vyvýšenine v strede obce. Je najstarší a najzachovanejší drevený kostolík na Slovensku. Stavba bola postavená v štýle gotiky.
Kostol sa skladá z presbytéria, lode, sakristie a z podvežia. Jeho interiér zdobia gotické tabuľové obrazy a nástenné maľby
z roku 1655 a 1805. Exteriér kostola zostal skoro nezmenený ale interiér prešiel viacerými úpravami, ktoré mala za príčinu
reformácia, rekatolizácia a barokový sloh. Pozdĺžnu dvojdielnu dispozíciu tvorí loď obdĺžnikového tvaru, polygonálne
presbytérium, malá sakristia. Vežu so stĺpikovo-rámovou konštrukciou a zvonovou izbicou pristavali k západnej stene lode
začiatkom 17. Storočia. Strechu po celej ploche pokrýva drevený šindeľ. Gotickú stavbu kostola prezentujú štíhle obdĺžnikové
okná, strmá vysoká sedlová strecha. Vnútorný priestor lode prekrýva rovný trámový strop. Zrubová konštrukcia kostola je
v interiéri obložená zvislým doskovým obkladom, na ktorom je po celej ploche kostola bohatá maliarska výzdoba s figurálnym
a rastlinným motívom. V období reformácie došlo k významnej a rozsiahlej úprave vnútornej výzdobe kostola. Vzácna
pamiatka z obdobie reformácie je polychrómovaná drevená krstiteľnica zo 17. Storočia, patronátna lavica s vyrezávanými
bočnicami so strieškou  a tabuľový obraz Posledná večera z roku 1653. Do vývoja interiéru čiastočne zasiahla aj
neskorobaroková maľba bardejovského maliara J. Mirejovského z roku 1803 až 1805 so zobrazením postáv sv. Jána Krstiteľa
a sv. Pavla Apoštola po stranách víťazného oblúka. Kostolu dominuje oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, ktorý bol
zrekonštruovaný v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Medzi ďalšie pamiatky patrí neskorogotický obraz sv. Františka z Assisi,
sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej. Ostatné pamiatky ako originálne krídla oltára, drevený skrinkový svätostánok zo
začiatku 16. storočia a prenosný oltárik z roku 1514 sú uložené v Národnom múzeu v Budapešti. Bočný oltár z roku 1524 sa
nachádza v bardejovskej radnici. Úpravou podvežia niekedy koncom 19. storočia vznikol priestor pre ženy, tzv. babinec.
Zachovala sa v ňom dlažba z nepravidelných kamenných platní, ktorá je v drevených kostoloch vo všeobecnosti pomerne
zriedkavá. Dovrchu sa zužujúca veža je zakončená izbicou pre zvony a novším kovaným krížom. Tak  ako vysoká sedlová
strecha nad loďou a svätyňou a bočné striešky kostola aj veža je pokrytá tradičným šindľom. >>>
Fotogaléria :
Fotogaléria  sa nachádza v drevenom kostolíku v obci Hervartov.
Poloha  :
Obec Hervartov sa nachádza na východnom svahu severnej časti pohoria Čergov.
Prístup k fotogalérii :
V obci Hervartov.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                  Drevený kostol v obci Ruský Potok.
 
<<< Gréckokatolícky drevený Kostol sv. Michala Archanjela v Ruskom Potoku bol postavený v roku 1740 a tvorí dominantu
obce na jej východnom svahu. Pôvodne bol areál ohradený kamenným múrom s dvomi bránkami. V roku 1956 bola pri
kostolíku postavená samostatná drevená zvonica. Trojpriestorovú pozdĺžnu zrubovú stavbu lemkovského typu, ktorá stojí
na kamennej podmurovke, dispozične tvoria tri za sebou zoradené priestory v orientácii od východu na západ  - polygonálne
presbytérium, širšia a predĺžená chrámová loď a babinec na štvorcovom pôdoryse. Trojdielnu dispozíciu chrámu zjednocuje
mohutná dvojstupňová valbová strecha s medzistrešným pásom, nad presbytériom sa nachádza strešná vežička s cibuľkou
a krížom. V lodi na východnej strane dominuje deliaca baroková stena ikonostasu zeleno-zlatej polychromie, ktorá sa
vyníma do výšky a zachováva si po osi predpísanú zostavu ikon – nad cárskymi dverami je ikona Posledná večera, nad
ňou ikona žehnajúceho Krista Veľkňaza po stranách s postavami Bohorodičky a sv. Jána Krstiteľa a na vrchole uprostred
radu starozákonných prorokov Kalvárie. V strede ikonostasu  sú ústredné bohato zlátené a drevorezbou zdobené cárske
dvere s medailónmi Zvestovania a štyroch evanjelistov, po stranách v hlavnom rade sú ikony Krista Pantokrátora,
Bohorodičky Hodegétrie,  sv. Mikuláša a sv. Michala Archaniela, patróna kostola. Vnútorne zariadenie dopĺňajú
neskorobarokové svietniky z polovice 18. Storočia a obradové liturgické knihy zo 17. Storočia písané cyrilikou a vytlačené
v Ľvove. V šindľovej valbovej streche sú veľmi citlivo zakomponované dve vežičky. Ikonostas je z obdobia vzniku stavby.
Cenné sú liturgické knihy, ktoré boli ešte v polovici 17. storočia vytlačené cyrilikou vo Ľvove a iných ukrajinských mestách. >>>
Fotogaléria :
Fotogaléria  sa nachádza v drevenom kostolíku v obci Ruský Potok.
Poloha  :
Obec Ruský Potok sa nachádza v južnej časti pohoria Poloniny.
Prístup k fotogalérii :
V obci Ruský Potok.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------    
 
                                            Drevený kostol v obci Topoľa.
 
<<<  Chrám sv. Michala Archanjela  v Topoli je pozoruhodným reprezentantom východo-karpatských drevených chrámov. 
Trojpriestorovosť  chrámu vyjadrujú tri zruby – svätyňa, loď a podvežie, s mohutnou sedlovou strechou so šindľovou krytinou,
na západnej strane  akoby vyrastala  dvojposchodová vežička zakončená ihlanovou strieškou a trojramenným kovaným krížom.
Osobitný kolorit chrámu dodáva otvorená stĺpiková galéria vedúca po celom obvode kostolíka a vsunutá pod mohutný
presah strechy . >>>
Fotogaléria :
Fotogaléria  sa nachádza v drevenom kostolíku v obci Topoľa.
Poloha  :
Obec Topoľa sa nachádza v južnej časti pohoria Poloniny.
Prístup k fotogalérii :
V obci Topoľa.
 
Mapa polohy foto trasy :
               
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   
 
                                                 Banská Štiavnica – Kalvária.
 
<<<  Banskoštiavnická Kalvária je najimpozantnejšou barokovou kalváriou v strednej Európe, jednou z najstarších kalvárií
na Slovensku a výtvarne najexkluzívnejšou barokovou stavbou svojho druhu. Od roku 1993 je súčasťou územia, ktoré spolu
s historickým mestom Banská Štiavnica boli zaradené na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Od júna 2007 je na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta, ktorý vyhlasuje World Monument Fund v New Yorku.
Banskoštiavnická Kalvária predstavuje rozsahom i obsahom unikátny architektonicko - krajinný celok. Kalvária je komplexom
25-tich kaplniek, z toho troch kostolov s vzácnou maľovanou výzdobou. Obsahuje drevený a kováčsky mobiliár a drevené
maľované reliéfy. Objekty kaplniek a kostolov sú „zasadené“ do svahu utuhnutého lávového stĺpa uprostred vyhasnute
sopky – kopca Scharffenberg (Ostrý vrch). Jeden z tu pôsobiacich Otcov, páter František Perger  predostrel svoj veľkolepý
plán na vybudovanie kalvárie na Ostrom vrchu. Predstavení prijali a odobrili jeho návrh, ale k realizácii boli potrebné aj
ďalšie schválenia. 13. marca 1744 – magistrát súhlasil s návrhom pátra Františka Pergera o rozšírenie komplexu Kalvárie
a poskytol mu aj prvú finančnú podporu. 22. mája 1744 - Perger požiadal cirkevnú vrchnosť o dovolenie vybudovať kalváriu
podľa predložených plánov a o súhlas prijatia patronátu mestom. 13. augusta 1744 – Arcibiskup prijal dobrý plán, prišlo
aj cirkevné schválenie. Medzitým však P. Perger zhromažďoval materiál i peniaze. Mesto pomáhalo záprahmi aj ľuďmi,
ale do práce sa hlásili aj veriaci v skupinkách i jednotlivo. Začala úprava terénu a dovoz materiálu na vrch. 14. septembra
roku 1744 - základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok
Povýšenia sv. Kríža. Prvou stavbou bol "Horný kostol". 14. septembra 1745 - Horný kostol bol požehnaný a uskutočnila
sa v ňom prvá svätá omša, na ktorú prišla procesia z mesta so zástavami. Rok. 1748 - P. František Perger S. J., pôvodca
a ideový autor tohto nevšedného a bohumilého diela, pred dostavbou kalvárie, napísal a vydal slovensky písanú knihu o
kalvárii. V knihe uviedol poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky
na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k
Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v čnostiach, modlitby
ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi. Rok 1751- Na sviatok Najsvätejšej Trojice prišli na Kalváriu, aj vzácni
hostia, medzi nimi aj cisár František Lotrinský. Náklady na kalváriu dosiahli 25 899 zlatých. Ale tento obnos nezahrňoval
práce obetavých veriacich, ktorí ochotne a zdarma pracovali na tomto krásnom diele. Zalesnenie holého kopca robilo sa
tiež premyslene. Pri pohľade z výšky vidieť, že výsadba bola robená do tvaru kríža - smerujúca na štyri svetové strany.
K stému výročiu začatia stavby kalvárie kázal banskoštiavnický kaplán, známy rodoľub a literát dr. Andrej Radlinský. Kázeň
bola tlačou vydaná a autor v nej osvetlil význam a potrebu púti, postavil sa na obranu púti a podal obraz jednotlivých
zastavení. Rok 1894 - boli niektoré kaplnky opravované a obnovené architektom Viliamom Groszmannom a rezbárom
J. Krausem z Banskej Štiavnice. Pri prechode frontu v roku 1945 boli spôsobené škody na kalvárii. Najrozsiahlejšie
udržovacie, obnovovacie a čiastočne aj reštaurátorské práce boli urobené v rokoch 1976 - 1983, keď správcom farnosti
bol P. Karol Benovic. Tri dolné kaplnky boli postupne premiestnené vyššie, do areálu kalvárie (kvôli zástavbe) a začalo
sa s reštaurátorskými prácami. Vlhkosť, sneh, slnko i dažde pôsobia a miestami sa silne prejavuje aj "staroba". >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína v meste Banská Štiavnica a končí na vrchole kopca Scharffenberg (Ostrý vrch).
Poloha  :
Kalvária leží na východnom okraji mesta Banská Štiavnica (vzdialenosť od centra 2 km),
Prístup k fotogalérii :
V meste Banská Štiavnica.
 
Mapa polohy foto trasy
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------  
                                            
                                                            Červený kláštor.
 
<<<  Červený kláštor je pôvodne gotický kartuziánsky kláštor, ležiaci v malebnom vyústení potoka Lipník do prielomu Dunajca v
Pieninskom národnom parku v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok. Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať
pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce Lechnica. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech
kláštorných objektov. Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch reholí – kartuziánov (v rokoch 1320 – 1567)
a kamaldulov (v rokoch 1711 – 1782). Obe spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam. Mnísi – pustovníci žili
v klauzúre, t. j. v uzavretej časti kláštora. Obývali samostatné domčeky – cely, pri ktorých boli záhradky. Pre príslušníkov oboch
spoločenstiev platila zásada mlčanlivosti, nosili biely habit a striedmo sa stravovali. Založenie kláštora potvrdila roku 1319
spišská kapitula a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ Karol I. Róbert z Anjou. Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia
husitské vojská. Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor upadal. Objekt dostal
svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol Štefan Thököly, v roku 1625 sa stal vlastníctvom Pavla Rákócziho,
ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom. Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal
do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v
testamente odkázal benediktínskej reholi – kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora Camaldoli pri Arezze v
Toskánsku. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora. Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory
Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu – baroka. Na miestach starších pustovní
si postavili svoje domčeky na južnej a východnej strane od kostola. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom
a liečiteľstvom. Podľa pôvodných kartuziánskych predpisov malo žiť v každom kláštore štrnásť mníchov a šestnásť bratov-laikov.
V Červenom kláštore bolo desať pustovní. Okrem toho mnísi sa sústredili na prestavbu hospodárskych budov. V roku 1747 opravili
i kostol, najmonumentálnejšiu stavbu celého kláštorného komplexu. Jeho exteriér ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér doznal
obnovy v duchu baroka. Steny i gotické klenby ozdobili maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov. V interiéri umiestnili
nové lavice pomaľované barokovými maľbami, zachytávajúcimi každodenný život tunajších obyvateľov vo chvíľach práce,
odpočinku i modlitieb. Z tunajších mníchov sa do našich kultúrnych dejín významne zapísali dvaja členovia rehole – mních Cyprián,
zberateľ liečivých rastlín, svojím herbárom (na prvom poschodí konventu mal zriadenú lekáreň, preslávenú v širokom okolí) a
Romuald Hadbavný latinsko-slovenským slovníkom. Do rozvoja kláštora nepriaznivo zasiahlo nariadenie cisára Jozefa II. z
roku 1782 o zrušení niektorých reholí, medzi nimi i kamaldulov. Rehoľníci boli nútení opustiť kláštor, ktorý začal následne pustnúť.
Až v roku 1820 František I. Habsburský daroval lechnický kláštor i s jeho majetkami gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove.
Napriek tomu kláštor kvôli nedostatku prostriedkov na jeho obnovu naďalej upadal. Dielo skazy zavŕšil zničujúci požiar v roku 1907.
Až zásluhou nadšencov z Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Prešove sa podarilo po roku 1918 opraviť niektoré časti areálu.
Napriek tomu bol kláštor do roku 1945 už na ceste k zrúcanine. Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956.
I keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, dostal napokon po oprave v júni roku 1966 kultúrne využitie umiestnením muzeálnej
expozície Východoslovenského múzea v Košiciach, reštaurácie a ubytovne. V rokoch 1999 – 2007 v kláštore prezentovalo svoju
expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil
Pamiatkový úrad SR. V roku 2007 bola ukončená 1. etapa náročných reštaurátorských prác v Kostole sv. Antona Pustovníka a kostol
bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície. Muzeálna expozícia približuje históriu a kláštorný život spomínaných
rádov a vzácne umelecko-historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného Spiša. Jeho bohatú históriu
možno podľa bývalých vlastníkov rozdeliť do štyroch období:
1320 – 1567 kartuziánsky kláštor
1569 – 1710 kláštor v majetku svetského panstva
1711 – 1782 kamaldulský kláštor, Kongregácia Monte Corona
Od roku 1782 kláštor v majetku cirkvi a štátu. Areál Červeného kláštora bol pre jeho prínos do histórie Slovenska z hľadiska
architektúry i využitia vyhlásený v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku. Hlavnými stavbami sú gotický jednoloďový Kostol svätého
Antona Pustovníka (jeho stavbu začali po r. 1360) s bočnými kaplnkami, kláštorná budova s krížovou chodbou (pristavaná po r. 1400
k severnej strane kostola), tzv. hodinová veža a hospodárske budovy. Okolo týchto stavieb obiehalo opevnenie, ktorého múr mal aj
cimburie. V ostatnom priestore boli samostatné domce pre mníchov. Jedným z historicky i umelecko-architektonicky najcennejších
interiérov kláštornej budovy je refektár. Miestnosť zaklenutá dvoma poľami sieťovej klenby z druhej polovice 15. storočia je nádherným
príkladom neskorogotickej architektúry. Rebrá s terakotových tvaroviek umožňujú dokonale vyniknúť jej krásnej geometrii. Miestnosť
zaujme i svojou vzácnou nástennou výzdobou. Steny refektára po roku 1520 vyzdobili okolo okna ornamentálnymi vzormi a na
stenách výjavmi z pašiového cyklu. >>>
Súčasný  stav kláštora :
Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR.
Poloha kláštora :
Kláštor sa nachádza v obci Červený Kláštor.
Prístup ku kláštoru :
V obci Červený Kláštor.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------  
   
                                                      Kartuziánsky kláštor.
 
<<<  História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky
Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla,
rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov
založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien
do kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou
náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej
práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín.
Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu,
ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr
husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. Viac ako 400 rokov čakali zrúcaniny na
svoje objavenie. Od roku 1983 sa datuje začiatok archeologických prác, na ktoré postupne nadviazali dobrovoľníci zo
Slovenska i zahraničia, ktorí sa už viac ako 20 rokov podieľajú na záchrane a obnove tohto unikátneho kláštorného
komplexu. Bez akejkoľvek podpory od štátu zachraňujú tento stredoveký chrám pre budúce generácie. >>>
Súčasný  stav kláštora :
Od roku 1983 sa uskutočňuje archeologický výskum kláštora a odkryté základy budov sa konzervujú.
Poloha kláštora :
Konzervované základy kláštora sú situovaného v extrémnej polohe v severnej centrálnej časti Slovenského raja
na Kláštorisku.
Výstup ku kláštoru :
Výstup červenou značkou z obce Letanovce.
Výstup červenou a žltou značkou z Podlesku.
Výstup modrou značkou z Čingova.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 
 
                                            Mariánska bazilika – Mariánska hora.
 
<<<  Mariánska bazilika navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore pri Levoči patrí medzi najstaršie pútnické miesta
východného Slovenska. V roku 1247 tu bola postavená prvá kaplnka, ktorá bola výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu
na tomto mieste počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. Farár Servác dal v roku 1470 kaplnku prestavať na gotický
kostol a bola tam inštalovaná gotická socha Panny Márie. Je tu vybudovaný exercičný a rehoľný dom a dom pre pútnikov.
Posledná prestavba sa uskutočnila v rokoch 1906-1914, kedy kostol získal dnešnú podobu. Pápež Ján Pavol II. povýšil kostol
Navštívenia Panny Márie 26. januára 1984 na menšiu baziliku. Pri vchode do Mariánskej baziliky je umiestnená pamätná
tabuľa na návštevu Jána Pavla II. Na hlavnom oltári zostala pôvodná gotická socha Panny Márie z 2. polovice 15. storočia
a je tu umiestnený najvyšší drevený gotický oltár na svete (18,6 m).  >>>
Trasa fotogaléria :
Trasa fotogalérie sa nachádza na Mariánskej hore severne od mesta Levoča.
Poloha trasy fotogalérie :
Fototrasa sa nachádza na južnej hrane Levočských vrchov.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou značkou z mesta Levoča.
 
Mapa polohy fotogalérie:
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 
 
                                         Kostol Panny Márie – Liptovská Mara.
 
<<<  Ranogotický kostol z 13. storočia ktorý stál na mieste zaniknutej obce Liptovská Mara. Chrám, ktorý bol celý stredovek
najvýznamnejším na Liptove, bol zbúraný v roku 1975 v súvislosti s výstavbou vodnej priehrady rovnakého mena.
Kópia kostola s originálnymi detailmi dnes stojí v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Toto miesto bolo niekoľko storočí
cirkevným centrom Liptova. Prvý kamenný kostol tu postavili už niekedy okolo roku 1100. Ranorománsku stavbu tvorila
obdĺžniková loď a kvadratická apsida. Ku kostolíku neskôr dostavali zo západnej strany mohutnú vežu a opevnili ho.
Niekedy v polovici 13. storočia, možno už počas vpádu Tatárov, bol napriek tomu zničený. Netrvalo však dlho a na jej mieste
vyrástla, niekedy v rokoch 1260 - 1280 väčšia, už ranogotická stavba. Mala opäť podobu pozdĺžneho jednolodia s
kvadratickým presbytériom zaklenutým už rebrovou krížovou klenbou. Oproti románskemu kostolíku však bol nový
chrám predĺžený východným i západným smerom. Zo severnej strany sa k svätyni pripájala dvojpodlažná sakristia,
ktorú okolo roku 1300 zväčšili. V období neskorej gotiky bol kostolík významným spôsobom zväčšený a upravený.
Túto prestavbu datujeme do obdobia druhej polovice 15. a začiatku 16. storočia. Okolo roku 1480 bolo ranogotické
presbytérium rozšírené o polygonálny záver a novo zaklenuté sieťovou klenbou. Priestor pre veriacich bol zväčšený
prístavbou južnej lode. Definitívnu podobu získal kostolík renesančnou prestavbou v rokoch 1630 - 1635, kedy prelomili
múr medzi hlavnou a južnou loďou arkádovými oblúkmi a z južnej strany pristavali nízku masívnu vežu. V roku 1964 sa
rozhodlo, že celá obec Liptovská Mara a jej okolie musí ustúpiť plánovanej priehrade na Váhu. Po dôkladnom výskume,
ktorý objasnil stavebný vývoj kostolíka a priniesol aj objav základov ranorománskeho predchodcu, boli v rokoch 1973 – 74
sňaté všetky cenné stavebné i ozdobné prvky, časti zariadenia i fresky, ktoré mali byť použité pri výstavbe kópie chrámu.
K jej výstavbe v areáli skanzenu v Pribyline sa však pristúpilo až po niekoľkých rokoch, počas ktorých boli niektoré uložené
originálne časti zničené, či sa "stratili". Kópiu kostolíka dokončili až v roku 1998. Pôvodný gotický kostol bol zbúraný, stáť
zostala iba spomínaná renesančná veža. Pamiatkovo upravené a prezentované je aspoň pôdorys zaniknutého chrámu,
žiaľ bez vyznačenia ranorománskej stavby či osadenia informačnej tabule.  >>>
Trasa fotogaléria :
Trasa fotogalérie sa nachádza v múzeu Liptovskej dediny v Pribyline.
Poloha trasy fotogalérie :
Sa nachádza v múzeu Liptovskej dediny v Pribyline.
Prístup na trasu fotogalérie :
V múzeu Liptovskej dediny v Pribyline.
 
 
Mapa polohy fotogalérie:
 
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 
TOPlist