aktualizované: 15.10.2017 10:22:04

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

2. Slovinská skala
                                 Dňa 11.01.2014 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                 Výstup na Krompašské vrchy - Slovinská skala.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Slovinky – Lacemberská dolina – Slovinská hora – Suchinec – Slovinská skala – Slovinky
 
Dĺžka trasy :  17 km         Prevýšenie : 550 m       Čas trasy podľa mapy:  4.30 hod
 
Členovia KST MŠK :   Šlacky, Šlacka, Muller, Mullerová, Olšavský,  Neubeller, Papcun, Čupaj,
 
                                    Čupajová, Petruš, Uhrín, Mikulová
 
Nečlenovia KST MŠK :  2 členovia KST Sľubica Vojkovce, 2 nečlenovia KST                              
                       
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy   č. 125    Turistický atlas list č. 140, 180
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na konečnej zastávke autobusu z Krompách do Sloviniek, na konci obce v časti Dorotea do Lacemberskej
doliny, táto cesta nie je značená pásovou značkou. <<<  Obec Slovinky leží vznikla ako banícka osada na pôvodnom
gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky
ako „Villa Abakuk“. Úryvok z dokumentu „Kráľovská listina kráľa Ľudovíta I.“ z roku 1368, kde sa prvý krát spomínajú Slovinky
ako „Villa Abakuk“. V 14. storočí patrila obec Richnavskému panstvu. V 15. storočí Zápoľskovcom. Po nich Thurzovcom,
neskôr Csakyovcom až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Z roku 1460 pochádza dokument svedčiaci už o existencií dvoch
obcí s názvom „Zluwinkautraque“. Od roku 1550 sa v dokumentoch spomínajú Vyšné Slovinky – Zlowinka superior,
Felsewszlovinka a od roku 1555 aj Nižné Slovinky – Alsószlovinka. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari
a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V chotári Sloviniek sa v dávnej minulosti ťažilo striebro
a meď. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj oceliarskou hutou Sv. Mikuláš, ktorú vlastnili ťažiari zo spolku „Hornouhorských
ťažiarov.“ Pôvodným obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. V priebehu 16. storočia sa sem prisťahovalo veľké
množstvo Rusínskeho obyvateľstva, ktoré so sebou prinieslo aj ľudovú kultúru a zmenu náboženského charakteru oboch obcí,
kedy sa ujal Grécko-katolícky východný obrad. Kostol a fara v Slovinkách existovali už v 14. storočí.  >>>  V tejto časti obce
 je vidieť pozostatky banskej činnosti ktorá sa dlhé storočia prevádzala v Slovinkách . Pokračujeme po ceste ktorá smeruje
do Lacemberskej doliny. Vpravo pod cestou už sa nachádza už len rovná plocha, výsledok asanácie schátralej sociálnej
budovy, za ňou stály rôzne budovy ktoré zabezpečovali prevádzku šachty. Vľavo sa nachádza budova strojovne, oproti
pod cestou stála ťažobná veža, teraz už je demontovaná, ťažobná jama je zasypaná a zakrytá betónovou platňou. Počasie
je celkom dobre, riedka vysoká oblačnosť. Pokračujeme po ceste hore dolinou, po čase prechádzame okolo úpravne
pitnej vody pre Krompachy, ktorá sa nachádza pod cestou. Prejdeme niekoľkými zákrutami, dlhou rovinkou až prechádzame
okolo smerovníka, ktorý vytyčuje chodník značený žltou značkou. Značka začína v sedle Svinská jama a smeruje cez
Suchinec do Poráčskej doliny. Pokračujeme hore dolinou, prechádzame okolo bývalej horárne, ktorá vyhorela. Prichádzame
na skládku dreva, kde sprava priteká potôčik, pustíme sa starou lesnou cestou okolo potôčika až vychádzame na horskú
lúku na Slovinskej hore. Pred nami sa tiahne hrebeň Galmusa, vľavo je vidieť Poráč v pozadí sa tiahne hrebeň
Vysokých Tatier. Pokračujeme vpravo zelenou značkou smerom na Suchinec. Prechádzame lesíkom až vychádzame do
sedla Suchinec. Zo Suchinca je pohľad na Poráč pod Vysokým vrchom za ním sa tiahne hrebeň Vysokých Tatier. Zabočíme
vpravo úzkou kamenistou neznačenou cestou ktorá vedie západným svahom na prvú a najväčšiu lúku na vrcholovej planine
Slovinskej skaly. Pri vychádzaní na lúku vpravo sa nachádzajú pekné skalnaté zrázy. Na lúke zabočíme vpravo smerom
na východ a držíme sa južného svahu vrcholovej planiny. Prechádzame lúkou, po chvíli sa začnú striedať lúčnaté porasty
s lieskovým porastom, lúka je zvlnená ale stále stúpa k vrcholu Slovinskej skaly. Pod vrcholom je posledná rovná lúka.
Z lúky smerom na západ je pohľad Bukovec a okolité kopce. Pokračujeme lúkou, vpravo je cez les vyčistený chodník,
ktorým vystúpime na vrchol Slovinskej skaly kde je postavený drevený kríž. Pred nami sa tiahne hrebeň z Plejsoch
smerom na Bukovec. V pozadí sa tiahne hlavný hrebeň Slovenského Rudohoria s vrcholom Kloptáň.  Urobíme si
spoločnú fotografiu a vrátime sa na lúku. Na konci lúky pokračujeme vľavo úzkym a strmým chodníkom dole východným
svahom Slovinskej skaly. Prichádzame na širokú cestu ktorá prichádza z Poračskej doliny, prekročíme ju , prejdeme
vpravo lesom až prídeme na zelenú značku, zabočíme vľavo a pokračujeme do obce Slovinky. Prechádzame lúkami
popod les. Teplé počasie využívajú na náprotivnej lúke na pasenie oviec. Schádzame
do centra obce ku kostolu.
-
-
Mapa trasy :
-
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Ústie Lacemberskej doliny v časti pri bývalej ťažobnej veži v pozadí sa ukazuje vrchol Slovinskej skaly.
-
-
Výstup z Lacemberskej doliny na lúky Slovinskej hory.
-
-
Hrebeň Galmusa pohľad z lúky na Slovinskej hore.
-
-
Na lúke Slovinskej hory.
-
-
Poráč v pozadí hrebeň Vysokých Tatier pohľad od smerovníka na Suchincu. 
-
-
Pri smerovníku v sedle Suchinec.
-
-
Kráľova hoľa pohľad z vrcholovej lúky  Slovinskej skaly.
-
-
Na vrchole Slovinskej skaly.
-
-
Na vrchole Slovinskej skaly.
-
-
Na vrchole Slovinskej skaly.
-
-
Na lúkach pod Slovinskou skalou v pozadí je vrchol Havranej hlavy.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Krompachy / Slovinky /                                  
                                  Fotogaléria - Krompachy / Slovinky - Slovinská hora - Poráč  /                                         
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist