aktualizované: 23.10.2017 17:14:30

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Slovenský Kras
                                    Národný park Slovenský kras.
 
Nachádza sa v juhozápadnej časti východného Slovenska. Rozprestiera sa na území okresov Rožňava a Košice, časť
jeho ochranného pásma leží v okrese Revúca. Národný park zasahuje do katastra 36 obcí, ochranné pásmo do
katastra 24 obcí. Celkom je dotknutých 42 obcí. Tvorí ho 7 planín: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina,
Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina a Dolný vrch. Na západnom okraji sa k nemu pripája Jepšavský kras.
31.8.1973 bola vyhlásená chránená krajinná oblasť  Slovenský kras o výmere 36 165 ha, ochranné pásmo malo
výmer 38 334 ha. Územie Slovenského krasu bolo 1.4.1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete
biosférických rezervácii v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra.Slovenský kras je budovaný vápencami a dolomitmi,
ktoré v južnej časti dosahujú hrúbku 400-500 m a sú rozdelené hlbokými kaňonmi riek Slaná a Štítnik, ako aj Zádielskeho
a Hájskeho potoka. Planiny sú posiate množstvom závrtov, vyvieračiek, jaskýň a priepastí. Rastie tam aj vzácna teplomilná
flóra s endemickými prvkami (charakter stepného a lesostepného pásma). Značkované turistické trasy sprístupňujú
najkrajšie krasové javy a príťažlivé údolia. Sprístupnené sú jaskyne Domica, Jasovská a Gombasecká jaskyňa ako aj
priepasť Silická ľadnica.V Slovenskom krase je známych vyše 1000 jaskýň a priepastí.

 
                                                                         Muránska planina.
 
<<<  Jadro Muránskej planiny tvorí vápencovo - dolomitická planina s početnými krasovými útvarmi. Najvyšším vrcholom
je Fabova hoľa (1439 m n. m. ). Celková dĺžka krasovej oblasti od Červenej Skaly po západné výbežky za Tisovcom
dosahuje cca 25 km. V území je zaevidovaných viac ako 150 významnejších nesprístupnených jaskýň, vyše 50 ponorov
a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, skalné veže,
bralá a pod. Najrozsiahleším jaskynným sytémom je Bobačka (2221 m dlhá výverová jaskyňa so sifónmi, podzemnými
jazierkami a kvapľovou výzdobou). Príroda Muránskej planiny je bohatá na vzácne a málo pozmenené spoločenstvá rastlín
a živočíchov s viacerými reliktnými a endemickými druhmi. Rastlinstvo národného parku sa radí k najzaujímavejším
spomedzi ostatných orografických celkov. Zastúpené sú xerotermné, horské, alpínske i subalpínske druhy. Rastie tu viac
ako 90 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov a niekoľko reliktov. Najznámejší je miestny paleoendemit
lykovec muránsky. Na obmedzenej ploche rastie vzácna valdštajnka trojlistá Magicova. Živočíšstvo sa vyznačuje
bohatstvom západokarpatských montánnych a submontánnych zoocenóz, vrátane zástupcov reliktných i endemických
foriem živočíchov. Niektoré taxóny sú známe len z Muránskej planiny - behúnik Duvalius szaboi ssp. szaboi sa ako
glaciálny relikt vyskytuje iba v jedinej jaskyni Tisoveckého krasu. Domov tu majú napríklad medveď, vlk, rys, mačka divá,
vydra, ale i orol skalný a orol krikľavý, sokol rároh, výr skalný, strnádka cia. V jaskyniach žije viacero druhov netopierov.
Zvláštnosťou Muránskej planiny je miestny chov polodivokých koní pre potreby lesného hospodárstva. >>>
Trasa fotogalérie :
Sa nachádza na Muránskej planine.
Poloha fotogalérie :
Muránska planina je krajinná oblasť nachádzajúca sa v západnej časti Slovenského rudohoria, v oblasti
Spišsko-gemerského krasu v Banskobystrickom kraji. Na severe ohraničuje planinu údolie rieky Hron (a región Horehronie),
na severovýchode Slovenský raj, na východe a juhu Stolické vrchy a na západe Veporské vrchy.
Výstup na trasu fotogalérie :
Výstup č.1 - žltou a zelenou značkou z obce Čevená Skala.
Výstup č.2 - modrou značkou z Javorinky.
Výstup č.3 - červenou značkou z obce Muránska Huta.
Výstup č.4 - žltou značkou zo sedla Predná hora.
Výstup č.5 - žltou, modrou a červenou  značkou z obce Muráň.
Výstup č.6 - zelenou značkou z obce Tisovec
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                              Silická planina.
 
<<<  Silická planina je najväčšia z planín Slovenského krasu, má rozlohu asi 150 km². Jej povrch tvorí vlastne náhorná
vápencová plošina. V severnej časti dosahuje výšku do 634 m n. m. (Malý vrch), v južnej okolo 500 m n. m. Územie planiny
je zo západu veľmi ostro ohraničené kaňonom Slanej, z juhu Rimavskou kotlinou, zo severu ohraničenie tvoria strmé stráne,
ktoré oddeľujú planinu od Rožňavskej kotliny a od východnejšie situovaných planín je Silická planina geomorfologicky
oddelená depresiou (sedlom) Sorošky resp. západným uzáverom Turnianskej kotliny. Od planiny Dolného vrchu ju oddeľuje
výrazný zlom - rozhranie na povrch vystupujúcich werfénskych hornín (bridlice spodného triasu) a wettersteinských vápencov
v oblasti vyvieračky Studňa pri hradnom buku. Silická planina má vytvorené prakticky všetky formy typicky krasového a
sčasti i fluviokrasového reliéfu. Výškové rozdiely medzi jednotlivými planinami sú značné, celkový výškový rozdiel ich plošín
činí v priemere od 80 – 100 m.  V zmysle geomorfologického členenia územie patrí do oblasti Slovenského rudohoria, ktorá
je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Tvorí ho celok Slovenského krasu. Tento predstavuje svojráznu geomorfologickú
jednotku. Priraďujeme ju k planinovému typu krasu, ktorý charakterizuje vysoko položené náhorné plošiny lemované strmými
stráňami. Významným prvkom osobitného krasového geosystému je krasový reliéf, ktorý vznikol vzájomným pôsobením
hydrosféry na litosféru a vyznačuje sa množstvom špecifických vlastností, vyplývajúcich z osobitného morfogenetického
procesu. Jeho výsledkom sú osobitné súbory povrchových a podzemných foriem (exokras a endokras). Krasové formy sú
formy, pri vzniku ktorých je rozhodujúci korozívny proces, teda vznikli rozpúšťaním vápenca vodou. Na území poznáme: škrapy,
krasové jamy, bogazy, úvaly, krasové priehlbne, krasové jamy a kopy. Miestami napr. pri Kečove vytvárajú rozsiahlejšie
škrapové polia. Škrapy predstavujú drobné krasové formy najmä na stráňach krasových jám a priehlbní, na krasových chrbtoch
a kopách. Krasové jamy sú uzavreté duté formy vo vápenci vytvorené rozpúšťacou činnosťou vody za vhodných podmienok.
Úvaly predstavujú formy, ktoré vznikajú spájaním krasových jám. Krasové priehlbne predstavujú nepravidelné depresie väčšej
rozlohy. Fluviokrasové formy vznikli v dôsledku sutinového omývania, pri ktorom sa do určitej miery uplatňoval aj korozívny
proces. >>>
Trasa fotogalérie "
Sa nachádza na Silickej planine.
Poloha trasy fotogalérie :
Silická planina sa rozprestiera v jeho centrálnej resp. južnej časti. Nachádza sa na území dvoch štátov - Slovenska a
Maďarska.vo východnej časti Slovenského krasu nad obcou Turňa nad Bodvou.
Výstup na trasu fotogalérie :
Výstup č.1 - modrou značkou z obce Jovice
Výstup č.2 - žltou značkou z obce Krásnohorská Dlhá Lúka
Výstup č.3 – červenou značkou zo sedla Soroška
Výstup č.4 – zelenou značkou z obce Hrušov
Výstup č.5 – červenou značkou z obce Silica
Výstup č.6 – modrou značkou z obce Silica
Výstup č.7 – zelenou značkou od horárni Závozná
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                 
                                                      Silická ľadnica.
 
<<<  Silická ľadnica je zaľadnená jaskynná priepasť v strednej časti Silickej planiny v blízkosti obce Silica.  Je najnižšie položená
ľadová jaskyňa na svete, nachádza sa v nadmorskej výške 503 m n. m. Priepasť má tvar šikmého, hore otvoreného vreca, ktorého
ústie je široké 32 m a vysoké 12 m. Priepasť sa vytvorila preborením stropu, čím sa odkryla strmá, až previsnutá skalná stena,
ktorej hĺbka je 91 m. Na dne ľadovej priepasti je otvor, ktorý vedie cez 20 m dlhú plazivku do mohutného Archeologického dómu
(dlhého 80 m, širokého 25 až 40 m a vysokého 2 až 10 m). V dóme je aktívny horný tok Čierneho potoka, ktorý sa dostáva na
povrch Čiernou vyvieračkou. V dóme bolo zistené neolitické osídlenie bukovohorskej kultúry. Je vytvorená v druhohorných
strednotriasových vápencoch Silického príkrovu podzemným tokom Čierneho potoka a je súčasťou Silicko-Gombaseckého
podzemného hydrologického systému. Vznikla prepadnutím stropu staršieho podzemného dómu asi pred 2000 rokmi. Inverzia
flóry a fauny. Významná archeologická lokalita. Nie je voľne prístupná, vchod je ohradený plotom. Silická ľadnica je vyhlásená
za národnú prírodnú pamiatku za účelom ochrany jej hodnôt. Od roku 1995 je  súčasťou svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO.   >>>
Trasa fotogalérie :
Nachádza sa v jaskynnej priepasti Silická ľadnica.
Poloha  trasy fotogalérie :
Nachádza sa v strednej časti Silickej planiny západne od obce Silica.
Prístup na trasu fotogalérie :
Žltou značkou z parkoviska pri Gombaseckej jaskyni.
Žltou značkou z parkoviska pri hlavnej ceste pred obcou Silica.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                                 
                                                             Zádielská dolina.
 
<<<  Štátna prírodná rezervácia Zádielska dolina bola roku 1954 zriadená na ploche 199 ha, tvoriaca organickú súčasť
chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras . Predstavuje monumentálny krasový kaňon a je jedným z najbohatších a
najhodnotnejších biogeologických území na Slovensku .
Spomedzi mohutných kamenných útvarov, ktoré modelujú okraje tohto kaňona, vyniká svojim tvarom Cukrová homoľa,
vysoká až 105 metrov. Údolím preteká zurčiaci potok. Pestrú faunu a flóru podmieňuje bohaté stanovištné pomery
asi 300 metrov hlbokej rokliny a miestami len 10 m širokej. Nachádzame tu prvky teplomilné, prvky vysokohorské a
dealínske, druhy tienistých , vlhkejších a chladnejších polôh , ktoré sú pozostatkom ľadovej doby. Taký je napríklad
lomikameň vždy živý , plamienok alpský . Zádielska dolina ja svetoznáma aj inverziou vegetačných pásiem, ktorá tu
vystupuje ako školský príklad. V závere doliny na dne rastie ako pôvodný smrek obyčajný, kde má zároveň najjužnejšiu
lokalitu na území Slovenskej republiky aj smrekovec opadavý . Z pozoruhodných živočíšnych druhov treba aspoň spomenúť
viaceré endemické druhy hmyzu slovenského krasu . Vzácne plazy reprezentuje predovšetkým náš jediný zástupca
scinkovitých - krátkonožka panónska ďalej tu žije užovka stromová , jašterica múrová a jašterica zelená. Z triedy vtákov
treba spomenúť bociana čierneho, výra skalného a ďalšie. Pozoruhodným horským druhom z triedy cicavcov je tu piskor
horský. Správa CHKO - Slovenský kras vybudovala v ŠPR Zádielska dolina náučný chodník , ktorý je kultúrno-výchovným
zariadením štátnej ochrany prírody na trase chodníčka je niekoľko zastávok s pútačmi a vysvetľujúcim textom, týmto
spôsobom sa môžu bližšie zoznámiť aj s geologickou stavbou , gomorfológiou chráneného územia. Milióny rokov sa
voda Blatnického potoka zarezávala do vápencových skál, v ktorých stále prehlbovala svoje koryto. Postupným zrúcaním
stropov vzniknutých chodieb a jaskýň vznikla roklina, ktorej steny boli najskôr vymodelované zvislou eróziou. Tiesňava je
orientovaná od severu na juh, jej steny sú miestami až kolmé. Po oboch stranách vidíme skalné hrebienky prechádzajúce
kolmo na smer tiesňavy, v horných častiach silne zvetrané a utvárajúce početné vežičky. Medzi týmito "rebrami" doliny
nachádzame úžľabiny, v hornej časti zarastené lesným porastom, v dolnej časti prechádzajúce do suťovísk, ktoré pri
doline miestami vytvárajú sutinové kužele. Pozornosť návštevníkov iste zaujme ihlanovitá skala Cukrová homoľa
vymodelovaná erozívnou činnosťou vody, ktorá akoby vyrastala z dna rokliny. Blatnický potok preteká striedavo po
pravej i ľavej strane cesty a utvára malé vodopády a kaskády. V stenách tiesňavy môžeme pozorovať stopy niekdajšej
činnosti tečúcej vody, ktorá svojím tlakom a pomocou skalných úlomkov vybrúsila v stenách rôzne misovité a pologuľovité
priehlbiny. Na iných miestach vidieť početné otvory, malé jaskynky a pukliny.
Trasa náučného chodníka tvorí uzavretý okruh.
Náučný chodník sa začína nad obcou Zádiel a smeruje na sever po ceste cez Zádielsku tiesňavu stúpaním proti toku
Blatnického potoka. Po vyústení skalnej tiesňavy odbočuje doprava cez drevenú lavičku nad Blatnickým potokom ďalším
stúpaním až na vrchol. Pokračuje po lesnej ceste až na okraj planiny. Z cesty možno odbočiť doprava na vyhliadkový
bod (Výhľad č.1). Trasa chodníka pokračuje smerom na juh po pastvinách Zádielskej doliny so skupinami stromovitej
vegetácie až na najvyšší okraj planiny. Náučný chodník sa potom otočí na východ, mierne sa zvažuje a pri skupine
stromov na južnom kraji planiny, smerujúc na juhovýchod, klesá cez typický drieňový porast. Náučný chodník možno
prejsť za 3 hodiny. Na konci planiny môžete pokračovať v ceste východným smerom po okraji Zádielskej planiny a po
hrebeni zostúpiť až k ruinám Turnianskeho hradu. Po tejto ceste si možno všimnúť val, ktorý patrí k najväčším
fortifikačným stavbám na Slovensku, alebo jednu z dvoch známych priepastí na Zádielskej planine, Priepasť na kóte,
ktorá dosahuje hĺbku asi 32 m. >>>
Trasa fotogalérie :
Sa nachádza v Zádielskej doliny.
Poloha trasy fotogalérie :
Zádielska dolina sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu severne nad obcou Dvorníky a severozápadne
od obce Turňa nad Bodvou.
Prístup na trasu fotogérie :
Najlepší prístup do Zádielskej doliny je z obce Zádiel, kde sa nachádza ústie doliny. Do Zádielu odbočíme z obce
Dvorníky, ktoré ležia na ceste z Košíc do Rožňavy.
-
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                   Zádielská planina.
 
<<<  Zádielska planina je krajinný podcelek vo východnej časti Slovenského krasu. Je tvorená svetlými vápenci, na
ktorých sa vytvoril krasový reliéf - doliny obklopujú krasovú planinu uprostred. Pokrytie lesom je narušené, na mnohých
miestach je premenené na luky a pastviny. Nachádzajú  sa na nej vzácna flóra a fauna. Planina má pomerne kompaktní
tvar, je mierne zvlnená rôznymi formami krasu. Má veľmi prudké svahy. Najvyššou kótou je bod Grečov.  Škrapové polia
sú pomerne bohaté, rovnako aj závrty, z ktorých niektoré priam učebnicové sa nachádzajú najmä v blízkosti Hačavského
sedla. Rovnako je to aj väčším počtom priepastí, avšak najimpozantnejšie sú skalné bralá spomínaných dolín Zádielska
a Hájska. >>>
Trasa fotogalérie :
Sa nachádza na Zádielskej planine.
Poloha fotogalérie :
Zádielska planina sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu nad obcou Turňa nad Bodvou.
Výstup na trasu fotogalérie :
Výstup č.1 - modrou značkou z obce Turňa nad Bodvou hore Hradnou stráňou.
Výstup č.2 - modrou značkou zo Zádielskej doliny od Zádielskej chaty na Dolné lúky.
Výstup č.3 - modrou značkou zo Zádielskej doliny pod Hačavským sedlom.
Výstup č.4 - zelenou značkou z obce Háj do časti Hradisko.
Výstup č.5 - žltou značkou z obce Hačava do Hačavského sedla.
-
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-   
TOPlist