aktualizované: 27.07.2017 21:45:55

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Malá Fatra
Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji. Je súčasťou krajinného celku Fatransko-tatranskej
najvyšším pohorím s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou. Významnú časť pohoria v krivánskej
Pôdorys pohoria Malá Fatra predstavuje nepravidelnú elipsu s celkovou vzdušnou dĺžkou 52 km a najväčšou šírkou 16 km.
Charakteristickým znakom je hlavný hrebeň, ktorý sa kľukatí a vytvára rázsochy oddeľujúce hlboké doliny. Strečniansky
priesmyk rozdeľuje Malú Fatru na dva geomorfologické podcelky. Na sever od rieky sa nachádza Krivánska Malá Fatra,
ktorej veľká časť s rozlohou 22 630 ha je od 1. apríla 1988 národným parkom. Pomenovaná je podľa najvyššieho
vrcholu - Veľkého Kriváňa (1 708,7 m n. m.). Na juh od Váhu sa nachádza Lúčanská Malá Fatra, ktorá je pomenovaná
podľa jej najvyššieho vrcholu - Veľkej lúky (1 475 5 m n. m.). Lúčanská Fatra je na východe ohraničená riekou Turiec
a na západe riekou Rajčianka. Váh v tomto mieste vytvára Domašínsky meander. Ďalej proti smeru toku vytvára Váh
Kraľoviansky meander, ktorý oddeľuje Malú Fatru od Veľkej. Malá Fatra oddeľuje Žilinskú kotlinu od Turčianskej.
Na juhozápade tvorí Fačkovské sedlo hranicu so Strážovskými vrchmi. Na severe susedí s Kysuckou vrchovinou,
Oravskou Magurou, Oravskou vrchovinou a na východe s Veľkou Fatrou. Malá Fatra je súčasťou vrásovo-príkrovovej
stavby fatransko-tatranského pásma jadrových pohorí Západných Karpát. Jej kryštalinické jadro tatrika je tvorené
hlbinnými vyvrelinami mladšieho paleozoika (karbónu) granodioritmi a tonalitmi, ktoré postupne kryštalizovali a
vyzdvihovali sa až do dnešnej podoby. V málo odolných horninách vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami,
tiesňavami a skalnýmivežami (napríklad komplex Rozsutcov, Boboty, Sokolie, Vrátna dolina, Tiesňavy). Výraznými
krajinotvornými prvkami sú bralné partie, z krasových foriem sú zastúpené škrapy, závrty, priepasti, kaňony, jaskyne,
krasové pramene. V Malej Fatre sa nachádza viacero jaskýň. Všetky sú verejnosti neprístupné. Najdlhšia je Vyvieračka,
ktorá je dlhá 620 m a je z časti zaplavená. V súčasnosti je zdrojom pitnej vody pre obec Terchová. Kryštálová jaskyňa
v Malom Rozsutci, Hoblíkova jaskyňa, Višňovská jaskyňa, Jaskyňa v kraľovianskej kope, Horná kraľovianska jaskyňa,
Stredná kraľovianska jaskyňa, Stará Stratenecká jaskyňa, Žaškovská jaskyňa, Adamova jaskyňa, Medvedia jaskyňa,
Vyvieračka, Vratnuella, priepasť pod Veľkým Rozsutcom a iné. V oblastiach vápenatých hornín vznikli vodopády.
Najväčší a najkrajší vodopád v Malej Fatre je Šútovský vodopád - (38 m) vodopád sa nachádza v Šútovskej doline.
Kľacký vodopád - pod vrcholom Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre, Vodopády Dierového potoka - v Jánošíkových dierach,
Tiesňavy - viacero menších vodopádov na riečke Varínka (Vrátňanka), Fačkovský vodopád - pod vrcholom Kľaku
v Lúčanskej Malej Fatre. Pohorie je husto zalesnené iba s výnimkou hrebeňov. V prirodzenej postupnosti sú zachovalé
všetky lesné vegetačné stupne, od bukovo dubového, smrekového, jedľového až kosodrevinového typu. Geologické
podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. Asi 83% územia zaberajú lesy,
prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä Buk lesný. Na území Malej Fatry bolo doteraz nezistených viac
ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karp
Svahy vrcholov v pásme kosodreviny sú porastené kríkmi čučoriedky obyčajnej, napriek tomu, že sa nachádza v
národnom parku jej častý nelegálny zber je viditeľný na ustupujúcom výskyte. Rastie tu aj 169 rastlín, ktoré sú ohrozené.  
 
 
 
                                                     Biele skaly – Suchý.
 
<<<  Suchý  je vrch v Krivánskej Malej Fatre. Na východe susedí s vrchom Biele skaly, na juhu s Kľačianskou Magurou
a na západe po červenej turistickej značke sa nachádza Chata pod Suchým Chata sa nachádza v najjužnejšej časti
hlavného hrebeňa Krivánskej Fatry a ponúka výhľad najmä východným a južným smerom. Severné a západné svahy
pokrýva porast kosodreviny. Vrchol Suchý je dôležitou križovatkou turistických ciest a vynikajúcim rozhľadovým bodom.
Z vrcholu sa otvára pohľad na Žilinu, Súľovské vrchy, Javorníky, Beskydy, Kysucké Beskydy i Kysuckou vrchovinu.
Výhľad na východ obmedzuje masív Malého Kriváňa, na juhu a juhovýchode je vidieť Veľkú Fatru a časť Lúčianskej
Malej Fatry s celou Turčianskou kotlinou. Na vrcholu Suchého je umiestnený smerovník a schránka s vrcholovou knihou.
Masív Suchého je vymedzený troma sedlami - Vráta, sedlo pod Suchým a Príslop pod Suchým. Najkratší výstupy sem
vedou od Chaty pod Suchým alebo od Chaty na Kľačianskej Magure. Suchý je prírodná rezervácia s rozlohou 429,42 h.
Vyhlásená bola 30.11.1979. Rozkladá sa na západnom svahu Suchého až po Pekelnú dolinu, na severnom úbočí
hlavného hrebeňa v úseku Suchý - Stratenec a zaujíma i väčšiu časť Kukurišovej doliny. Predmetom ochrany sú
lesné a kosodrevinové spoločenstvá so zachovalou hornou hranicou lesa, ktorá má miestami pralesovity charakter.
Významné fytocenózy sa vyskytujú na rozmanitom horninovom podkladu. Významné sú i rastlinné spoločenstvá
vyskytujúce sa na vápencovom podkladu Suchého a Stratenca. Tie dali možnosť vzniknúť rade zaujímavých skalných
veží a ďalších geomorfologických foriem. V ich vnútri sa nachádzajú jaskynné systémy.  >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle Priehyb cez vrchol Suchý až končí v sedle pod Suchým.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou a zelenou pásovou značkou sa nachádza v západnom hrebeni Krivianskej Malej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Z Turčianských Kľačian zelenou značkou popri chate Kľačianská Magura.
Z Nezbudskej Lúčky červenou značkou popri chate pod Suchým.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                Boboty.
 
<<<  Masív leží na severnej časti pohoria a tvorí ho 2,5 km dlhý hrebeň smerom zo západu na východ. Na východe
tvoria hranicu Tiesňavy a na západe s Jánošíkovými dierami a sedlom Vrchpodžiar. So severu masív ohraničuje obec
Terchová a jej časť Biely potok. Na juhu sa nachádza Nová dolina vo Vrátnej a osada Štefanová. Severné a južné svahy
masívu tvoria strmé dolomitové útvary. Eróziou sú v skalách vymodelované formácie ako strmé steny a časť skalnatého
hrebeňa. Útvary nie sú tak viditeľné ako pri blízkom Veľkom a Malom Rozsutci. Boboty sú pokryté bukovo-jedľovými lesmi
s podielom smreka. Na severných svahoch, ktoré zostupujú do údolia Bieleho potoka je niekoľko lúk. V častiach na
vrchole sa nachádzajú porasty kosodreviny a jarabiny. Väčšia časť masívu je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie
Tiesňavy. Pod masívom sa nachádza hotel Boboty. Vrchol a hrebeň na Bobotách je prístupný iba po zeleno označenej
turistickej značke smerom z Tiesňav do sedla Vrchpodžiar. Odtiaľ pokračujú trasy na obľúbené lokality
Rozsutce alebo Jánošíkove diery alebo na druhej strane na Sokolie. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na parkovisku za časťou Tiesňava vo Vratnej doliny hrebeňom Boboty až končí v sedle Vrchpodžiar. 
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza v severnej časti hrebeňa Krivánskej Malej Fatry, južne
od obce Terchová.
Prístup na trasu fotogalérie :
Z obce Terchová Vratnou dolinou.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                           Chata na Grúni.
 
<<<  Najvyššie položenou a poslednou horskou chatou vo Vrátnej doline, v pohorí Malej Fatry. Chatu na Grúni postavil
ako súkromnú chatu v roku 1949 Jaroslav Tejnský, spoluzakladateľ horskej služby vo Vrátnej doline. Chata leží vo
výške 973 m. n m na križovatke značených turistických chodníkov. Poskytuje služby pre tých, čo majú radi kľud a pokoj v
tichom vysokohorskom prostredí, v nádhernej scenérii Veľkého Rozsutca a ostatných fatranských končiarov. Chata je
prevádzkovaná počas celého roka. Prvou rekonštrukciou prešla chata v roku 1992, keď bola pristavená časť s toaletami a
sprchami. V ďalšom období bola postupne ku chate pristavená hospodárska časť a čistička odpadových vôd. Chata bola
zateplená. Rekonštrukciou prešiel aj interiér. Vybudovalo sa detské ihrisko, zastrešené ohnisko a bufet. V roku 2010 bola
zrekonštruovaná a vymenená strecha. >>>
Trasa fotogalérie :
Fotogalérie sa nachádza na severnou bočnom hrebeni vybiehajúcom z Poludňového Grúňa v  hlavnom hrebeni Krivánskej
Malej Fatry.
Poloha trasy fotogalérie :
Chata na Grúni sa nachádza na severnou bočnom hrebeni vybiehajúcom z Poludňového Grúňa v  hlavnom hrebeni
Krivánskej Malej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou pásovou značkou z obce Štefanová.
Výstup modrou pásovou značkou z Vratnej doliny – časť Starý dvor.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                      Jánošíkové diery.
 
<<<  Jánošíkove diery alebo len Diery je sústava tiesňav a kaňonov v Krivánskej Malej Fatre, prevažne nazývaná
Janošíkové diery. Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených
častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Pestré geologické podložie vplyvom rôznej odolnosti voči zvetrávaniu
podnietilo vznik členitého reliéfu s charakteristickými bralami, tiesňavami, skalnými útvarmi a puklinami. V Jánošíkových
dierach sa nachádza asi 20 vodopádov vysokých od 1 do 5 m. Bizarné skalné útvary Jánošíkových dier, so svojou
špecifickou klímou, sú domovom mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich
vyformoval. Východiskom do Dier sú osady patriace do katastrálneho územia obce Terchová - Štefanová a Biely Potok.
V Dolných dierach je vybudovaný náučný chodník. Horné diery sú v zimnom období uzatvorené. Jánošíkove diery sú
prístupné atraktívnymi značenými turistickými chodníkmi s lávkami, rebríkmi a reťazami. V roku 2009 sa začala kompletná
výmena oceľových konštrukcií na tejto trase.
Podžiar - objekt koliby  sa nachádza pod sedlom Vrchpodžiar. Zrub koliby je situovaný na lúke pod lesom nad potôčikom.
Koliba predstavuje stavbu zrubovej konštrukcie s dĺžkou 8 m a šírkou 4 m. Zastrešená je drevenou šindľovou strechou.
V letných mesiacoch funguje ako občerstvenie. Vstup do koliby je zboku. Stavba je rozdelená na tri časti. V strednej časti
oproti dverám je bufet, vľavo je obývacia miestnosť s murovanou pecou, skriňou, stolom, na stenách sú zavesené ikony
svätých, v miestnosti sú rôzne drobné predmety slúžiace pri práci v kolibe a s ovcami. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Biely Potok cez Jánošíkové diery až končí v sedle Medzirozsutce.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou a žltou pásovou značkou sa nachádza v severnom svahu najvýchodnejšej časti hrebeňa
Krivánskej Malej Fatry pod Malým a Veľkým rozsutcom.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Biely Potok.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                    Kláštor pod Znievom - Zniev.
 
<<<  Kláštor pod Znievom - prvá písomná zmienka o osade pod hradom Turiec (neskôr sa zaužíval názov
Znievský hrad) je v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. V tejto listine sa obec uvádza ako „Villa sancti Ypoliti“.
V rokoch 1242-1249 bol hrad sídlom kráľa Bela IV., ktorý založil turčianske prepošstvo. V polovici 13.-teho storočia dostal
Kláštor pod Znievom prvé mestské právo v Turci. V dejinách Kláštora pod Znievom (hradu, obce i prepozitúry) sa začalo
nové obdobie v polovici 16. storočia, keď po vpáde Turkov do Uhorska nastali rozbroje medzi dvoma spomínanými
kandidátmi na uhorský trón a keď na územie Uhorska začala prenikať reformácia cirkvi. Napokon sa však v roku 1566
Znievsky hrad i prepozitúra dostali spolu so všetkými majetkami do rúk novému ostrihomskému arcibiskupovi sídliacemu
v Trnave - Mikulášovi Oláhovi. Azda nikdy nemal Kláštor pod Znievom taký význam, aký nadobudol v druhej
polovici 16. storočia, keď sa tunajšia prepozitúra Panny Márie stala dôležitým ohniskom rekatolizačného hnutia.
Je však zásluhou kardinála Juraja Draškoviča, že cisár a uhorský kráľ Rudolf II. v roku 1586 daroval Turčiansku
prepozitúru Spoločnosti Ježišovej (jezuitom), aby v jej sídle – v Kláštore pod Znievom založili kolégium, v ktorom by sa
vychovávala mládež a z ktorého by ako zo seminára mohli vychádzať katolícki kňazi. V tom čase bol Zniev známy ako
stredisko priemyselnej výroby. V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa
potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa
tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok).  V roku 1869 v Kláštore pod Znievom bolo,
ako tretie v poradí spomedzi slovenských gymnázií, založené katolícke patronátne gymnázium.
Barokový kostol sv. kríža z roku 1728, koncom 18. storočia ležal v ruinách, obnovený bol v roku 1816 z iniciatívy
kláštorského rodáka biskupa Klucha. Jednoloďová stavba s valenou lunetovou klenbou a predstavanou vežou, obohnaná
múrom cez ktorý vedú tri vchody. V kostole je postavený oltár z 18. Storočia. V strede oltára socha Piety, v pozadí kríž.
Po stranách sv. Jána ev. a  Panny Márie, sv. Barbory a Kataríny z 18. storočia.
Jaskyňa  Lurdskej Panny Márie - od roku 1711, keď Zniev posledný krát vítal náboženských pútnikov k milostivému
obrazu Panny Márie de Thurocz. Pátri jezuiti to boli, čo v život uviedli a držali v behu fznievské púte. Keď však jezuitský
rád zanikol, prestali jestvovať až zanikli. Až miestny vdp. farár vzkriesil významnú minulosť. V roku 1935 sa na stavbu
jaskyne  Lurdskej Panny Márie podujal Ján Chvojka s manželkou a 16. augusta bola slávnostne vysvietená. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Kláštor pod Znievom až končí na vrchole Zniev.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na východnom hrebeni vrcholu Zniev.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Kláštor pod Znievom.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                    
                                                              Malý Rozsutec.
 
<<<  Malý Rozsutec vrch vo východnej časti pohoria Malá Fatra – konkrétne v masíve Krivánskej Malej Fatry.
Je charakteristickým skalným cimburím a strmými vápencovými stenami dominuje údoliu Bieleho potoka, ktoré
prevyšuje o takmer 750 metrov. Z vrcholu je výhľad na susedný vyšší Veľký Rozsutec a do severných strání východnej
časti masívu. Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Rozsutec vyhlásenej v roku 1967 s celkovou
výmerou 842 ha, spadajúcou
do Národného parku Malá Fatra. V okolí sa nachádza vzácna vápencomilná flóra. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle Medzirozsutce a končí na vrchole Malého Rozsutca.
Poloha trasy fotogalérie :
Vrchol Malého Rozsutca sa nachádza v najvýchodnejšej časti hrebeňa Krivánskej Malej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup zelenou pásovou značkou z obce Biely Potok.
Výstup zelenou pásovou značkou zo sedla Medzirozsutce.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                Martinské hole – Rajecká Lesna.
 
<<<  Chata Martinské hole sa nachádza v pohorí Malá Fatra v centre lyžiarskeho strediska Martinské hole. Výborné
snehové podmienky v zimnom období (prírodný sneh) predurčujú stredisko k turisticko-lyžiarskym aktivitám a najmä
zjazdovému lyžovaniu, veď najbližší lyžiarsky vlek je vzdialený od chaty len 80 metrov.  Chata s kapacitou 85 lôžok je v
prevádzke v letnom i zimnom období. Poskytuje ubytovanie v izbách s turistickým štandardom (sociálne zariadenia sú
umiestnené na poschodí) a v desiatich apartmánoch, každý s vlastným sociálnym zariadením. Prístup automobilom
ku chate je možný po asfaltovej ceste, ktorá vedie z Martina - Priekopy. Stravovanie ponúka v reštaurácii s celodennou
prevádzkou a príjemne posedieť pri káve si môžete v našej kaviarni. Okolie chaty poskytuje možnosti pešej vysokohorskej
turistiky, cykloturistiky, pobytu v prírode a iné aktivity pre dokonalú relaxáciu v prostredí prírody Malej Fatry.
Rajecká Lesná - prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413. Do roku 1948 bol názov obce Frivald, ktorý  pochádzal
z nemeckého Freiwald (slobodný les, oslobodený od poplatkov). Obec patrila Lietavskému panstvu. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom,
chovom oviec a včelárstvom. Okrem svetovej rarity – unikátneho pohyblivého dreveného Slovenského betlehemu -  je
možné v tejto pútnickej obci navštíviť  farský Kostol Narodenia Panny Márie z roku 1866 ( jeho pôvod sa datuje do
začiatku 14. storočia )  s Milostivou sochou Panny Márie Frivaldskej. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína od chaty Martinské hole cez Veľkú lúku, hrebeňom Lučianskej Malej Fatry, Rajeckolesnianskou
dolinou až končí v obci Rajecká Lesná.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou a modrou pásovou značkou sa nachádza na južnom hrebeni Lučianskej Malej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Z obce Rajecká Lesná.
Výstup žltou značkou z mesta Martin časť Podhaj.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                     Stoh – Hromové - Chleb.
 
<<<  Stoh (1 607,4 m n. m.) je výrazný lúčnatý vrchol na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry. Stoh je výborný
vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom predovšetkým na susedné vrcholy Veľký Rozsutec a Poludňový grúň. Je križovatkou
turistických značiek. Časť severného svahu tvorí NPR Rozsutec a pramení tu Stohový potok. Na časti jeho južného svahu
sa rozkladá NPR Šrámková. Svahy Stohu, ktoré sú silne lavinózne, sú v niektorých častiach porastené súvislými plochami
čučoriedok. Je pravdepodobné, že na Stohu pôvodne rástol les a kosodrevina. Počas stáročí bol však pre potreby
intenzívneho využívania na pasenie oviec postupne odlesnený. Stoh je svojou dominanciou na hrebeni jedným z najkrajších
malofatranských vrcholov.
Hromové (1 636,2 m n. m.) je vysoký ale nevýrazný vrch Malej Fatry, ktorý sa nachádza na hlavnom hrebeni Krivánskej
časti, medzi vrchmi Chleb (1 645,6 m n. m.) a Steny (južný vrchol 1 572 m n. m., severný vrchol 1 535 m n. m.). Svahy
Chleb (1 645,6 m n. m.) je tretí najvyšší vrchol Malej Fatry. Nachádza v Krivánskej Fatre na hlavnom hrebeni a od
Veľkého Kriváňa ho oddeľuje Snilovské sedlo. Na jeho vrchole sa rozprestiera rovnomenná Národná prírodná rezervácia
ChlebPoludňový grúň. Je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Jeho severné svahy sú zvláštne
vytvarované na tzv. „chlebské kotle“, pozostatok po dávnych zosuvoch. Pre túto zvláštnosť ho radi vyhľadávajú lyžiari,
pretože sa tu dlho do jari drží sneh (známy svah Oštiepková mulda). Na južnej strane svah vytvára predvrchol Bochník.
Pod Chlebom, na jeho južnej strane sa nachádza celoročne prístupná Chata pod Chlebom. Návštevníci majú na Chleb
zjednodušený prístup 8 miestnou kabínkovou lanovkou Doppelmayr. Jej horná stanica je v nadmorskej výške 1 490 m n. m.
a dolná stanica 740 m n. m. v chate Vrátna s celkovým výškovým rozdielom 750 m. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle Medziholie cez vrchol Stoh, Hromové, Chleb až končí v Snilovskom sedle.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni východnej časti Krivánskej Malej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup zelenou značkou z Vrátnej doliny do Snilovského sedla.
Výstup zelenou značkou z obce Štefanová do sedla Medziholie.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                               Strečno – Minčol – Martinské hole.
 
<<<  Z obdobia slovanského osídlenia nie je v obci známi žiadny archeologický nález, ale je pravdepodobné, že Slovania
sa v tomto priestore usadzovali od 8. – 9. storočia. Zo začiatku stredoveku pochádza pravdepodobne malé opevnenie.
Z obdobia feudalizmu je známe, že v roku 1397 správca Starého hradu Peter Wangel dal na príkaz kráľa Žigmunda
Pavlovi Bolešovi do dedičného richtárstva majetok Lúčku a Rozbehy (Rozbehom). Pavol Boleš okrem slobôd, aké
poskytovalo žilinské právo, dostal aj ojedinelú fojtovskú výsadu – slobodne pltničiť na Váhu. Na základe uvedenej listiny
sa nedá vysvetliť vznik a vývoj oboch osád pred ich spustením, ktoré sa spomína v roku 1397. Je však pravdepodobné,
že Lúčka (Nezbudská) bola podhradskou dedinou Starého hradu už v prvej polovici 13. storočia. Roku 1439 kráľ Albrecht
daroval svojej manželke Alžbete viaceré mestá a panstvá v Trenčianskej stolici. Medzi inými to boli strečnianske a
starohradské panstvá, pod ktoré spadali aj Vápenná (Nezbudská) Lúčka a ostatné obce. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pod hradom Strečno cez vrchol Minčol až končí na Martinských holiach.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v severnej časti hrebeňa Lučianskej Malej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Pod hradom Strečno.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                            Suchý - Strečno.
 
<<<  Turistická Chata pod Suchým sa nachádza vo výške 1075 m. n. m. v pohorí Malá Fatra. Chata je prístupná z
viacerých strán, je ideálnym východiskovým bodom pre hrebeňovky Malej Fatry, ale tiež môže byť koncovým bodom
vychádzok  zo Strečna, Varína či  Kľačianskej Magury. Chata je aj obľúbeným cieľom pre cyklistov, ktorí majú radi horské
trasy. V zime je rajom pre skialpinistov - ponúka ľahké trasy z Nezbudskej Lúčky ale aj ťažšie výstupy a zjazdy zo Suchého.
Pre záujemcov o lyžovanie v prírodnom snehu je pripravený malý lyžiarsky vlek priamo pri chate. Chata bola postavená
v roku 1948  a dodnes je stále v prevádzke v nezmenených interiéroch. Spodok chaty je murovaný z kameňa a ostatné
poschodia sú drevené, čo chate dodáva neobyčajne útulný vzhľad typickej horskej chaty. Pri stúpaní po originálnych
drevených schodoch nejednému z nás preblesne hlavou spomienka na časy pionierskych táborov a škôl v prírode.
Ale práve tento kolorit dáva chate svojské čaro. Ubytovanie na chate je klasifikované ako turistická ubytovňa. Ubytovanie
je možné v ôsmich 4-posteľových izbách a v dvoch 6-posteľových izbách. Každá izba má vlastné umývadlo a jednoduché
zariadenie. V prípade núdze je možné využiť aj nocľaháreň s matracmi, kde je potrebné doniesť si vlastný spací vak.
Srdcom chaty je priestranná jedáleň s kozubom, kde si môžete posedieť a kochať sa krásnym výhľadom na Žilinskú kotlinu.
Pre uzavretú spoločnosť radi pripravíme posedenie v útulnom bare v spodnej časti chaty. Chata ponúka poctivú
československú kuchyňu z domácich surovín.
Obec Nezbudská Lúčka leží na okraji pohoria Malá Fatra. Dominantou obce je Starý hrad. Archeologické nálezy
dokázali stopy po osídlení človeka v obci už v mladšej dobe železnej – staršej rímskej dobe. V Nezbudskej Lúčke sa
nachádzajú zvláštne výrobné objekty zo staršej doby rímskej pri starom ihrisku – zvyšky železnej trosky, prepálenej zeminy
i črepy púchovskej kultúry. Z obdobia slovanského osídlenia nie je v obci známi žiadny archeologický nález, ale je
pravdepodobné, že Slovania sa v tomto priestore usadzovali od 8. – 9. storočia. Zo začiatku stredoveku pochádza
pravdepodobne malé opevnenie. Z obdobia feudalizmu je známe, že v roku 1397 správca Starého hradu Peter Wangel
dal na príkaz kráľa Žigmunda Pavlovi Bolešovi do dedičného richtárstva majetok Lúčku a Rozbehy (Rozbehom). Pavol Boleš
okrem slobôd, aké poskytovalo žilinské právo, dostal aj ojedinelú fojtovskú výsadu – slobodne pltničiť na Váhu. Na základe
uvedenej listiny sa nedá vysvetliť vznik a vývoj oboch osád pred ich spustením, ktoré sa spomína v roku 1397. Je však
pravdepodobné, že Lúčka (Nezbudská) bola podhradskou dedinou Starého hradu už v  prvej polovici 13. storočia.
Roku 1439 kráľ Albrecht daroval svojej manželke Alžbete viaceré mestá a panstvá v Trenčianskej stolici. Medzi inými
to boli strečnianske a starohradské panstvá, pod ktoré spadali aj Vápenná (Nezbudská) Lúčka a ostatné obce. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle pod Suchým až končí v obci Nezbudská Lúčka.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni v najzápadnejšej časti Krivánskej Malej fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Nezbudská Lúčka.
Z obce Turčianské Kľačany zelenou značkou do sedla pod Suchým.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                        Veľký Rozsutec.
 
<<<  Veľký Rozsutec je vrch vo východnej časti Krivánskej Malej Fatre. Je považovaný za jeden z najkrajších vrchov na
Slovensku. Veľký Rozsutec sa stal symbolom pohoria a nachádza sa aj v logu národného parku Malá Fatra. V minulosti
sa tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato a legenda o ukrytom Jánošíkovom poklade. Je to charakteristický
rozorvaný skalnatý vrch v severnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Typický dolomitový reliéf pozostáva z
najrozmanitejších skalných foriem. Na jeho úpätí vznikajú sutinové kužele. Rozsutec svojou formou a výškou dominuje
celému okoliu, najmä jeho 160 metrov vysoká západná stena. Vrch vznikol nasunutím chočského príkrovu na mäkšie
vrstvy krížňanského kríkrovu. Eróziou vznikol dnešný vrchol a skalné mestá v jeho okolí, ktoré sú najväčšie svojho druhu
na Slovensku. Skalnato – trávnaté svahy s kosodrevinou pod vrcholom Je výborným vyhliadkovým bodom so širokým
kruhovým výhľadom. Susedí s vrchmi Malý Rozsutec  a Stoh. Červeno značkovaný turistický chodník v úseku
Medziholie - Veľký Rozsutec - Medzirozsutce je z dôvodu ochrany prírody sezónne uzavretý v období od 1. marca
do 15. júna. >>> 
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle Medzirozsutce cez vrchol Veľkého Rozsutca v sedle Medziholie.
Poloha trasy fotogalérie :
Vrchol Veľkého  Rozsutca sa nachádza vo východnej časti hrebeňa Krivánskej Malej Fatre.
Prístup na trasu fotogalérie :
Modrou značkou z obce Terchová časť Biely Potok.
Zelenou značkou z obce Ťefanová.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                             Veľký Kriváň – Malý Kriváň.
 
<<<  Veľký Kriváň - aby neprišlo k omylu: prívlastok „fatranský" v názve vrchu nie je náhodný. Jeho prítomnosť súvisí
s vyšším a so známejším Kriváňom, ktorý tróni na západnom okraji Vysokých Tatier. Kriváň chráni Liptov zo severu, pričom
Veľký Kriváň z rovnakej svetovej strany stráži Turiec. Jeho masívna hradba sa vypína nad „turčianskou záhradkou", ako
Turiec v 18. storočí nazval polyhistor Matej Bel. Veľký Kriváň kamenistým vrcholom o pár metrov prevyšuje
tisícsedemstometrovú vrstevnicu a je najvyšším vrchom Malej Fatry. Nielen názov, ale aj popularitu Veľkého Kriváňa možno
porovnať s jeho vysokotatranským menovcom. A prívlastok „veľký" dostal tiež zaslúžene. Bez lanovky z Vrátnej do
Snilovského sedla treba pri výstupe na vrchol prekonať viac ako tisícmetrové prevýšenie, teda takmer také isté ako zo
Štrbského Plesa na vysokotatranský Kriváň. Z vrcholu Veľkého Kriváňa je krásny kruhový výhľad na všetky svetové strany.
Dolu v hĺbke sa leskne dno Vrátnej uzavreté kamennou bránou Tiesňav. Zo západnej strany sa dvíha masív Sokolia, ktorým
vedie zaujímavá hrebeňová trasa cez Baraniarky a Kraviarske až pod vrcholovú kupolu Veľkého Kriváňa. Východnú stranu
Tiesňav stráži hradba Bobot a Poludňových skál. Na severovýchode sa v bezprostrednej blízkosti výrazne vynímajú
najvyššie vrchy v oblúku hlavného hrebeňa Malej Fatry, Malý Rozsutec, Veľký Rozsutec, Stoh, Hromové a susedný
Chleb už priamo na východe. Za hrebeňom Malej Fatry sa v diaľke dvíhajú oblé tvary Pilska a Babej hory. Na západe
vidieť horstvá Kysúc, kúsok na juh hrebeň Javorníkov a v pozadí najvyššie vrcholy Moravy. Pohľad juhozápadným
smerom skĺzne po Malom Kriváni cez Martinské hole k malofatranskému Kľaku. Juhovýchodným smerom ponad dolinu
Váhu a severné výbežky Veľkej Fatry je pekný výhľad na Nízke Tatry so skupinou Ďumbiera. Turčianska kotlina s Martinom
je ako na dlani. Vľavo sa črtá Liptovská kotlina s  horskou obrubou Západných i Vysokých Tatier. Pred nimi tróni osamelý
Veľký Choč.
Malý Kriváň alebo Malý Fatranský Kriváň) je druhý najvyšší vrch Malej Fatry. Nachádza sa v Krivánskej časti Malej Fatry
na jej hlavnom hrebeni, ktorý je prístupný po červenej turistickej značke. Z vrcholu je kruhový výhľad na okolité vrchy.
Na samotnom vrchole sa nachádzajú vápencové skaliská. Okolie vrchu je bohaté na vápnomilnú a vysokohorskú vegetáciu.
Na jeho severných svahoch sa rozprestiera Národná prírodná rezervácia Prípor, kde pramení Beliansky potok. Na vrchole
Malého Kriváňa je vysoký kamenný stĺp a viacero kamenných „hniezd“, vhodných na bivak. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Snilovskom sedle cez vrcholy Veľkého Kriváňa, Pekelník, Malý Kriváň až končí v sedle Priehyb.  
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v centrálnej časti hrebeňa Krivánskej Malej Fatry.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup zelenou značkou z Vrátnej doliny do Snilovského sedla.
Výstup zelenou značkou z obce Šútov do Snilovského sedla.
Kabínkovou lanovkou z Vrátnej doliny a zelenou značkou do Snilovského sedla.
 
Mapa polohy fotogalérie :

 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                           Vratná dolina .
 
<<<  Vratná dolina sa nachádza 3km od obce Terchová v Národnom parku Malá Fatra. a je považovaná za najkrajšiu
dolinu Malej Fatry. Územie Vrátnej ohraničuje veniec vrcholov Boboty, Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový grúň, Chleb,
Veľký Kriváň, Kraviarske, Baraniarky a Sokolie. Rozdeľuje sa na ďalšie dve doliny Starú a Novú dolinu, ktoré oddeľuje
Grúň (989 m n.n.). Pôsobivý je predovšetkým úzky vstupný kaňon Tiesňavy s viacerými vodopádmi, ktoré vytvára riečka
Varínka, ktorá vyviera v závere doliny. Skaly z dolomitu vytvárajú zaujímavé útvary nazvané Skalné mesto, Mních, Ťava,
Päť furmanov a iné. Počas prvej svetovej vojny bola Vrátna navštevovaná okrem botanikov iba drevorubačmi a zlatokopmi,
ktorý skúmali najmä oblasť okolo Veľkého Rozsutca. Celé územie bolo vo vlastníctve grófskej rodiny Majláthovcov, ktorý
ho používali ako lovný revír. Prvopočiatky lyžiarstva siahajú do obdobia od 1920 do 1930. Do druhej svetovej vojny bolo
na území (okrem chaty pod Chlebom a chaty pod Rozsutcom) iba jedno turistické zariadenie v Štefanovej. Počas SNP
boli tieto stavby fašistickým vojskom vypálené. Prvá bola na pôvodných základoch zrekonštruovaná chata pod Chlebom,
v roku bola vybudovaná 1948 nová chata pod Sokolím a neskôr pod Rozsutcom a na Grúni. V roku 1950 bola postavená
Chata Vrátna a sedačková lanovka. Od roku 1954 pôsobí vo Vrátnej Horská služba a od roku 1959 má v dolnej stanici
sedačkovej lanovky svoju záchrannú stanicu. V roku 1966 bol postavený hotel Boboty, 1968 viaceré reštaurácie a
autokemping Sokolie. V roku 1977 bola na Grúni zriadená elektrická prípojka a v roku 1978 bol na svahu Paseky
postavený prvý lyžiarsky vlek. V roku 1982 boli dokončené lyžiarske vleky na Poludňovom Grúni a na Grúni. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Terchová cez tiesňavu Vratnej doliny po odbočku do obce Štefanová.
Poloha trasy fotogalérie :
Fotogaléria sa nachádza vo Vratnej doline na juh od obce Terchová.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Terchová.
 
Mapa polohy fotogalérie :
-
-
-
 
Informácie pod fotografiami označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok
citovaných lokalít.
 
Správca web stránky nie je ich autorom.   
-
-
  
TOPlist