aktualizované: 27.07.2017 21:45:55

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Nízke Tatry
Nízke Tatry sú pohorie a geomorfologický celok v Západných Karpatoch na Slovensku. V centrálnej časti pohoria
bol vyhlásený národný park. Geomorfologický celok sa člení na dva geomorfologické podcelky: Ďumbierske Tatry
v západnej a Kráľovohoľské Tatry vo východnej časti, ktoré sú oddelené údoliami riečok Boca a Štiavnička.
Pohorie Nízke Tatry sa tiahne v dĺžke 95 km smerom zo západu na východ medzi údoliami Váhu a Hrona. Hlavný
hrebeň dosahuje štyrmi vrcholmi výšku vyše 2000 m. Najvyššie vrcholy Ďumbier (2043 m), Štiavnica (2025 m),
Chopok (2024 m), Dereše (2004 m), Chabenec (1955 m) a Kráľova hoľa (1948 m) sú jedinečnými výhľadňami na
pohoria a údolia Slovenska. Nízke Tatry zo severu obmedzuje Liptovská a Popradská kotlina, od Kozích chrbtov
ich na severovýchode oddeľuje Vikartovská priekopa. Na juhu oddeľuje Horehronské podolie pohorie od Slovenského
oddelené Vernárskym a Kopaneckým sedlom a Vernárskou dolinou. Nízke Tatry geologicky zasahujú svojou
západnou časťou do tatransko-fatranského pásma jadrových pohorí a na východe do veporského pásma. Veporské
pásmo (s hlavnou jednotkou veporika) tu je tvorené kráľovohoľskou zónou, na východe ohraničenou muránskym
zlomom. Kráľovohoľská zóna je v oblasti Nízkych Tatier tvorená premenenými horninami, hlavne pararulami a
predovšetkým vyvretými horninami granitoidného charakteru - hlavne granodioritmi a tonalitmi, ktoré tvoria tzv.
veporský plutón. Severne od pohorelskej línie, ktorá ju oddeľuje od kráľovohoľskej zóny, sa nachádza kraklovská
zóna, tvoriaca podstatnú časť hrebeňa Kráľovohoľských Tatier. Budovaná je komplexmi premenených hornín
hlavne rúl, svorov a amfibolitov. Podiel magmatických hornín je menší (napr. teleso A-typových granitov pri
Hrončoku). Druhohorné usadené horniny zastupujú hlavne vápence, dolomity, sliene a pieskovce, ktoré sú tiež
miestami rôzne premenené. Najvýznamnejšími štruktúrami sú tu jednotka Veľkého Boku a zvyšky heľpianskej
sukcesie. Ďumbierske Tatry tvoria styčnú oblasť medzi veporským a tatransko-fatranským pásmom jadrových pohorí.
Ich styčnou zónou je čertovická línia. Ďumbierske Tatry možno geologicky rozčleniť na 3 zóny: bystrickú s prevahou
druhohorných usadených hornín tatrika, fatrika a hronika a silicika (príkrov Drienka), ďumbiersku tvorenú
kryštalinickými horninami tatrika a reliktami obalovej sukcesie Červenej Magury a demänovskú s prevahou
usadených hornín tvoriacich príkrovové telesá fatrika a hronika. Pohorie sa vyznačuje kontinentálnou horskou
klímou v oblasti strání, mierne chladnou klímou v úpätných polohách a strednej časti úbočí rázsoch. Priemerná
januárová teplota sa pohybuje okolo -6°C, priemerná júlová teplota dosahuje 15,8°C. Na ústrednom chrbte
pohoria prevláda chladná až studená klíma s priemernou januárovou teplotou -7 až -9°C a priemernou júlovou
teplotou 8 až 9,3°C.
 

                                Sedlo Čertovica – Chata M. R. Štefánika.

 

<<<  Sedlo Čertovica - v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier (1238 m) rozdeľujúce ich na Ďumbierske a
Kráľovohoľské Tatry. Je jediným a frekventovaným cestným priechodom na hlavnom hrebeni z Horehronia (Brezna)
do Liptova (Kráľovej Lehoty). Pri ceste priamo v sedle je parkovisko a sedlo je vhodným východiskom na pešie túry.
 Trávnaté severné svahy Bocianskej doliny a okolité svahy Čertovej svadby, Lajštrocha a Rovienok majú vynikajúce
lyžiarske terény s lyžiarskymi vlekmi. V blízkosti sedla sa nachádzajú obce Vyšná Boca a Nižná Boca.
Chata generála Milana Rastislava Štefánika -  (hovorovo aj Chata pod Ďumbierom, Štefánikova chata, alebo
Štefánička, počas socializmu prechodne Chata hrdinov SNP) (1 740 m n. m.) je vysokohorská chata s celoročnou
prevádzkou, nachádzajúca sa v sedle pod vrchom Ďumbier na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Vybudovaná v
rokoch 1924-1928 je najdlhšie prevádzkovanou vysokohorskou chatou v Nízkych Tatrách. Slúži ako cieľ vysokohorských
túr, východisko pre výstupy na najvyššie vrchy pohoria (Ďumbier, Chopok, Dereše), poskytuje útočisko – stravu a
nocľah pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier. Obľúbená je aj medzi skialpinistami, pre ktorých sú v okolí ideálne
podmienky. V blízkosti chaty sa nachádza Jaskyňa mŕtvych netopierov – jediná vysokohorská jaskyňa na Slovensku,
sprístupnená verejnosti. Chata ponúka ubytovanie v šiestich osemposteľových izbách, jedáleň s varenou stravou,
v letnej sezóne aj bufet na terase. Priamo na vrchole Ďumbiera stála od roku 1902 malá kamenná útulňa, ktorú
vybudovala organizácia Uhorského karpatského spolku Zvolenskej župy. Po zániku útulne rozhodlo ústredie Klubu
československých turistov (KČST) v Prahe na podnet miestneho odboru KČST Ďumbier v Podbrezovej, založeného
v roku 1922, o výstavbe novej turistickej chaty v Ďumbierskom sedle. Základný kameň bol položený 20.7.1924.
Stavbu začala realizovať moravská stavebná spoločnosť Josefa Jiráska z Uherského Brodu, avšak ešte v
roku 1924 tu svoje pôsobenie ukončila, pravdepodobne aj pre náročné vysokohorské podmienky. V stavbe potom
pokračovala firma staviteľa Jozefa Šašinku z Popradu, ktorá už mala skúsenosti so stavbami v prostredí
Vysokých Tatier. Stavba trvala štyri roky. Chata bola slávnostne otvorená 9.9.1928. Prvým chatárom sa stal
Róbert Petrla, ktorý bol palierom na stavbe chaty (stavbyvedúcim). Personál chaty spolu s ním tvorili aj jeho
manželka Ružena Petrlová a ďalší spolupracovníci zo stavby a Róbert Petrla potom na chate pôsobil až do roku 1943.
V roku 1938 prevzal majetok KČST novo zriadený Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), ktorý sa stal novým
vlastníkom chaty. 30.10.1944 bola chata poškodená, keď jedáleň zasiahol nemecký delostrelecký granát. Po bojoch
v SNP bola potom chata opustená až do roku 1945. Po vojne bola chata opravená a v 50. rokoch dostala, na počesť
povstaleckých bojovníkov, ideologicky prijateľný názov Chata hrdinov SNP, ktorý niesla až do začiatku 90. rokov.
21.7.1990 bola na priečelí chaty odhalená busta M. R. Štefánika a chata sa oficiálne vrátila k pôvodnému názvu. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle Čertovica cez Panskú hoľu, chatu M. R. Štefánika do Krúpového sedla.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni najvýchodnejšej Ďumbierskej časti hrebeňa
Nízkych Tatier.
Prístup na trasu fotogalérie :
Najlepší prístup zo sedla Čertovica.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                          Ďumbier – Chopok.
 
<<< Ďumbier -  najvyšší vrchol Nízkych Tatier ( 2043 m, odnož Štiavnica 2025 m n. m. ) v hlavnom hrebeni medzi
Krúpovou hoľou ( 1927 m n. m.  ) a Králičkou ( 1785 m n. m ). Na severe sa javí ako mohutný vysokohorský masív,
spadajúci vyše 500 m vysokými severnými stenami, piliermi a žľabmi do ľadovcových kotlov v záveroch Bystrej
a Ludárovej doliny. Miernejšie južné svahy pokrývajú polia žulových balvanov. V severných kotloch sa vyskytujú
kamzíky vrchovské tatranské a svište vrchovské. Vo svahoch sa v minulosti intenzívne dolovali železné rudy, zlato
a antimonit. Pozostatky tejto činnosti dosiaľ badať temer vo všetkých dolinách na úpätí Ďumbiera. Z vrcholu
Ďumbiera je veľmi rozsiahly kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska.
Počas 2. svetovej vojny prebehli v sedle medzi Ďumbierom a Králičkou ústupové boje medzi partizánmi a Nemcami.
Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej
Chate M.R.Štefánika pomník padlým partizánom.
Chopok
je druhý najvyšším vrcholom
Nízkych Tatier ( 2024 m n. m. ) a nachádza sa medzi Derešmi a vrchom Konské.
Na severe ma strme bralné steny členené žľabmi a piliermi, ktoré na severovýchode spadajú do kotla Lukovej doliny
s morénovými usadeninami a jazierkom, na juhu má balvanové polia. Chopok je dostupný z Lukovej, na Lukovú  je
možnosť dostať sa lanovkou z Demänovskej doliny od chatyKoliesko ), od chaty Kosodrevina, hotel Kosodrevina je
dostupný lanovkou z Bystrej doliny od hotela Srdiečko. Pri vrchole sa nachádza Kamenná chata pod Chopkom ,
televízna a meteorologická stanica. Z vrcholu je veľmi rozsiahly výhľad do okolia. Chopok patrí medzi najveternejšie
miesta na Slovensku. Svahy Chopka sú vyhľadávaným miestom zimnej i letnej turistiky: stredisko Jasná leží na
severnej Liptovskej a stredisko Kosodrevina na južnej Horehronskej strane.  >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na vrchole Ďumbiera, pokračuje hlavným hrebeňom Nízkych Tatier ku Kamennej
chate až končí na vrchole Chopok.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni v centrálnej časti Ďumbierskych
Nízkych Tatier medzi vrcholmi Ďumbiera a Chopku.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup červenou značkou zo sedla Čertovica.
Výstup žltou značkou od hotela Srdiečko.
Výstup modrou značkou alebo kabínkovou lanovkou z Jasnej.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                         Heľpa – sedlo Priehybka.
 
<<< Najstaršia písomná zmienka o existencii obce pochádza z urbáru Muránskeho panstva z roku 1549, v ktorom
habsburský generál Mikuláš zo Salmu spísal práva a povinnosti obyvateľov horehronských osád, medzi nimi
aj Heľpy. Teda najstaršími doposiaľ zistenými obyvateľmi obce boli pastieri oviec, nazývaní valasi. S rozširovaním
plôch poľnohospodárskej pôdy sa postupne venovali aj pestovaniu poľnohospodárskych plodín a chovu dobytka.
Takto sa z pôvodných pastierov už v 17. stor. stávali roľníci. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Heľpa a končí v sedle Priehybka.
Poloha trasy fotogalérie :
Nachádza sa na južnom svahu hrebeňa Kráľovohoľských Nízkych Tatier, konkrétne na južnom svahu
Veľkej Vápenice severne od obce Heľpa.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Heľpa a pokračuje modrou značkou smerom sedlo Priehybka.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                                                                     Jasná - Luková.
 
<<<  Jasná je turisticko-športové centrum zimnej i letnej rekreácie. Nachádza sa v geomorfologickom celku
Nízke Tatry, v chránenom území NAPANT-u, v závere Demänovskej doliny. Jasná je najväčšie lyžiarske stredisko
na Slovensku. Je situované po oboch stranách Chopku ( 2 024 m n. m. ) Nachádza sa tu 7 lanoviek a mnoho
vlekov. Celková dĺžka zjazdoviek je približne 30 km. O stavbe lanovky na Chopok sa začalo uvažovať po
skončení 2. svetovej vojny. Naplánovaná bola dvojúseková trasa KolieskoLukováChopok ( dĺžka 1 145 a
1 090 m ). Išlo o dvojsedačkovú lanovku s odpojiteľným závesom vyrábanú Transportou Chrudim v licencii
VonRoll. Zvláštnosťou bolo, že cestujúci sedeli bokom k smeru jazdy. Prvý úsek bol uvedený do prevádzky
v roku 1949, výstavba 2. úseku ( na Chopok ) prebiehala v rokoch 1952 – 1954, do prevádzky uvedená
29. augusta 1954. Vďaka rozvoju zimných športov na južných svahoch Nízkych Tatier sa zrodila unikátna
myšlienka preklenúť hrebeň pomocou lanovky doplnením úsekov SrdiečkoKosodrevina a Kosodrevina–Chopok.
1. úsek bol dokončený spoločne s 2. úsekom severnej vetvy v roku 1954, 2. úsek bol uvedený do prevádzky
29. augusta 1957. Všetky štyri úseky sú dnes zastarané a boli buď rekonštruované ( KolieskoLuková
v roku 1974 ), nahradené novými zariadeniami ( Srdiečko–Kosodrevina v roku 1994, KolieskoLuková v
roku 1998 ), alebo zrušené bez náhrady ( oba vrcholové úseky ). Prechod hrebeňa bol lyžiarom až do
roku 2007 znemožnený, odvtedy ho umožňujú lyžiarske vleky. Okrem lanovky KolieskoLuková–Chopok–
Kosodrevina–Srdiečko bolo v stredisku ( na severnej strane ) postavených niekoľko ďalších lanoviek.
V roku 1979 ( v plnej prevádzke od roku 1983 ) bola postavená lanovka OtupnéBrhliská, jediná kabínková
lanovka v stredisku. Kabínky boli štvormiestne, pre svoj tvar nazývané „vajíčko“. Táto lanovka bola v
roku 2009 nahradená novou lanovkou s osemmiestnymi kabínkami. Trasa bola predĺžená z 1 588 na 1 960 m
až ku hotelu Grand ( do priestoru pred obecným úradom ). Nová lanovka má prepravnú kapacitu 2 400 os/h,
čo je dvojnásobok kapacity predchádzajúcej lanovky. Hlavným dôvodom bolo zvýšenie bezpečnosti, prepravnej
kapacity a pohodlia lyžiarov – údolná stanica lanovky je blízko jedného z hlavných parkovísk. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v lyžiarskom stredisku Jasná a pokračuje na Lukovú.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na severnom svahu Chopku v Demänovskej doline.
Prístup na trasu fotogalérie :
V Demänovskej doline pri hotelu Grand.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                          Hotel Srdiečko - Chopok.
 
<<<   Fotogaléria chodníka začína pri hoteli Srdiečko, ktorý sa nachádza v Nízkych Tatrách, priamo na južnej strane
Chopku. Hotel je umiestnený na úpätí lyžiarskeho svahu asi 20 m od štvorsedadlovej lanovky smerom na
Kosodrevinu. Chodník spočiatku prechádza lesom až vychádza na zjazdovku ktorou prichádza k hotelu Kosodrevina,
ktorý sa nachádza uprostred lyžiarskeho svahu smerom na Chopok. Chodník ďalej pokračuje popod novo postavenú
údolnú stanicu kabínkovej lanovky smerom na hrebeň ku Kamennej chate, vľavo svahom súbežne s modrou
značkou, pri smerovníku odbočí vpravo a pokračuje kosodrevinou hore južným svahom Chopku až ku Kamennej
chate kde chodník končí.  >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pri hotely hotely Srdiečko a končí na hrebeni pri chate Kamenná.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu Chopku. Začiatok chodníka  pri hotely
Trangoška, pokračuje okolo hotela Srdiečko až napokon končí na hrebeni pri chate Kamenná.
Prístup na trasu fotogalérie :
Štátnou cestou ktorá odbočuje v Bystrej smerom hotel Srdiečko.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                        Hotel Kosodrevina – Krížske sedlo.
 
<<<   Fotogaléria chodníka začína pri hoteli Kosodrevina, ktorý sa nachádza uprostred lyžiarskeho svahu smerom na
Chopok. Chodník ďalej pokračuje popod novo postavenú údolnú stanicu kabínkovej lanovky, ďalej pokračuje cez
lyžiarske svahy nachádzajúcich sa na južnom svahu Chopku, sedlo Príslop, južným svahom vrcholu Dereše a Poľana
až skončí v Krížskom sedle. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pri hotely Kosodrevina a končí v Krížskom sedle.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu Chopka, vrcholu Dereše, Poľany
a končí v Krížskom sedle
Prístup na trasu fotogalérie :
Štátnou cestou ktorá odbočuje v Bystrej smerom hotel Srdiečko.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                             Chopok – Dereše – Poľana – Krížske sedlo.
 
Fotogaléria chodníka začína na vrcholu Chopok. <<<  Chopok je druhý najvyšším vrcholom Nízkych Tatier ( 2024 m n. m. )
a nachádza sa medzi Derešmi a vrchom Konské. Na severe ma strme bralné steny členené žľabmi a piliermi, ktoré na
severovýchode spadajú do kotla Lukovej doliny s morénovými usadeninami a jazierkom, na juhu má balvanové polia. 
Chopok je dostupný z Lukovej, na Lukovú  je možnosť dostať sa lanovkou z Demänovskej doliny od chaty Koliesko ),
od chaty Kosodrevina, hotel Kosodrevina je dostupný lanovkou z Bystrej doliny od hotela Srdiečko. Pri vrchole sa
nachádza Kamenná chata pod Chopkom, televízna a meteorologická stanica. Z vrcholu je veľmi rozsiahly výhľad do
okolia. Chopok patrí medzi najveternejšie miesta na Slovensku. Svahy Chopka sú vyhľadávaným miestom zimnej i
letnej turistiky: stredisko Jasná leží na severnej Liptovskej a stredisko Kosodrevina na južnej Horehronskej strane.  >>> 
Ďalej  popod vrcholovú stanicu kabínkovej lanovky a sledujúc hrebeň Nízkych Tatier pokračuje cez vrchol Dereše
<<< Dereše (2 004 m n. m.) patria medzi najvyššie vrcholy Nízkych Tatier a ležia v ich hlavnom hrebeni. Sú
najskalnatejšou časťou hlavného nízkotatranského hrebeňa. Nachádzajú sa asi jeden a pol kilometra vzdušnou čiarou
na západ od Chopka. Miernejšie - južné svahy spadajú z Derešov do Vajskovskej a Bystrej doliny. Kolmo na juh zo
svahov Ďumbiera vybieha rázsocha Pálenice, ktorá tieto dve doliny oddeľuje. Na severe sa Dereše zvažujú omnoho
prudšími svahmi do Derešského kotla, ktorý ďalej na severe prechádza do Demänovskej doliny. >>>   Pokračuje cez
vrchol Poľana smerom do Krížskeho sedla.   
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na vrchole Chopku cez Dereše, Poľanu a končí v Krížskom sedle.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na hlavnom hrebeni medzi vrcholom  Chopku a 
Krížskym sedlom.
Prístup na trasu fotogalérie :
Sedačkovou alebo kabínkovou lanovkou z Demänovskej doliny alebo od hotela Srdiečko.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
         
                                                                               Kozí kameň.
 
<<<  Lopušná dolina je jedno z dvoch lyžiarskych stredísk v Lopušnej doline (strediská v sezóne 2014/15
nepredávajú spoločný skipas). Stredisko Skichem je vzdialené 4 km od Svitu a 11 km od Popradu. Lyžiarsky areál
ponúka 2 lyžiarske vleky pre stredne pokročilých a pokročilých lyžiarov a snowboardistov (dĺžka 700 a 580 m,
prevýšenie 140 m). Pre začiatočníkov sú vyhradené 2 krátke lyžiarske vleky. Zjazdovka pri 700 m dlhom vleku
je osvetlená na večerné lyžovanie. Špecifikom areálu je U-rampa. V stredisku pôsobí požičovňa lyží a snowboardov,
servis, lyžiarska škola, snowboardová škola a niekoľko bufetov.
Kozí kameň (1 255 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Kozie chrbty. Leží v hlavnom hrebeni, nad obcou Vikartovce. >>>
Trasa fotogalérie :
Začína pri lyžiarskom stredisku v Lopušnej doline cez sedlo Tabličky až na vrchol Kozí kameň.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou, modrou a žltou pásovou značkou sa nachádza v západnej časti hrebeňa Kozie chrbty.
Prístup na trasu fotogalérie :
Pri lyžiarskom stredisku v Lopušnej doline.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                     
                                                                 Krakova hoľa - Puste .
 
<<<  Krakova hoľa 1751 m. n. m. je turisticky jeden z najzaujímavejších končiarov v pohorí Nízke Tatry. Výnimočný pohľad
je odtiaľ na sever a severozápad, kde sú Západné a Vysoké Tatry. V podzemí masív ukrýva v hĺbke -320 m v
Čiernej doline najhlbšiu jaskyňu na Slovensku a v Záskočí jaskyňu s hĺbkou -278 m s podzemnými tokmi, ktoré vyvierajú
v Jánskej doline. Vrchol je husto zarastený kosodrevinou, na strmých bralnatých svahoch sa vyskytuje pestrá horská flóra.
Pusté je masív dosahujúci výšku 1501 metrov, týčiaci sa nad Demänovskou dolinou a nachádzajúci sa v rázsoche
Krakovej hole. Tvoria ho dve poľany (Nižné a Vyšné Pusté). Jeho najvyšší bod sa nazýva Prašivô. Z jeho vrcholu je
prekrásny výhľad na Ďumbier a Dereše. Na jeho území sa nachádzajú mnohé krasové javy a na jeho upätí leží
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle Javorie cez vrchol Krakova hoľa, Puste a končí pri Demänovskej jaskyni Slobody.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou, zo sedla Machnaté modrou pásovou značkou sa nachádza  v severnej
časti severného bočného hrebeňa vybiehajúcom z Krúpového sedla v hlavnom hrebeni  Nízkych Tatier.
Prístup na trasu fotogalérie :
Na parkovisku Demänovskej jaskyni Slobody.
Výstup zelenou a červenou značkou z Demänovskej doliny časti Lúčky.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                     Kráľova  hoľa.
 
<<<  Kráľova hoľa, mohutná rozložitá hoľa, najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier, nazývanej podľa nej
Kráľovohoľské Tatry. Vrcholová plošina má predĺžený tvar v smere východ - západ. Na sever vysiela krátku
rázsochu Záturňu, strmo spadajúcu do údolia Čierneho Váhu v Teplickej kotline. Na severovýchod sa tiahne dlhá
rázsocha cez Úplaz na Prednú hoľu a ďalej až na sedlo Popová, ktorým sa Nízke Tatry spájajú so Slovenským rajom
Na juhovýchod odbočuje krátka rázsocha na Kráľovu skalu k Telgártu. . Od roku 1960 je tu televízny vysielač - retranslačná
stanica, ku ktorej vedie zo Šumiaca horská asfaltová cesta, pre verejnosť uzavretá. V budove televízneho vysielača
je aj záchranná služba HS. Vrchol je východiskovým bodom na hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu, s možnosťou
prespať v turistickej zrubovej útulni Andrejcová, ktorá slúži na núdzové ubytovanie turistov (celoročne otvorená, nie
je udržiavaná). Vrchol na západ od vysielača je označený betónovým triangulačným stĺpom. Pod vrcholom mala
počas 2. svetovej vojny partizánska brigáda Jánošík zemľanky a sklady a prechádzali cez ňu v jeseni a v zime
rokov 1944 a 1945 viaceré partizánske jednotky. Samotný názov tohto vrchu vznikol vraj na základe jednej z minimálne
troch verzií. Podľa prvej je to zásluha uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý tu údajne v roku 1474 poľoval a na temene
tohto kopca obedoval. Podľa druhej známy slovenský polyhistor Matej Bel v roku 1736 dospel k názoru, že už v roku 1241 sa
tu ukrýval ďalší uhorský kráľ – Belo IV. počas svojho úteku pred Tatármi. Treťou alternatívou etymológie názvu vrchu je jeho
dominantný vzhľad, ktorým jednoznačne „kraľuje“ okolitým vrchom. Spolu s Kriváňom je Kráľova hoľa najospevovanejší
vrch a najviac opradený povesťami a legendami. Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier.  Kráľova hoľa
poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie. Dôležitý triangulačný bod Slovenska,
pramenisko a rozvodie najväčších slovenských riek: Váhu, respektíve Čierneho Váhu, Hrona, Hnilca, Hornádu.  >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie ukazuje rozložitý vrchol Kráľovej holi.
Poloha trasy fotogalérie :
Kráľova hoľa rozložitá hoľa, najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier na sever od obce Telgárt.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou značkou z obce Šumiac.
Výstup červenou značkou z obce Telgárt.
Výstup žltou značkou z Pustého poľa cez Martalúzku.
-
Mapa polohy fotogalérie :
-
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                               
                                                  Liptovský Jána kúpele - Poludnica.
 
<<<  Liptovský Ján začiatky obce sa kladú do roku 1200 – keď bola postavená misionárska modlitebňa (miesto, kde
je dnes kostol), ako to dokladá listinami prof. Luby. V roku 1263 - kráľ Belo IV. daroval Bogomírovi donáciou kostolík
zasvätený Jánovi Krstitelovi (kaplnku sv. Jána). V roku 1263 - 1331 Bogomír a jeho synovia - vlastníci územia, na ktorom
vznikol aj Liptovský Ján, používali v "Predikáte názov Liptov".  V roku 1270 - údajne vznikol súkromný hrad, postavený
Bogomírom, na spustnutom hradišti na kopci zvanom "Hrádok" nad Sv. Jánom. V roku 1286 - zakladateľ rodu
Svätojánskych je syn Bogomíra (comesa) Bodo. V roku 1327 - menovite je uvedená dedina, synovia Bogomíra (Bodo), 
si stažovali pred kráľom  Karolom Róbertom, že bol vykradutý "Svätojánsky kostol" a odniesli z neho aj listinu kráľa
Ladislava IV. o jednom z ich majetku. Podľa tejto listiny kostol  už jestvoval z konca l3.st. a zač.l4.st. V roku 1352 - 1360
názov Liptovského Jána poznáme v predikáte jeho vlastníka až od r.1352, resp.1360, čo dokazuje, že v Lipt. Jáne tunajší
 zemania mali svoje kúrie.  Podľa vtedajších zvyklostí postavili v 14. stor. na návrší nad obcou rím. kat. kostol. Nový
objekt prevzal zasvätenie staršieho kostola, po ktorom bola pomenovaná obec a pravdepodobne ho postavili aj na
jeho mieste. Najstaršou častou tejto jednoloďovej stavby je polygonálny presbytár s rebrovou krížovou klenbou,
zbiehajúcou sa do ostruhových konzol a valene klenutá sakristia. Okolo objektu postavili v 17.stor. murovanú ohradu,
ktorá uzatvárala cintorín a súčasne mohla slúžiť za ochranu v čase vojnového nebezpečenstva. Barokové obdobie
prispelo k tomuto komplexu stavbou poschodovej budovy zvonice, ktorú vsunuli do staršieho opevnenia. Z gotického
vnútorného zariadenia sa zachoval krídlový oltár Ukrižovania, ktorý vznikol asi začiatkom 16. stor., v strede s obrazom
Veľkej kalvárie, v pozadí s náznakom krajiny. Na krídlach sú obrazy štyroch evanjelistov na zlatom neutrálnom pozadí.
Dva trojuholníkové nástavce s mimoriadne kvalitnými poprsiami Daniela proroka z druhej polovice 15. stor. sú
prenesené z iného oltára. Gotickú, esovite prehnutú Madonu z druhej polovice 15. stor. vložili do barokového oltára
s rastlinnými akantovými krídlami na prelome 17. a 18. stor. a neskoršie spolu s oltárom nevhodne premaľovali.
Začiatkom 16. stor. doplnili vnútorné zariadenie kamennou krstiteľnicou. Dnešný hlavný oltár Ukrižovania, ktorým
nahradili starší gotický oltár, vznikol v druhej polovici 17. stor. spolu s kazateľnicou, ktorej parapet obnovili v 18. stor.
V druhej polovici 18. stor. zaobstarali nový organ. Historické jadro Liptovského Jána ako celok zaznamenalo len
menšie stavebno-technické zmeny napr. asanáciu hospodárskych budov pri historických architektúrach, prípadne
postupnú prestavbu jednotlivých objektov, dodnes sa z pôvodného množstva zachovalo 16 kaštieľov, niektoré z nich
majú aspoň v exteriéri pôvodný stav, ale interiér a vnútorná dispozícia je vo väčšine prestavaná. Súčasťou obce sú
 kúpele Liptovský Ján ležia v pohorí Nízke Tatry zo severnej strany v ústi Jánskej doline.Na travertínových návršiach sa
nachádza žriedelná oblasť termálnych a minerálnych prameňov. Patria k studeným až veľmi nízko termálnym, veľmi slabo
až silno uhličitým, dusíkatým slabo mineralizovaným sírovodíkovým vodám. Pramene v obci sú považované za najväčší
zdroj minerálnej vody na Slovensku (35 litrov/sekundu). Južne od obce sa nachádza areál letných termálnych kúpalísk
a krytá plaváreň, bazén 50 m, 2 detské bazény, 1 oddychový bazén , ktoré využívajú prameň Rudolf s teplotou
vody 28.2 °C. Termálna voda má dokázateľne liečivé účinky, lieči kožné choroby, choroby pohybových ústrojov,
látkovej výmeny, ženské, nervové ba aj choroby srdca a ciev.
Poludnica je bralnatý zalesnený vrch vysoký 1548 metrov, nachádzajúci sa na konci rázsochy Krakovej hole.
Ohraničujú ju Iľanovská dolina zo západu a Jánska dolina z východu. Má dva vrcholy, na severe Prednú Poludnicu
a na juhu vyšší vrchol Zadnú Poludnicu. Je to turisticky zaujímavý vrch. Z Prednej Poludnice je výhľad na Liptovskú kotlinu
s Liptovskou Marou a zo Zadnej Poludnice je krásny výhľad na vrchy Nízkych Tatier od Chopka až po Veľký Bok. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Liptovsky Ján kúpele cez vrchol Poludnice až končí v sedle Pod Kúpeľom.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou a modrou pásovou značkou sa nachádza na severnom bočnom hrebeni na západ od
Jánskej doliny severne od Liptovského Jána.
Prístup na trasu fotogalérie :
Severne od Liptovského Jána v Liptovsky Ján kúpele.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                  
                                                           Lúčky – sedlo Javorie.
 
<<<  Široká dolina - viac ako 5 kilometrov dlhá dolina, ktorá je jednou z vetví známejšej Demänovskej doliny.
Širokou dolinou prechádza zeleno značený turistický chodník, ktorý smeruje do Sedla pod Krúpovou hoľou.
Chodník je z veľkej časti dláždený kamennými blokmi.
Partizánske bunkre Krčahovo – povstalecký vojaci z obranného úseku Červený kút Čertovica 28.10.1944 prešli
na partizánsky spôsob boja. Pod velením kpt. Martina Kučeru vybudovali prvé táborisko pod Krakovou hoľou.
Spolu so skupinou Chruščov, pod velením kpt. Lošakova, vytvorili brigádu Stalin. Sídlom veliteľského štábu bolo
Krčahovo až do 15. Januára 1945. Brigáda sa zúčastňovala akcii pri oslobodzovaní Liptova. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v časti Lúčky pri chate Energetik a cez ústie Širokej doliny a Podroh končí v sedle Javorie.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník sa nachádza v strednej časti Demänovskej doliny v časti Lúčky. Spočiatku je značený zelenou pásovou
značkou a nachádza v ústi Širokej doliny kde pokračuje červenou značkou cez Podroh do sedla Javorie.
Prístup na trasu fotogalérie :
Prístup k chodník sa nachádza v strednej časti Demänovskej doliny v časti Lúčky.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                         Pusté pole - Martalúzka.
 
<<<  Martalúzka  je názov jednej z menších, ale mimoriadne hodnotných prírodných rezervácií v Nízkych Tatrách.
Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, severovýchodne od Kráľovej hole. Výmera: 154,82 ha. Leží vo
vlastnom území Národného parku Nízke Tatry. Výškové rozpätie 1320 - 1755 m n. m. Rezervácia je ohraničená v
spodnej východnej časti lesnou cestou v lokalite Zadná dolina v mieste jej križovania s potokom. Južná a severná
hranica sú tvorené prírodným tokmi a západná hranica je tvorená hornou hranicou kosodreviny a cestou na
Kráľovu hoľu. Je tvorené zbridličnatenými granitmi a migmatitmi stredne- až hrubozrnnými . Spodná časť územia
je tvorená efuzívnymi a subvulkanickými formami, dioritovými a melafýrovými porfyritmi a tufitmi. Z geomorfologického
hľadiska územie patrí do podcelku Kráľovohoľské Tatry a oddielu Kráľova hoľa. Leží na rozhraní dvoch typov reliéfu a
to veľhorského hôľneho až glaciálno hôľneho a vysočinového hôľneho. Na rázsoche vybiehajúcej severovýchodne
od Kráľovej hole sa vytvoril nivačný kotol s juhovýchodnou expozíciou. Keďže územie leží v tieni Kráľovej hole, boli
tu vytvorené priaznivé podmienky na hromadenie snehu a jeho následnú eróznu činnosť. Nivačný kotol je dlhý cca 120 m
a široký asi 80 m. Východná časť je obklopená skalnou stenou s výškou asi 40 m. Západná časť je tvorená sutinami
z kryštalických hornín, zalesnená kosodrevinou. Dno kotla je pokryté vyklenutou spodnou morénou o mocnosti 2-3 m,
tvorenou ojedinelými väčšími balvanmi a jemnejším materiálom. Moréna je úplne prekrytá súvislou horskou lúkou.
Hnilec prameniaci na severovýchodnom úbočí Kráľovej hole, sa zarezáva do západnej steny kotla a kaskádami padá
na jeho dno, kde vytvára pravidelný meander. Pôdy sú stredne hlboké , štrkovité, čerstvo vlhké. Ide o humusové podzoly,
hrdzavé a hrdzavo- hnedé pôdy. Zrnitostne patria k ľahším, piesočnatohlinitým pôdam,, ktoré sú zvrchu štrkovité,
zospodu až kamenité. Vlhkostne sú tieto pôdy veľmi priaznivé. Územie zahŕňa jedinečný geologický fenomén - skalný
amfiteáter a zachytáva na malom výškovom rozpätí cca 250 m prechod od lesa k hôľnemu pásmu s bohatstvom
druhov rastlín a živočíchov. Územie má mimoriadne prírodné a krajinárske hodnoty. Lesy sú zaradené k lesom ochranným
a dlhodobo sa v nich nehospodári. Územím prechádza žlto značkovaný turistický chodník a okrajom rezervácie prechádza
modro značkovaný turistický chodník smerujúci zo Smrečinského sedla na Kráľovu hoľu. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v časti Pusté pole pokračuje Zadnou dolinou a končí na Martalúzke.
Poloha trasy fotogalérie :
Martalúzka sa nachádza vo východnom svahu bočného severovýchodného hrebeňa vybiehajúcom z Kráľovej holi
smerom na Vernár.
Prístup na trasu fotogalérie :
Zo železničnej zastávky Vernár žltou značkou.
Zo štátnej cesty Hnileckou dolinou v zákrute pri odbočke do Popradu.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
          Stredná hoľa, Orlová, Bartková, Andrejcová, sedlo priehybka .
 
<<<  Orlová patrí k najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Výrazná kužeľovitá hora leží v ich hlavnom hrebeni,
v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry medzi Bartkovou a Kráľovou hoľou nad obcou Pohorelá. Ako okolité
vrchy aj Orlová má trávnatý vrchol s množstvom skalných útvarov, poskytujúci široký rozhľad. Na západnom predvrchole
Orlovej je postavený kovový dvojkríž.
Bartková hôľnatý vrch v Kráľovohoľskej geomorfologickej časti Nízkych Tatier. Leží v ich hlavnom hrebeni nad
obcou Pohorelá a je výborným vyhliadkovým bodom. Na severnej časti hole smrekový les vystupuje až do
výšky 1 600 m n. m., no v okolí vrcholu sú početné skalky a kamenné moria.
Turistická útulňa Andrejcová po približne 40 rokoch svojej existencie sa táto populárna útulňa na
hlavnom hrebeni Nízkych Tatier dočkala rekonštrukcie. Ide o jednoduchú zrubovú stavbu na murovanom základe.
Pribudla nová vstupná miestnosť, pod ktorou je dreváreň. Kompletne nová je šindlová strecha, opravený je jej krov.
Škáry sú utesnené, útulňa má nové okná, dvere a ďalšie drobné vylepšenia. K pôvodnému jedinému priestoru pribudli
dva nové, takže celkovo má útulňa tri obývacie priestory. Pozdĺž centrálnej miestnosti pribudla nová úzka miestnosť,
v ktorej je piecka a stôl s lavicami. Celková odhadovaná kapacita útulne je teraz okolo 30 ľudí, pri väčšom natlačení
samozrejme viac. Pred útulňou je aj naďalej prameň. Rekonštrukcia priniesla významnú zmenu dvojlatrínu. Ani v
budúcnosti sa neuvažuje o trvalej prítomnosti správcu. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na Strednej holi cez Orlovú, Bartkovú, Ždiarské sedlo, Andrejcovú, Heľpianský vrch
do sedla Priehybka.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v hlavnom hrebeni východnej  časti Kráľovohoľských
Nízkych Tatier medzi vrcholom Kráľovej holi a sedlom Priehybka.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup červenou značkou z obce Telgárt na Kráľovu hoľu.
Výstup modrou značkou z obce Pohorela do Ždiarskeho sedla.
Výstup modrou značkou z obce Heľpa do sedla Priehybka.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
    
                                                    Šumiac – Kráľová hoľa.
 
<<<  Obec Šumiac veľká vrchárska obec / 890 m n. m. / vo východnej časti Heľpianskeho podolia. Patrí k  nej osada
Červená skala. Na juhozápad od obce sa tiahnu k Hronu zvažujúce polia so zaujímavým šumiackym krasom, s vrcholom
Dudlavá skala / 892 m n. m. / a rovnomernom jaskyňou. Obec vznikla v 15. storočí kolonizáciou na valaskom práve.
Najstaršie známe práva obce sú z roku 1573, patrila muránskemu panstvu a mala dedičného richtára. Pôvodný
obyvatelia boli Rusíni, v 17. storočí už úplne poslovenčení. V daňových registroch sa Šumiac objavuje okolo roku 1566,
listinne je doložená roku 1575. Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka a oviec, spracúvaním dreva a predajom dosák.
V 17. storočí tu bola píla a sklená huta. Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka a oviec, spracúvaním dreva a
predajom dosák. V 17. storočí tu bola píla a sklená huta. V 19. storočí obyvatelia dochádzali do práce do železiarní v
Červenej skale. V 30. rokoch sa začala stavba železničnej trate Červená skala - Margecany, na ktorej našli zamestnanie
mnohí obyvatelia. V Šumiaci je ten istý variant horehronskej kultúry ako v Telgárte a Vernári. Dodnes sa zachovali
drevené zrubové domy pod sedlovými strechami v otvorených dvoroch. Pitvory boli pôvodne studené, vykurovala sa
len obielená izba zariadená účelovým nábytkom, pokrovcami a tkaninami. V obci sa nachádza klasicistická kaplnka z
roku 1823 a barokovo-klasicistický kostol z roku 1775. Bol postavený na mieste staršieho dreveného kostola z
roku 1643 s ikonostasom z roku 1909, kazateľnica, patronátna lavica a svietnik z 19. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Šumiac smerom Kráľova hoľa.
Poloha trasy fotogalérie :
Nachádza sa na južnom svahu Kráľovej holi na východnom konci hlavného hrebeňa Nízkych Tatier severne
od obce Šumiac.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Šumiac modrou značkou smerom Kráľova hoľa.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                   Tanečnica - Prašivá – Krúpovo sedlo.
 
<<<  Demänovská dolina  najnavštevovanejšou lokalitou Nízkych Tatier je Demänovská dolina, ležiaca južne od
Liptovského Mikuláša, na severných svahoch pohoria Nízke Tatry, ktoré predstavujú rozsiahly horský systém s hlavným 
hrebeňom tiahnucim sa v dĺžke 82 km smerom východ - západ, pričom najvyššie končiare presahujú nadmorskú
výšku 2 000 m n.m. Najkrajšia dolina Nízkych Tatier meria 16 km. Tiahne sa od hlavného hrebeňa medzi vrchm
i Ďumbier 2 043 m, vrcholmi Krúpova hoľa 1 927 m, Chopok 2 024 m, Dereše 2 003 m, Poľana 1 889 m na sever od
liptovskej kotliny. Po stranách ju ohraničujú výrazné bočné hrebene. Dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry, kde
popri pozoruhodných scenerických, krajinárskych a estetických hodnotách je najcennejší Demänovský kras a
Vrbické pleso . Ideálne lyžiarske terény, svetoznáme jaskyne, možnosť letnej turistiky, prekrásna fauna a flóra doplnená
vhodnými klimatickými podmienkami dali v tejto doline podnet k vybudovaniu strediska cestovného ruchu, obce
Demänovská Dolina, rozloženej vo výškovom pásme od 700 do 2 000 m n. m. Dolina bola dlho známa len v radoch
obdivovateľov podzemných krás. Preskúmaním a opismi s vyznačením zaľadnených a kvapľových časti v 19. a
začiatkom 20. storočia sa stali Demänovské jaskyne známymi v celom kultúrnom svete. Druhý medzník v histórii doliny a
dnešnej obce Demänovská Dolina bolo prvoradé rozhodnutie v roku 1936 vybudovať lanovku na Chopok. Od tohto
momentu sa skladba návštevníkov v zimnom období grupuje z radov lyžiarov a mohutný rozmach cestovného ruchu
si vynucuje budovanie doliny na vysokohorské stredisko zimnýc športov s medzinárodným významom.  >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pri chate Energetik v časti Lúčky, Demänovskej doliny smerom Široká dolina,  pokračuje
cez sedlo Javorie až končí v Krúpovom  sedle.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou,  červenou a nakoniec žltou pásovou značkou sa nachádza na severnom svahu hrebeňa
Nízkych Tatier medzi vrcholom Ďumbier a Kraková hoľa.
Prístup na trasu fotogalérie :
Na ceste vedúcou Demänovskou dolinou pri chate Energetik v časti Lúčky.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                      Telgárt – Kráľová skala – Kráľová hoľa.
 
<<<  Obec Telgárt vznikla v prvej polovici 14. storočia pri prameni Hnilca, na ceste spájajúcej Gemer a Spiš. Prvá písomná
zmienka o obci Telgárt sa našla v Jágerskej kapitule a je z roku 1326, kde sa hovorí, že usadlosť založil Šoltýs Mikuláš,
syn Ladislava Kuna zo Spiša. Pôvodná osada bola známa pod menom Tiergarten, čo v preklade znamená obora, alebo
poľovnícky revír, pretože už od r. 1288 zalesnené územie rozprestierajúce sa od Muráňa na východ bolo rezervované
ako poľovnícky revír uhorských kráľov. Často ho so svojou družinou v15.storočí navštevoval kráľ Matej Korvín, o čom
svedčia mnohé legendy spojené s Telgártom a Kráľovou hoľou. Starý Telgárt nebol založený na mieste dnešnej obce,
ale 5 km na východ, čo dokazujú aj chotárne názvy „starý cintorín“, „starý hostinec“ a ďalšie. Kedy a prečo zanikla,
alebo bola stará osada opustená nevieme presne určiť, ale predpokladá sa, že to mohlo byť v dôsledku nejakej živelnej
pohromy, alebo útoku. Bývalí obyvatelia začali potom budovať nové usadlosti v priestore dnešnej obce pri sútoku riek
Zubrovica a Hron. V 14. a 15. storočí prešla obcou banícka, poľnohospodárska a valašská kolonizácia a podľa
daňových a urbárskych záznamov obec už patrila pod muránske panstvo, neskôr do Gemerskomalohontskej župy.
Obyvatelia Telgártu sa zaoberali chovom oviec, dobytka, drevovýrobou a povozníctvom. Rozvojom železiarskeho
priemyslu na Horehronskom Gemeri rodinami Koháriovcov a pozdejšie Coburgovcov v 18. a 19. storočí sa zmenil aj
život v Telgárte, obyvatelia si našli viac pracovných príležitosti. Počas panstva Istvana Koháryho obec prijala
gréckokatolícke vierovyznanie a v roku 1784 prispel František Koháry na stavbu nového kostola.
Kráľova skala leží na východnom konci hlavného hrebeňa Nízkych Tatier,  v juhovýchodnej časti kráľovohoľského
masívu (1 946,1 m n. m.). Vrcholom prechádza zeleno značkovaný chodník z Telgártu na Kráľovu hoľu a poskytuje
kruhový výhľad do okolia. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Telgárt smerom na Kráľovu hoľu.
Poloha trasy fotogalérie :
Nachádza sa v juhovýchodnej časti Kráľovej holi na východnom konci hlavného hrebeňa Nízkych Tatier severne od
obce Telgárt.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Telgárt zelenou značkou smerom Kráľova hoľa.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                           Sedlo Priehyba – Zadná hoľa – Veľký bok .
 
<<<  Veľký Bok asi 4 km od hlavného hrebeňa Kráľovohoľských Tatier, v bočnej rázsoche Zadnej hole je 1727 m
vysoká mohutná hoľa Veľký bok. Keďže je vyššia ako okolité vrchy je z nej povestný kruhový výhľad, ktorý hoľu radí
medzi najkrajšie v Nízkych Tatrách. Pod vrcholom vo výške okolo 1600 m sa rozprestiera rozľahlá trávnatá plošina,
ktorá je jedinečná v tejto typicky vápencovej oblasti. >>> 
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v sedle Priehyba, cez Zadnú hoľu až končí na vrcholu Veľký bok.  
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou a žltou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni Kráľovohoľskej časti hrebeňa Nízkych
Tatier nad obcou Závadka nad Hronom..
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup žltou značkou z obce Heľpa do sedla Priehyba.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                    
                                                                     Veľká Vápenica.
 
<<<  Veľká Vápenica  je nádherná a výrazná hora v hrebeni Nízkých Tatier. Južné svahy sú dosť krátke a strmé,
zalesnené, porast kosodreviny a s výskytom limby dosahuje okraje vrcholovej plošiny. Severné a severovýchodné
svahy sú miernejšie a široké hôľnaté s množstvom dolín.  Vrchol je veľmi plochý s menšími porastmi kosodreviny.
Sú tu väčšie skalné útvary, ktoré sú až bizarne modelované. Veľká Vápenica umožňuje neskutočný výhľad,
začíname  západným  smerom. Je vidieť hlavný hrebeň Nízkych Tatier s vrcholom Homôľka a odbočujúcim
bočným severným hrebeňom smerom na Veľký Bok. V pozadí sa vypína majestátny Ďumbier vpravo pod vrcholom
Veľkého Boku je skalnatá Kraková hoľa. Vpravo od vrcholu Veľkého Boku je vidieť vrchol Veľkého Choču, pokračuje
nízka silueta Chočských vrchov postupne prechádzajúca cez Sivý vrch do nádhernej scenérii Západných Tatier.
Zľava sa čnie vrchol Baníkova, Hrubá kopa, Tri kopy, Plačlivé, Ostrý Roháč pod nimi majestátny a rozľahli Baranec.
Ostrý a výrazný hrebeň cez Ostredok na Jakubinu orientovaný sever – juh. Bystrá najvyšší vrchol Západných Tatier,
nižší profil hlavného hrebeňa na Kasprov vrch ktorý je skrytý za Kriváňom. Pokračujeme nádherne zubatým
hrebeňom Vysokých Tatier. Začíname nádherným a majestátne krivým Kriváňom, Hrubý vrch, Kôprovský štít, Rysy,
Vysoká, Končistá, masívny a rozľahlý Gerlachovský štít, tiahly svah Slavkovského štítu, Prostredný hrebeň, štíhly
a vysoký Lomnický štít, cez Huncovský štít a Veľkú Svišťovku prechádzajúc na malebné a nádherné Belianske tatry.
Prechádzajúc pohľadom cez Hornádsku kotlinu a Prednú hoľu na majestátnu a rozložitú Kráľovú hoľu.  >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa začína v sedle Priehybka cez vrchol Veľkej Vápenice do sedla Priehyba.
Poloha trasy fotogalérie :
Vrchol Veľkej Vápenice sa nachádza v hlavnom hrebeni v centrálnej časti Kráľovohoľských Nízkych Tatier, severne
od obce Heľpa.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou značkou z obce Heľpa cez sedlo Priehybka.
Výstup žltou značkou z obce Heľpa cez sedlo Priehyba.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                
                              Vyšná Boca – Rovná hoľa – Vyšná Boca.
 
<<<  Vyšná Boca - malá, pôvodne banícka obec na konci Bocianskej doliny pod Čertovicou a Rovnou hoľou. Leží v ochrannom
pásme NAPANT - u a je výborným východiskom na túry do Ďumbierskych a Kráľovohorských Tatier. Obec sa vyčlenila v
polovici 19. storočia z bývalých obcí Kráľovská a Svätojánska Boca. Dovtedy bola administratívnou súčasťou Nižnej Boce.
V minulosti sa v jej chotári dolovalo železo, zlato a antimón, neskôr sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom, prácou
v lesoch a chovom dobytka. Banícku minulosť pripomína reťazová zástavba v údolí s veľkými baníckymi domami s pavlačami,
ktoré sa dnes menia sa rekreačné chaty. V obci je klasicistický kostol z roku 1785 postavený ako tolerančný na mieste
staršieho chrámu. Oáza kľudu a ticha s vynikajúcimi možnosťami rekreačnej, vysokohorskej turistiky a cykloturistiky. V zime
sú možnosti zjazdového aj bežeckého lyžovania. Snehovú záruku garantuje umelé zasnežovanie s osvetlením a možnosťou
večerného lyžovania.
Rovná hoľa - holý trávnatý vrchol je rozložitý mohutný masív medzi Jánskou a Bocianskou dolinou. Hoci svojou
výškou 1723 m n. m. nepatrí medzi najvyššie vrcholy Nízkych Tatier, svojou polohou poskytuje jedinečný kruhový výhľad. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v obci Vyšná Boca, Starobocianskou dolinou, Bocianské sedlo, Rovnú hoľu až končí v obci Vyšná Boca.
Poloha  trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou, zelenou, sčasti žltou pásovou značkou, zvyšok neznačenou lesnou cestou sa nachádza vo
východnej časti Nízkych Tatier – časť Chopok, západne od obce Vyšná Boca.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Vyšná Boca.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
 
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-

 

TOPlist