aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

18. Čiernohronská žel. - Vydrovo
                        Dňa 24.05.2014 uskutočnila sa turistická akcia.
 
          Čiernohronskou železnicou do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovej doline .
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie :  Čiernohronskou železničkou do Lesníckeho skanzenu Vydrová  dolina.
 
                       Náučný chodník Lesníckym skanzenom vo Vydrovej doline.
 
                      Lesnícky skanzen Vydrová  dolina - Čierny Balog – Krám – Hronec
 
                      Chata Bernardín – Chvatimech
                      
Dĺžka trasy :  16 km         Prevýšenie : 50 m       Čas trasy podľa mapy:  4.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacka, Muller, Olšavský, Olšavská, Mosin, Šefčíková, Kunová,  Hamráková, Uhrin,
 
                                   Vozárová           
       
 
Turistická mapa VEPORSKÉ VRCHY – č.134     Turistický atlas list č. 171
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v Hronci na stanici Čiernohronskej železničky. <<< História Čiernohronskej železničky sa začala písať
v roku 1909 a v pravidelnej prevádzke bola až do roku 1982. ČHŽ vznikla ako úzkokoľajná lesná železnica s
rozchodom 760 mm pre potreby zvážania drevnej hmoty z povodia Čierneho Hrona. S maximálnou dĺžkou takmer 132 km
siahali jej vetvy hlboko do Slovenského rudohoria. Rozhodnutím vlády SSR z tohto roku mala byť celá dráha do
roku 1985 zlikvidovaná. Nebiť nadšených dobrovoľníkov postihol by ju rovnaký osud ako desiatky ďalších úzkokoľajok
na Slovensku, ktoré boli zrušené a rozobraté. Na Silvestra roku 1982 bola prevádzka definitívne zastavená a všetko
zariadenie železničky bolo určené na zošrotovanie. V roku 1982 sa Čiernohronská železnička stala štátnou kultúrnou
pamiatkou. Rokom roku 1983 vznikla na ČHŽ tradícia bezplatných pracovných táborov STROMU ŽIVOTA. 1. mája 1992
sa na Čiernohronskej železničke obnovila prevádzka medzi Čiernym Balogom a Vydrovskou dolinou a o rok neskôr
aj z Čierneho Balogu do Hronca. Od roku 1995 je majiteľom a prevádzkovateľom Čiernohronskej železnice miestne
združenie obcí - Mikroregión Čierny Hron. Počnúc rokom 2001 je dopravcom - prevádzkovateľom dopravy Čiernohronská
železnica, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby.  Oživená premávka na kúsku trate sa
začala 1. 5. 1992. >>>  Zlé pochopenie cestovného poriadku skoro spôsobilo že sme sa nezviezli železničkou.
Ale našťastie práve v Hronci pristavili mimoriadny vláčik do Čierneho Balogu, tak sme sa zviezli ním.  Prechádzame
obcou Hronec. Vľavo na stráni sa nachádza množstvo starých drevených chalúp. Vpravo sa nachádza centrum obce
s kostolom.  Vezieme sa nádhernou hlbokou dolinou okolo riečiska Čierneho Hrona z tohto dôvodu nie sú žiadne výhľady.
Prvá zastávka je pri chate Kamenistá ale vláčik nezastavuje. Stále sa vezieme hlbokou dolinou až pred obcou
Nový Krám sa dolina náhle rozšíri do rozsiahlych lúk ktoré sa tiahnu až po Čierny Balog. Tu nás čakalo prekvapenie
v podobe prepadu váčika zbojníkmi. Manželský pár ktorý sa nepodriadil príkazom zbojníkov priviazali na lavicu a vyťali
im pár úderov palicou na chrbát. Potom ozbíjali cestujúcich vo vláčiku. Nakoniec cestujúcim na útechu zahrali a zaspievli.
Po tejto vynútenej prestávke sme púokračovali vláčikom ďalej. Prechádzame osadou Krám v pozadí sa tiahnu nádherné
lúky až k lesu. Vchádzame do staničky v Čiernom Balogu. Stanica v Čiernom Balogu je premenené na technické múzeum
lesnej železničky. Je tu viacero pôvodných lokomotív, dieselových a parných. Pôvodné vozne na prepravu osôb. Hasičský
rušeň, ktorý vyrážal v prípade požiarov okolo trate. Pri prevádzke parných rušňov často dochádzalo k požiarom v lese.
Poštový vozeň. Samostatný motorový vozeň ktorý je umiestnený v depe. Stojí tu ešte pôvodná vodná pumpa ktorou sa
dopĺňala voda do parných rušňov. Pre milovníkov historických železníc je tu čo pozerať a obdivovať. Nastúpime na
železničku do Vydrovej doliny. Vystupujeme z vláčiku na zastávke na začiatku vstupu do Areálu lesníckeho
skanzenu – Vydrovská dolina. <<< Lesnícky skanzen sa nachádza vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu, je
prístupný v lete aj v zime. Svojim návštevníkom ponúka oddych, poučenie a zábavu v lone prírody, kde na 3,3 km
trase a 68 zastávkach les odkrýva svoje tajomstvá z histórie lesníctva, významu, pestovania, ochrany lesa a práce
lesníkov. Nachádza sa tu aj horáreň s múzeom, prírodný amfiteáter, detské ihrisko, občerstvenie a infocentrum s
predajom suvenírov.Lesnícky skanzen je živé múzeum, ktoré názorne vypovedá o lese a práci lesníkov v ňom. Bol
založený v roku 2002 vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu. Podstatou múzea je 3300 m chodník lesného času,
kde je 68 náučných zastávok. Tie vypovedajú o histórii lesa, jeho životodarných funkciách, harmónii a kráse, o práci
lesníkov, ktorí ho chránia a využívajú. Všetky zastávky obsahujú reálne trojrozmerné exponáty s informačnými tabuľami
v slovenskom a anglickom jazyku. Lesnícky skanzen je príťažlivý pre malých aj veľkých, pre laikov aj odborníkov. Pre
všetkých je okrem poučenia aj miestom oddychu a zábavy. Súčasťou skanzenu je Čiernohronská železnica, ktorá
priváža návštevníkov priamo do vstupného areálu. Podľa obtiažnosti a množstva času, ktoré máte, si môžete vybrať
či chcete prejsť malý okruh alebo veľký. Na okruhoch môžete vidieť rôzne lesné stroje, historický vláčik, vrtuľník,
výstavu samorastov, drevené sochy, lávky a mostíky, detský náučný chodník, lesné nástroje, medvedí brloh, vodnú
pílu, lesnú škôlku.Súčasťou skanzenu je aj Symbolický cintorín, kde nájdete mená ľudí, ktorí prišli o život pri práci v
lese a pre les nielen na Slovensku ale aj mimo Slovenska.  >> >  Prechádzame náučným chodníkom lesníckeho
skanzenu, zastavujeme sa pri jednotlivých informačných tabuliach a dozvedáme sa mnohé zaujímavosti o rôznych
činnostiach pri správe a využívaní lesa. Prechádzame okolo lesného kolesového traktora. Na symbolickom cintoríne
vzdáme hold lesným zamestnancom ktorý prišlo o život pri práci v lese. Obora kde chovajú kančiu zver. Ukážky pálenia
uhlia. Pri horárni je vystavená parná lokomotíva s vozňami pomocou ktorých zvážali drevo. Interiér horárne je zariadený
pre potreby horára. Ťažný stroj lesnej lanovky na sťahovanie dreva. Pásový buldozér na úpravu lesných ciest. Ukážka
rezania stromov, zber šišiek pre potrebu získať semená ihličnanov. Z lesa vychádzame späť k železničky. V bufete si
dáme dobré pivo a pokračujeme ďalej cestou do Čierneho Balogu. <<< Po vydaní Maximiliánovho lesného poriadku v 
roku 1565 vznikajú v juhovýchodnej časti chotára Valaskej na území Ľupčianského panstva drevorubačské osady
Banskej komory – Balog, Dobroč, Dolina, Fajtov, Jánošovka, Jergov, Látky, Komov, Krám, Krškov, Medveďov, Pustô,
Vydrovo, Závodie. Všetky existovali už v polovici 18. storočia a celý komplex sa nazýval Čiernohronský handel
( Holzhandlung Schwarzwasser). Od konca 18. storočia bol centrom Krám, po roku 1850 Balog. Doložený je z
 roku 1863 ako Balog, z roku 1888 ako Feketebalog, z roku 1920 ako Balog, Čierny Hronec, z roku 1927 ako Čierny Balog,
z roku 1948 ako Čierny Blh, z roku 1950 ako Čierny Balog; maďarsky Feketebalog. V roku 1710 bolo v týchto
osadách 49 domov 116 drevorubačov. Za feudalizmu osadníci nepatrili do kategórie poddaných, pracovali za mzdu
a naturálne pôžitky, ale ich pomery (držba nehnuteľností namiesto vlastníctva atď.) sa po roku 1848 zásadne neupravili
a zostali nedoriešené po celé obdobie kapitalizmu. Labilnosť ich majetkovoprávneho postavenia, nízke mzdy, krízové
obdobia na drevárskom trhu sťažujú ich položenie.  >>>  Na stanici si pozrieme malé technické múzeum
Čiernohronskej železnici. Z Čierneho Balogu pokračujeme hlavnou cestou smerom Brezno. Prechádzame okolo
viacerých starých domov. Po čase odbočíme vľavo cez most do osady Krám. <<< Čierny Balog – osady Krám.
  Krám ( nemecky obchod, krám ) je najstaršia osada obce, ktorá vyrastala vyrástla medzi rokmi 1563 – 1607. Osada
bola sídlom majstra drevorubača, skladom náradia a potravín. Jedným z prvých osadníkov bol nemecký drevorubač
Schwandtner so svojou početnou rodinou. Krám sa stal základňou osídľovania Čiernohronskej doliny.  Hoci sa osadníci
venovali ťažbe a splavu dreva, v menšom chovali ovce a dobytok, ktoré im poskytovali základné potraviny. Pásli ich na
poliach ktoré vznikli vyklčovaní rúbanísk po ťažbe dreva. Tunajší osadníci neboli považovaný za poddaných, neplatili
dane, nekonali vojenskú službu. Boli slobodný robotníci pracovali za mzdu a naturálne pôžitky. Vzťah medzi
zamestnávateľom banskou komorou v Banskej Bystrici a drevorubačmi bol definovaný takzvanou Handelskou ústavou,
ktorá bola súborom povinnosti, náležitosti a odmeňovania drevorubačov.  Pretrvala do 19. storočia. >>> Za mostom
zabočíme vpravo a pokračujeme osadou okolo Čierneho Hronu. V osade Nový Krám odbočíme vľavo smerom
Koliba Urbársky vrch kde sa naobedujem. Pokračujeme ďalej okolo potoka Čierny Hrona až vchádzame do lesa,
ktorým tečie potok až do miesta kde vteká do obce Hronec. Z cesty je miestami vidieť koľajisko železničky, inak nie
sú žiadne výhľady. Vchádzame od obce Hrone.  <<< Obec sa spomína od roku 1357. Patrila Ľupčianskemu panstvu.
Názov obce sa postupne menil z Hronecz (1357), Horonecz (1390), Plantatio Pauli (1405), Kysgaran (1424),
Ranitz (1547), Rohnitz (1802) až na dnešný názov Hronec. Založil ju kráľovský hájnik Pavol, ktorý tu dostal dedičné
richtárstvo. Po roku 1527 sa ťažila železná ruda a vznikali hámre. Banská komora prevzala v roku 1580 súkromné
pece a hámre. V roku 1602 aj bane. Už v roku 1604 sa pre mediarsky podnik v Banskej Bystrici prednostne ťažilo
drevo a výrobu železa obmedzili. Železiarstvo ožilo v 2. polovici 17. storočia a najmä po roku 1740, keď postavili novú
pec s týždennou kapacitou 90 viedenských centov surového železa; pracovala do roku 1808. Skutočným centrom
železiarskeho priemyslu sa stal až koncom 18. storočia. V roku 1795 tu postavili vysokú pec podľa návrhu prof. Heringa,
v roku 1804 druhú, ktorá vyprodukovala 220 – 440 viedenských centov. Vznikol Hrončiansky železiarsky komplex, ku
ktorému patrili vysoké pece v Pohronskej Polhore, Tisovci, Ľubietovej a Ponickej Hute, celý rad hámrov v Hronci,
Osrblí, Piesku, Chvatimechu, Vajskovej, Jarabej, Lopeji, Jasení, Moštenici, Bystrej, Kostiviarskej a Sv. Jakube, neskôr
valcovne v Podbrezovej, Piesku a Osrblí. Rýchlo sa rozvinulo i zlievárenstvo. V rokoch 1813 – 1815 vyrobili v Hronci
prvé dva liate mosty v Uhorsku (postavené cez Malý a Čierny Hron). V roku 1814 vybudovali prvú valcovňu, v roku 1829
dokončili prestavbu hámrov. J. Schwarzkönig tu v roku 1804 vynašiel tzv. hrončiansku metódu skujňovania železa.
Odtiaľto sa rozšírila do celého Uhorska a bola jedným z prvých postupov pri skujňovaní surového železa v Uhorsku,
ktorý našiel miesto i v svetových dejinách technológie železiarskej výroby. Hrončianska zlieváreň bola najväčšia v 
Uhorsku. Hronec súperil o odbytištia v Uhorsku a Rakúsku najmä s coburgovskými železiarňami na Horehroní. Obec
mala v roku 1828 154 domov a 1193 obyvateľov. Po hospodárskej kríze v 60. rokoch 19. storočia závod upadal.
V roku 1883 zlikvidovali v Hronci vysoké pece, v prevádzke zostala len zlieváreň. V roku 1919 podnik odkúpil štát,
v rokoch 1922- 1923 ho zmodernizoval. Súčasťou historickej huty boli aj sklady uhlia, hotových výrobkov. Vodu na
hnacie kolesá privádzal jarok, tečúci dolu Mlynskou ulicou od hate. Ďalší Mašný jarok viedol od hate pod kostolom
po pravej strane Hrona až do lisovne. Najstarší kamerhaus drevený, poschodový s pavlačami stál nad námestím, vedľa
zvonice. Starí Hrončania ho poznali pod menom Dančok - fileház. Znakom historického železiarskeho centra sú rozložité
poschodové erárne budovy.  Komorský dom neďaleko kostola pri ceste do cintorína, bol v ňom byt komorského lekára,
úradníkov. Prajský dom, postavený v roku 1740, pri rozvetvení ciest na Chvatimech a do Valaskej, boli v ňom kancelárie
správy Hrončianskeho komplexu, byty. Neďaleko námestia, v miestnej časti Na bráne, tvoria ucelený komplex budov
kostol, fara a škola s bytom učiteľa – v r. 1996-97 prestavaná na Dom smútku. Nad námestím sa týči drevená zvonica
so štyrmi zvonmi, v jej spodnej murovanej časti býval kedysi zvonár. Obecný dom stál na mieste terajšej obchodnej
jednotky Jednota. Pôvodné historické továrenské budovy zlievárne - zachovali sa len čiastočne, pohltila ich novšia
zástavba výrobných hál terajšieho podniku Zlieváreň Hronec a.s.  Obyvatelia Hronca, odjakživa, ako zamestnanci
štátu – cisárskej komory, boli osobne slobodný, bez poddanských povinností. V baniach a v železodielňach pracovali
za mzdu (lôň), mali svojho komorského lekára. Na komorou pridelenom pozemku si mohli postaviť domy, do osobného
i spoločného užívania dostali pôdu. V starších časoch to boli malé klčoviská v panských lesoch na pestovanie zemiakov,
ľanu na odev, tie sa časom rozširovali. Mzdu dostávali aj v naturáliách. >>>  Vystúpime k chate Bernardín. Ten kto
nevyšiel k chate, neuverí aký nádherný panoramatický výhľad je spred chaty. Zľava je vidieť hrebeň Nízkych Tatier
od Prašivej cez Veľkú Chochuľu, Latiborská hoľa, Ďurková, Chabenec, Skalku,   Poľanu, Dereše, Chopok, Konské,
Ďumbier, Homôľka, Veľká Vápenica, Bratková až na Kráľovu hoľu. A čo ešte keď si sadnete na lavičku večer,
v ruke dobré čapované pivo a práve začína zapadať slnko. Počasie bolo dobré a preto sme videli celý hrebeň
Nízkych Tatier od Prašivej až po Kráľovu hoľu.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Národné biatlonové centrum Osrblie.
-
-
Národné biatlonové centrum Osrblie.
-
-
-
-
-
-
-
-
Trať Čiernohronskej železnici sa na mnohých miestach zarezáva do skalnatých svahov údolia potoka Čierny Hron.
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
Drevené lavičky a detský kútik pre cestujúcich Čiernohronskou železnicou.
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
Chvíľka posedenia pri dobrom pive v podvečer pri chate Bernardín na Chvatimechu nad Hroncom.
-
-
-
-
-
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Veporské vrchy / Čiernohronská železnička /
                                   Fotogaléria – Veporské vrchy / Lesnícky skanzen – Vydrová  dolina /
                                   Fotogaléria – Veporské vrchy  / Sedačková lanovka – Chvatimech /
                                   Fotogaléria – Veporské vrchy / Chvatimech nad Podbrezovou /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-