aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

23. Prechod Kojšovskou hoľou
                                          Dňa 13.07.2014 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                            Kojšovská 25.
 
 
Usporiadateľ :  KST Horal Kojšov
 
Trasa akcie :   Kojšov - Strieborná - Kojšovská hoľa - Sedlo Suchým vrchom - Turniska - Kojšov
 
Dĺžka trasy :  25 km         Prevýšenie : 1000 m       Čas trasy podľa mapy:  7.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacky, Gengeľ, Olšavský, Muller
      
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Košice  č.136            Turistický atlas list. 180,181  
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Kojšov spred miestneho kultúrneho strediska. Kojšov je ukrytý v hmle ale je veľmi teplo a vlhko.
 <<< Obec Kojšov vznikla pravdepodobne koncom 13.storočia na území Jekelfalussyovcov. Podľa dostupných historických
prameňov sa po prvýkrát spomína v roku 1368 a potom až o sto rokov neskôr, keď pripadla panstvu Spišského hradu.
Spolu s ním sa dostala pod zemepanskú právomoc Zápoľských, neskôr Turzovcov. Názov obce je odvodený
najpravdepodobnejšie od osobného mena lokátora obce Koyša, ktoré vzniklo zo skrátenej domáckej podoby slovanského
zloženého osobného mena Kojislav. Zo stredovekých zápisov názvu obce Kojšov možno uviesť tri názvy a to Koys z
roku 1368, jeho pomaďarčenú podobu Koysfalva (Kojšovská dedina) z roku 1375 a konečne aj dnešnú podobu Kojschov
z roku 1565, zachytenú nemeckou grafikou. Dôležité je poznamenať, že obec bola dosídľovaná v 15. a 16. storočí v rámci
valašskej kolonizácie. >>> Trasu začíname modrou značkou hore ulicou  okolo rodného domu Juraja Jakubiska, po chvíli
odbočíme vpravo ulicou von z obce a pokračujeme lesnou cestou. Spočiatku značka vedie lesom, po chvíli vyjdeme na
rozsiahle lúky smerom na Striebornú. Odtiaľ je pekný výhľad na prístupovú dolinu do Kojšova, masív Folkmarskej skaly,
sedlo Zemičky a začiatok hrebeňa Murovanej skaly ak je pekne. Teraz je hustá hmla a nie je žiadný výhľad. Prechádzame
lúkami miestami porastenými krovím až dôjdeme na Striebornú, kde je kontrola, opečiatkujú účastnícky list a pokračujeme
ďalej. Hmla už začína klesať a objavuje sa slnko. Tu odbočíme vľavo červenou značkou smerom na Kojšovskú hoľu.
Prechádzame hustejším lesom Striebornej. Tu už slnko svieti a je  dosť horúco. V časti Pri obrázku sa nachádza rozsiahly
polom, ktorým vedie značka do náročnejšieho stúpania na hrebeň, ktorý nás privedie postupne na rozsiahly lúčnatý porast
juhozápadného svahu Ždiaru. Raj pre zberačov čučoriedok. Značka vedie okolo lesa, pred nami leží Zlatoidská hora spoza
ktorej sa začínajú zjavovať tmavé mračná a začína fúkať silnejší vietor, pod horou stojí chata Erika. Už viac rokov je
uzatvorená, škoda tejto chaty. Opustíme lúku a nízkym lesíkom vystupujeme smerom na Kojšovskú hoľu. Po chvíli vyjdeme
na asfaltovú cestu ktorá nás privedie na vrchol Kojšovskej holi.  <<< Kojšovská hoľa (nem. Koischdorfer Höhe,
maď. Kojsói-tétő) je najvyšší vrch rovnomenného geomorfologického podcelku vo Volovských vrchoch a meria.
Neodmysliteľnou súčasťou Kojšovskej hole sa od roku 1988 stalo Meteorologické radiolokačné observatórium postavené
v tesnom susedstve kóty označujúcej vrchol Kojšovskej hole.  >>>  Na vrchole fúka dosť studený vietor, aj napriek vetru a
oblačnosti  vnímame nádherný kruhový výhľad z vrcholu. Kojšovská hoľa patrí medzi najkrajšie vrcholy s kruhovým
výhľadom. V prípade pekného počasia je dovidieť veľmi ďaleko. Na východe vidieť hrebeň Slanských vrchov. Na juhu
rozsiahla oblasť Slovenského krasu. Juhozápadným smerom Revúcka vrchovina. Na západe vidieť dominantnú čiapku
Kráľovej holi. Severozápadným smerom zubatý hrebeň Vysokých Tatier pod nimi rozsiahla planina Levočských vrchov.
Na severe vidieť hrebeň Braniska a Čergova. Fúka silný a studený vietor. Po chvíľke pokračujeme žltou značkou do
sedla pod Kojšovskou hoľou. Zo sedla červenou značkou vľavo cez lyžiarske svahy k čajovni Katka. Aj keď čajovňa je
zatvorená, občerstvíme, oddýchneme si a pokračujeme ďalej  červenou značkou cez lyžiarsky svah k vrcholovej stanici
sedačky zo Zlatej Idky, značka odbočí vľavo do lesa okolo najväčšieho mraveniska v tejto časti Kojšovských vrchov.
Schádzame dolu lesom kde sa striedajú polomy s hustým a vysokým lesom. V Idčianskom sedle odbočíme vľavo žltou
značkou smerom do Sedla pod Suchým vrchom. Tmavé mračná odfúklo a svieti slnko a je dosť teplo. Značka spočiatku 
vedie polomom ale potom hustým a vysokým lesom až prídeme do sedla. Zabočíme vpravo zelenou značkou hrebeňom
Murovanej skaly cez Suchý vrch, Krížny hrb, sedlo pod Krížnym hrbom kde značka odbočí z hrebeňa a sleduje juhozápadný
bočný svah. <<< Prírodnou zvláštnosťou v celo pásme masívu Murovanej skaly sú bralá, skalné útvary, steny, skalné
ostrohy. Bizardné krasové útvary sú lokálne a okrajové. Morfologický a krajinársky je najhodnotnejší súbor skalných
veží – Turní alebo / Turniská / v juhozápadnej časti územia, ktoré pohľadovo dominujú nad okolitým lesným porastom
. Súbor veží a brál je viac menej usporiadaný do kruhu. Pozoruhodným útvarom je veľká skalná brána a ďalšie prejavy
povrchového zvetrávania vápencov. Ide o perforáciu skalnej hmoty, ktorej dno sa nachádza približne na úrovni terénu.
Následkom mechanického zvetrávania a odnosu hornín je deštrukcia skalného masívu a vznik skalných veží rôzneho tvaru.
Podstatná časť skalných útvarov je tvorená svetlým wettersteinským vápencom. V okrajových častiach vystupuje i tmavý
gutensteinský dolomit a vápenec. >>> Postupne sa začínajú zjavovať samostatne stojace skaly v lese. Nad Turniskami
odbočíme zo zelenej značky vľavo dole lesom až prídeme k nádherným skalným útvarom nazývaný Turniska.
<<< Zlepencové veže s veľkým skalným oknom ukryté v lese poskytujú položené i previsnuté lezenie
v strope klenby, v ľahkých i extrémnych cestách. Turniská svoju históriu začali písať už dávno no do popredia sa táto
oblasť dostala až organizovaním skalolezeckých pretekov v 80. rokoch. Teraz oblasť obsahuje okolo 70 ciest a veľa
dobrých bouldrov. Výhodou je možnosť lezenia i za daždivých dní. >>> Prechádzame žltou značkou medzi skalnými
útvarmi, cez nádherné vysoké skalné okno až zídeme dolinkou ku Kojšovskému potoku, zabočíme vpravo dole dolinou.
Na lúke pred Kojšovom je poskytnuté občerstvenie. Zídeme do obce kde je koniec trasy.        
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Prezentácia účastníkov prechodu Kojšovskou hoľou v miestnom kultúrnom stredisku.
-
-
Prezentácia účastníkov prechodu Kojšovskou hoľou v miestnom kultúrnom stredisku.
-
-
V časti Strieborná.
-
-
Kontrola na trase v časti Strieborná.
-
-
Nádherný štvornohý účastník prechodu Kojšovskou hoľou.
-
-
Chata Erika v pozadí sa nachádza Zlatoidská hora pohľad zo Striebornej.
-
-
Vrchol Kojšovskej holi pohľad zo Striebornej.
-
-
Na vrchole Kojšovskej holi.
-
-
Pri zatvorenej čajovni Katka.
-
-
V obrovskej skalnej bráne na Turniskách.
-
-
V cieli prechodu Kojšovskej holi v dolinke nad Kojšovom.
-
-
V cieli prechodu Kojšovskej holi v dolinke nad Kojšovom.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Kojšovské vrchy /  Kojšov – Strieborná – Kojšovská hoľa  /
                                   Fotogaléria – Kojšovské vrchy /  Kojšovská hoľa /
                                   Fotogaléria – Kojšovské vrchy /  Turniská  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist