aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

28. Prechod Levočskými vrchmi
                                       Dňa 28.08.2014 uskutočnil som turistickú akciu.
 
                                                     Prechod Levočskými vrchmi.
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná
 
Trasa akcie : Levoča – Mariánska hora – Zimná Hôrka – Uloža – Pavľany – Lúčka – Jablonov –
 
                     Sivá Brada – Spišská Kapitula – Spišské Podhradie
 
Dĺžka trasy :  26 km         Prevýšenie : 550 m       Čas trasy podľa mapy:  5.45 hod
 
Účastník akcie - správca web stránky – Šlacký       
             
 
Turistická mapa Levočské vrchy  č.114            Turistický atlas list č.98, 99,
 
 
Popis trasy :  Trasu začínam v starobylom kráľovskom meste Levoča na námestí. Je pekné slnečné počasie.
<<<  Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Tatári v roku 1241. Najstarším
písomným dokladom, v ktorom sa prvý krát vyskytuje pomenovanie Levoče ako ,,Leucha", je listina Belu IV. z roku 1249.
V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako
kráľovské mesto. Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321.
Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil
v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich
kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné
možnosti slobodného obchodovania. Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých
umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí
rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom
Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia. Bolo tu založené známe Levočské lýceum,
na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z katedry, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim.
Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť
so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou
a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.
Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Chrám svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými
oltármi, vrátane najvyššieho dreveného gotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie
obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom,
klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s
dĺžkou 2,5 km. Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806-1826 postavil
pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický
sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný
dom v bývalom Uhorsku. Dnes opäť zreštaurovaná budova slúži administratívnym účelom.  >>>  Obchádzam námestie a
pokračujem ďalej Košickou bránou von z centra historického centra, kde pokračujem modrou značkou smerom Kúty.
Prechádzam okolo starej polikliniky Sedria, schádzam dole ulicou po chvíľke začínam stúpať chodníkom na Mariánsku horu.
Pomedzi staré lipy ktoré lemujú cestu začínajú prvé výhľady na Levoču. Okolo cesty sú postavené kaplnky. Vychádzam na
vrchol Mariánskej hory kde je postavená Mariánska bazilika navštívenia Panny Márie. <<<  Mariánska bazilika navštívenia
Panny Márie na Mariánskej hore pri Levoči patrí medzi najstaršie pútnické miesta východného Slovenska. V roku 1247 tu
bola postavená prvá kaplnka, ktorá bola výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu
v rokoch 1241 – 1242. Farár Servác dal v roku 1470 kaplnku prestavať na gotický kostol a bola tam inštalovaná gotická
socha Panny Márie. Je tu vybudovaný exercičný a rehoľný dom a dom pre pútnikov.
Posledná prestavba sa uskutočnila v rokoch 1906-1914, kedy kostol získal dnešnú podobu. Pápež Ján Pavol II. povýšil
kostol Navštívenia Panny Márie 26. januára 1984 na menšiu baziliku. Pri vchode do Mariánskej baziliky je umiestnená
pamätná tabuľa na návštevu Jána Pavla II. Na hlavnom oltári zostala pôvodná gotická socha Panny Márie z 2. polovice
15. storočia a je tu umiestnený najvyšší drevený gotický oltár na svete (18,6 m). >>>  Vľavo od baziliky sa nachádza vonkajší
oltár kde sa konajú omše počas púte. Spred oltára je pekný výhľad do Hornádskej kotliny s mestom Levoča v pozadí sa
tiahne horizont Volovských vrchov. Za bazilikou sa nachádza stará drevená kaplnka. Pokračujem modrou značkou ďalej.
Vedľa značky sa nachádza pekne upravené oddychové miesto. Po chvíli vychádzam na rozsiahlu lúku ktorou vychádzam
k smerovníku Kúty, kde pokračujem vpravo červenou značkou smerom Oľšavica. Krátkym lesíkom sa dostanem na hrebeňovú
lúku ktorá cez Zimnú hôrku pokračuje až k obci Uloža. Z lúky sa ukazujú prvé výhľady na rozsiahle Levočské vrchy a
 Hornádsku kotlinu. Prechádzam Zimnou hôrkou až sa predo mnou ukáže obec Uloža. Vpravo od značky je novopostavená
štýlová zrubová krčma. Vchádzam do obce Uloža. <<<  Obec Uloža zdá sa, že ide o starú slovenskú obec, nazývanú Olusa
alebo Vlusa, ktorá sa dostala po založení súčasnej Levoče do jej obrovského chotára. Okolo polovice 13. storočia ju dosidlil
levočský významný meštan, akiste aj richtár Levoče a gróf Spoločenstva spišských Sasov Gebul, ktorý ju aj vlastnil. Jeho
vdova sa spomína v roku 1280, čo je aj najstaršia písomná zmienka 0 obci. Vtedy sa uvádzala pod menom Olusa, v roku 1293
ako Olus. Akiste sa už v roku 1271 dostala do Spoločenstva spišských Sasov, ako obec patriaca Levoči či jej meštanovi. Obec
mala už v stredoveku kostol i faru, z ktorej sa spravovala aj Závada. Kostol bol potom v roku 1754 zbúraný a na jeho
základoch bol postavený dnešný kostol. Vieme o nej, že ju v bojoch medzi Levočou a Kežmarkom viackrát vyplienili. Tak sa
stalo napr. v roku 1531 a hneď na to aj v roku 1532, keď jej Kežmerčania odohnali aj dobytok. Bola to vtedy malá obec.
Uloža dostala po roku 1544, kedy sa Levoča pridala k reformácii, tiež evanjelického farára. Okolo roku 1700 bola obec
filiálkou Levoče a spravoval ju levočský kaplán. Kostol bol zasvätený Bolestnej Panne Márii. V druhej polovici 18. storočia
sa obec začala vzmáhať a rásť. Podrobné údaje o Uloži sú z roku 1880. Uloža bola obcou poľnohospodárskou so značným
chovom dobytka. Vyrábali sa tu šindle, tkalo sa plátno a súkno. >>>  Pri vstupe do obce sa nachádza malý kostolík.
Prechádzam obcou ktorá leží na hrebeni južného svahu Levočských vrchov. Za obcou značka odbočuje z asfaltovej cesty
a pokračuje lúkami a  lesíkom odkiaľ je výhľad na Levočské vrchy. V časti Pod Krúžkom značka prekročí asfaltovú cestu
a znovu pokračuje dlhou a rozsiahlou lúkou ktorá sa vľavo tiahne smerom na Levočské vrchy. Predo mnou sa tiahne
hrebeň Braniska, vpravo sa ukazuje Hornádska kotlina so svojou dominantou Spišským hradom v pozadí sa tiahne hrebeň
Galmusa. Opäť vchádzam do krátkeho lesíka s vrcholom Hradisko. Vrchol Hradiska je skoro rovný so svahmi ktoré sa
podobajú na valy okolo hradiska, možno podľa toho dostal vrchol pomenovanie. Vychádzam z lesíka opäť na rozsiahlu
lúku ktorá sa tiahne smerom nad obec Pavľany odkiaľ sú opäť pekné výhľady do okolia smerom na Levočské vrchy a 
do Hornádskaj kotliny. Vpravo na začiatku lúky sa nachádza stará kaplnka. Pokračujem lúkou ktorá sa tiahne hrebeňom
cez malý vrcholček až zídem do sedla nad obcou Pavľany. V sedle opustím značku a pokračujem po cesta až vojdem
do obce. <<<   Obec Pavľany vznikla v chotári Jablonova, v roku 1339 sa spomína ako majetok Spišskej kapituly.
Obec je doložená z roku 1242 ako Polan, neskôr ako Polanfolus (1325), Pawlany (1773); maďarsky Pavlyán,
Szepesszentpál. V 18. storočí bola majetkom Spišského biskupstva. V roku 1787 mala obec 37 domov a 253 obyvateľov,
v roku 1828 mala 50 domov a 371 obyvateľov. Dodnes je to poľnohospodárska obec. >>>  Prechádzam obcou kde sa
ešte nachádza viacero pôvodných drevených domov medzi nimi sa nachádzajú pôvodné sypance ktoré slúžili na
uskladnenie obilia. Schádzam na dolný koniec obce kde pokračujem poľnou a neskôr lesnou cestou dolinkou ktorou sa
dostanem do obce Lúčka.  <<<   Lúčka je pomerne malá obec, ale je viac než 730 rokov stará. Obec Lúčka sa
rozprestiera na južných svahoch Levočských vrchov v doline Lúčanského potoka. Prvýkrát sa spomína v testamente
spišského prepošta Mitimíra (Mothmerius) vydaného roku 1273. Prepošt v ňom odkázal zvonárovi na Spišskej Kapitule
polovicu svojich úľov, ktoré mal v Lúčke a druhú polovicu odkázal kaplánovi z kaplnky Panny Márie. Listina naznačuje,
že územie Lúčky bolo majetkom spišského prepošta a bolo obývané slovanským obyvateľstvom. Obyvatelia Lúčky boli
prevažne roľníkmi, živili sa aj drevorubačstvom a tkáčstvom. Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou je klasicistický
rímskokatolícky kostol zasvätený Panne Márie Ružencovej z r. 1837. Architektúra obce si vo veľkej miere zachovala
pôvodné kvality s množstvom objektov ľudovej architektúry. Od roku 1821 obec používala vlastné pečatidlo o
priemere 27 mm, ktoré vo svojom poli malo voľne sa vznášajúceho anjela s palmovou ratolesťou v pravej ruke. >>> 
Prechádzam obcou a po chvíli prichádzam do obce Jablonov. <<<  Jablonov patrí nepochybne k najstarším obciam
na Spiši. Prvý krát sa spomína v listine uhorského kráľa Bela IV. z 19. 9. 1249. V listine sa uvádza ako zem „ terra Almas“
(jabloňová zem) a raz ako obec (villa) Almas, ktorú daroval spišskému prepoštovi Matejovi Belov otec Ondrej II. Zničenú
obec po tatárskom vpáde (1241 – 1242) doosídlil spišský prepošt nemeckými kolonistami, ktorým udelil práva mestečka.
Mohli si zvoliť richtára a prísažných, ba v roku 1318 im udelil aj právo týždenných trhov. Lenže v roku 1388 sa
Jablonovčania vzbúrili proti zemepánovi – spišskému prepoštovi. Preto ich kráľ Žigmund zbavil výsad a odvtedy sa
Jablonov vyvíjal už iba ako poddanská dedina. Patril spočiatku spišskému prepoštovi a kapitule, koncom 18. storočia
sa stal majetkom spišského biskupstva. Jablonov bol fíliou katedrálneho kostola sv. Martina na Spišskej kapitule.
Vzhľadom k jeho blízkosti k obci nebol v obci postavený chrám, až v roku 1827. Zasvätený bol sv. Márii Magdaléne.
Nie je vylúčené, že v obci stála predtým kaplnka zasvätená tejto svätici. Ináč si totiž len ťažko vysvetliť, prečo sa obraz
sv. Márie Magdalény dostal do pečatného poľa obecného typária Jablonova, ktoré si obec dala vyrobiť už v
roku 1788. >>> Po prejdení obcou pokračujem cestou popod diaľnicu až vychádzam na cestu a pokračujem cestou
okolo Spišského salaša až k Sivej brade, kde vychádzam na kopček ku kaplnke. <<<  Sivá Brada je travertínová kopa
nachádzajúca sa neďaleko Spišského Podhradia. Na vrchole vyviera minerálny prameň vytvárajúci malé
jazierko, ďalšie minerálne pramene vyvierajú v okolí. V súčasnosti je to národná prírodná rezervácia. Kopa sa nachádza v
Hornádskej kotline v nadloží sedimentov centrálnokarpatskej paleogénnej panvy. Ako ostatné travertínové kopy v okolí
Spišského Podhradia je aj Sivá Brada dôsledkom existencie križovania zlomov vo východnom pokračovaní vikartovského
chrbta a zlomami obmedzujúcimi pohorie Branisko. Pozdĺž zlomov dochádza k výstupu cirkulujúcich podzemných vôd
bohatých na CO2 z podložných druhohorných vápencov v hlbších častiach panvy. Travertíny sú holocénnehorecentného
veku. Súčasná aktívna kopa vznikla ako parazitická vyvieračka na úpätí staršej kopy pred niekoľkými desiatkami rokov.  >>>
Od kaplnky je kruhový výhľad do okolia . Severným smerom ležia Levočské vrchy. Východným smerom sa tiahne Hornádska
kotlina v pozadí sa tiahne hrebeň Braniska. Západným smerom sa tiahne Hornádska kotlina smerom na obec Klčov.  
Schádzam z vrcholu okolo výveru minerálneho prameňa ktorý tu vytvára malé jazierko. Schádzam na cestu a pokračujem
smerom k Spišskému salašu. Motorest Spišský salaš je pekne opravený, deti tu majú svoj kútik na zábavu, taktiež sa tu
myslelo na tých ktorý sa zaujímajú o históriu, pre nich je tu zriadená malá expozícia poľnohospodárskej techniky a náradia.
V spojení s dobrou kuchyňou je to dobré miesto na chvíľu oddychu pri návšteve salaša. Ďalej pokračujem lúkou okolo cesty
smerom k Spišskej Kapituli. Z lúky je nádherný výhľad na Spišský hrad. Postupujem vpravo až vyjdem na lúku na hrebeni
odkiaľ sa ukáže najkrajší pohľad na veže katedrály sv. Martina. Prechádzam cestu a cez bráničku vo veži v múre postavenou
okolo pamiatkovej rezervácie vchádzam do priestorov Spišskej Kapituli . <<<  Spišská Kapitula, ktorá je od roku 1956
mestská pamiatková rezervácia. Kapitula vznikla na križovatke významných ciest pod Spišským hradom už v 11. storočí.
Postupne sa stala cirkevným centrom Spiša a koncom 12. storočia sídlom prepošstva. Spišská Kapitula je sídlom
obnoveného spišského biskupstva a Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka. Spišská Kapitula bola jedným z
najznámejších religióznych centier v Európe, čo sa premietlo do vzdelávania, rozrastania knižnice a tradícií cirkevného
spevu. Pred trinástym storočím tu existovali sakrálne stavby, chrámy alebo rotundy, ktorých počet je asi 50. V 13.storočí
však bola najväčšia kolonizácia regiónu. Prvá písomná zmienka o Spišskom prepošstve sa nachádza v listine kráľa
Ondreja II. spišskému prepoštovi Adolfovi z roku 1209, ktorou kráľ daruje prepošstvu isté pozemky. Vlastnú zakladaciu
listinu nepoznáme, takže prepošstvo bolo už aj skôr. Vďaka archeologickému výskumu sa dokázalo, že na lúke oproti
Spišskej Kapitule (dnes nazývanej Pažica), existoval najneskôr od 11.storočia veľký kláštor, v ktorom sa dala identifikovať
kaplnka, studňa, baptistérium, obytné a aj hospodárske budovy. Dá sa predpokladať, že šlo o benediktínsky kláštor,
ktorý bol zasvätený sv. Martinovi. Okrem toho v priestore dnešnej Kapituly medzi vežami katedrály a biskupským palácom
boli objavené základy okrúhlej stavby - pôvodnej kaplnky zasvätenej sv. Ondrejovi, ktorá pravdepodobne vznikla v druhej
polovici 11.storočia. Stála tu aj druhá kaplnka Radostnej Panny Márie, známa v druhej polovici 13.storočia ako pútnická.
Stála o niečo nižšie, mala väčšie rozmery a neskôr bola zmenená na pútnickú kaplnku sv. Valentína. Po vzniku prepošstva
a po postavení oveľa väčšieho prepoštského chrámu, slúžila už len ako pútnická a podľa viacerých dokladov sa tu
bohoslužby slúžili v staroslovienskom jazyku. Počas prvých storočí prebiehal boj medzi spišskými prepoštami a
ostrihomskými arcibiskupmi o nezávislosť prepošstva od Ostrihomu. Pápež  Pius II. v roku 1458 potvrdil výlučnú právomoc
prepošta nad obyvateľmi Spiša a pápež Sixtus IV. ju v roku 1472 rozšíril, keď povolil prepoštom používať na ich území
biskupské insígnie. Nová situácia nastala po skončení poľského zálohu v roku 1772. Dňa 15.januára 1776 vydala
Mária Terézia listinu o založení Spišského biskupstva, čo Sv. Stolica potvrdila dňa 13.marca 1776. Zriadením biskupstva
sa prepoštský kostol stal katedálou a kolegiátna kapitula sa premenila na kapitulu sídelnú. Súčasťou
nového biskupstva sa stali vtedajšie župy Spiš, Liptov a Orava. V roku 1648 tu bolo založené jezuitské gymnázium, v
roku 1815 tu vznikol kňazský seminár a v roku 1819 najstarší učiteľský ústav v celom Uhorsku. No po komunistickom prevrate
boli seminár a aj učiteľský ústav poštátnené. V ich priestoroch bola vojenská, neskôr policajná škola a policajný archív.
Kanonici boli odstránení a postupne vymreli. V roku 1989 objekty prevzala späť cirkev, opäť vznikol kňazský seminár. >>> 
Prechádzam okolo mnohých opravených objektov ktoré tvorili históriu Spiša. Vychádzam spodnou bránou ktorou sa
dostanem do mesta Spišské Podhradie. <<<  Mesto Spišské Podhradie bolo v 12. storočí skutočným podhradím
Spišského hradu, no v nasledujúcom storočí sa už vyvinulo v mestečko, nezávislé od hradu. Jeho erb má pôvod
v 15. storočí a patrí do heraldicky osobitne cennej skupiny tzv. hovoriacich erbov, ktoré sa svojím motívom viažu k názvu
mesta (v prípade Spišského Podhradie k niekdajšiemu nemeckému názvu Kirchdorf, resp. Kirchdrauf). Mesto
Spišské Podhradie obnovilo používanie svojho historickéhoerbu v roku 1991. Spišské Podhradie leží v údolí medzi
dvoma zo štyroch stredovekých centier Spiša - Spišským hradom a Spišskou Kapitulou, ktoré boli 11. 12. 1993 spolu
s kostolom Sv. Ducha v Žehre zapísané v kolumbijskej Cartaghene do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO. Dejiny mesta sú späté s dejinami hradu. Najstaršie osídlenie okolia sa viaže na dobu kamennú.
Spišské Podhradie vzniklo na západ od hradného vrchu - brala, pravdepodobne už v 11. storočí. Najstaršia písomná
zmienka je v liste kráľa Bela IV. z roku 1249.  V druhej polovici 12. a v 13. storočí dosídlili mesto nemeckí prisťahovalci
a patrilo do Spoločenstva spišských Sasov. Kráľ Žigmund roku 1412 založil mesto Poľsku spolu s viacerými spišskými
mestami. Významné Trhové práva mesto dostalo roku 1456, odkedy mohlo usporadúvať týždenné trhy (známy
„Podradský štvartek“), ktoré trvali až do polovice 20. storočia. V minulosti boli v Spišskom Podhradí cechy, ktoré mali
vlastné cechové artikuly vydané mestom Spišské Podhradie alebo inými mestami kde už cechy boli. Najstarší známy
cech bol cech plátenníkov - 1385, v priebehu stáročí vznikali a pôsobili rôzne cechy, ktorých artikuly potvrdzovali
opätovne mesto Spišské Podhradie či iné mestá a tiež panovníci. Zaujímavosťou je potvrdenie cechových
artikul spišskopodhradských mäsiarov v nemčine s nemeckými privilégiami poľským kráľom Žigmundom III. roku 1595.
V roku 1677 richtárovi Spišského Podhradia Jakubovi Güntherovi predložilo cechové artikuly 16 cechov (debnársky,
hrnčiarsky, murársky, ševcovský, čižmársky, mäsiarsky, súkennícky, krajčírsky, kožušnícky, zámočnícky, tkáčsky,
remenársky, kováčsky, puškársky, pivovarnícky, stolársky). V priebehu stáročného rozvoja remesiel a cechov
spišskopodhradskí majstri mali významný zástoj v celom Uhorsku napr. 1608 pri zakladaní najstaršieho farbiarskeho
cechu v celom Uhorsku - v Levoči boli okrem majstrov z Levoče, Kežmarku a Spišskej Novej Vsi aj farbiarski majstri
zo Spišského Podhradia Michal Herman a Ján Tibeli. Remeselnícka výroba zanikla až po druhej svetovej vojne po
nástupe socializmu a vzniku výrobných družstiev. Z remeslami súvisel obchod, hlavne obstarávanie surovín a predaj
výrobkov, preto bolo v Spišskom Podhradí veľmi veľa obchodov. Mesto bolo aj centrom obchodu s poľnohospodárskymi
produktmi. Najčastejší bol ich predaj na týždenných trhoch vo štvrtok (od roku 1456 asi do 1956). V pondelok bol
 obvykle príhon dobytka a prasiat pre mäsiarov, ktoréspracovávali na miestom bitúnku. Po návrate z poľského zálohu
v roku 1778 - 1876 sa Spišské Podhradie stalo súčasťou Provincie 16 spišských miest. V 19. storočí sa v meste začala
v tehelni ťažiť a spracovávať hlina a začal sa ťažiť travertín na Dreveníku. V roku 1894 získalo mesto železničné
prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu. Začiatkom 20. storočia tu pracoval parný mlyn, píla a továreň na zváracie
stroje. Samotné mesto bolo sídlom remesiel, obchodu a prirodzené centrum svojho okolia rozprestierajúceho sa
v kotline pod Braniskom. Dôvodom na toto postavenie mesta bola aj skutočnosť, že mesto sa nachádzalo na križovatke
hlavných ciest.  >>> Na autobusovej stanici ukončím svoju trasu.
-
-
Mapa trasy :         
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Renesančná radnica na námestí v Levoči. 
-
-
Klietka hanby pri renesančnej radnici na námestí v Levoči.
-
-
Park na námestí v Levoči.
-
-
Južné priečelie Mariánskej baziliky navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore pri Levoči, ktorá  patrí medzi
najstaršie pútnické miesta východného Slovenska.
-
-
Najvyšší drevený gotický oltár na svete (18,6 m) Mariánskej baziliky.
-
-
Hornádska kotlina pohľad z lúky na červenej značke spod Zimnej hôrky.
-
-
Obec Úloža pohľad z lúky na červenej značke spod Zimnej hôrky.
-
-
Levočské vrchy pohľad z lúky na červenej značke v časti Krúžok.
-
-
Pri starej kaplnke na rozsiahlej lúke na červenej značke smerom nad obec Pavľany.
-
-
Levočské vrchy pohľad rozsiahlej lúky na červenej značke nad obcou Pavľany.
-
-
Hornádska kotlina so Spišským hradom v pozadí sa tiahne hrebeň Volovských vrchov pohľad rozsiahlej lúky
na červenej značke nad obcou Pavľany.
-
-
Kaplnka na travertínovej kopy Sivá Brada.
-
-
Hornádska kotlina v pozadí leží obec Baldovce pohľad od kaplnky na Sivej Brade.
-
-
Vyvieračka minerálneho prameňa ktorá tu vytvára malé jazierko, ďalšie minerálne pramene vyvierajú v okolí.
-
-
Spišský hrad pohľad zo žltej značky.
-
-
Veža románskej katedrály Svätého Martina v mestskej pamiatkovej rezervácie Spišská Kapitula pohľad spoza
cesty smerom od Sivej Brady.
-
-
 
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Levoča  /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Mariánska hora – Uloža – Pavľany  /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Spišská Kapitula – Sivá Brada /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist