aktualizované: 22.05.2017 09:17:26

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Západné Tatry
Západné Tatry sa rozkladajú na ploche 400 km2 a sú druhým najvyšším horstvom na Slovensku. Najväčšia časť pohoria sa
nachádza na Liptove, menšia časť na Orave a asi štvrtina územia v Poľsku. Vyznačujú sa výrazným, veľmi kľukatým hlavným
hrebeňom v dĺžke 35 km, kde značná časť vrcholov má výšku nad 2000 m. Najvyšším vrcholom hlavného hrebeňa je
Baníkov (2178 m) a najvyšší vrch Bystrá (2248 m) je necelý kilometer južne od hlavného hrebeňa.  Turisticky najkrajšia a
najpríťažlivejšia časť Západných Tatier sú Roháče na západnom okraji pohoria. Charakteristickými vrchmi podľa ktorých sú
nazvané sú Ostrý Roháč (2084 m) a Plačlivé (2126 m) so svojimi divoko rozorvanými štítmi. Najkratší prístup je
Roháčskou dolinou zo Zverovky. Hranica oddeľujúca Západné Tatry od Vysokých Tatier, na západe oddeľuje s
Chočskými vrchmi Suchá dolina a Hutianske sedlo. prebieha dnom Kôprovej doliny, odtiaľ cez Zadnú Tichú do
Ľaliového sedla. Západné Tatry sú súčasťou systému jadrových pohorí. Centrálna časť geomorfologického podcelku patrí
ku kryštaliniku Vnútorných Západných Karpát a je tvorená hercýnskymi granitmi, granodioritmi a tonalitmi z obdobia
vrchného devónu až spodného permu. Južná časť územia (Liptovské Tatry) je budovaná pararulami, svormi a
migmatizovanými rulami s polohami amfibolitov z obdobia proterozoika až staršieho paleozoika a tiež ortorulami a migmatitmi
rovnakého geologického veku. Územia v najzápadnejšej (Sivý vrch) a najsevernejšej časti (Osobitá a Červené vrchy),
na styku s flyšovým pásmom je geologicky veľmi pestré, objavuje sa tu mezozoikum Vnútorných Západných Karpát s
polohami vápencov, slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov a pieskovcov spodnej až strednej kriedy, potom ňvápencov,
dolomitov, lokálne aj bridlíc a pieskovcov stredného až vrchného triasu. Kryštalinikum a mezozoikum najsevernejšej časti
oddeľuje úzke pásmo budované vápnitými bridlicami, ílovcami, pieskovcami a kremencami spodného triasu. Centrálna časť
(Roháče a severné pásmo Liptovských Tatier) má typicky veľhornatinový reliéf, kým okrajové polohy prevažnehornatinový
reliéf. Hlavný hrebeň pohoria prechádza po línii Babky - Sivý vrch - Brestová - Baníkov - Plačlivé - Volovec - Hrubý vrch
- Bystrá - Poľská Tomanová - Temniak - Kasprov vrch a ďalej nadväzuje na hrebeň Vysokých Tatier. Z hlavného hrebeňa
vybiehajú na juh viaceré vedľajšie hrebene, z Baníkova Kozie chrbty, z Plačlivého masív Baranca, z Hrubého vrchu masív
Jakubinej, z Bystrej masívy Nižnej Bystrej a Kotlovej a iné. Liptovské kopy na východe nenadväzujú na hlavný hrebeň a
vytvárajú izolovaný masív.Aj na území Západných Tatier sa vyskytujú prejavy krasovej činnosti. Jedná sa predovšetkým
o oblasť Červených vrchov, kde strmé svahy urýchľujú odtok povrchových aj podzemných vôd. Vzniklo tu niekoľko
prevažne krátkych jaskýň s oddrobovanými vnútornými priestormi. Často prerážajú úzke hrebene a vytvárajú prírodné
tunely. Nakoľko holý povrch hornín zachytáva málo vody, do jaskýň presakuje jej malé množstvo a podzemné priestory
majú nedostatok sekundárnych krasových foriem. Prevládajú evorzné krasové formy nad eróznymi, najčastejšie však
vznikajú formy mrazové a rútením. Povrchové krasové formy závrty, bogazy, škrapy) sa nachádzajú len na mierne
uklonených svahoch a chrbtoch. Najvýznamnejšia jaskyňa pohoria sa nachádza na opačnom konci, v časti Roháče.
Je ňou Brestovská jaskyňa, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou, je typom puklinovoriečnej jaskyne s aktívnym
podzemným tokom . Meria 1 450 m a je chudobná na sekundárnu (kvapľovú) výzdobu. Ďalšie zoskupenie jaskýň sa
nachádza v masíve Opálenice v časti Sivý vrch. Patrí sem Biela jaskyňa - 65 m dlhá inaktívna fluviokrasová jaskyňa s
pozoruhodnou kvapľovou výzdobou; Medvedia jaskyňa - 160 m dlhá taktiež inaktívna fluviokrasová jaskyňa s
paleontologickými nálezmi a jaskyňa Dúpnica - 150 m dlhá jaskyňa rovnakej genézy ako predošle jaskyne s významom
z hľadiska hydrologického, paleontologického, archeologického aj historického.
 
 
                                              Baníkov – Baníkovské sedlo.
 
<<<  Baníkov (poľ. Banówka) je najvyšší vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Jeho vrchol dosahuje výšku 2 178 m n. m.
Nachádza sa nad Žiarskou, Roháčskou, Bobroveckou a Jalovskou dolinou. Budujú ho granitoidné horniny, ostré formy vznikli
podťatím niváciou a tiež činnosťou horských ľadovcov. Zo severnej strany zostupujú strmé svahy asi 350 m smerom do
Spálenej doliny. V spodnej časti svahov sú veľké sutinové polia. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína na vrchole Baníkov a končí v Baníkovskom sedle.
Poloha  :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni v centrálnej časti hlavného hrebeňa Roháčov.
Prístup k chodníku :
Z Roháčskej doliny.
Zo Žiarskej doliny.
 
Mapa polohy foto trasy :
                                    
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                  Baranec.
 
<<<  Baranec sa nachádza v Západných Tatrách. Dosahuje výšku 2 184 m n. m., čo ho radí na tretie miesto v rebríčku
najvyšších vrchov v Západných Tatrách. Tvorí samostatný masív vyčnievajúci z hlavného hrebeňa Západných Tatier.
Pre jeho dominanciu nad Liptovskou kotlinou je tiež nazývaný Štít Liptova. Na vrchole sa nachádza betónový pilier s
vrcholovou schránkou. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v ústi Žiarskej doliny cez Baranec až končí v Žiarskom sedle.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni vybiehajúcom južným smerom z hlavného hrebeňa nad
Liptovským Mikulášom.
Prístup na trasu fotogalérie :
V ústi Žiarskej doliny.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                             Malý Baranec.
 
<<<  Malý Baranec (polsky Klin, 2044 m n. m.) je hora v Západních Tatrách na Slovensku. Nachází se v jihozápadní
rozsoše Barance (2184 m) mezi Štrbavým (2144 m) a Mládkami (1945 m). Oba tyto vrcholy jsou od Malého Barance
odděleny mělkými a širokými sedly. Severovýchodní svahy hory spadají do Jamnícké doliny. Na této straně se nacházejí
dva výrazné žlaby pojmenované Maseľňa a Repa. Opačné jihozápadní svahy klesají do závěru Trnovské doliny zvaného
Studeničky. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v kempingu Račková cez vrchol Malý Baranec až končí na vrchole Baranec.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na juhovýchodnom hrebeni vrcholu Baranca na južnej
strane hrebeňa Západných Tatier.
Prístup na trasu fotogalérie :
V kempingu Račková dolina.
 
Mapa polohy fotogalérie :
-
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                     
                                                                 Bystrá dolina - Bystrá.
 
<<<  Bystrá dolina leží na južnej strane Západných Tatier. Preteká ňou potok Bystrá. Ohraničuje ju juhozápadná rázsocha
Bystrej zo západnej strany a hrebeň Kobyla z východnej strany. Dolina sa začína neďaleko chatovej osady Hrdovo a končí
v ľadovcovom kotly Bystrých plies pod zrázmi Bystrej. Dolina je dlhá 5 km. Dolná časť doliny vo výške 970 až 1 380 m n. m.
je porastená prevažne smrekovým lesom. Ďalej vo výške 1 380 – 1 690 m n. m. sa nachádza kosodrevinový porast. Na
niekoľkých miestach okolo výšky 1 200 m n. m. sa nachádzajú početné a lúky a toto obzvlášť platí v Dolina sa delí na viac
častí. Najspodnejšia, pod vrchom Suchý hrádok, vo výške 970 až 1 100 m n. m., sa nachádza lokalita Žihľavník pod svahmi
Ježovej. Nad ňou sa rozprestiera oblasť Jama (1 100 až 1 230 m n. m.) a ďalej rozsiahla lesno-lúčnatá lokalita
Trsteník (1 230 – 1 380 m n. m.). Horné partie doliny nemajú svoje osobitné názvy, majú však prevažne kosodrevinový
a alpínsky ráz. Dolinou tečie už spomínaný potok Bystrá, ktorý sa neskôr vlieva do Belej. Po celej dĺžke doliny zbiera viacero
postranných prítokov zo svahov Kotlovej a Ježovej. Potok vyteká z Vyšných Bystrých plies v kotli pod Bystrou. Tieto plesá
sú tri, dve sú väčšie a jedno menšie. Ďalej od potoka a ostatných plies sa nachádza v bočnom kotli nad Bystrou dolinou
vo výške 1 840 m n. m. pleso Anitino Očko (Nižné Bystré pleso). 
Bystrá je najvyšším vrchom Západných Tatier / 2 248.4 m n. m. /. Vystupuje v južnej rázsoche hlavného hrebeňa pohoria.
Vypína sa nad troma dolinami: Račková dolina, ktorá vedie na juhozápad, Bystrá dolina, vedúca od vrcholu na juh a
Kamenistá dolina smerujúca na juhovýchod. Vrch je hôľnato-skalnatého charakteru. História výstupov na Bystrú je bohatá.
Na začiatku však nešlo o cesty za športom alebo poznaním, ale za zberom plodov a lovom zveri. Postupne začali na vrchol
najmä v lete a na jeseň vystupovať prví turisti. Koncom 19. storočia sa do kroník dostali správy o prvých zimných výstupoch.
Známy je napríklad výstup Alfreda Gebauera v roku 1890 na Príslop. Ďalšie zimné výstupy na Bystrú uskutočnili v
rokoch 1905 a 1906 poľskí lyžiari. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v ústi Bystrej doliny cez vrchol Bystrá až končí na vrchole Blyšť.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou a modrou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu hrebeňa v najvýchodnejšej časti hrebeňa
Západných Tatier.
Prístup na trasu fotogalérie :
Červenou pásovou značkou z parkoviska Podbanské..
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                              Jakubina.
 
<<< Jakubina (2 194 m n. m.) je druhým najvyšším vrchom Západných Tatier. Je hôľneho charakteru a má
pyramídovitý tvar. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na Hrubom vrchu a končí na vrchole Jakubina.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník sa nachádza na bočnom hrebeni Západných Tatier vybiehajúcom južným smerom z Hrubého vrchu.
Prístup na trsu fotogalérie :
Žltou značkou cez Račkovú dolinu, červenou značkou z Račkového sedla na Hrubý vrch..
Modrou a zelenou značkou cez Jamnickú dolinu na Hrubý vrch.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                            Jamnická dolina .
 
<<<  Jamnická dolina je pomenovaná podľa liptovskej obce Jamník. Nachádza sa v Západných Tatrách. Preteká ňou
Jamnický potok. Spolu s Račkovou dolinou vytvárajú krátku Úzku dolinu. Vedie ňou modro značkovaný chodník z ústia
Úzkej doliny (ATC) na Volovec (2 063 m n. m.) a ďalej až do Oravíc. V doline je Nižné a Vyšné Jamnické pleso. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na rázcestí Jamnickej a Račkovej doliny.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou a zelenou pásovou značkou sa nachádza na východnej strane Roháčského hrebeňa.
Prístup na trasu fotogalérie :
Modrou značkou z ATC Račková cez úzku dolinu.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
        
                                                                       Kamenistá dolina.
 
<<<  Kamenistá dolina - krásna zelená dolina ležiaca medzi hrebeňom Grešovo / 1911.5 m n. m. / - Holý vrch / 1862  m n. m. /
na východe a hrebeňom Bystrá / 2248 m n. m. / - Kotlovou / 1985 m n. m. / na západe.  Dolina začína už na
Podbanskom / 950 m n. m. /  a je ukončená trávnatým Pyšným sedlom / 1792 m n. m. /. Dolinou pretekajúci prudký
Kamenistý potok miestami vytvára kaskády, výmole a mohutné kamenité polia, ktoré nemajú obdobu v žiadnej doline
Západných Tatier. Môžeme povedať, že si tato dolina svoj názov zaslúži. Nenahraditeľný význam kosodreviny, ktorá má
mnoho jedinečných vlastností - svojimi koreňmi zabraňuje eróznej činnosti,  vymývaniu svahov za prudkých dažďov,
výrazne znižuje padaniu lavín exponovaných svahov a na jar spomaľuje topenie snehu, čím reguluje množstvo vody
v bystrinách a potokoch. Dá sa povedať, že tak ohromné množstvo kameňov v koryte potoka by tam nebolo, keby v tejto
doline na začiatku minulého storočia nezhorela kosodrevina. Dnes sú stopy po požiaru už málo poznať. V nádhernom
trávnatom záveru doliny sa nachádzajú malé   nestále plieska a mláky, z nich niektoré nevyschýnajú ani na konci
horúceho leta. Tie sú dobre viditeľné  z Bystréj / 2248 m n. m. /. Do roku 1958 sa v doline intenzívne páslo, pasienky
patrili obci Východná. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie sa začína na parkovisku Podbanské, Kamenistou dolinou až končí na vrchole Blyšť.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu hrebeňa Západných Tatier v jeho
najvýchodnejšej časti.
Prístup na trasu fotogalérie :
Na parkovisku Podbanské.
 
Mapa polohy fotogalérie :

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                                                                  Látaná dolina.

 
<<<  Menšia 3,5 km dlhá dolina v ktorej sa niekedy ťažila železná ruda. Dolina začína na Zverovke juhovýchodným smerom
a je ukončená hrebeňom Dlhý úplaz medzi Vrcholmi Rákoň a Lúčna. Záver doliny vymodeloval štvrtohorný ľadovec do
bohato členeného kotla. Z tohto dôvodu bol záver Látanej doliny na Prednú a Zadnú Látanu. Zo severnej strany ju
ohraničuje hrebeň z Lúčnej na Osobitu. Z juhu hrebeň vybiehajúci z Rákoňa cez sedlo Zábrať, Zábrať, Predná Zábrať na
Šindlovec. V doline sa nachádzajú pralesovité smrekové porasty s prechodom do kosodreviny. Na planine na začiatku
doliny bola postavená v roku 1926 turistická útulňa, ktorá ale zakrátko vyhorela. Na začiatku na ľavej strane je partizánsky
cintorín a na pravej strane horáreň. Cesta je dlho asfaltová a kopíruje ľavý breh potoka.
Je studenšia a menej slnečná ako Roháčska dolina. Nie sú z nej výhľady na hrebeň Roháčov.  >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v ústi Látanej doliny pri chate Zverovka cez Látanú dolinu až končí na vrcholu Rákoň na hlavnom
hrebeni Roháčov.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza v severozápadnej časti Západných Tatier pri chate Zverovka.
Prístup na trsu fotogalérie :
Asfaltovou cestou zo Zuberca k chate Zverovka.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                               Oravice – Juráňová dolina.
 
<<<  Oravice - najväčším lákadlom Oravíc je geotermálna voda s teplotou 57°C, vyvierajúca z 1606 m hlbokého vrtu.
Oravice sú prepojené cez Mihulčiu a Blatnú dolinu s pohorím Roháčov a cez Tichú a Chocholovskú dolinu sa viažu na
Poľské územie. Ležia v nadmorskej výške 780 až 930 metrov, pričom okolité vŕšky dosahujú 1200 až 1600 metrov. Medzi
nimi sa vyníma Osobitá (1687 m n. m.) a Bobrovec (1863 m n. m.) s možnosťou výhľadu na poľské Tatry a severnú časť
Vysokých Tatier. Oravice sú jedinou lokalitou na Orave s prírodnou geotermálnou vodou. Na kúpeľné využitie sa riedi
vodou z druhého geotermálneho vrtu, ako aj vodou z prírodných prameňov. V súčasnosti sa teplota vody v dvoch
bazénoch pohybuje v rozmedzí 36°C - 41°C. Vyhovuje to domácim návštevníkom i zahraničným turistom, lebo môžu
celoročne do neskorých hodín využívať sírano–vápenato-horečnatú vodu s vysokým obsahom železa. Voda v Oraviciach
patrí medzi významné termálne vody na Slovensku s liečivými účinkami najmä na choroby pohybového ústrojenstva,
močových ciest a obličiek.  
Juráňová dolina  4km dlhá zalesnená dolina nachádzajúca sa v Oravickej kotline. Ústie doliny tvorí 1km dlhá vápencová
Tiesňava. Dolina je prístupná chodníkom a lávkami. Z hľadiska botaniky je  dolina zaujímavá pestrou kvetenou a tzv.
výškovým zvratom výskytu vysohorských rastlín. Rastliny ktoré sa v pohoriach vyskytujú spravidla  v subalpínskom a
alpínskom stupni sa v Juráňovej doline vyskytujú vo výškach okolo 900m. V doline sa nachádza jedno z najnižšie
položených prirodzených výskytov kosodreviny. Tento jav podmieňuje studená klíma Tiesňavy v ktorej sa dlho udrží
sneh  a v lete je krátky slnečný svit. Úzky kaňon Tiesňavy je vytvorený  medzi Ježovým vrchom a Čaplovkou, povyše
Tiesňavy  a rozkladajú dve  dlhé poľany, poľana Šivarná nachádzajúca so vo výške  okolo 935-960m  a poľana Juráňová
nachádzajúca sa vo výške okolo 965-1070m. Na konci sa dolina delí na dve časti hlavná  juho-východná časť ide pod
Bobrovec 1665m a vedľajšia časť severo-východná ide  pod Veľkú Furkasku. Bobrovec je zároveň aj najvyšší vrchol
v okolí doliny. Názov doliny pochádza pravdepodobne od priezviska JURAN vyskytujúceho sa v 17. storočí v obci Liesek,
ktorej patrili pastviny v  Juraňovej doline. V druhej polovici 18. storočia sa v Juráňovej  pod Furkašskou ťažila železná
ruda. ktorá sa dopravovala cez  sedlo Umrlá. V rokoch 1885-86 oravské panstvo postavilo cez Tiesňavu v
Juráňovej doline 930m dlhý drevený most na uľahčenie vývozu dreva z horných partií doliny. Po moste sa vozilo drevo
až do roku 1935 kedy ho zničila mimoriadne silná povodeň.  Ešte v tom istom roku bol vybudovaný turistický chodník
miestami vytesaný v skale. V roku 1974 sa dolina stala  prírodnou rezerváciou. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pri termálnom kúpalisku Oravice a končí v Bobroveckej doline.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v najsevernejšej časti Západných Tatier pod termálnym
kúpaliskom Oravice.
Prístup na trasu fotogalérie :
Na termálnom kúpalisku Oravice.
 
Mapa polohy fotogalérie :
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
    
                                                              Ostredok - Jakubina.
 
<<<  Otrhance sú výrazný hrebeň rozdeľujúci Račkovu dolinu a Jamnícku dolinu. Sú dlhé vyše 6 km a ich najvyšším
bodom je Jakubina, druhý najvyšší vrch Západných Tatier. Začínajú sa hrebeňom Ostredka a končia rozľahlým masívom
Hrubého vrchu na slovensko-poľskej štátnej hranici.
Jakubina (2 194 m n. m.) je druhým najvyšším vrchom Západných Tatier.Je hôľneho charakteru a má pyramídovitý tvar.
Vedie na ňu zeleno-značkovaný chodník z ústia Úzkej doliny cez hrebeň Otrhancov. Výstup trvá asi 4 hodiny a nie je
technicky veľmi náročný. Z vrcholu sa dá ďalej pokračovať na Hrubý vrch a sedlo pod Hrubým vrchom. Je z neho pekný
výhľad do Račkovej aj Jamníckej doliny, na masív Bystrej, Baranca a Ostrého Roháča. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Úzkej doline cez Jakubinu až končí na Hrubom vrchu.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou a zelenou pásovou značkou sa nachádza na bočnom hrebeni vybiehajúcom južným smerom
z hlavného hrebeňa nad ATC Račková.
Prístup na trasu fotogalérie :
Na ATC Račková.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                              Plačlivé – Smutné sedlo.
 
<<<  Plačlivé alebo Plačlivô je jeden z menej známych vrcholov Západných Tatier, ležiaci v hrebeni medzi vrcholmi
Baníkov a Ostrý Roháč. Vrchol je tvorený ostrým bralnatým končiarom. Plačlivô sa v minulosti nazývalo aj Plačlivý Roháč.
Plačlivé má na severe a po väčšine aj na juhu strmé skalné steny. Z vrcholu je prekrásny výhľad na Ostrý Roháč, Baranec,
do Smutnej doliny či na Roháčske plesá. Cez Plačlivé vedie červená turistická hrebeňová značka č. 0862 zo Sivého vrchu
do Pyšného sedla. Ďalej na jeho vrchole začína žltá turistická značka  do Žiarskeho sedla a na Baranec. >>> 
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Žiarskom sedle cez vrchol Plačlivé až končí v Smutnom sedle.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou a červenou pásovou značkou sa nachádza na začiatku Roháčského hrebeňa nad Barancom.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou a zelenou pásovou značkou cez Žiarskú dolinu.
Výstup modrou a zelenou pásovou značkou cez Jamnickú dolinu.
Výstup žltou, zelenou a modrou pásovou značkou z Roháčskej doliny.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                         Račková dolina.
 
<<<  Račková dolina – 9km dlhá a sú v nej dobre zachované stopy po zaľadnení. V hornej časti doliny, pod
Klinom(2173m) sa hlavný hrebeň vetví. V závere západnej časti doliny sú Ráčkové plesá. Východná odnož doliny sa volá
Gáborová dolina. Obidvoma závermi dolín vedú turistické chodníky k jedinečným prírodným objektom Západných Tatier.
Chodník do Račkového sedla(1958m) vedie popri Račkových plies. Najväčšie je Vyšné Račkovo pleso (1717m), ktorého
hĺbka je 10m. Chodník Gáborovou dolinou sa pod hlavným hrebeňom roz- dvojuje. Jeden pokračuje do
Gáborovho sedla(1890m) a druhý do Bystrého sedla(1960m). Chodník cez strmé svahy vedie najprv ny Blyšť(2169m)
v hlavnom hrebeni, z ktorého je už na dosah ruky Bystrá(2248m), najvyšší vrch v Západných Tatrách. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na rázcestí Račkovej a Jamnickej doliny a končí v Račkovom  sedle.
Poloha trasy fptogalérie :
Račková dolina sa nachádza na južnom svahu hrebeňa Západných Tatier, medzi vrcholom Jakubina a Bystrej nad
ATC Račková dolina.
Prístup na trasu fotogalérie :
Modrou značkou cez Úzku dolinu z ATC Račková dolina.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                     Račkovo sedlo – Hrubý vrch.
 
<<<  Račkovo sedlo (1 958 m n. m.) je široké hôľnaté sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier uzatvárajúce
Račkovu dolinu. Nachádza sa na slovensko-poľskej štátnej hranici neďaleko širokého masívu Hrubého vrchu. Je vtesnané 
medzi Končistú a mohutný Klin (2 172 m n. m.). Pod strmým zrázom pod sedlom sú v ľadovcovom kotli
Račkove plesá (1 717 m n. m.), ktoré sa pri dostatku vody zlejú do jedného.
Hrubý vrch (2 137 m n. m., poľsky Jarząbczy Wierch) sa nachádza v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Vedú naň
značkované chodníky z ústia Úzkej doliny Jamnickou dolinou, Račkovou dolinou a hrebeňom Otrhancov. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Račkovom sedle  a končí na Hrubom vrchu.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou značkou sa nachádza na hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi vrcholom Klin a Hrubý vrch.
Prístup na trasu foptogalérie :
Žltou značkou cez Račkovú dolinu.
Modrou a zelenou značkou cez Jamnickú dolinu.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                    Rákoň - Volovec.
 
<<<  Roháčečasť Západných Tatier. Roháčom kraľujú mohutné končiare Ostrého Roháča a Plačlivého, Volovca,
Rákoňa, Troch kôp, Baníkova, Skriniarok, Salatína, Brestovej, ktoré tvoria typickú vysokohorskú skupinu s dokonale
vyvinutými glaciálnymi formami. Ich najvyššie štíty vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalnatých vrchov, ktoré sa
 podobajú dvom čertovým rohom a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na vrchole Rákoň a končí na vrchole Volovec hlavného hrebeň Roháče.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na severnom začiatku hrebeňa Roháčov.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup žltou značkou cez Látanú dolinu.
Výstup zelenou značkou od Ťatliakového jazera.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
    
                                                             Roháčska dolina.
 
<<<  Na severnej strane Západných Tatier sú doliny usporiadané celkom inak ako na južnej. Z hlavného hrebeňa na
sever vybieha niekoľko strmých žľabov a doliniek, ktoré sú nižšie zjednotené do veľkej Roháčskej doliny. V minulosti
modeloval dolinu jeden z  najväčších tatranských ľadovcov, dosahoval dĺžku 12 kilometrov a hrúbku vyše 200 metrov.
Impozantne pôsobí tróg doliny dlhý 9 kilometrov. Čelné morény ľadovca siahali až pod Zverovku, kde zahradili najnižšie
položené tatranské pliesko Maras. Usporiadanie bočných dolín v Roháčskej doline je výrazne asymetrické, podstatne
viac ich je na strane hlavného hrebeňa pohoria. Pod Tromi kopami, Baníkovom, Spálenou a ďalšími roháčskymi
dominantami sa nachádzajú mohutné ľadovcové kotly, oddelené od hlavnej doliny vysokými skalnými prahmi. Na stupňoch
Spálenej doliny sa vytvoril Roháčsky vodopád vysoký 23 metrov. Okolo neho prechádza náučný chodník stúpajúci
k Roháčskym plesám. Dôležitou turistickou bázou v Roháčskej doline je poľana Zverovka s rovnomennou chatou.
Najprv v roku 1923 vznikla v Látanej doline útulňa poskytujúca skromný nocľah 36 turistom. V roku 1928 postavila na
poľane prvú turistickú chatu dolnokubínska organizácia Klubu československých turistov. V decembri 1944 chata
neprežila boje medzi partizánmi a nemeckými fašistami. Projekt novej chaty Zverovka vznikol hneď po vojne, ale s
 jeho realizáciou sa neponáhľalo. Otvorili ju až v lete 1951. Jej súčasným vlastníkom je Klub slovenských turistov
v Dolnom Kubíne. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pri chate Zverovka a končí pri Ťatliakovej chate.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v západnej časti Západných Tatier v obklopení Roháčov.
Prístup na trasu fotogalérie :
Pri chate Zverovka.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                            Roháčske plesa.
 
<<< Roháčske plesá je sústava plies v závere Roháčskej doliny pod Ostrým Roháčom, Plačlivým a Kopami (Tri kopy,
Hrubá kopa) vymodelovaná obrovským ľadovcom, ktorý bol dlhý 9 km. Hlavné štyri plesá sa nachádzajú v „terasách“ nad
sebou (druhé a tretie pri sebe), na zostupe cez Spálenú dolinu sa nachádza ďalšie, Opálové pliesko a nižšie
Roháčsky vodopád. Veľké Roháčske pleso (alebo Dolné Roháčske pleso)  nachádza sa v nadmorskej výške 1562,2 m n. m,
rozloha 2,22 ha (najväčšie z Roháčskych plies), hĺbka 7 m Druhé a tretie Roháčske pleso nadmorská
výška 1650 a 1653 m n. m, Horné Roháčske pleso nadmorská výška 1719 m n. m.   /  S Roháčskymi plesami sa spája
aj legenda. Je o žene, ktorej Poludnica postupne zobrala muža a dvoch synov. Sedela a plakala nad ich hrobmi až kým
sa nepremenila na žulovú horu – Plačlivé, po ktorej stekali slzy a tak naplnili pleas. /  Náučný chodník okolo Roháčskych
plies patrí k  najkrajším a najpopulárnejším túram v Západných Tatrách. Celodenný stredne náročný výlet môžu
absolvovať aj rodiny s deťmi. Informačné tabule podávajú správy o živočíchoch či rastlinách, ktoré rastú pri chodníku
alebo sú skryté na vzdialenejších miestach. Vysvetľujú a opisujú vznik plies ľadovcovou činnosťou. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína od smerovníka Rázcestie pod predným zeleným a pokračuje okolo Roháčských plies až končí v
Roháčskej doline.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na severnom svahu záveru Roháčskej doliny pod
hrebeňom Roháčov.
Prístup na trasu fotogalérie :
Červenou pásovou značkou Roháčskou dolinou a modrou pásovou značkou smerom na Roháčské plesa.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                 Sivý vrch - Brestová.
 
<<<  Sivý vrch (1 805 m n. m.) sa nachádza v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Vedie naň červeno značkovaný turistický
chodník z Hút, trvá to 2:50 hodiny a žlto značkovaný turistický chodník z Jalovca, trvá to 4:10 hodiny. V jeho západnom
hrebeni sa nachádzajú Radové skaly s množstvom skalných útvarov. Sú zabezpečené fixnými reťazami. Z vrcholu je kruhový
rozhľad.
Brestová (1 902,7 m n. m.) (poľ. Brestowa) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na Slovensku, juhovýchodne
od Zuberca. Vrch  sa nachádza v západnej časti rozsiahleho masívu Salatína (2 047,5 m n. m.), od ktorého je oddelená
sedlom Parichvost (1 855,5 m n. m.). Západne od sedla sa nachádza kóta s nadmorskou výškou 1 934 m n. m., v niektorých
zdrojoch uvádzaná ako samotná Brestová. Vrchol s týmto názvom sa však nachádza o niečo západnejšie. Poskytuje ďaleký
kruhový výhľad. Brestová sa vypína východne nad Bobroveckou dolinou, južne od doliny Dlhá jama (vybieha z
Roháčskej doliny) a západne od Salatínskej doliny. Z masívu vybiehajú dve rázsochy na sever, západným smerom pokračuje
hrebeň kótou Zuberec (1 806 m n. m.) a vrchom Pálenica (1 752,6 m n. m.).
Chata Zverovka je pekná turistická chata na úpätí Roháčov, časti Zapadných Tatier. Nachádza sa 9 km od obce Zuberec
v nadmorskej výške 1037 m na poľane Zverovka s výhľadom na hlavný hrebeň Roháčov. Prvá chata v tejto oblasti bola
postavená v roku 1920 v  neďalekej v Látanej doline pod názvom Maťašáková útulňa. V roku bola postavená druhá
Maťašaková útulňa na mieste dnešnej chaty Zverovka. Neskôr bola útulňa prestavaná na chatu. Na prelomu
roku 1944 až 1945 bola chata vypálená Nemeckými vojakmi. Už v  roku 1946 bol postavený pred chatou dočasný zrub
a začínajú prípravy na výstavbu novej chaty, ktorá je dokončená už v roku 1951. Nasledovalo niekoľko rekonštrukcii chaty,
ktoré rozšírili kapacitu chaty. Návštevníkom ponúka ubytovacie a stravovacie služby. Vzhľadom na umiestnenie, je  obľúbená
medzi turistami a lyžiarmi. Mnohé turistické chodníky začínajú priamo od Chaty Zverovka a lyžiarske vleky sú vzdialené iba
niekoľko minút chôdze od chaty. Chata Zverovka je vhodná tak pre jednotlivcov ako aj skupiny, rodiny s deťmi alebo
školské zájazdy. Chata Zverovka je otvorená počas celého roka. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pri horárni pod Bielej skalou cez Sivý vrch, Brestová, Predný Salatín až končí pri chate Zverovka.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou a modrou pásovou značkou sa nachádza v najzápadnejšej časti hrebeň Západných Tatier.
Prístup na trasu fotogalérie :
Pri horárni Pod Bielou skalou.
Pri chate Zverovka v ústi Roháčskej doliny.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                            Spálena dolina - Roháčský vodopád.
 
<<< Vyšný Roháčsky vodopád  Po obídení Roháčskych plies chodník klesá cez viaceré terasovité terénne stupne v
pásme kosodreviny a postupne schádza do zóny ihličnatého lesa. Vchádzame doľavostrannej vetvy Roháčskej doliny s
názvom Spálená dolina. Zhruba po hodinke a pol chôdze prudkým klesaním, začujeme hukot vody. Blížime sa k
pravostrannej odbočke hlavného chodníka, dlhej cca 100 metrov, ktorá nás zavedie asi po piatich minútach k ďalšej
atrakcii na trase tohto náučného chodníka, k Roháčskym vodopádom. Obklopení smrekovým lesom, stojíme nad strmým,
skalnatým korytom Studeného potoka a pod nami sa črtá silueta Vyšného Roháčskeho vodopádu. Dá sa strmým svahom
zbehnúť priamo pod padajúcu vodu, ale maximálne opatrne! V povedomí širokej turistickej verejnosti sa Roháčske
vodopády spájajú len s týmto jedným vodopádom. Vo väčšine turistických máp je uvádzaný iba on, samozrejme pod
názvom Roháčsky vodopád, teda v jednotnom čísle. Môžu za to zrejme skutočnosti, že je k nemu oveľa jednoduchší
prístup a súčasne svojou mohutnosťou je z dvojice výraznejší. Údaje o jeho výške sa rôznia a uvádzajú sa v
rozpätí 18-23 metrov, pričom častejšie frekventovaná je hodnota 23 metrov, čo ho radí z pohľadu výšky na prvé miesto
v celých Západných Tatrách. Je pomerne vodnatý, s priemerným prietokom vody 500-1200 litrov za sekundu. Jeho vodný
režim, podobne, ako pri väčšine našich vodopádov, ležiacich v horskom prostredí, má výrazne nevyrovnaný charakter,
v závislosti od ročných období. Vyšný Roháčsky vodopád má glaciálny pôvod, s čiastkovým prispením selektívnej
vodnej erózie. Prúd Studeného potoka prepadáva cez hornú skalnú hranu koryta a následne padá na jeho dno, kde
sa voda triešti na veľkých grandioritových balvanoch.
Spálená dolona - preteká ňou Spálený potok, ktorý v dolnej časti doliny vytvára Roháčsky vodopád. Jej dolnou časťou vedie
modro-značkovaný chodník z rázcestia Adamcuľa ku Roháčskym plesám a jej hornou časťou vedie zeleno značkovaný
chodník od Roháčskych plies do Baníkovského sedla. Spadajú do nej strmé severné steny Baníkova (2 178 m n. m.).  >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína v Roháčskej doline v časti Adamcuľa a končí v Baníkovskom sedle.
Poloha  :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza v centrálnej časti Roháčov pod severnou stenou Baníkova.
Prístup k chodníku :
V Roháčskej  doline.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                     Ťatliakové pleso – sedlo Zábrať.
 
<<<  Ťatliakovo jazero je malé a plytké jazero v Západných Tatrách, pri Ťatliakovej chate v závere Roháčskej doliny.
Nachádza sa vo výške 1 370 m n. m., má rozlohu 0,28 ha a maximálnu hĺbku 1,2 m.
Ťatliakova chata je vysokohorská chata v Roháčskej doline v Západných Tatrách. Nachádza sa v nadmorskej
výške 1 393 m n. m.. Je významným turistickým bodom a je veľmi často navštevovaná. Dajú sa z nej podniknúť rôzne
výlety: napr. na sedlo Zábrať, Roháčske plesá, Rákoň, Smutné sedlo a iné. Dá sa k nej dostať od chaty Zverovka
za 1,30 hodiny chôdze po asfaltovej ceste. Pri chate sa nachádza Ťatliakovo jazero. Už v roku 1883 stála na brehu
Roháčskeho potoka malá útulňa. Rozvoj turizmu podnietil v roku 1933 výstavbu zrubu a na podnet Jána Ťatliaka
v roku 1937 i chatu na terajšom mieste. Dokončená bola v roku 1941, no už v roku 1944 bola vypálená Nemcami.
Dvojpodlažnú chatu obnovili hneď po skončení vojny oproti dnešnému bufetu, čo bola v roku 1953 pristavená
lyžiareň. Samotná chata vyhorela 28. mája 1963 a pre nedostatok financií sa už neobnovila. Rozširovanie sa
realizuje až v súčasnosti. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína Pri Ťatliakovom plese a končí v sedle Zábrať.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na juhozápadnom bočnom hrebeni nad Ťatliakovým plesom.
Prístup na trasu fotogalérie :
Pri Ťatliakovom plese.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                         Zadná Látaná - Lúčna.
 
<<<  Látaná dolina je ukončená hrebeňom Dlhý úplaz medzi Vrcholmi Rákoň a Lúčna. Záver doliny vymodeloval štvrtohorný
ľadovec do bohato členeného kotla. Z tohto dôvodu bol záver Látanej doliny rozdelený na Prednú a Zadnú Látanu.
Zo severnej strany ju ohraničuje hrebeň z Lúčnej na Osobitu. Z juhu hrebeň vybiehajúci z Rákoňa cez sedlo Zábrať, Zábrať,
Predná Zábrať na Šindlovec.  Zadná Látaná sa v závere delí na dva kotly Zaprašivé a Lúčna prechádzajúce v trávnaté
svahy Dlhého úplazu. Zo severnej strany ohraničuje dolinu hrebeň Osobitej napájajúci sa na trávnatý vrch Lúčna , ktorej
svahy pokrýva rezervácia Kotlový žľab. Chráni pôvodné pralesné smrekové porasty v strmých žľaboch s prechodom do
kosodreviny. Za chránené územie bol vyhlásený v roku 1926. Dôvodom ochrany je 200 ročná Jarabinová a Javorová Smrečina
s prechodom do kosodreviny na kryštaliniku (žula, kremenec, pararula), ponechaná samovoľnému vývoju. Porast predstavuje
prales v závere Látanej doliny pod Lúčnou v nadmorskej výške 1240 - 1572 m n. m. Faunu tvorí charakteristický súbor
zoocenóz montánneho vegetačného stupňa. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína pri smerovníku v závere Látanej doliny vľavo a končí na vrchole Lúčna.
Poloha  :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza v severnej časti Západných Tatier pod vrcholom Lúčna.
Prístup k chodníku :
Látanou dolinou od chaty Zverovka.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                            Žiarská dolina.
 
<<<  Žiarska dolina sa nachádza v južnom podhorí Západných Tatier a je jednou z najznámejších a najnavštevova­nejších
dolín v  rámci celých Tatier, a to nielen z dôvodu jej geologickej stavby, rastlinstva či živočíšstva, ale hlavne pre jej výhodnú
polohu, pre jej veľmi dobrú prístupnosť, pre množstvo kilometrov značkovaných chodníkov, ktoré vedú hlavne po jej
okolitých hrebeňoch, pre nádherné a neopakovateľné výhľady z nadmorskej výšky cez 2000 metrov. Začína v obci Žiar
a je vhodným východiskovým bodom na turistiku do Západných Tatier. Môžete sa kochať pohľadom na majestátne končiare
vrcholov Baranec, Tri kopy, Baníkov, Príslop a iných. Príjemnou zastávkou je salaš v obci Žiar, kde si pochutnáte na
typických bryndzových haluškách so žinčicou a relaxujete v upokojujúcom tichu a šume lesa. Dolina ponúka bohaté
možnosti na turistiku, pri dobrých podmienkach sa tu dá dokonca raftovať. V zime je tu v prevádzke lyžiarske stredisko so
stredne náročnými trasami, ideálne možnosti poskytuje dolina pre bežkárov a skialpinistov.
Žiarska chata sa od roku 1939 do roku 1944 stala jednou z najmodernejších turistických chát na Slovensku. Jej výstavba
v tom období stála 400 tisíc korún a bola dokončená v júni 1939. Chata bola otvorená 1. júla 1939. V jej suteréne sa
nachádzala lyžiareň a dve spoločné nocľahárne s 20 lôžkami. V nadzemných podlažiach sa nachádzali dve jedálne,
z ktorých jedna bola neskôr prestavaná na chatárov byt, kuchyňa, 10 hosťovských izieb spolu s 30 posteľami. Umyvárne
mali teplú aj studenú tečúcu vodu. Svietilo sa tu petrolejovými a tlakovými lampami. V tom čase to bola najmodernejšia
chata na Slovensku. Po vyhlásení SNP sa na chate ubytovalo povstalecké vojsko a po odchode posledných turistov, ktorí
boli na chate ubytovaní do 12. septembra 1944, obývali chatu už len partizáni. Po silnom útoku nemeckých vojsk v
decembri roku 1944 partizáni chatu opustili. Nemeckí vojaci chatu obsadili a vydrancovali. Keď sa 11. decembra 1944
partizáni na chatu vrátili, našli už len tlejúce zvyšky deň predtým vypálenej chaty a do vzduchu vyhodené základy.
Povojnová Žiarska chata: V roku 1946 bolo v stavebnom programe vojnou zničených chát na výstavbu Žiarskej chaty
vyčlenených 2,5 milióna Kčs. Po vypracovaní projektu prístupovej cesty na dopravu stavebného materiálu sa začalo
s jej výstavbou v rokoch 1946-1947. Stavba chaty však bola spomalená v dôsledku výstavby Hutného kombinátu
v Košiciach. Montáž dielcov dreveného baraku, ktorý mal pôvodne slúžiť len ako ubytovňa pre robotníkov, bola
uskutočnená v roku 1949. V rokoch 1958-1960 bola ukončená prístavba jedálne, kuchyne a nocľahárne. Taktiež bol
nainštalovaný naftový agregát, ktorý slúžil na osvetlenie chaty a bola dokončená aj výstavba vodovodu. Neskôr bola
vybudovaná nepriepustná žumpa a oddelené WC, ktoré boli neskôr spolu s kúpeľňou nainštalované aj vnútri. Naftové
vykurovanie nahradilo kúrenie uhlím v roku 1978, no ešte väčším prínosom bolo vykurovanie elektrickými kachľami.
Celková elektrifikácia bola dokončená roku 1979, keď bol položený podzemný kábel. Prínosom pre životné prostredie
bolo vybudovanie čističky odpadových vôd. V tom istom čase bola jedáleň vybavená dreveným nábytkom a do prevádzky
boli uvedené dva vleky na úpätí Prostredného grúňa. Zásobovanie chaty bolo uľahčené vybudovaním novej asfaltovej
cesty vybudovanej v rokoch 1966-1974. Táto chata doslúžila v roku 2006. 30 apríla 2006 bola zvalená.
Nová Žiarska chata: Na mieste starej, povojnovej chaty, v rekordne krátkom čase – do septembra 2006 – vyrástla
chata nová. Dôvodom pre rekonštrukciu a modernizáciu tohoto zariadenia bol fakt, že existujúca chata už dávnejšie
nebola schopná pre svoju fyzickú a morálnu zastaralosť poskytnúť svojim návštevníkom štandard na dnešnej požadovanej
úrovni (poschodové postele v izbách, veľa ubytovaných v jednej izbe, sociálne zariadenia len mimo chaty). Zväčšila sa
kapacita reštaurácie, pribudol nový útulný bufet (v priestoroch suterénu chaty), oddelila sa ubytovacia časť od reštauračnej.
Ubytovanie bude poskytovať v 2 - 4 lôžkových izbách, k dispozícii sú aj 2 izby so samostatnými WC. >>> 
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v ústi Žiarskej doline a končí v Žiarskom sedle.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou a zelenou pásovou značkou sa nachádza na južnom svahu hrebeňa Roháčov.
Prístup ne trasu fotogalérie :
V ústi Žiarskej doliny na ceste prístupnej od Liptovského Mikuláša.
 
Mapa polohy fotogalérie :
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
 
 
TOPlist