aktualizované: 22.05.2017 09:17:26

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Hrady a zámky A až G
 
                                                Hrady a zámky na Slovensku.
 
Slovensko je krajina bohatá na kultúrno-historické opevnené sídla. Neodmysliteľnou súčasťou krajinného reliéfu Slovenska
súdominantne situované bývalé panovnícke a šľachtické sídla. Na území Slovenska možno napočítať viac ako 180 hradov a 
minimálne toľko kaštieľov postavených v rôznych historických epochách. Predchodcami hradov boli hradiská a opevnené
dvorce, ktoré boli na Slovensku typické v 9. a 10. storočí. V 11. a 12. storočí sa začali stavať kamenné hradné objekty, ktoré
intenzívnejšie pribúdali po tatárskom vpáde v rokoch 1241 a 1242. Najstaršie a najvýznamnejšie z nich obsadili prirodzené,
časom preverené strategické polohy. Týčia sa na osamelých skalných bralách či vyvýšeninách uprostred rovinatého juhu alebo
vysoko nad križovatkami obchodných ciest na severe. Dlhé stáročia strážili dôležité cesty, križovatky a brody, v hornatých
pohraničných oblastiach aj hranice a priechody cez priesmyky. Viaceré z týchto hradov získalo funkciu župných hradov.
To znamená že panovník z nich prostredníctvom župana spravoval pridelené územia - župy. Okrem obrannej a administratívnej
funkcie slúžili na bývanie. Iný typ hradov tvorili mestské hradby, ktoré stavali bohaté mestá na svoju obranu.oncom 14. a 
začiatkom 15. storočia  majitelia viaceré hrady prestavali a v hradných opevneniach vznikali samostatné paláce. Podstatnú
zmenu v architektúre prinieslo renesančné umenie, v ktorom sa spájali pevnostné prvky  s reprezentatívnosťou bývania.
V 17. a 18 storočí začala väčšina hradov pustnúť, pričom mnohé boli na kráľov príkaz vypálené a nakoniec ostali v ruinách.
Panovník ich považoval za centrá protihabsburského odporu, čím sa spečatil ich osud. Niektoré sa zachovali dodnes a stali
sa sídlom expozícií približujúcich chod historických udalosti a spôsobu života v danom regióne. Dnes sú mnohé z nich sú
symbolom regiónov, súčasťou miest a obci.
 
 
 
                                                                     Hrad Beckov.
 
<<<  Beckovský hrad (pôvodné názvy: Blundus, Bolondos) je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom, 60 metrov
vysokom brale nad mestečkom Beckov. Z diaľky je dobre viditeľná silueta (aj priamo z diaľnice). Hrad s areálom je Národná
kultúrna pamiatka. Hrad ako starý spomína už Anonymova kronika z 12. storočia. Potvrdil to aj archeologický výskum, podľa
ktorého najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu. Vápencové bralo nad brodom Váhu na pomedzí
Trenčianskej a Nitrianskej župy malo značný strategický význam, a preto tu v 13. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa
zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác. V čase rozmachu moci
Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. V druhej polovici 14. storočia hrad vlastnili Stiborovci, pôvodom
z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili
stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach.  Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej
prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia
hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry
hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich
nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade
roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený. Históriu hradu dokumentuje Múzeu Beckov. Ruiny horného a
dolného hradu sú pozostatkom palácov, hospodárskych a obranných budov a opevnenia. Pozoruhodná je otvorená
neukončená veľká delová bašta v dolnom nádvorí. Typologicky zvláštne je horné, pravidelne vymedzené nádvorie, prístupné
kedysi podjazdom, obklopené zvyškami palácových konštrukcií a niekdajšou vstupnou fasádou kaplnky.  Môžete si vybrať
sprievodcu, alebo popis hradu s pôdorysom. Okrem toho sa usporiadajú na hrade niektoré akcie.
K histórii hradu sa viaže viacero povestí. Podľa jednej z nich sa názov hradu odvodzuje od mena šaša Becka, pre ktorého dal
hrad vybudovať vojvoda Stibor. Ďalšia povesť hovorí o tom, ako hradný pán zhodil zo skaly sluhu za to, že mu chrániac svoje
dieťa zabil obľúbeného psa. Sluha pri páde zo skaly stihol zakričať, že sa stretnú „do roka a do dňa“. Presne v tomto čase
hradného pána uštipla do oka vretenica, a tak oslepený spadol do priepasti. >>>
Súčasný  stav hradu :
V súčasnosti je areál hradu prístupný verejnosti. Po rekonštrukcii, ktorá zachránila niektoré budovy horného hradu, má hrad
aký taký zachovalý ráz. Ešte nie je zrekonštruovaná zadná časť hradu - stiborovské paláce, kaplnka, spodný hrad so studňou
vstupná brána a druhá brána, obrovská delová bašta - v pôdoryse č. 15.
Poloha hradu :
Zrúcaniny hradu sa nachádzajú na skalnom brale východne nad obcou Beckov.
Prístup k hradu :
V obci Beckov priamo z námestia ide vpravo popri rodinných domoch cesta (pôvodný vstup do hradu; 5 min.). Hrad je sprístupnený
 
Mapa polohy hradu :
 
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------                                     
                                                                                    Hrad Blatnica
 
<<<  Zrúcanina kráľovského hradu Blatnica (castrum regale Blatnycha, castrum Balathnica, castri Blathnicz), sa nachádza
na nízkom vápencovom chrbte Plešovice oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, vo výške 685 m.n.m., 2 km
severne od rovnomennej obce. Vznikol v druhej polovici 13. storočia na ochranu obchodnej cesty via magna, vedúcej z
  Nitry na sever k Baltu a prvú správu o ňom máme z roku 1300. V tom čase bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. V druhej
polovici 14.str. bol začas v majetku turčianskeho župana Jakcha a jeho kastelána Petra, podžupana Jána de Mikla a
palatína Ladislava Opoľského. Pred rokom 1399 ho i s panstvom kráľ Žigmund vymenil istému Dominikovi, zvanému Pogan,
synovi Michala, za jeho 10 dedín v Temešskej a Berežskej stolici. V roku 1399 ďalšou výmenou s tým istým Dominikom
prevzal Žigmund blatnické panstvo do kráľovského úžitku. Obchodná cesta, ktorú hrad strážil, stratila časom svoj význam,
nakoľko sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia cesta cez Mošovce do Martina. Tým dôležitosť hradu
upadla a panovníci ho v 15. a 16.storočí dávali často do zálohu a tak hrad prechádzal rukami rôznych držiteľov. Koncom
stredoveku, tesne pred bitkou pri Moháči, boli v panstve Blatnického hradu početní spolumajitelia Erdedyovci, Zápoľskovci,
Justovci, Komorovci, Záblatskovci a Vidovci z  Bodorovej. Toto spoluvlastníctvo, vzájomné zálohy či odkazy podnecovali
nespočetné spory, ktorými najväčšmi trpeli ich poddaní, porozdeľovaní medzi týchto a ďalších zemepánov, ale trpel aj
Blatnický hrad, o ktorý sa namiesto jeho výstavby a zveľaďovania viedli neustále boje. Po moháčskej katastrofe sa na
trón na 400 rokov usadili Habsburgovci a do Turca sa tak dostala nová šľachta. V roku 1540 sa dostala Blatnica do rúk
mocného rodu Révai pochádzajúceho zo Sriemska. V druhej polovici 16. a začiatkom 17.storočia vybudovali veľké
predhradie s novými budovami no nekládli dôraz na delové bašty a tak sa v roku 1606 hradu veľmi jednoducho a takmer
bez boja zmocnili povstalci Štefana Bočkaja a neskôr Gabriela Bethlena. V roku 1678 pravdepodobne počas vpádov
povstalcov Imricha Thokolyho došlo na hrade k požiaru a zhorelo niekoľko budov. Krátko na to sa k hradu dostali opäť
Revaiovci a hrad obnovili. Koncom roku 1703 sa však hradu zas bez problémov zmocnili povstalci Františka Rákocziho.
Hrad opustili až po prehranej bitke v roku 1708 pri Trenčíne. Hrad sa opať dostal do rúk Revaiovcov. Za oddanosť
panovníkovi počas povstaní, bol hrad ušetrený príkazu na zničenie nevyužitých pevností a tak hrad mohli Revaiovci
obývať aj naďalej. Mnohí však vymenili hrad za pohodlnejšie kaštiele a tak život na hrade časom upadal. V roku 1744 dal
ešte František Revai hrad opraviť no v roku 1790 opustením hradu poslednými obyvateľmi hrad začal pustnúť.
Hrad sa skladal z dlhého, pomerne úzkeho paláca, zosilneného na severnej a južnej strane polkruhovitými vežami a
chráneného na severovýchodnej strane strmou priepasťou. Západná veža, postavená na zraniteľnejšom mieste, je
oveľa mohutnejšia a väčšia ako východná. Sprístupňovalo ju samostatné točité schodište, postavené na jej južnej strane.
Na juhovýchodnej, prístupnejšej strane bolo malé nádvorie uzavreté hradbami so štvorbokou vežou. Múr opevnenia, ktorý
obklopoval prvé nádvorie, mal na západe vstup ponad priekopu vysekanú do skaly. Chránila ho otvorená oblá bašta.
Súčasný stav - Zachované je murivo západnej veže, ktorá sa čnie aj dnes do veľkej výšky a sú na nej vidieť štrbinové
strieľne. Horný hrad zovretý medzi dve veže sa bohužiaľ značne rozpadáva - hlavne jeho spojovacia palácová časť.
Na hospodárskych budovách v dolnom hrade je celkom zachovalé nárožné kvádrovanie. Murivo sa pomaly zvetráva do
doliny, hlavne nad strmým úbočím. Na obe plochy po baštách je možné vystúpiť a je odtiaľ nádherný výhľad. >>>
Súčasný  stav hradu :
O to, aby sa hrad úplne nerozpadol a nesplynul s okolitým prostredím, ale zachovalo sa aspoň niečo z jeho zašlej slávy
aj pre budúce generácie sa už vyše roka snaží občianske združenie  Diadém - združenie záchrany hradu Blatnica, ktoré
na hrade od roku 2008 v spolupráci s úradom PSVaR v Martine vykonáva rôzne čistiace práce predhradia a drobné
prípravné práce potrebné pre realizáciu budúcich prvotných záchranných prác už i na samotnom objekte hradu.
V súčasnosti sa už realizujú záchranné práce na obvodových múrov hradu z tohto dôvodu je pohyb na hrade obmedzený,
dá sa obzrieť len obvodové múry a obmedzene horný hrad. 
Poloha hradu :
Zrúcaniny hradu sa nachádzajú na severozápadnom hrebeni Gaderskej doliny, severovýchodne nad obcou Blatnica
Prístup k hradu :
Z Gaderskej doliny. Z ústia doliny približne po 25 min vľavo sa nachádza informačná tabuľa a smerovník k hradu.
Prístupový chodník je vyznačený žltou značkou náučného chodníka.
 
Mapa polohy hradu :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                                                   Hrad Branč.
 
<<<  Zrúcanina hradu Branč leží na rovnomennom kopci Myjavskej pahorkatiny nad Podzámkom, miestnou časťou obce Podbranč.
Najstaršia písomná zmienka je z roku 1317. Hrad sa rozkladá na ploche asi 7.500 m2, vo výške 480 m n.m. Keďže hrad stál na
pomerne ľahko prístupnom kopci, jeho obrana sa neustále zdokonaľovala. Hlavný vchod do dolného hradu je od východu. Vstup
do hradu bol strážený dvoma bastiliónmi vonkajšieho opevnenia. Oproti hlavnému vchodu je trištvrtekruhová delová bašta
stredného hradu, chrániaca paľbou z diel a ručných zbraní priestor vchodu pred nepriateľom. Obvodové murivo dolného hradu
je na štyroch miestach prerušené polkruhovými baštami.  Hrad je rozdelený na dve hlavné časti: dolný hrad a stredný hrad.
Stredný hrad je od dolného hradu oddelený výrazne suchou hlbokou priekopou, ktorá zvyšovala prirodzenú výšku opevnenia
stredného hradu. Vchod do stredného hradu bol pôvodne v rohu (oproti pomníku). Aj tam, kde je zem zarovnaná (kde nie je
priekopa - bola, ale sa zem zasypala spadnutím horného a stredného hradu), útočníci museli prekonať 80 m nekrytého priestoru
(priekopu) pod priamou paľbou obrancov hradu. Stredný hrad sa funkčne delí na 2 časti: severné nádvorie stredného hradu
a obytnú palácovú časť. Z nádvoria (pri pomníku) sa po schodisku vystupovalo do átriového dvora a do jednotlivých miestností.
Bolo tu 40 izieb - 15 v prízemí, 20 na prvom poschodí a 5 na druhom poschodí. Na západnom nádvorí dolného hradu (neďaleko
pomníka) bola hradná studňa. Staršia studňa bola i na nádvorí stredného hradu (blízko jedinej sprístupnenej miestnosti). Hrad
nechal postaviť magister Aba z Hlohovca medzi rokmi 1251 - 1297. Toto datovanie bolo určené podľa archeologického výskumu
- podľa nálezu mincí s uvedenými rokmi 1251 - 1261. V ďalších rokoch sa na hrade vystriedalo 40 majiteľov. V roku 1309 hrad
získal Matúš Čák Trenčiansky, krátku dobu hrad vlastnil i český kráľ Ján Luxemburský, v roku 1394 Žigmund Luxemburský.
Po tomto roku sa datuje prestavba v rozsahu stredného hradu. Výsledkom bol typicky gotický skalný hrad s útočnou vežou,
palácom, kaplnkou a v juhovýchodnom rohu stredného hradu s vysokým hradbovým obvodovým múrom. V 16. storočí sa stal
hrad vlastníctvom Františka Nyáryho, ktorý sa oženil s dcérou pána hradu Korlátko (Cerová) a s celou rodinou tu žili i poslední
príslušníci rodu Nyáry, ktorí si postavili nový kaštieľ v Sobotišti (na námestí) a postupne sa tam presťahovali aj so zariadením.
Bolo to pre nich pohodlnejšie sídlo. Hrad zostal opustený a chátral. V období tureckých vojen slúžil ako útočište okolitému
obyvateľstvu, pričom v období rokov 1674 - 1675 bol prechodnou väznicou protestantských kňazov, ktorí boli odsúdení
bratislavským súdom na galeje. Zomreli v jamách (väznica po obvode múru). Túto udalosť pripomína pamätník a každoročné
bohoslužby na hrade. Keďže bol hrad opustený, ľahko ho napadli a vypálili Turci a hrad tak zostal dodnes. V roku 1968
Pamiatkostav Žilina prevádzal pamiatkovú obnovu hradu, ktorá nebola dokončená. Archeologický výskum sa robil od roku 1978.
Počas piatich sezón sa v odkrytých zasypaných miestnostiach, v jednotlivých vrstvách našli články kamennej architektúry z
okien, dverí; ďalej sa našli črepiny z majoliky, z hrncov a kachieľ. K zaujímavým nálezom patrila ozdobná kamenná renesančná
rímsa so štítom s letopočtom ukončenia prestavby hradu 1539 a monogramom majiteľa hradu Františka Nyáryho. Ďalej sa
našla sústava pilierov, drevené časti z pôvodného hradu, železný šíp, 2 guľky, starý nôž, bronzové ihlice, rôzne druhy gombíkov,
kovaní, kľúčik od šperkovnice, medené cedidlo a i. Príťažlivá a malebná krajina s hradom Branč bola mnohým umelcom
námetom na výtvarné zobrazenie. Hrad Branč vo svojich dielach stvárnil maliar Martin Benka, Július Koreszka, hodonínsky
maliar Karel Novák. Hrad Branč bol a je námetom pre fotografov. Obrazy hradu Branč sa nachádzajú v Galérii mesta Bratislavy,
v múzeu Martina Benku v Martine a Záhorskej galérii v Senici. >>>
Súčasný  stav hradu :
Hradby sú staticky zabezpečené, nádvorie hradu vyčistené a pokryté udržiavaným trávnikom.
Poloha hradu :
Zrúcanina hradu Branč leží na rovnomennom kopci Myjavskej pahorkatiny nad Podzámkom, miestnou časťou obce Podbranč.
Prístup k hradu :
Z Podzámku, miestnej časti obce Podbranč.
 
Mapa polohy hradu :
 
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                               Hrad Brekov.
 
<<<  Zrúcaniny hradu stoja na holom kopci Ondavskej vrchoviny juhozápadne od Humenného v údolí Laborca nad obcou
Brekov. Postavili ho v 13. storočí a patril do sústavy hradov na uhorsko - poľskej ceste. V prvej polovici 15. storočia zosilnili
jeho opevnenia a krátko potom zohral významnú úlohu vo vnútropolitických zápasoch, najmä v roku 1466, keď sa pod jeho
hradbami stretli v boji vojská kráľa Mateja Korvína a jeho odporcu, poľského kráľa Kazimíra IV. V rokoch 1484 - 1488 bol v
rukách Zápoľských, ktorí hrad rozšírili a ďalej zdokonaľovali jeho opevnenie. V polovici 16. storočia sa jeho majiteľ
František Kendy pridal k šľachtickej opozícii proti kráľovi Ferdinandovi Habsburskému, a preto kráľovské vojsko po dobytí
roku 1558 hrad zbúralo. Neskorší majiteľ Mikuláš Drugeth ho však roku 1575 znovu opravil a obnovil. Roku 1644 napadli
hrad povstalecké vojská Juraja Rákócziho a skoro celý ho opäť zničili. Čiastočná oprava obytných traktov mu iba nakrátko
vrátila život, pretože vo vlnách protihabsburských stavovských povstaní na konci 17. storočia sa tento z neho definitívne
vytratil. Od tých čias hrad pustol a dodnes sa z neho zachovali iba zvyšky múrov. Dnešnú podobu získal hrad v roku 1575
za Mikuláša Drugheta, keď vystavali prvé predhradie, vstupnú vežu so štvorcovým pôdorysom a rozšírili opevnenie pred
druhou bránou v nádvorí. Pôvodný hrad tvorili dve nádvoria. Horné nádvorie zabezpečovala veža paláca, na druhej strane
sa nachádzala kaplnka. Na druhom nádvorí stála vstupná veža. Posledú stavebnú etapu predstavuje obnova hradu po
roku 1644. Hrad bol obývaný ešte v roku 1698, o krátky čas však spustol celkom. Príčiny konca hradov sú viaceré.
Do hradu sa vstupovalo západnou vstupnou bránou predhradia, chránenou mohutnou štvorcovou baštou. Cesta
pokračovala po obvode kopca k druhej bráne, chrániacej vstup do dolného nádvoria. Stavby nádvoria boli pravdepodobne
hospodárskeho charakteru a nezachovali sa, hoci časť múrov medzi prvým a druhým nádvorím naznačuje, kde boli
prilepené k múrom a kde bol vstup do horného hradu - prechod z jedného nádvoria do druhého. Na najvyššom mieste
stál palác s kaplnkou a obytnými miestnosťami, v niekorých priestoroch so zachovanými klenbami. V súpise pamiatok
sa uvádzajú veže, išlo však pravdepodobne len o bašty, chrániace jednotlivé časti hradu, dispozícia tohoto hradu ho
však jasne radí k plášťovým hradom. >>>
Súčasný  stav hradu :
V rokoch 1971-1980 uskutočnilo Zemplínske múzeum v Michalovciach archeologický výskum. Pri výkopoch sa našlo
množstvo úlomkov kachlíc, z ktorých sa podarilo zrekonštruovať niekoľko celých kusov. a mnohé z nich sa dali kresebne
zrekonštruovať. Najbohatšie sú zastúpené komorové kachlice s pestrou výzdoby na čelnej stene, pričom prevládajú
vegetatívne výzdobné motívy v rôznej kombinácii. Niektoré časti hradu boli vyčistené a opravené.
Poloha hradu :
Hrad Brekov sa nachádza na hradnom vrchu juhozápadne od obce Brekov.
Prístup k hradu :
Z obce Brekov od kostola žltou pásovou značkou na hrad Brekov.
 
Mapa polohy hradu :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                               Čachtický hrad.
 
<<<  Čachtický hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu
Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a silno poškodil český
kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov, načas patril aj
Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí.
V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu. Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska, preto bol
budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým sídlom. Bývanie na hrade bolo nepohodlné. Jedinou aspoň
trochu zdobenou časťou na hrade bola kaplnka. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská
František II. Rákoci a odvtedy začal pustnúť, aj keď začas slúžil ako väzenie. Zrúcaniny Čachtického hradu tvoria dodnes
dobre identifikovateľné budovy, postupne sa dvíhajúce na hornom, strednom a dolnom hrade. Opevnenia si zachovali
zvyšky štítkových renesančných atík, na hornom hrade sú fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Na starších
fotografiách môžete hrad vidieť s vežou, v súčasnosti stojí bohužiaľ už iba jeden jej múr. Z hradu je nádherný výhľad na
okolité svahy Malých Karpát, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec. Od júna 2012 sa na hrade vykonávajú
záchranné práce, plánované do mája 2014. Na najvyššom mieste hradného brala postavili palác s hranolovou a
podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená aj kaplnka. Okolo horného nádvoria vznikali postupne v 14. storočí ďalšie
budovy, zatiaľ čo veľké nádvorie stredného hradu iba na okraji lemovali hospodárske budovy. Z čias stiborovských úprav
pochádza ďalší palác a kaplnka. Dolné nádvorie, ktoré slúžilo najmä obrane, bolo prístupné z horného hrebeňa ponad
priekopu vysekanú v skale. Medzi dolným dvorom a renesančným nádvorím bol v druhej polovici 16. storočia dlhý
spojovací tunel. V prvej polovici 16. storočia vznikol pod hradom kaštieľ, nazývaný aj hradný kaštieľ. V roku 1772 vyhorel,
v literatúre sa uvádza ako ruina alebo archeologická lokalita.
Legenda o Alžbete Bátoriovej - vydávala sa ako 15-ročná. Už počas manželstva s Františkom Nádašdym, ktorý bol viac
preč ako pri mladej žene, začala mučiť a vraždiť dievčatá. Ako 44-ročná ovdovela, a potom už jej sadizmus nepoznal
hranice. V rokoch 1585 až 1610 umučila vyše 600 dievčat a mladých žien bez ohľadu na ich národnosť alebo pôvod.
Dejiskom týchto krutých orgií boli Čachtice, ale aj ďalšie panstvá po celej monarchii. Týrala ich najrôznejším spôsobom,
bičovaním, bodaním, pálením rozžeraveným železom na citlivých miestach, strhávala im nechty alebo ich nechala
poliať vodou a zmrznúť. Legendy hovoria dokonca o špeciálnom mučiacom nástroji, železnej panne, ktorá prebodla
svoje obete. Krv z nich mala stekať do pripraveného kúpeľa, v ktorom si grófka Alžbeta chcela navrátiť mladosť. Takýto
mučiaci nástroj sa našiel v rakúskom Lockenhause, a ten v minulosti patril Bátoričke. Jej pomocníkov Ficka, Ilonu Jó a
Dorotu Sentešovú popravili, Alžbeta musela zvyšok života stráviť na Čachtickom hrade. Podľa legendy ju zamurovali a
nechali len úzky otvor, ktorým dostávala jesť. >>>
Súčasný  stav hradu :
V súčasnosti ostali z hradu len zrúcaniny. Zachovalo sa však z neho množstvo stojacich múrov so zvyškami omietok a
tiež okenných a dverových otvorov.
Po dvojročnej rekonštrukcii, do ktorej sa pustila obec Čachtice v rámci projektu “OBNOVA NKP ČACHTICKÝ HRAD“ za
pomoci eurofondov, sa celkom náhodou spojilo dokončenie rekonštrukčných prác s presne 400. výročím smrti slávnej
čachtickej pani.
Poloha hradu :
Hrad sa nachádza v strednej časti východného svahu Čachtických Karpát.
Prístup k hradu :
Najlepší prístup je zelenou pásovou značkou z obce Čachtice.
Najnáročnejší je výstup zelenou pásovou značkou od ŽSR Višňové.
 
Mapa polohy hradu :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                        Hrad Čičava.
 
<<<  V roku 1270 kráľ Štefan V. daroval šľachticovi Rainoldovi majetok Čičva. V darovacej listine sa neuvádza, že by
súčasťou panstva bol aj hrad. No v listinách kráľa Žigmunda (1410 a1414), ktorými potvrdil vlastníctvo panstva Čičava
šľachticom z Rozhanoviec, je napísané, že k panstvu patrí aj hrad Čičva. Prvá písomná správa o hrade je z roku 1361.
Spravoval ho vtedy kastelán Mikuláš, z poverenia šľachticov z Rozhanoviec. Hrad Čičva mohol vzniknúť z iniciatívy
uhorských kráľov v 12. storočí. Jeho hlavnou funkciou bolo strážiť a ochraňovať krajinskú cestu a pohraničie.
V polovici 14. storočia boli hlavnými časťami hradu kamenná veža, cisterna v severnej časti hradného areálu a palác v
južnej časti.  Šľachtici z Rozhanoviec dokázateľne sídlili na Čičvianskom hrade v prvej polovici 14. storočia.
V roku 1527 bol župným zhromaždiskom a sídlom archívu Zemplínskej stolice. V tom istom roku ho Ján Zápoľský dobyl
a podpálil. Pri požiari zhorel i archív Zemplínskej stolice. Hrad však znovu opravili a zrenovovali. Aj v nasledujúcich
storočiach hrad Čičva spravovali kasteláni a mal viac vojensko-strážnu funkciu ako sídlo zemepánov. V tom čase si dali
zemepáni postaviť hrad a hradný palác vo Vranove, ktorý im poskytoval pohodlnejšie bývanie. V roku 1684 ho dobyli
Tököliho vojská. V roku 1704 sa ho zmocnili vojská Františka II. Rákociho. Poškodené časti opravili a hrad zabezpečili.
V rukách rákociovských povstalcov bol až do roku 1711, kedy sa rákociovský veliteľ gróf František Barkóci pridal na
stranu cisárskych vojsk a vydal im hrad, ktorý dal cisársky generál Laucken zbúrať. >>>
Súčasný  stav hradu :
V súčasnosti ostali z hradu len zrúcaniny a v lete ho obklopuje hustý lesnatý porast. Zachovalo sa však z neho niekoľko
stojacich múrov so zvyškami omietok a tiež okenných a dverových otvorov. Koncom roku 2000 boli prístupové chodníky
k hradu zrenovované a jeho exteriér vyčistený a upravený, takže je stále pre návštevníkov atraktívny.
Poloha hradu :
Hrad sa nachádza severovýchodným smerom od Vranova nad Topľou nad obcou Sedliská.
Prístup k hradu :
Najlepší prístup je k hradu od cintorína pri obci Sedliská. Z parkoviska v starom kamennou lome pokračujeme vpravo
cestičkou ponad cintorín, okolo kaplnky v skalnej dutine a postupovať po lesnom neznačenom chodníku ktorým
prichádzame do severnej časti hradu Čičava.
 
Mapa polohy hradu :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
         
                                                                      Hrad Divin.
 
<<<  Členovia rodu Tomajovcov, ako majitelia okolia, si koncom XIII. stor. – v časoch rozsiahlej výstavby hradov
na rozkaz kráľa Belu IV. – postavili na strmej skale nad obcou Divín kamenný hrad. Rodina Losonczyovcov,
pochádzajúca z tohto rodu na rozdiel od Kacsicsovcov, odporovala podmanivým útokom podporovateľov
Matúša Csáka, tí preto podpálili oba ich hrady, Divín i Halič. Tomáš Losonczy však zničené hrady onedlho obnovil.
Divín obsadili v r. 1451, po svojej víťaznej bitke pri Lučenci, husiti. Hrad sa dostal späť do rúk pôvodných majiteľov
až v r. 1462. Od synov Dezidera Losonczyho, ako účastníkov sedmohradskej vzbury v r. 1467, vzal kráľ
Matej Korvín Divín a daroval ho Jánovi Nádasdymu Ongorovi. Rodina Balassovcov sa stala majiteľom hradu
začiatkom XVI. stor. na základe zmluvy podpísanej medzi ním a Františkom Balassom. Rodina dala postaviť
na základe rozhodnutia krajinského snemu v r. 1559 taliansky bastión ochraňujúci vstup do horného hradu.
V r. 1575 sa po dobytí Modrého Kameňa obrátilo mnohopočetné vojsko budínskeho pašu proti Divínu. Približne 300
obrancov padlo v boji do poslednej kvapky krvi. Po víťazstve muzulmáni napichali odseknuté hlavy obrancov na
kopije, ktorými potom ozdobili zruinované steny pevnosti. Hrad Divín, získaný od Jána Balassu, sa stal
najsevernejším pohraničným hradom Turkov, do ktorého sa umiestnila približne 160-členná posádka posilnená
delostrelcami. Hrad, podobne ako ostatné novohradské hrady, získali kresťania naspäť v r. 1593. Útok proti Divínu
viedol osobne syn Jána Balassu, básnik Bálint, ktorý sa však nemohol dlho tešiť z víťazstva, lebo o rok neskôr
padol pri dobývaní hradu Ostrihom. Opravu hradu nariadil uhorský snem v r. 1602 a za pomocníkov ustanovil
poddaných z Turčianskej župy. Divín zostal v nasledujúcich desaťročiach sekundárnym feudálnym hradom
obývaným rodinou zemepána. Bez švihnutia mečom otvoril svoje vráta protihabsburským povstalcom – vojskám
Bocskayho i Bethlena – tak v r. 1605, ako aj v r. 1619. Hrad sa dostal v 50-tych rokoch XVII. stor. do vlastníctva
Imricha Balassu. V tom čase slúžilo na hrade popri žalárnikovi šestnásť hajdúchov, jeden desiatnik, jeden bubeník
a traja delostrelci. Keďže sa mesto nepodrobilo Turkom, mestskú bránu strážilo šesť hajdúchov. Takzvanú
„žalárnikovu baštu“, stojacu pri bráne hradu, vartovali v noci dvaja mestskí strážcovia a denného vežového
strážnika zabezpečovalo tiež obyvateľstvo mestečka. Viedenským diplomatickým kruhom sa nepáčilo,
že Imrich Balassa nedodržiaval vasvársky mier, napádal Turkov. Viackrát sa dostal do konfliktu aj so zemepánmi
regiónu, z jeho panovačnosti vzniklo nespočetné množstvo sporov. Svoju manželku – Barboru Lippayovú – nakoniec
zabil tak, že ju vyhodil z okna divínskeho hradu. Palatín František Wesselényi odsúdil v r. 1665 Balassu
za 32-násobný zločin a dal ho zavrieť do bratislavského hradu. On však utiekol a vrátil sa do divínskeho hradu.
V r. 1666 dal svojim hajdúchom zhromaždiť poddaných z celého okolia, aby ich pomocou obsadil hrad svojich
starých nepriateľov, Forgáchovcov, v Haliči. Útok sa začal s účasťou približne 2000 sedliakov a 400 hajdúchov
za sprievodu rozvinutých vlajok, bubnovania a silnej streľby. Situácia sa okolo neho tak vyhrotila, že Wesselényiho
šesťtisícove palatínske vojsko obsadilo Divín na jeseň r. 1666. Gróf sa vzdal a bol odvlečený do hradu Muráň.
O rok sa síce vyslobodil, ale do hradu – do ktorého bola vyslaná nemecká cisárska posádka – sa už nemohol
nasťahovať. V r. 1670 dal Imrich Balassa s kráľovským povolením v priebehu šiestich mesiacov postaviť pre seba
kaštieľ so štvorcovým pôdorysom, opevnený na rohoch starotalianskymi baštami, v ktorom mohol pokračovať
v hodovaní. V záujme opätovného zmocnenia sa svojho hradu sa skamarátil s veliteľom cisárskych žoldnierov
strážiacich hrad, ktorého spolu s jeho dôstojníkmi pozval do kaštieľa. Opitých vojakov dal svojim ľuďom povraždiť.
Obliekli si ich šaty a v tú noc napochodovali do hradu, kde nič netušiacu posádku odzbrojili. Namyslený magnát
pokračoval vo svojom lúpežnom počínaní a pripojil sa k Thökölyho kuruckému povstaniu. V r. 1679 obliehali
divínsky hrad vojská cisárskych generálov Strassaldo a Leslie. Balassu zajali a hrad vyhodili do vzduchu.
Hrad Divín sa už nikdy neopravil. V r. 1686 odkúpila divínske panstvo grófska rodina Zichyovcov. Ruiny hradu
i kaštieľ zostali ich majetkom až do r. 1945. >>>
Súčasný  stav hradu :
O to, aby sa hrad úplne nerozpadol a nesplynul s okolitým prostredím, ale zachovalo sa aspoň niečo z jeho
zašlej slávy aj pre budúce generácie snaží sa obecný úrad v obci Divín v spolupráci s úradom PSV a R vykonávať
statické zabezpečenie a opravu hradných múrov z dôvodu zabráneniu ďalšieho rozpadu hradných múrov. Ďalej
začali rôzne čistiace práce predhradia a drobné prípravné práce potrebné pre realizáciu budúcich prvotných
záchranných prác už i na samotnom objekte hradu. V súčasnosti sa už realizujú záchranné práce na obvodových
múrov hradu z tohto dôvodu je pohyb na hrade obmedzený s vyšším rizikom úrazu.
Poloha hradu :
Na rozhraní Krupinskej výšiny a Lučenskej kotliny na nevysokom pahorku priamo nad centrom obce Divín
severozápadne od vodnej nádrži Ružinná.
Prístup k hradu :
V obci Divín. Z námestia pokračujeme k opevnenému kostolu s dvoma vežami, zabočíme vľavo okolo štýlovej
z kameňa a hliny postavenej vinárničky, okrajom lesíka a záhrad vystúpime na malú lúku, kde sa nachádza aj
cintorín priamo pod hradom. Zabočíme vľavo k vstupnej bráne. Okolo hradu vedie nenáročný chodník z ktorého
môžete si popozerať vonkajšie hradby.
Mapa polohy hradu :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                                          Hrad Dobrá Voda.
 
<<<  Dobrá Voda Leží vo výške 320 m n. m. a zaberá plochu 8 467 m². Je súčasťou územia prírodnej rezervácie Slopy.
Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. V písomných zmienkach sa vyskytuje pod názvami
Bona Aqua, Dobrawoda alebo v rôznych jazykoch ako Dobrý Kameň. Hrad postavili na mieste staršieho hradiska v prvej
štvrtine 13. storočia v hornatom teréne na skalnom výbežku na jednej z ciest prechádzajúcich hrebeňom Malých Karpát.
Písomne sa spomína v roku 1263. Jeho poloha v blízkosti Českej cesty ho predurčovala do úlohy strážneho hradu.
V najstarších časoch tvoril hrad pretiahnutú stavbu s palácom, ktorý mal na oboch užších stranách štvorboké veže; k palácu
sa na juhovýchodnej strane pripájala ďalšia časť hradu zakončená kaplnkou. Hrad, pôvodne v kráľovskom majetku, sa
koncom 14. storočia stal majetkom Stibora zo Stiboríc, neskôr, od roku 1436 bol už vo vlastníctve rodu Országhovcov.
Koncom 16. storočia majitelia hrad zabezpečili predbráním a prestavali aj dolné nádvorie, ktoré doplnili niekoľkými baštami
v hradobnom múre. Hrad sa stal tak menej ohrozeným, pretože vstup na horný hrad sa serpentínovite skrúcal a nižšia časť
bola zabezpečená obranou z vyššie položeného miesta. Za povstania Františka II. Rákócziho (r. 1703) bol veľmi poškodený,
po následnej oprave v roku 1762 vyhorel a zostalo na ňom len väzenie pre poddaných. Začiatkom 19. storočia sa, podobne
ako iné hrady, začal meniť na zrúcaniny. Do procesu jeho deštrukcie zasahuje i množstvo náletovej zelene, ktorá celým
objektom prerastá. Napriek tomu jeho ruiny sú malebným doplnkom tejto časti malokarpatskej krajiny. >>>
Súčasný  stav hradu :
Hrad je dnes v stave rozvalín. Zo stavieb sa zachovala časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb. Prebiehajú
čiastočné rekonštrukcie hradných múrov.
Poloha hradu :
Zrúcanina gotického hradu ležiaca v strednej časti pohoria Malé Karpaty nad obcou Dobrá Voda v okrese Trnava v
Prístup k hradu :
Červenou značkou z obce Dobrá Voda, ďalej odbočkou červenou značkou na hrad.
Od kúpaliska v obci Dobrá Voda. Je potrebné vyjsť asi 100 m ďalej dolinou, vpravo hore dolinkou  začína zelenou značkou
značený náučný chodník na červenú značku, ďalej odbočkou červenou značkou na hrad.
 
Mapa polohy hradu :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                                           Hrad Fiľakovo.
 
<<<  Hrad Fiľakovo - v 12. storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrad. Prvá písomná
zmienka o hrade je z roku 1242, kde sa píše, že Fiľakovský hrad odolal Tatárskym nájazdom. Hrad vlastnili viacerí
majitelia, medzi nimi aj v rokoch 1311-1321 Matúš Čák Trenčiansky. V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako
kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Peréniovci, v roku 1440 majiteľka hradu - kráľovná Alžbeta
poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru. V roku 1483 dobyli hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu
Štefana Peréniho. Od roku 1490 bol správou hradu poverený budínsky kapitán Blažej Raškai. Jeho dcéru si zobral
za ženu František Bebek a hrad dostal ako veno. Po zosilnení tureckého nebezpečenstva dal hrad v roku 1551
prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa
vybudovalo aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú akropolu. Hrad sa napriek snahe obrancov však v roku 1554
dostal do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlili na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti
južného Slovenska – Fiľakovskému sandžaku. Hrad na príkaz snemu v rokoch 1602 a 1604 obnovili, ale hneď ho
obsadili bočkajovské vojská. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si
vynútili aj rýchle a opakované úpravy – v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po požiari 1615).
V rokoch 1621-1623 o hrad bojovali betlenovci. Kapitánom hradu bol Tomáš Bosnyák de Magyarbel. Počas Rákociho
povstania, keď bol kapitánom František Vešeléni obsadilo mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperovali.
Na Červenej skale bola postavená strážna veža a na Strážnej hore bola trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konali
zasadania a porady okolitých žúp. V rokoch 1650-1664 bol kapitánom hradu Adam Vešeléni a od roku 1657 sa dedičným
kapitánom stáva Štefan Koháry I. a od roku 1667 Štefan Koháry II., ktorý dal v roku 1672 opraviť hradné múry.
Počas Tököliho protihabsburského povstania tento na hrad v roku 1678 zaútočil, ale nedobyl ho. V roku 1682 sa
Tököli za výdatnej podpory Turkov (60 tisíc vojakov) sústredil na znovudobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní
aj podarilo. Hrad vyhorel, spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách. Od roku 1972
sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty v nej bola zriadená expozícia z dejín hradu
a mesta. Pôvodný hrad tvorila v 12. storočí štvorboká veža, obvodový múr s palácom na juhozápadnej strane a
pravdepodobne val s palisádami. Počas prestavby v roku 1551 bol hrad rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných
pentagonálnych bášt (západná nesie dodnes meno Bebekova). V mohutnom 6 m hrubom múre medzi nimi boli zriadené 3
delostrelecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Pristavaný bol aj parkanový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt,
ktorý vymedzil prístupový koridor do stredného hradu. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány
s padacím mostom a 10 metrov hlbokou priekopou. Súčasťou prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských
hradieb s bránami a rondelmi. Z mestského opevnenia sa zachovala jediná bašta. Dolný hrad bol pohltený mestom,
zachovala sa len časť nádvoria. Hrad vyhorel v roku 1682 počas obliehania a odvtedy je v ruinách.
Hradné múzeum – myšlienka založenia hradného múzea sa v rozvojových plánoch samosprávy objavila opäť v r. 2005.
V r. 2006-2007 prebehla rekonštrukcia interiéru Bebekovej bašty i jej adaptácie na múzejné účely. V apríli 2007 bolo
založené Hradné múzeum vo Fiľakove, ktorej bol delimitovaný majetok Mestského múzea a pridelený do správy
Fiľakovský hrad. V auguste 2008 sprístupnilo HMF na troch spodných podlažiach päťposchodovej Bebekovej bašty
stálu expozíciu pod názvom „Stáročia Fiľakovského hradu“, ktorá návštevníkov oboznamuje s históriou mesta a hradu
od prvej písomnej zmienky po zničenie hradu v roku 1682. Vystavené sú tak vzácne stredoveké a včasnonovoveké
fiľakovské hradné nálezy zo Slovenského národného múzea (kachlice s vyobrazeniami stredovekých uhorských kráľov
a svätcov), ako aj pôvodné kľúče hradu a predmety pochádzajúce z obdobia 39-ročnej tureckej okupácie Fiľakova.
Na spodnom poschodí nájde návštevník hodnotné exponáty z najvýznamnejších archeologických lokalít okolia
Fiľakova - časť hodejovského bronzového pokladu, kovania opaskov z obdobia avarského kaganátu, pochádzajúce
z chotára obce Prša a hrobovú keramiku z doby bronzovej z neďalekých Radzoviec (výpožička z Novohradského
múzea a galérie). Hradné múzeum organizuje krátkodobé výstavy tak v tzv. galérii Mestského vlastivedného múzea,
ako aj na najvyšších dvoch poschodiach Bebekovej bašty.  >>>
Súčasný  stav hradu :
Od roku 1972 sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty v nej bola zriadená
expozícia z dejín hradu a mesta.
Poloha hradu :
Hrad sa nachádza v meste Fiľakovo.
Prístup k hradu :
V meste Fiľakovo.
 
Mapa polohy hradu :
 
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                Gelnický hrad.
 
<<<   Dominantou mesta je bralo so zrúcaninami niekdajšieho Gelnického hradu. Bol postavený za vlády uhorského kráľa
Ondreja II. 1234. Bol vybudovaní na ochranu mesta a baní. Už v 13. stor. prežil 1. vpád Tatárov. V 15. stor. sa dostal do
rúk Jána Jiskru a neskôr bratríckeho vojska. Po ústupe vojska daroval kráľ Matej za pomoc proti bratríkom hrad aj mesto
Zápoľskovcom. V r. 1527 bol hrad počas bojov o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským
zničený. Po porážke Zápoľského daroval Ferdinand hrad Alexejovi Turzovi. Ten ho obnovil a zväčšil. Od tých čias sa
označuje ako „Turzov hrad". Turzovci boli vlastníkmi hradu až do roku 1636 kedy zomrel posledný mužský potomok
Michal Turzo. Roku 1638 ho Ferdinand III. dal grófovi Štefanovi Čákimu a jeho manželke Eve Forgáčovej. Nástup Čákiovcov
do hradu sa však pre povstanie Juraja Rákociho presunul až na rok 1652. Za ich panovania sa udialo viacero povstaní a
tak prechádzali hrad i mesto z rúk do rúk. V tých časoch bol hrad úplne zničení. Nie je však isté, či to bolo už r. 1685 alebo
až 1710. Od roku 1765 slúžil hradný areál ako miesto vojenského výcviku gelnických husárov. Na príkaz predstavenstva
mesta sa materiál z hradných múrov použil na stavbu radnice a priľahlých budov. R 1839 prešiel hrad do správy mesta,
ktoré dalo poškodené časti hradu odstrániť. V roku 1963 sa začalo s prieskumom hradného areálu a okolia. Zistilo sa, že
v okolí hradu vyúsťuje 14 podzemných chodieb. Pri výkopových prácach sa našli predmety ako kľúče, ostrohy, zbrane a
podobne. Dodnes sa zachovala aj povesť o hradnej pani Zuzane. >>>
Súčasný  stav hradu :
Hradné nádvorie je v súčasnosti vyrovnané, zatrávnene len okolo nádvoria sa týči niekoľko zvyškov hradného múra. 
Poloha hradu :
Základy hradu, situovaného severne nad mestom Gelnica na hradnom kopci ktorý ukončuje hradný hrebeň.
Prístup k hradu :
Výstup na hrad sa začína spred baníckeho múzea v centre mesta. Vpravo okolo múzea, zabočiť vľavo do prvej ulice ktorá
má príslušný názov Zámková. Pokračovať  ulicou až na koniec stúpajúcej ulice kde na rovinke zabočiť vľavo ulicou
Zámková až na koniec ulice, kde zabočíme vpravo nespevnenou cestou až na plošinu hradu.
 
Mapa polohy hradu :
 
 
 
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
 
 

 

TOPlist