aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

3. Suchá Bela - Prielom Hornádu
                                  Dňa 18.01.2014 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                     Zimný prechod Slovenským rajom – Suchá Bela, Prielom Hornádu.
 
 
Usporiadateľ :  Regionálna rada KST Spišská Nová Ves
 
Trasa akcie :   Podlesok – Sucha Bela – Kláštorisko – Prielom Hornádu – Podlesok
 
Dĺžka trasy :  16.5 km         Prevýšenie : 500 m       Čas trasy podľa mapy:  6.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Papcun, Neubeller
 
                 
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124          Turistický atlas list č.  137
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na Podlesku zelenou značkou roklinou Suchá Bela. <<< Celoročné stredisko cestovného ruchu – miestna
časť obce Hrabušice. Je východiskom na túry do centrálnej a severozápadnej časti Slovenského raja, do Prielomu Hornádu,
do roklín Suchá Bela, Kyseľ, Piecky a Veľký Sokol. >>>  Vchádzame do ústie Suchej Belej, najromantickejšej a najkrajšej
tiesňavy Slovenského raja a jednej z najkrajších tiesňav Slovenska. Voda pretekajúca tiesňavou pramení v samom závere
rokliny cestou prijíma množstvo vody z bočných svahoch a doliniek. Ústie rokliny je bez snehu, ľadu a je dosť teplo.
<<<  História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M. Rótha sa dostala
až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník.  V marci 1910 skupina pod vedením
A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia
Horskej služby roku 1957. Jej pozdĺžny profil je výrazne stupňovitý, takže na sérii skalných stupňov sa vytvorila kaskáda
vodopádov. >>>  Ústie rokliny je mierne stúpajúce so širším dnom pokrytým kamennými nánosmi potoka Suchá Bela. Pred
Misovými vodopádmi sú iba náznaky ľadu na dne ale aj bočných ľadopádov. Postupne dno sa zužuje a vytvára úzke skalne
rozsadliny so strmými skalnými stenami. Profil rokliny sa výrazne zmení až prejdením Misovými vodopádmi, prechádzame
riečiskom cez najužšie miesto / tzv. Roklina. Dno doliny sa zužuje na takmer jeden meter, pričom výška kolmých stien nad
hlavami dosahuje miestami až 150 m.  /. Sústavou kovových rebríkov a lávok prekonáme Misové vodopády, najväčšie súvisle
prevýšenie počas prechodu roklinou. Stúpame roklinou, miestami prechádzame po pieskových nánosov, po drevených
vodorovných rebríkoch, kovových stúpačkách a rebríkoch. Postupne prechádzame Okienkovým vodopádom, Korytovým
vodopádom, vľavo sa ukáže Bočný vodopád a nakoniec vodopádom  Kaskáda. Ani vo vrchnej časti rokliny nie je ľadu.
Záver rokliny sa postupne zmierňuje, prechádzame okolo studničky až vyjdeme na asfaltovú cestu ktorá sprava prichádza
z Podleska, ňou sa dostaneme na vrchol Suchej Belej. Pod prístreškom v závere Suchej Belej si posedíme, občerstvíme
sa a pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom, odbočíme vpravo červenou značkou na Kláštorisko. Na Kláštorisku
trochu zasvieti zubaté slnko, Kláštorisko je bez snehu.  <<<  Archeologické nálezy potvrdzujú stavbu hradiska ľudu
lužickej kultúry 12.-11. stor. p. n. l. V roku 1241 našli obyvatelia okolitých obci v priestore Kláštoriska útočište pred
Tatármi. >>>  Z Kláštoriska pokračujeme žltou  značkou ponad Kláštorsku roklinu do Prielomu Hornádu. Vpravo sa ukazujú
ruiny Kartuziánskeho kláštora. <<< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na
ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im
Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj
kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná
mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých
domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické
nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami
si dopestovali väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od
okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené.
Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543
 kláštor zničiť. >>>  Aj keď je chodník bez snehu je potrebné dávať dobrý pozor pri zostupe, chodník je dosť strmý.
Po zostupe do Prielomu Hornádu pokračujeme vľavo modrou značkou smerom Podlesok. <<<  Prielom Hornádu je
približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril
kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom.
Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch
a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc / Hrdlo Hornádu / po Smižany / vyústenie Hornádu
pri Smižanskej Maši /. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa
ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby".  Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a
lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. >>>
 Prechádzame chodníkom okolo Hornádu kde sa striedajú kolmé skalnaté steny vystupujúce z Hornádu s miernejšími
lesnými svahmi. Miestami sa ukazujú ľadopády ktoré sa vytvárajú na svahoch alebo podajú zo skalných stien.
 Prichádzame k ďalšiemu miestu zo stúpačkami Nad večným dažďom, miesto kde sú stúpačky aj v miernej zime
zaľadnené a preto je pohyb sťažený. Pokračujeme oddychovým chodníkom až prídeme k ďalšiemu najmä v zime
exponovanému miestu stúpačky Pri Mníchovej diere. Začíname stúpačkami, ďalšia časť vedie skalou aj keď nie sneh
postup je veľmi náročný a končíme znovu stúpačkami. Po chvíli sme pri jednom z najkrajších a zároveň najnáročnejších
úsekov prielomu stúpačky Pod Zelenou horou. Hornád tu obmýva kolmú skalnú stenu. Stúpačky vedú po kolmej stene
nad Hornádom, v polovine stúpačiek stena vytvára previs nad stúpačkami je potrebné sa trochu vychýliť nad Hornád.
Pri starej chatke sa Prielom Hornádu začína rozširovať až do hrdla Hornádu, chodník má nenáročný profil s dobrou
prechodnosťou. Prejdeme kovovou lávkou na druhú stranu Hornádu kde zabočíme vľavo k bývalému detskému táboru
na Košariskách. Pokračujeme starým chodníkom okolo Veľkej Bielej vody. Po vyjdení z lesa sa naskytuje vpravo pohľad
na celé Vysoké Tatry, vpravo Hrabušice a okolie. Okolo nového ranču sa zvyšuje vybavenosť na aktívny oddych a zábavu.
Pokračujeme k recepcii ATC okolo novo postavenej reštaurácie Ranč s pekným oproti postaveným detským a športovým
ihrisko. Spred ranča sa nám vľavo naskytuje pekný pohľad na Tatranské štíty vpravo okolie Spišského Štvrtku. Posedíme
si v útulnej reštaurácii Rumanka a zakončíme nádherne strávený deň.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Ústie rokliny Suchá Bela.
-
-
Na rebríkoch cez Misový vodopád.
-
-
Na rebríkoch cez Misový vodopád.
-
-
Na rebríkoch cez Misový vodopád.
-
-
Na rebríkoch nad Okienkovým vodopádom.
-
-
Na rebríkoch okolo Korýtkového vodopádu.
-
-
Na rebríkoch okolo Korýtkového vodopádu.
-
-
Stúpačky pri mníchovej diere.
-
-
Viac fotografii pozri :   Fotogaléria – Slovenský raj / Suchá Bela /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-