aktualizované: 22.05.2017 09:17:26

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Hrady a zámky H až K

Hrady a zámky na Slovensku.

Slovensko je krajina bohatá na kultúrno-historické opevnené sídla. Neodmysliteľnou súčasťou krajinného reliéfu Slovenska
súdominantne situované bývalé panovnícke a šľachtické sídla. Na území Slovenska možno napočítať viac ako 180 hradov a 
minimálne toľko kaštieľov postavených v rôznych historických epochách. Predchodcami hradov boli hradiská a opevnené
dvorce, ktoré boli na Slovensku typické v 9. a 10. storočí. V 11. a 12. storočí sa začali stavať kamenné hradné objekty, ktoré
intenzívnejšie pribúdali po tatárskom vpáde v rokoch 1241 a 1242. Najstaršie a najvýznamnejšie z nich obsadili prirodzené,
časom preverené strategické polohy. Týčia sa na osamelých skalných bralách či vyvýšeninách uprostred rovinatého juhu alebo
vysoko nad križovatkami obchodných ciest na severe. Dlhé stáročia strážili dôležité cesty, križovatky a brody, v hornatých
pohraničných oblastiach aj hranice a priechody cez priesmyky. Viaceré z týchto hradov získalo funkciu župných hradov.
To znamená že panovník z nich prostredníctvom župana spravoval pridelené územia - župy. Okrem obrannej a administratívnej
funkcie slúžili na bývanie. Iný typ hradov tvorili mestské hradby, ktoré stavali bohaté mestá na svoju obranu.oncom 14. a 
začiatkom 15. storočia  majitelia viaceré hrady prestavali a v hradných opevneniach vznikali samostatné paláce. Podstatnú
zmenu v architektúre prinieslo renesančné umenie, v ktorom sa spájali pevnostné prvky  s reprezentatívnosťou bývania.
V 17. a 18 storočí začala väčšina hradov pustnúť, pričom mnohé boli na kráľov príkaz vypálené a nakoniec ostali v ruinách.
Panovník ich považoval za centrá protihabsburského odporu, čím sa spečatil ich osud. Niektoré sa zachovali dodnes a stali
sa sídlom expozícií približujúcich chod historických udalosti a spôsobu života v danom regióne. Dnes sú mnohé z nich sú
symbolom regiónov, súčasťou miest a obci.
 
                                                           Hrad Hajnačka.
 
<<<  Za mongolského vpádu do Uhorska (1241-1242) vybudovali tu bývajúci jobagióni Beckovského hradu opevnenie na
kopci Darmskó. Pôvodne bol útočištným hradom. Neskôr, okolo polovice 15.storočia, hrad dobudovali. Napriek tomu ho 1545
Turci dobyli a mali ho v rukách jeden rok. Koncom 16.storočia a v prvej tretine 17. storočia hrad ako významný bod
protitureckej obrannej línie znovu opevnili. Napriek tomu ho Turci 1645 znovu nakrátko obsadili, po ich odchode 1649 ho
znovu opevnili. Podľa správ z 18.storočia vieme, že už v 17. storočí ho obývali len sčasti. V roku 1703 vyhorel a už ho
neobnovili. Hradná skala tvorená vypreparovanou diatrémou ktorá vznikla počas finálnej fázy terciérneho vulkanizmu v
Západných Karpatoch. Na mnohých miestach skala tvorila časť hradieb i vnútornej architektúry, do nej bolo vysekané aj
schodište. Na najvyššej časti skaly bola pravdepodobne menšia palácová stavba, ktorú chránili dva pásy hradobného múru
a podkovovitá bašta. >>>
Súčasný  stav hradu :
Z hradu sa zachovali zvyšky múrov ťažko prístupnej najvyššej časti hradu s pravidelným palácom a podkovovitou baštou.
Z diaľky nie je ani viditeľné, že tu voľakedy stával hrad.
Poloha hradu :
V centrálnej časti Cerovskej vrchoviny, severne nad obcou Hajnačka.
Prístup k hradu :
V obci Hajnačka z pred obecného úradu vľavo do ulice, kde po chvíli zabočíme vpravo trávnatým chodníkom až
vyjdeme na asfaltovú cestu, kde zabočíme vľavo a sme pred drevnou vyrezávanou vstupnou bránou pred výstupom
na hrad.
Mapa polohy hradu :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                
                                                                 Holumnický hrad.
 
<<<  Holumnický hrad alebo (staršie) Holumnický zámok je zrúcanina na vyvýšenine v obci Holumnica. Bol postavený
pravdepodobne na prelome 15. a 16. storočia, pričom neskôr bol viackrát upravovaný. Pôvodne to bola trojpodlažná obytná
stavba, opevnená, v goticko-renesančnom štýle. Mala štvorcový pôdorys bez veží. Obvodové múry mali štrbinové strieľne.
Našli sa aj zvyšky renesančnej štítkovej atiky. Hrad si pravdepodobne dala postaviť niektorá z rodín Berzeviczyovcov,
Ujházyovcov alebo Görgeyovcov. Presné záznamy neexistujú, vychádza sa len z iných historických dokumentov. Objekt
opustili niekedy v 17. storočí, keď si v obci vybudovali pohodlnejší a reprezentačnejší kaštieľ. Budova však bola využívaná
aj naďalej, či už ako obytné sídlo niektorého člena z rodín, alebo len ako úžitková budova - sklad, sýpka a pod. Dodnes
však nebol vykonaný žiadny archeologicko-pamiatkový výskum, ktorý by tieto informácie definitívne spresnil.
Okolie je husto zarastené vegetáciou, ktorá z väčšej časti rozvaliny zakrýva. To nasvedčuje, že múry sa rozpadli už dávnejšie.
Na juhovýchodnej strane stavby je vyvýšenina, ktorá môže ukrývať suť a zvyšky múrov. Na čelnej stene sú vidieť stopy po
pavlači, z interiérovej strany sú zreteľné niky. Niekde na múroch sú zachované aj omietky. >>>
Súčasný  stav hradu :
Zrúcanina hradu kde sa zachovali časti hradného múra s okennými otvormi a niekoľkými vstupmi ktorými sa dá vstúpiť
do zachovalých podzemných priestorov hradu.
Poloha hradu :
Zrúcanina hradu sa nachádza v hornej časti obce Holumnica.
Prístup k hradu :
V hornej časti obce Holumnica.
 
Mapa polohy hradu :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                            
                                                       Hrabušický hrad.
 
<<<  Zelená hora sa vypína nad sútokom Hornádu a Veľkej Bielej vody, nad Hrdlom Hornádu mieste kde sa Hornád prediera
Slovenským rajom – Prielomom Hornádu. Osídlená bola už v neskorej kamennej dobe, potom na prelome letopočtu a neskôr
v čase Veľkomoravskej ríše. Podľa tradície už v prvej polovine 13. Storočia uhorský kráľ Béla IV daroval územie zemepánovi
Marcelovi s podmienkou že na Zelenej hore postaví hrad. Marcel začal hrad stavať ale ho  nikdy nedokončil. Preto bol tiež
nazývaný Marcelov hrad. Nádvorie hradu s rozlohou 10 ha bolo obohnané silným a vysokým kamenným múrom. Dominovala
mu okrúhla veža s priemerom až 8.5 m. V roku 1453 sa hradu zmocnili bratríci a vybudovali si z neho vojenskú základňu.
Dali mu meno Tábor. Odtiaľ podnikali svoje pustošivé nájazdy do okolia a až do mesta Levoča. V roku 1462 boli bratríci
z hradu vytlačený a hrad zborili žoldnieri mesta Levoča.   >>>
Súčasný  stav hradu :
Na vrchole Zelenej hory sa nachádzajú nepatrné zvyšky hradných múrov a základy okrúhlej veže.
Poloha hradu :
Hrad sa nachádza na severnom okraji Slovenského Raja, na hrebeni východne od Hrdla Hornádu.
Prístup k hradu :
Výstup žltou pásovou značkou od Hrdla Hornádu smerom na Ihrík.
 
Mapa polohy hradu :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                        Hrad Hrachovo.
 
<<<  Podľa historických prameňov stredom obce bol hrad (uvádza sa aj názov hradný kaštieľ ), ktorý bol vystavený na kopci.
Vznikol v prvej polovici 15.storočia. Legenda, viažuca sa k hradu, opisuje ako hrad spodoboval jednotlivé miery času :
1 veža – jeden rok, 4 brány – štyri ročné obdobia , 12 komínov – dvanásť mesiacov , 52 izieb..., 365 okien. Legenda ďalej
hovorí o tom, že v hrade bol väznený Jánošík. ( podľa diela prozaika Milana Ferka ).Pôvodným majiteľom hradu bol rytier
Hraško. Neskôr ho vlastnil rod. Jákoffyovcov. Osud hradu bol spečatený po vpáde cisárskych vojsk, za povstania
Františka II.Rákocsiho  v prvej polovici 18.storočia , kedy ho značne poškodili. V neskoršom období ďalší majitelia
pokračovali v demolácii zvyškov hradu. Ešte v roku 1910 stáli jeho hradné bašty a brána. V prvej polovici 20. storočia 
(okolo roku 1935 ) zostalo po hradnom kaštieli iba niekoľko rozsypaných pivníc, lebo posledný majiteľ Gustáv Okolicsány
v roku 1907 predal múry hradu tamojšiemu ľudu v dedine na stavebný materiál. Z hradu sa nám do dnešného dňa
zachovala časť neskorogotického okna, ktorá je zamurovaná do veže evanjelického kostola.  >>>
Súčasný  stav hradu :
Z hradu sa už nič nezachovalo.
Poloha hradu :
V obci Hrachovo.
Prístup k hradu :
V obci Hrachovo.
 
Mapa polohy hradu :
 
 
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                                 
                                                                          Hrad Jasenov.
 
<<<  Hrad vznikol pravdepodobne po vpáde Tatárov v 13. storočí. Mal strážiť prístupovú cestu vedúcu z južného Slovenska
smerom na Humenné a ďalej na sever. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1328, resp. 1330 ako castrum Jezenew.
Pravdepodobne ho postavili Račkajovci. Drugetovci, pôvodne taliansky rod, sa stali majiteľmi tunajšieho hradu po bitke pri
Rozhanovciach, po roku 1312 a patril im až do 17. storočia. V roku 1644 hrad obsadili vojská Juraja Rákociho. Pri obliehani
ho ťažko poškodili a neskôr ho už neopravovali. Hrad spolu s obcou patril v 18. storočí Čákiovcom a v 19. storočí Andrášiovcom.
Určité snahy o záchranu objektu prejavili koncom 19. a začiatkom 20. storočia vtedajšie pamiatkové orgány. Niektoré už
rozpadávajúce sa múry hradu zakonzervovali a nepatrnú časť objektu zastrešili. Dokončenie prác zmarila prvá svetová vojna.
Horný hrad pozostával z paláca, štvorhrannej veže a kamenných hradieb. Postavili ho začiatkom 14. storočia. V prvej
tretine 15. storočia hrad opevnili. Ďalšia stavebná činnosť na prelome 15. a 16. storočia súvisela s tureckým nebezpečenstvom,
keď postavili niekoľko delových bášt so strieľňami, najmä na západnej a juhozápadnej strane. Pri vstupnej bráne, vedúcej
na prvé nádvorie, postavili taktiež baštu. Ďalšou fázou bolo dobudovanie opevnenia v polovici 16. storočia - boli to hlavne
parkanová hradba na severnej strane, bašta v prvom nádvorí a výbežok z múru na SV, chrániaci vstup do horného hradu
a množstvo strieľní. Začiatkom 17. storočia zosilnili múr nad vstupom do horného hradu a celý hrad obklopili delostreleckými
bastiónmi talianskeho typu. Zo stredovekého hradu sa zachovali predovšetkým murivá paláca a šijovej veže a v interiéri
objektu nepatrné zvyšky renesančných klenieb. Kamenné múry členia nepravidelné otvory okien, dnes už bez orámovania.
Z pôvodných architektonických detailov sa zachovalo gotické kruhové okienko s bohato riešeným profilovaným ostením.
Vstupná polkruhová renesančná brána vedie na prvé nádvorie. >>>
Súčasný  stav hradu :
Zo stredovekého hradu sa zachovali predovšetkým murivá paláca a šijovej veže a v interiéri objektu nepatrné zvyšky
renesančných klenieb. Z pôvodných architektonických detailov sa zachovalo gotické kruhové okienko s bohato riešeným
profilovaným ostením.
Poloha hradu :
Opravované základy hradu, situovaného v extrémnej polohe na vrchu zvanom Jasenov, južným smerom od mesta
Humenné nad obcou Jasenov.
Prístup k hradu :
Prvý výstup na hrad je chodníkom značeným zelenou značkou z obce Jasenov.
Druhý výstup na hrad je chodníkom značený žltou značkou z obce Jasenov.
 
Mapa polohy hradu :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                 Kapušianský hrad.
 
<<<  Na pomerne strmom kopci, na mieste starého slovanského hradiska postavili v 13. storočí hrad, ktorý mal chrániť
kráľovskú cestu vedúcu z Prešova na sever. Samotný názov obce Kapušany (z maď. – kapu – brána) poukazuje na krajinský
priechod. Kapušany teda ležali nielen v pohraničnom pásme, ale i na križovatke krajinských ciest, kde sa vyberalo mýto
prvýkrát doložené v roku 1332. Strategická dôležitosť tohto miesta si vynútila i výstavbu kamenného hradu. Ten vznikol
pravdepodobne ešte pred tatárskym vpádom. Na kopci sa zrejme už v 13. storočí nachádzal kráľovský hrad – Maglovec a
jeho menom potom pomenovali aj hradný kopec. Jeho prvým majiteľom bol rod Moglód. Po jeho vymretí prešiel do majetku
kráľovskej komory a jeho veliteľom sa stal Henrich Tarczay, stúpenec Matúša Čáka. V roku 1312 počas bojov medzi
Karolom Róbertom a Matúšom Čákom hrad zničili. Okolo roku 1410 ho dostal Andrej Kappy, ktorý postavil nový opevnený
objekt. Znovu vystavaný Kapušiansky hrad mal vežu na juhovýchodnej strane a na protiľahlej strane pôvodne stála vstupná
veža. Na jej fasáde sa zachovali zamurované cimburiá. Priestor medzi nimi bol rozdelený stavebnou priečkou, čím vznikol
dvojtraktový uzavretý palác s 15,8 a 13,2 m dlhými miestnosťami. Severozápadná časť hradu umožnila vertikálne členenie
na prízemí a štyri poschodia. Z tejto strany bol hrad ohrozený zo zle dostupného, ale o niečo vyššie položeného hrebeňa,
a preto mala táto časť vežovitý útvar.  V súvislosti s tureckým nebezpečenstvom hrad v druhej polovici 16. storočia opevnili
a prestavali, aby vyhovoval požiadavkám novej vojenskej techniky. V roku 1658 ho obsadil Imrich Thököly, ale v tom istom
roku ho dobylo cisárske vojsko. Začiatkom 18. storočia sa hradu zmocnil Telekessy, veliteľ vojsk Františka Rákócziho II.,
ktorý hrad v roku 1709 podpálil. V roku 1712 ho rovizórne opravili, ale už v roku 1715 ho na základe rozhodnutia snemu
zbúrali. Hrad má prevažne pravouhlú dispozíciu, pozostávajúcu z horného hradu a z predhradia. Prístupný je zo severu,
v miestach, kde sa nachádza brána, ktorú strážila vstupná veža - jej základy sú v teréne ešte viditeľné. Predhradie chránil
vysoký kamenný múr, sledujúci tvar terénu. Z jeho vnútornej strany stáli hospodárske budovy. Vlastný hrad sprístupňovala
dalšia brána, orientovaná na SV, zabezpečená deštruovanou hranolovou vežou. Po jej ľavej strane sa v hornom hrade
tiahne múr opevnenia, ktorý ohraničuje vlastné nádvorie hradu, odľahčené z vnútornej strany tromi veľkými slepými arkádami.
Na najvyššom bode stáli dve veže, obytná a obranná, spojené dalšími budovami a boli o poschodie vyššie ako ostatné
murivá. Dodnes stoja do značnej výšky kamenné múry. Na niektorých ešte vidno zvyšky omietok, inde sa čiastočne
zachovali kamenné ostenia okien, strieľní, portálov. Dodnes sú v niektorých častiach konzoly, ktoré niesli pavlače alebo
drevené stropy, možno identifikovat miesta, kde bol krb a miestami vidieť aj nábehy klenieb. V hrúbke muriva veže je
zachovaný prevet. Na hradobných múroch sú kamenné  krakorce, ktoré kedysi niesli trámový strop miestnosti. Na hradbách
sú strieľne so širokou špaletou.   >>>
Súčasný  stav hradu :
O to, aby sa hrad úplne nerozpadol a nesplynul s okolitým prostredím, ale zachovalo sa aspoň niečo z jeho zašlej slávy
aj pre budúce generácie prebiehajú práce na jeho obnovu, opravujú ho nezamestnaní. Ministerstvo kultúry samospráve
schválilo dotáciu z grantového programu Obnovme svoj dom. Peniaze sú určené na konzerváciu a rekonštrukciu hradu.
Poloha hradu :
Opravované základy hradu sa nachádzajú na severozápad od obce Kapušany na strmom Kapušianskom hradnom vrchu. 
Prístup k hradu :
Kratší výstup na hrad je chodníkom značeným zelenou pásovou značkou z obce Kapušany strmým juhovýchodným
svahom Kapušianského hradného vrchu.
Dlhšia trasa je spod sedla Fintice od kameňolomu zelenou značkou Kapušianskym hradným vrchom ku
Kapušianskemu hradu. 
 
Mapa polohy hradu :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                              Hrad Korlátka.
 
<<<  Hrad bol postavený asi v 11. st. a spolu s hradom Branč bol majetkom Abovcov. Na začiatku 14. st. bol majetkom
mocného pánu Váhu a Tatier, Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý oň prišiel pri bitke s uhorským kráľom Karolom I.
Korlátsky hrad sa tak stal r. 1321 kráľovským majetkom. V roku 1394 kráľ Žigmund daroval hrad vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc
za verejné služby. Po Stiborovej smrti , v roku 1414 zdedil hrad i celé panstvo jeho syn Stibor II. Keďže on v roku 1434 zomrel
bez potomkov, hrad sa opäť stal kráľovským majetkom. Niekoľkokrát bol na hrade sám kráľ Žigmund. V roku 1944 sa na hrade
usalašil akýsi lúpežný ritier, Ján Moravanský. Neprestajne znepokojoval a prepadával blízke i ďaleké okolie. Jeho bačovanie
však netrvalo ani rok. Už v roku 1445 bol hrad majetkom Mikuláša z Uljaku, od ktorého ho kúpil za 4000 zlatých dukátov
Osvald z Bučian. K hradnému panstvu vtedy patrili dediny: Nádaš, Jablonica, Svätý Jur/dnešné Prievaly/, Novesko a 
Podhradie / Lieskové /. Osvaldov syn sa stal neverným panovníkom , a preto mu skonfiškovali všetky majetky, teda aj
cerovský hrad a pripojili ho ku kráľovským majetkom. Roku 1485 kráľ Matej Korvín prepustil hrad za 6000 dukátov členovi
rytierskeho rádu, Jánovi Plaknerovi. Toto však nenadobudlo platnosť, lebo i v budúcnosti užíval hrad pán z Bučian. Po vymretí
rodiny ho zdedil župan František Nyáry. V roku 1578 bol spolumajiteľom hradu Gašpar Pongrácz a jeho brat Ján z Oponíc.
Do roku 1700 sa tu vystriedali Pongrácovci i Appóniovci. Istý čas mal na hrade majetkový podiel i šľachtičný rod
Wiindisschgrätzovcov. V roku 1740 bývalo na hrade už len niekoľko panských hajdúchov, ktorí strážili väzňov v hradných
pivniciach. Napriek tomu, že bol hrad ešte zachovalý, panstvo ho opustilo a odsťahovalo sa do pohodlnejších kaštieľov v
Jablonici a na Lieskovom. O hrade Korlátko sa však traduje niekoľko povestí. Jedna z najznámejších má názov Hajdúsi na
cerovskom hrade:  Na cerovskom hrade žil pán, ktorého ľud iba zloduchom nazýval. To preto, že zle zaobchádzal s poddanými,
nechával ich palicovať na dereši. Raz jeden poddaný, menom Mišo, neprišiel do roboty na panské. Prikázal pán svojim drábom,
aby chorého na  kravách na jeho hnojnom voze doviezli do hradu a aby ho strestali tridsiatimi palicami. Pandúri vykonali, ako
im pán nakázal. Keď dobitého Miša nakladali na voz, prišlo dvanásť hôrnych chlapov na čele s Jánošíkom. Zbojníci poviazali
pandúrov a obliekli sa do ich šiat. Časť s Jánošíkom šla k pánovmu hradu. Pána priviazali na dereš a dávali mu na zadok
dosiaľ, kým pred vlastnými poddanými nesľúbil, že aj on sám i jeho pandúri budú lepšie s ľudom zaobchádzať. Odvtedy sa
ľuďom uľavilo a pán cerovského hradu zmäkol. >>>
Súčasný  stav hradu :
Hrad od polovice 18 st. pomaly pustol. Z jednotlivých stavieb sa zachovali zvyšky múrov horného hradu a súvislejšie
úseky dolného opevnenia.
Poloha hradu :
Zrúcanina hradu Korlátko sa nachádza v zalesnenom teréne Malých Karpát, necelé 2 km južne od obce Cerová.
Prístup k hradu :
Žltou značkou z obce Cerová v časti Rozbehy.
 
Mapa polohy hradu :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                                    Krásna Hôrka.
 
<<<  Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria. Pravdepodobne
stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo v roku 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ daroval Ákšovcom
(z ktorých pochádzajú Bebekovci) rozsiahle majetky v Gemeri, kde sa aj usadili a vládli na krásnohorských majetkoch
vyše 300 rokov. Pôvodný hrad, ktorý vznikol niekedy v 13. storočí, tvorila hranolová veža a obytný palác so spoločným
opevnením. V roku 1441 Jiskrovo vojsko obsadilo Gemer, ale hrad nezničilo a keď posádka hrad opustila, patril až do
roku 1566 opäť Bebekovcom. Hrozba tureckého vpádu a boje o kráľovský trón prinútili Františka Bebeka 1546 vybudovať
nové opevnenie podľa projektov talianskeho architekta A. de Vedano. Aj jeho hrad Fiľakovo napadli a obsadili Turci.
Potom, čo zistil, že Turci sa zmocnili Fiľakova s cisárovým súhlasom, napadol jeho vojská a napádal aj šľachtické sídla v
okolí. Poškodení si vymohli potrestanie Bebeka vyhnanstvom a potom čo jeho syn Juraj strávil 5 rokov v Tureckom zajatí
a bol podozrievaný z organizovaného povstania proti cisárovi. Jeho vojská tak obsadili Bebekove majetky a v roku 1567
v Sedmohradsku vymrel smrťou Juraja aj rod Bebekovcov. Na hrade sa striedali kráľovskí kapitáni, čo hradu veľmi
neprospievalo, pokiaľ sa na hrad nedostal mladý, ambiciózny Peter Andrássy. Keď hrad získal do dlhodobého prenájmu,
začal koncom 16. storočia s prestavbou hradu, ktorá napokon trvala 100 rokov. V roku 1642 získali Andrássyovci hrad
donačnou listinou a postupne ho prebudovali na šľachtické reprezentačné sídlo, ktoré obsahovalo všetky prvky dômyselnej
obrany. Juraj Andrássy, syn Mikuláša, sa stal zakladateľom novej vetvy rodu. Hrad po roku 1710 upravili, súčasne s
kaštieľom Betliar, ktorý vlastnil jeho brat Štefan. Baroková kaplnka vznikla prestavbou delovej bašty v roku 1770. Hrad v
roku 1818 vyhorel a bol núdzovo opravený manželkou Štefana. Jeho syn Juraj pokračoval v prácach a Krásna Hôrka sa
napokon stala v roku 1857 ich rodovým múzeom, sprístupneným verejnosti po roku 1875. V 1903 gróf Dionýz Andrássy
zriadil v priestoroch hradu pietne múzeum grófky Františky Hablawcovej. Vplyvní Andrássyovci si po reštaurácii hradu v
rokoch 1903-1905 svoje pozície udržali do roku 1945. Odvtedy je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je
opäť sprístupnený verejnosti. V sobotu 10. marca 2012 popoludní na hrade vypukol požiar. Zhoreli šindľové strechy,
expozícia v hornom gotickom paláci a zvonica. V kongregačnej sieni sa preboril strop.  Hasiči zachránili 90 percent
exponátov, vnútorné časti hradného areálu však zostali zadymené. Škody boli vyčíslené na 8 miliónov eur.Požiar zapríčinili
dvaja miestni maloletí chlapci, ktorí neopatrnou manipuláciou s otvoreným ohňom podpálili krovinatý porast na svahoch
hradného vrchu, odkiaľ sa požiar rýchlo rozšíril na strechy hradu. Strecha hradu bola kompletne zničená, ale v
decembri 2012 bola strecha nahradená drevenou dočasnou strechou, ktorá bude nahradená v apríli 2013. Práce boli
zastavené na Vianočné sviatky, po nich sa začne s opravami na streche a v interiéri. V marci 2013 práce pokračovali.
Na najvyššom mieste homoľovitého kopca stojí palác s obrannou vežou, pod ním sa rozkladajú ďalšie opevnené paláce,
kaplnka a ďalšie obytné a hospodárske budovy, dokumentujúce postupné rozširovanie hradného areálu. Hrad tvorili
pôvodne len veža s obranným múrom, ku ktorej bol pristavaný obytný palác. Objekt bol uzavretý opevnením a vstupovalo
sa doň bránou. František Bebek urobil v polovici 16. storočia rozsiahle stavebné úpravy. Hrad nadobudol trojuholníkový
pôdorys s polkruhovými baštami na nárožiach. Pôvodný hrad sa tak dostal do stredu areálu. Vstup do hradu bránila
z juhovýchodu nová viacpodlažná polvalcová bašta. Pred juhozápadnou baštou bol do hradu druhý vstup – brána s
padacím mostom. Medzi juhovýchodnou a severovýchodnou baštou bol široký parkanový múr a na terase dodnes stoja
ťažké delá odliate v rokoch 1545 a 1547. Súčasne uskutočnili aj úpravu hradných interiérov. Andrássyovci zmenili horný
hrad na reprezentačné sídlo a dobudovali najmä dolný hrad. Postavili novú bránu pod delovou baštou, čím sa predĺžilo
dolné nádvorie a uzavreli ho obytným traktom pre posádku a stajňami pod ním. V druhej polovici 17. storočia postavili
medzi juhovýchodnou baštou a treťou bránou pred juhozápadnou baštou reprezentačné obytné krídlo, spojili ho s
hradným palácom a na hornom podlaží vybudovali zasadaciu župnú sieň. Postavili krytú renesančnú pavlač a schodište
do reprezentačných priestorov. Priestor paláca zvýšili o jedno poschodie a v nádvorí medzi palácom a severným múrom
postavili nový objekt. Na západnej strane v dolnom hrade vznikla pekáreň a kuchyňa. V 30-tych rokoch 18. storočia
vybudovali malé reprezentačné nádvorie, barokovú kaplnku pred vstupom do hradu v roku 1770 dali Andrássyovci
prestavať podkovovitú baštu nad vstupom na kaplnku, a na prelome 19. a 20. storočia vybudovali v prízemných
priestoroch stredného hradu kryptu a v bebekovskom krídle pietne priestory. Tým bolo prebudovanie hradu na rodové
múzeum dokončené a poslednou úpravou bola už rekonštrukcia Pamiatkového úradu Žilina v druhej polovici 20. storočia.
Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia, základné informácie
o hrade a jeho majiteľoch. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu, v najstaršej časti (jadre hradu) je expozícia
venovaná dávnej minulosti – praveku východnej časti Gemera, vzácnym exponátom románskej a gotickej doby
(bojová výzbroj a výstroj), remeselnej činnosti na hrade a v jeho okolí. Mučiareň dokumentuje ukážky unikátnych
nástrojov používaných pri donucovaní. Vzácna je zbierka stredovekých zbraní: bodné, sečné, rezné, bicie a viacúčelové
(halapartne, kopije, palcáty, meče), zbierka strelných zbraní (hradných pušiek, pištolí a historických diel) a zbierka
zbraní orientálneho pôvodu. V obytných priestoroch stredného hradu dominuje pôvodné zariadenie zo 17. storočia,
ktoré je v úzkom spojení s dejinami hradu (zasadacia sieň župných kongregácií, veľká ozdobná skriňa z konca 17. storočia)
a ďalšia vzácna zbierka historického nábytku a obrazov. V štyroch miestnostiach bebekovského krídla je sprístupnené
pietne múzeum, ďalej hradná kaplnka s klasicistickým interiérom, so vzácnym obrazom Krásnohorskej Madony z
oku 1739 a v susedstve kaplnky rodinná hrobka Andrássyovcov. V dolnom hrade patrí k najzaujímavejším miestnostiam
traktu hradná kuchyňa, s otvoreným ohniskom a pôvodným zariadením a dolný salón so vzácnou zbierkou
hudobných nástrojov. >>>
Súčasný  stav hradu :
Posledný majiteľ D. Andrássy ho premenil na rodové múzeum a od roku 1906 ho sprístupnili verejnosti. V roku 1946 začali
na hrade rekonštrukčné práce. Hrad je prístupný verejnosti ako múzeum dobového nábytku a zariadenia. Národná kultúrna
pamiatka hrad Krásna Hôrka bol dňa 10. marca 2012 poškodený následkom rozsiahleho požiaru. Až do odvolania
je hrad zatvorený.
Poloha hradu :
Národná kultúrna pamiatka ležiaca 8 km na východ od Rožňavy severne nad obcou Krásnohorské Podhradie
Prístup k hradu :
Prístup k hradu je z parkoviska po upravenej pevnej ceste.
 
Mapa polohy hradu :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                  Kysak.
 
<<<  Prvé písomné správy o hrade siahajú do roku 1300. Z listiny vyplýva, že hrad vlastnil myšliansky prepošt Michal z rodu
drienovských Abovcov a po jeho smrti synovci Peter a Ján. Z roku 1304 pochádza ďalšia listina, hrad je v nej spomínaný ako
castrum Sumus / hrad Drienov / a bol rozdelený na dve polovice. Severnú vlastnil Peter a Ján a južnú užívali synovia komesa
Mikuláša. Možno usudzovať, že hrad bol postavený niekedy pred rokom 1300, teda najskôr koncom 13. storočia, avšak nie
skôr, ako po roku 1280, pretože v listine týkajúcej sa deľby majetkov po Petrovi z Drienova medzi jeho synov sa ešte žiaden
hrad nespomína. Po roku 1304 boli teda jedinými majiteľmi už len synovia Juraja – teda Peter a Ján a po ich smrti ich ďalší
potomkovia. Hrad Drienov / Sumus / sa spomína aj v ďalších listinách týkajúcich sa delenia, stráženia a údržby. V roku 1378
sa uvádza, že dedina Kysak ležala pod hradom Drienov. V 15. storočí boli názvy hradu už odlíšené a v písomnostiach sa
Kysacký hrad nazýva ako Kuní kameň, neskôr už prevzal názov dediny pod ním. Z 15. storočia máme ďalšie doklady o tom,
že hrad Kysak bol sídlom drienovskej, ploskej či budimírskej vetvy Abovcov. Hrad existoval ešte okolo roku 1466, no už
začiatkom 16. storočia sa spomína ako neobývaný a čiastočne v ruinách. Súviselo to z vymretím vetvy Abovcov. Poloha
hradu bola z obranného hľadiska veľmi výhodná. Na jeho výstavbu sa využila prirodzená konfigurácia hradného kopca
obtekaného riekou Hornád. Skalnaté štruktúra kopca sa prirodzene zakomponovali  do hradnej architektúry a obranného
systému. Ten dopĺňali aj priekopy a valy. Dodnes je tu možné nájsť artefakty zaniknutej architektúry a s istou dávkou
predstavivosti si je možné dotvoriť aspoň približnú podobu hradu. Hrad síce bol postavený na dlhom, ale úzkom skalnom
výbežku a tak jeho architektúru nebolo možné rozvinúť do väčších rozmerov. Jadro hradu malo pomerne jednoduchú podobu.
Na západnej strane pozostávalo z valcovej veže a z hranolovitej vežovej stavby na východnej strane, ktorá je v popise
hradu z roku 1439 označená ako podpivničený palác. Bergrifd / okrúhla veža / ktorý mal priemer 7,5 metrov, stál nad cestou,
ktorá stúpala od obce a pod vežou vstúpila do hradu. Táto cesta je zachovaná dodnes. Predhradie spomínané v popise
ako tzv. vonkajší hrad bolo murované a chránilo hrad od prístupnejšej juhozápadnej strany kopca. Cestu vedenú severným
úbočím chránil val a vytvorená priekopa, ktorá sa pripájala k obom predhradiam. >>>
Súčasný  stav hradu :
Dnes už po ňom neostali skoro žiadne stopy. Miesto, kde stál, je zarastené kroviskom a hustým lesným porastom.
Poloha hradu :
Zvyšky hradu sa nachádzajú nad údolím rieky Hornád v zeleni posledných výbežkov Spišského Rudohoria severozápadne
od obce Kysak.
Prístup k hradu :
Turistickým chodníkom značený červenou značkou z obce Kysak smerom Vysoký vrch. Na hrebeni zabočíme vpravo
neznačenou cestou po hrebeni až na koniec hrebeňa na ktorého vrchole je informačná tabuľa hradu Kysak.
 
Mapa polohy hradu :
 
 
 
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
 
 
TOPlist