aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

12. Výstup na Volovec a Skalisko
                                     Dňa 18.04.2014 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                       Veľkonočný výstup na Volovec a Skalisko.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie :  Henclová – Sedlo Volovec – Volovec – Skalisko – Chata Volovec – sedlo Volovec –
 
                       Tichovodská dolina – Tichá Voda - Henclová
 
Dĺžka trasy :     20,5 km         Prevýšenie :  750 m       Čas trasy podľa mapy :  5,30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Papcun,  Gengeľ, Olšavský, Neubeller, Petruš
 
Nečlenovia KST MŠK :  1 účastník                               
                       
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125       Turistický atlas list č. 178
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Henclová zelenou značkou smerom sedlo Volovec.  <<<  Štilbach vznikol v roku 1344 ako tretie
banské mesto v hornom údolí Hnilca. Podľa darovacej listiny z roku 1338 bolo celé územie Tichej Vody a jej okolie vyhlásené
za slobodné banské mesto. V okolitých horách patriacich k mestu sa ťažila hlavne meď. Meď bola vyvážaná pod názvom
"Stillbacher" do Švédska, Flandier (dnešného Belgicka) a Anglicka cez Poľsko (Gdaňsk). V roku 1435 bol v Štilbachu
zriadený úrad banského majstra. V rokoch 1489 - 1527 boli v prevádzke huty na spracovanie medenej rudy. Huty boli
pravdepodobne aj na území časti Huta ako hovorí jej názov. Časť Huta je spomínaná v roku 1548 ako súčasť
Bebekovského panstva, bola pravdepodobne založená Bebekom. Koncom roku 1556 bol Štilbach zničený a obyvateľstvo
vyvraždené vojakmi Františka Bebeka pána Krásnej Hôrky, čo spôsobilo odchod ľudí, ktorí sa zachránili v okolitých
dedinách (Švedlár, Mníšek, Smolník) a zánik mestečka. Pozostatky obetí našli pri stavbe kostola v rokoch 1888 - 1891.
Časť Huta bola obývaná aj počas 17. storočia. Nové osídľovanie územia Štilbachu sa začína v polovici 18. storočia.
Po skončení povstaní a cholerových epidémií bolo územie osídľované predkami súčasných obyvateľov dediny zväčša
prisťahovalcami zo Zamaguria. Koncom 19. storočia začali ľudia masovo odchádzať za prácou do Ameriky. Časť z nich
sa vrátila a zarobené peniaze umožnili stavať prvé murované domy a v roku 1888 nový kostol. V roku 1912 bola
postavená úzkokoľajná železnica na sťahovanie dreva na parnú pílu do Vondišla (v súčasnosti Nálepkovo). Po vzniku
prvej Česko-slovenskej republiky sa obnovila ťažba medenej rudy, no pre nedostatok postupne zanikla. V roku 1925
boli dediny Štilbach - Tichá Voda a Henclová spojené do jednej obce, ktorá dostala názov Henclová. V roku 1960 bola
Henclová elektrifikovaná ako posledná obec v Česko-Slovensku. V roku 1962 sa začalo s výstavbou cesty do Nálepkova
a prvý autobus prišiel do dediny v roku 1963. V súčasnosti sú pôvodné domy prestavované na chalupy a obec sa
zaľudňuje v lete, keď ju navštevujú rodáci a ich potomkovia.  >>> Pri prechádzaní obce vľavo nad cestou v starej
drevenici Krčma na rampe, štýlová krčma. Domy sú uložené okolo potoka Henclová  hore úzkou dolinou. Je tu veľa
dreveníc pravdepodobne opravené ako víkendové chalupy.  Vychádzame z obce a pokračujeme peknou dolinou s
 trávnatým porastom okolo potoka. Prechádzame hlbokou dolinou a skoro žiadnym lesom s množstvom polomov vystupujeme 
do sedla Volovec. Pokračujeme vpravo červenou značkou smerom sedlo Súľova. Prechádzame lesom až vyjdeme na
polom, po chvíli zabočíme vľavo voľnejším priestorom a miernym svahom vystupujeme polomom až vojdeme do lesa.
Na lesnej ceste ktorá vedie hrebeňom pokračujeme vľavo, prechádzame vrcholovou Lúkou Volovca. Stále pokračujeme
lesnou cestou, ktorá vedie mladým lesom, začínajú sa zjavovať voľné trávnaté plochy porastené súvislými kobercami
kríkov Brusnice. Stále pokračuje lesnou cestou, ktorá odbočuje vľavo až prichádzame na hrebeň s červenou značkou,
kde pokračujeme vpravo smerom Skalisko. Les na hrebeni smerom ku Skalisku je redší a na mnohých miestach otvorený
a porastený trávou. Les je tu mladý, hustý a nízkeho vzrastu. Pred Skaliskom trávnaté porasty sú väčšie a porastené
samostatné stojacími stromami a kríkmi. Prichádzam na vrchol Skalisko. <<<  Volovec, vrch vo Volovských vrchoch,
nachádzajúci sa v rožňavskom okrese medzi mestom Rožňava a obcou Betliar. Jeho najvyšším bodom je skalné bralo
Skalisko.(1 293, m n. m.), vrcholová asi 10 metrová skupina brál na hôľnatom vrchole Volovca, s kruhovým výhľadom
na hornatú časť východného Slovenska. >>>  Naďalej pretrváva pekné slnečné počasie s vysokou oblačnosťou a 
umožňuje výhľad do okolia. Skalisko má pomenovanie podľa svojej typickej črty a to  nádhernej skaly  ktorá vyčnieva
z hrebeňa na vrcholu a poskytuje nádherný výhľad na okolité Volovské vrchy. Severným smerom je vidieť Hnileckú dolinu
s Bukovcom v pozadí sa tiahnú Levočské vrchy, vľavo je vidieť hrebeň Vysokých Tatier. Východným smerom  sa tiahne
hrebeň Volovských vrchov smerom Kojšovská hoľa. Na juh sa pod nami tiahne Rožňavská kotlina s mestom Rožňava.
Vľavo sa rozkladá náhorná plošina Silická planina oddelená dolinou smerom Slavec od náhornej plošiny
Plešivecká planina. Juhozápadným smerom je vidieť obec Gemerská Poloma v pozadí sa ukazuje horizont
Muránskej planiny. Západným smerom do sedla Volovec sa ukazuje pekný trávnato – lesnatý hrebeň v pozadí sa vypína
Kráľová hoľa. Začína fúkať silný studený vietor preto sa na Skalisku zdržíme veľmi krátko a schádzame zo skaly k 
smerovníku. Od turistov ktorých sme stretli na Skalisku sme sa dozvedeli že je otvorená chata pod Volovcom. Zelenou
značkou schádzame dole strmým svahom k chate. Pomerne hustá sieť turistických chodníkov dovoľuje prístup z viacerých
smerov. <<< Chata bola vybudovaná KČT v roku 1933. Po Viedenskej arbitráži (1938) je územie v okolí Rožňavy
pričlenené k hortyovskému Maďarsku. Vrchol Volovca – Skalisko, sa tak stáva najvyšším vrcholom vtedajšieho Maďarska.
Chatu v tom čase spravuje Hornogemerská rožňavská sekcia MTE (Maďarská turistická jednota). Po oslobodení (1945)
je chata v držbe TJ Baník Rožňava. V 50-tych a 60-tych rokoch sa rozširuje, prebiehajú úpravy, buduje sa vodovod,
chata je elektrifikovaná. V súčasnosti chatu spravuje Občianske združenie turistov obce Čučma. >>>  Objekt chaty
predstavuje prízemná drevená budova stojaca na kamennej podmurovke. Po prejdení vchodu sa ocitneme vo verande,
kde sa nachádza sedenie s pekným výhľadom na Rožňavu a planiny Slovenského krasu. Z chodby sa dostávame do
jedálni s informačným panelom o histórii chaty.Tu stretávame chatára telom aj dušou. Ponúkol nás domácim občerstvením,
vzápätí vytiahol gitaru a už sa rozprúdila srdečná a uvoľnená pohoda. Po chvíli začali prichádzať ďalší turisti, musel sa im
začať venovať. Ešte sme chvíľu posedeli v tejto starej horskej chate, ktorá vďaka svojej starobe ponúka útulné
  domácke prostredie, ktoré nenájdeme v nových a veľkých chatách. Od chaty pokračujeme žltou značkou cez niekoľko
polomov smerom hrebeň Volovca. Vychádzame na hrebeň, zabočíme vpravo červenou značkou smerom Skalisko, asi
po 50 m zabočíme vľavo na širšiu lesnú ktorou opustíme značku a pustíme sa do lesnou cestou do Tichovodskej doliny.
Postupujeme lesnou cestou, ktorá najprv vedie lesom bočným svahom až prechádza  viacerými polomami, lesy na
protiľahlých svahoch tiež skoro všetky zmizli, nie je to najkrajší pohľad. Cesta sa na niekoľkých miestach rozdvojuje,
stále sa držíme cesty vľavo. Po čase prechádzame ponad drevenú horáreň ktorá sa nachádza vpravo pod cestou.
Za horárňou sa cesta rozdvojuje, pre zmenu pustíme sa cestou vpravo, ktorá nás privedie do doliny. Po chvíli
prichádzame na asfaltovú cestu ktorá vedie okolo Tichého potoka, ktorá nás privedie do obce Tichý potok. V obci sa
nachádza množstvo starých drevených domov, ktoré sú opravené a pravdepodobne slúžia ako víkendové chalupy.
Cestou domov sa zastavíme v  Novoveskej hute v časti rybníky na občerstvenie. Ešte nie je sezóna preto nevaria.
Napijeme sa, obzrieme si malé gazdovstvo s niekoľkými druhmi domácich zvierat a hydiny. Pekné miesto pre rodiny
s deťmi, ktoré tu majú možnosť vidieť malú čriedu kozičiek, starých kôz, ovce, kone. Taktiež hydinu kačky a husi.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Ústie doliny potoka Henclová za obcou Henclová.
-
-
Spoločná fotografia na vrcholovej lúke Volovca.
-
-
Neznačkovaný hrebeň Volovca s lúkami porastenými trávnatým
porastom s kobercami porastu Brusnice.
-
-
Na hrebeni Volovca smerom na Skalisko.
-
-
Rozsiahle porasty Brusnice na hrebeni Volovca smerom zo Sedla Volovec na Skalisko.
-
-
Na hrebeni Volovca v pozadí sa vypína Skalisko.
-
-
Krásavec na vrchole Skalisko.
-
-
Na vrchole Skalisko.
-
-
Hrebeň Volovca smerom do sedla Volovec pohľad z vrcholu Skalisko.
-
-
Chata Volovec na južnej strane vrcholu Skalisko.
-
-
Jedálenská miestnosť chaty Volovec.
-
-
Jedálenská miestnosť chaty Volovec.
-
-
Pred chatou Volovec.
-
-
Obec Tichá Voda.
-
-
V obci Tichá Voda je ešte mnoho starých drevených domov.
-
-
Obec Henclová.
-
-
Občerstvenie Rybníky v časti Novoveská Huta.
-
-
Stádo kozliatok sú súčasťou viacero druhu domácich zvierat a hydiny ktoré chovajú pri občerstvení Rybníky.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Volovské vrchy /  Henclová – Skalisko – Zlatý stôl /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
TOPlist