aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

24. Šľapaj do Poproča
                                       Dňa 19.07.2014 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                           Šľapaj do Poproča.
 
 
Usporiadateľ :  KST Poproč
 
Trasa akcie :  Hačava – sedlo Železná brána – Šugovská dolina – Počkaj - Hačava
 
Dĺžka trasy :  15 km         Prevýšenie : 150 m       Čas trasy podľa mapy:  4.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Čupaj, Papcun, Gengeľ, Hamráková
                  
 
Turistická mapa  Slovenský kras – Domica  č. 139        Turistický atlas list č. 181, 222, 223
 
 
Popis trasy : Trasu začíname v obci Hačava zelenou značkou smerom sedlo Železná brána. <<<  Obec Hačava patrí k
sídlam s ukážkovým vzťahom človek a príroda. Leží na konci Hájskeho údolia vo východnej časti Slovenského krasu.
Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1345. Pôvodne nemecké banské osídlenie bolo doplnené počas valašskej
kolonizácie, neskôr dosídlené Slovákmi a Rusínmi. Pôvodní obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, uhliarstvom, výrobou
dreveného riadu a pastierstvom. Sakrálnou dominantou Hačavy je gréckokatolícky Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky
z 18. storočia. V obci sú rozosiate pôvodné zrubové domy s valbovou a sedlovou strechou. Hačava je výborným
východiskovým bodom pre pešie túry a cykloturistiku,na východnú stranu cez Miglinc do Drienovských kúpeľov, Debraď,
Jasov – jaskyňa, rybníky, kostol, Šugovskú dolinu – hámre, mesto Medzev – kultúrne pamiatky. Na severnú stranu do
obce Štós, Štós-kúpele. Na západnú stranu do krásnej Zádielskej tiesňavy. Obľúbená je trasa na Jelení vrch, ktorý sa
na jar odeje do fialového šatu z vzácnych poniklecov. Náučný chodník Horné lúky  vedie do sedla Krížnej Poľany a končí
pri Zádielskej tiesňave. >>>  Je pekné slnečné počasie a veľmi teplo. Postupujeme pohodlnou lesnou cestou z ktorej je
výhľad na obec Hačavu smerom na horný koniec obce. Po chvíli vychádzame na otvorenejší priestor z ktorého je výhľad
na Jasovskú planinu, vpravo je vidieť vrcholy skalných stien v ústi Zádielskej doliny. V sedle Železná brána je povinná
prestávka na občerstvenie. Zo sedle pokračujeme modrou značkou smerom Šugovská dolina. Les na viacerých miestach
je poškodený vetrom, polomy bolo potrebné náročnejšie obchádzať. Zo značky ktorá prechádza dolinou nie sú žiadne
výhľady. Prichádzame do najkrajšej časti Šugovskej doliny k Ranču. Je tu pekná vodná nádrž, Ranč ktorý ponúka
občerstvenie, podľa miestnych sa dá vo vodnej nádrži aj kúpať. Trochu nižšie je ďalšia vodná nádrž vedľa ktorej je
ďalšia vodná nádrž s pekne upraveným okolím. Na brehu ja postavený ubytovací komplex. Pri expozícii Technického
múzea Vodný hámor, opustíme modrú značku, odbočíme vpravo na lesnú cestu. Zvyšná časť trasy je vyznačená
bielo-červenými páskami. Trasa vedie pohodlnou lesnou cestou ktorá na viacerých miestach je zatarasená popadanými
stromami. Prichádzame do časti Počkaj, cez zvyšok mosta vychádzame na hlavnú cestu, kde pokračujeme vpravo po
ceste. Pri mostíku odbočíme vľavo do dolinky, kde už nie je trasa značená bielo-červenými páskami a ďalej nás vedie
domáci člen KST Poproč. Prechádzame chodníkom ktorý na viacerých miestach je dosť zarastený a musíme sa predierať
krovím. Bez sprievodcu netrafíme do Poproča. Túto časť trasy je potrebné lepšie vyznačiť a prečistiť. Z lesa vychádzame
na západnej strane obce Poproč. Odtiaľ je nádherný výhľad na Poproč, ležiaci pod okrajom listnatého lesa na  južnom
svahu Kobylej hory. Zo zvyšných troch strán je Poproč obklopený nádhernými rozsiahlymi lúkami. Pomaly vchádzame do
obce Poproč.  <<<  Dejiny Poproča úzko súvisia s dejinami jasovského premonštrátskeho kanonického prepošstva a tvoria
jeho súčasť. Premonštrátsky kanonik, popročský farár- dekan Václav Kohauth Klobauszky, ktorý pôsobil v obci v
rokoch 1948- 1965 lokalizoval túto osadu do údolia potoka Olchwan (Olšava) za polia zvané Verceľ a Chotár. Obyvatelia
tejto osady sa v tzv. znovu zakladajúcej listine prepošstva z roku 1255 vydanej Belom IV. na Turnianskom hrade uvádzajú
ako "populi sepedicti monastieri de Jazou, de ... Elchuan." Z najstaršieho dokladu je zrejmé, že názov osady je slovanského
pôvodu. Keďže sa jednalo o priestor bohatý na rudy, obyvatelia sa zaoberali predovšetkým práve dobývaním rudy.
Po vyčerpaní ložísk sa začali sťahovať na miesto novších rudných žíl. Niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia
osada zanikla. Ostali však orané polia a lúky. Osadníci sa postupne sťahovali pod horu Poprocs západne od potoka
Osvany (Olščan, Olšava) na pobrežné strany potoka Lancz kvôli kutaniu rúd. Vznik Poproča (po maďarsky Mindszent)
súvisí s banskými privilégiami, ktoré získalo jasovské prepošstvo v roku 1290 od uhorského kráľa Ondreja III. koncesná
listina (úradné povolenie, ktorým sa získava opatrenie vykonávať určitú činnosť) zaručila prepoštovi a konventu na celom
území majetkov kláštora slobodné kutacie právo na dolovanie zlata, olova, cínu, železa, vyjmúc dolovanie striebra. Kráľ
Ľudovít Veľký  v roku 1358 daroval na neobmedzené využitie rudného bohatstva a odpustil prepošstvu aj povinnú
urbu (urbura= kráľovský príjem, dar zo strieborných baní). Týmto opatrením boli položené základy neskoršej prosperity
baníckeho podnikania v celej oblasti jasovského prepošstva bohatej najmä na železo. Pôvod názvu dediny nie je jednoznačný.
Podľa filofóga Hiadora Sztripskzkého by názov mohol značiť Pod Proč (Proch allati), keby bol pri dedine vrch zvaný Proch.
Podľa Machka a Miklosicka je názov odvodený od slovanského praprotr, po poľsky paproč, česky paprad, kapradí, v
slovenčine papraď, papradie. Historici i jazykovedci sa skôr prikláňajú k druhej verzii. Na Slovensku existovali štyri miestne
názvy Poproč- dve na Spiši, jedna v Gemeri a  Abovskej stolici. Všetky ležali v horách alebo pod horami. Priestory na
osídlenie získavali osadníci klčovaním lesa. Dôkazom sú miestne názvy častí popročského chotára- Ortáše, Nižný a
Vyšný Ortváň. Protiturecké vojny a náboženské nepokoje v polovici 16. storočia určite zasiahli aj Poproč, hoci sa
nezachovali hodnoverné písomnosti. Z daňového súpisu z roku 1564 sa dozvedáme, že dedina mala len 6 zdanených
dvorov. V druhej polovici 16.storočia bola obec pravdepodobne kolonizovaná slovenským obyvateľstvom. Obyvatelia dediny
dolovali rudu, obrábali pôdu, boli pastiermi, uhliarmi a remeselníkmi. Vynikali vo výrobe rešiet. koncom 16. storočia bol
Poproč slovenskou dedinou. Do vývoja obce v tomto období výrazne zasiahli stavovské povstania. Podľa obecnej kroniky
už v roku 1603 obsadili dedinu Kuruci Juraja Séčiho. Písomné dokumenty dokladajú existenciu školy v Poproči už v
roku 1646, keď tu bol učiteľom- školským majstrom Andrej Lindvay. Tesne po vypuknutí posledného stavovského povstania
vedeného Františkom Rákoczym II. (1703- 1711) postihla obec veľká morová epidémia. Po nej žilo v roku 1715 v dedine
iba 8 poddanských rodín a v roku 1720 je evidovaných 13 domácností. Po ústupe epidémie a skončení Rákoczyho povstania
bola dedina dosídlená slovenským obyvateľstvom katolíckeho vierovyznania. V lexikóne osád z roku 1773 sa opäť uvádza
Poproč ako slovenská dedina. Za vlády Márie Terézie v roku 1766 bol v obci prestavaný pôvodný neskorogotický kostol
zasvätený všetkým svätým zo začiatku 16. storočia do barokovo-klasicistického štýlu. V roku 1744 za jasovského
prepošstva Ondreja Sauberera (dvorného radcu) bol v popročskom kostole inštalovaný prvý orgán. S rozvojom Poproča
v prvej polovici 19. storočia vzrástol aj počet jeho obyvateľov. Pri ich sčítaní v roku 1828 tu v 153 domoch žilo 1147 ľudí.
Naďalej to boli najmä baníci. Nedostatok úrodnej pôdy a slabé pracovné príležitosti začiatkom 20. storočia prinútili desiatky
Popročanov odísť hľadať prácu za more. Odrazilo sa to opäť na počte obyvateľov obce. Kým v roku 1900 tu žilo 1494 ľudí,
do roku 1910 sa ich počet znížil na 1263. Obdobie rokov 1939-1945 je poznamenané spoločenskou, kultúrnou a
ekonomickou stagnáciou obce. Aj po roku 1948 prevažná časť mužov pracuje v baníctve na úsekoch baní Rúfus a Fortuna,
kde sa ťažila železná ruda a v Rudných baniach Poproč zameraných na ťažbu antimónu. Ďalší pracovali v poľnohospodárstve,
lesníctve a v stavebnom priemysle.  >>>  V cieli účastníci dostali chutný guláš a kysnutý borievkový  koláč. Nenáročná
trasa s obmedzenými výhľadmi.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Základná škola v obci Poproč, prezentácia účastníkov turistickej akcie Šľapaj do Poproča.
 
-
-
Obecný a matričný úrad v obci Poproč.
-
-
Účastníci turistickej akcie Šľapaj do Poproča.
-
-
Účastníci turistickej akcie Šľapaj do Poproča.
-
-
Prírodovedný náučný chodník ktorý vytvorili žiaci ZŠ a MŠ v obci Poproč.
-
-
Prírodovedný náučný chodník ktorý vytvorili žiaci ZŠ a MŠ v obci Poproč.
-
-
Najmladšia účastníčka turistickej akcie Šľapaj do Poproča.
-
-
Účastníci turistickej akcie Šľapaj do Poproča.
-
-
Organizačný výbor turistickej akcie Šľapaj do Poproča.
-
-
Začiatok turistickej akcii Šľapaj do Poproča v obci Hačava.
-
-
Obec Hačava pohľad zo zelenej značky smerom Železná brána.
-
-
Skalné steny v ústi Zádielskej doliny pohľad zo zelenej značky smerom Železná brána.
-
-
Jasovská planina pohľad zo zelenej značky smerom Železná brána.
-
-
Chvíľka oddychu a občerstvenia v sedle Železná brána. 
-
-
Chvíľka oddychu a občerstvenia v sedle Železná brána. 
-
-
Na viacerých miestach Šugovskej doliny boli povyvracané stromy a prechod bol náročnejší.
-
-
Na viacerých miestach Šugovskej doliny boli povyvracané stromy a prechod bol náročnejší.
-
-
Stredná vodná nádrž v Šugovskej doline. 
-
-
Stredná vodná nádrž v Šugovskej doline. 
-
-
Fontánka pri penziónu Ranč.
-
-
Spodná vodná nádrž v Šugovskej doline. 
-
-
Objekt múzea Vodný hámor v Šugovskej doline. 
-
-
Na ranči v Šugovskej doline. 
-
-
Na viacerých miestach Šugovskej doliny boli povyvracané stromy a prechod bol náročnejší.
-
-
Zvyšok konštrukcie mostu cez ktorý sme prechádzali v časti Počkaj.
-
-
Obec Poproč v pozadí Kobylia hora.
-
-
V cieli turistického pochodu Šľapaj do Poproča dobre padlo dobré čapované pivo.
-
-
V cieli sa podával účastníkom chutný guláš.
-
-
V cieli turistického pochodu Šľapaj do Poproča.
-
-
Účastníkom turistického pochodu vyhrávala dychová hudba.
-
-
V cieli turistického pochodu Šľapaj do Poproča.
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-