aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Kaštiele
K tradičnému obrazu Slovenských obcí a vidieka patria honosné sídla strednej a vyššej šľachty. Mnohé z týchto objektov
často predstavovali dominantu vidieckej krajiny. Mnohé kaštiele stavebne nadväzovali na starších predchodcov , ktoré patrili
buď medzi hrady, hrádky, opevnené vežové obydlie. Kaštiele ako nový fenomén sa začali objavovať v čase renesancie.
Obľúbeným stavebným prototypom sa stala bloková opevnená stavba s nárožnými vežami.  Hladké fasády stavieb členili
pravouhlé okná s kamennými osteniami či profilovanými rímsami v parapete. Jednoduchšie  i bohatšie kamenné portály
a nevyhnutné strieľne umiestňované najme v prízemí alebo v podstreší. Spolu s maľovanými architektonickými článkami
s atikou patrili k celkovému spravidla strohému architektonickému riešeniu renesančných fasád. Mnohé objekty , ktoré
dodnes svojím základným riešením so štyrmi, prípadne dvoma nárožnými vežami poukazujú na renesančný pôvod. Ďalšiu
dôležitú etapu v rozvoji kaštieľov prinieslo baroka. Tento oficiálny sloh sa stal jedným z nástrojov protireformačnej politiky
cisárskeho dvora. Nevyhnutnou súčasťou barokovej dispozície reprezentatívneho barokového kaštieľa sa stalo ústredné
čestné nádvorie. Vstupnú časť kaštieľa zdôrazňoval prevýšený stredný rizalit, do ktorého sa situovala veľkoryso riešená
vstupná hala s honosne umiestneným schodiskom doplneným sochárskou a iluzívnou maliarskou výzdobou. Súčasťou
kaštieľa bola domáca kaplnka s oratóriom priamo prepojená s obytnými miestnosťami. Dôraz na optické účinky architektúry
sa kládol nielen v interiéri, ale aj v exteriéri. Princíp osovosti a požiadavka okázalej pompéznosti sa prejavila na novom
prístupe k  riešeniu pripojenia objektu kaštieľa s prírodným prostredím – parkom alebo jeho širším krajinárskym zázemím.
 Na obdobie baroka prerastajúceho do foriem barokového klasicizmu nadviazal výrazovo triezvejší klasicizmus, ktorý sa
opäť vrátil k inšpiračným zdrojom antiky. Stavebná činnosť v období klasicizmu sa viac sústreďovala na modernizácie a
 úpravy interiérov  vrátane parkov a záhrad alebo na prestavby.  Vlna historizmu zo začiatku 19. storočia odrážala
romantické remeniscencie na rytiersky stredovek. V architektúre kaštieľov sa prejavila charakteristickými prvkami tzv.
pseudo-opevnení ( rôzne vežičky, cimburia a okien v tvare strieľní )  a využívaní gotického a románskeho tvaroslovia.
V parkoch a záhradách sa objavili umelé zrúcaniny a exotické stavby. Zásadná osudová zmene zasiahla kaštiele po
roku 1948. Pri znárodňovaní sa stali majetkom štátu alebo prešli pod jeho správu. Pre kaštiele, ktoré boli symbolom
feudálov a buržoázie, sa hľadalo nové spoločenské uplatnenie, ktoré nebralo ohľad na umeleckohistorické a architektonické
hodnoty. Zvyšky pôvodného zariadenia, doklad konkrétnej histórie objektu a osudov jeho majiteľov, sa sústreďovali
a centrálne zhromažďovali  napríklad v Červenom Kameni, kde vznikla expozícia historického nábytku a dobového bývania.
 Nežná revolúcia zmenila v roku 1989  vlastnícke vzťahy. V prípade kaštieľov sa len niektoré dostali späť do vlastníctva
bývalých majiteľov. Mnohý z nich sa tohto práva vzhľadom na zlý stavebno-technický stav objektov nevyužili. Väčšinu
objektov dostali do majetku obce, ktoré však nedisponovali prostriedkami ani na ich údržbu nie to na ich obnovu.
 Nepomáhajú ani podporné aktivity, ktoré majú prilákať potenciálnych užívateľov a záujemcov. Mnohé objekty z dôvodu
zlého technického stavu museli biť likvidované. 
 
 
 
                                                                  Kaštieľ Holíč.
 
<<<  Kaštieľ v Holíči je barokovo-klasicistickou dominantou Holíča s bastionovým opevnením. Vznikol prestavbou
stredovekého vodného hradu. Do dnešnej podoby bol prestavaný po tom čo ho získal roku 1736 František Lotrinský, čo ho
radí medzi cisárske sídla. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený 14. septembra 1963. V registri nehnuteľných NKP
pod číslom ÚZPF 613 je registrovaných 34 objektov. Samotná budova barokovo klasicistického zámku je tvorená tromi krídlami
v tvare U smerujúcimi vrcholom na východ. Okolo kaštieľa je opevnená štvorcová terasa s nárožnými vežičkami. Je obklopená
štvorcovou suchou priekopou s prístupom cez dva mostíky, vstupujúci do nádvoria kaštieľa od východu a od západu do
západného krídla cez vstupnú bránu. Samotný kaštieľ obkolesený suchou priekopou sa nachádza v strede fortifikačnej stavby
štvorcového tvaru so štyrmi Bastiónmi päťuholníkového pôdorysu v rohoch. Na východnej kurtíne sú dve budovy s priechodom
pomedzi pre most prechádzajúci ponad vodnú priekopu. Smerom k juhovýchodnému bastiónu je budova tzv. Koniarne a smerom
k severovýchodnému bastiónu tzv, Tabačiareň. Budovy tabačiarne a koniarne sú exteriérovo zhodné, majú tvar L, s kratšími
ramenami umiestnenými na bastionoch, kolmými na hlavné. Na ich rohoch, tvoriacich vstupný priestor brány, sú vysunuté nad
vodnú priekopu oktagonálne murované strážnice. Strecha tabačiarne má však po poslednej prestavbe zvýšený krov.
Na kurtínach na sever a juh sú budovy menšieho rázu a tvoria jednoliate budovy. Aj v strede západnej kurtíny je druhý mos
cez vodnú priekopu. Po stranách stoja dve hospodárske budovy. K zámku priliehajúce priestory niekdajšieho parku a
bažantnice ako aj rybníka sú ohradené kamenným barokovým múrom. Z reprezentačných priestorov letného cisárskeho sídla
sa aj vďaka poštátneniu habsburgského majetku po roku 1918 počas I. ČSR veľa nezachovalo. V kaštieli zriadili školu a
hospodárske budovy a priľahlý park boli využívané na poľnohospodárske účely. Tiež sa na tom podpísali aj neskoršie obdobia,
kedy za socializmu kaštieľu hľadali nové spoločenské využitie. Za zmienku stoji zachovaná Čínska sála so stenami pokrytými
tapetami s maľovanými motívmi čínskej krajiny, baroková kaplnka a tiež slávnostné schodište s technicky zaujímavou
samonosnou konštrukciou, ktoré je neklenuté na štíhlych vysokých stĺpoch. Začiatkom 21. storočia boli do rekonštruovaných
priestorov umiestnené expozície múzea keramiky a časť priestorov je využívaná na kultúrne a spoločenské účely. Akustika
kaplnky je využívaná na koncerty vážnej hudby. >>>
Súčasný  stav kaštieľa :
Budova kaštieľa je nepožívaná, vo veľmi poškodenom stave. Niektoré hospodárske budovy sú opravené.
Poloha kaštieľa :
Budova kaštieľa sa nachádza vo východnej časti mesta Holíč.
Prístup k kaštieľa :
V meste Holíč.
 
Mapa polohy kaštieľa :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                   Modrý Kameň kaštieľ.
 
<<<  Kaštieľ - Po roku 1683, kedy hrad Modrý Kameň dobýjalo vojsko Imricha Thökölyho a bol vážne poškodený, hradné
jadro už majitelia neobnovili. Palác v predhradí dal Gábor Balassa v prvej polovici 18. storočia barokovo prestavať na
kaštieľ a na svahu za hradom vznikol komplex barokovej kalvárie. Kaštieľ je postavený na nižšej terase v pôdoryse
nepravidelného U, prístupný kamenným hlavným portálom, do ktorého ústi most cez bývalú hradnú priekopu. Kaštieľ
vznikol prestavbou opusteného a schátraného gotického dolného hradu, prístavbou kaplnky a pravého dvorového traktu.
Súčasne vybudovali trojosový barokový rizalit pri vchode, zakončenou štítovou nadstavbou. Architektonický najvýstavnejšia
je neskorobaroková kaplnka, situovaná do dvora vstupným priečelím, v ktorej sa zachovali súčasti barokového hlavného
oltára a bočných oltárov, kazateľnice a panskej empory. Kaštieľ v polovici 18. storočia získal dnešnú podobu a celá
prestavba bola zavŕšená posätením kaplnky sv. Anny v roku 1759. Po balassovcoch sa majiteľom stavby stal haličský
gróf Forgách. Koncom 19. storočia zrúcaninu hradu upravili na park s terasami poskytujúci majiteľom nádherný výhľad
na okolitú krajinu. Koncom 19. storočia sa majiteľom hradu a kaštieľa stali Károlyiovci a začiatkom 20. storočia Károlaiho
dcéra grófka Gabriela Almássyová. V roku 1923 predala celý majetok ČSR a vyťahovala sa do Maďarska. V 30 rokoch
sídlili v kaštieli rôzne inštitúcie, správa okresu, okresný súd, úrad práce, väznica a archív. Po zrušení modrokamenského
okresu v roku 1960 sa kaštieľ stal sídlom Štátneho okresného archívu, a slúžil aj ako sklad liekov a zdravotníckeho
materiálu podniku Medika vo Zvolene. Zostal uzatvorený až do roku 1991, kedy uvoľnili priestory pre sídlo múzea. Hoci
hradný areál tvoria budova barokového kaštieľa, zrúcaniny horného gotického hradu a okolitý park, vžilo sa a používa sa
pomenovanie hrad. Spolu s neďalekou Kalváriou, Chráneným náleziskom Modrokamenská lesostep, Gaštanicou ( jedná
z mála lokalít s výskytom gaštana jedlého ), rímskokatolíckym kostolom sv. Antona Paduánskeho ( 1878 ) vytvára fascinujúci
kultúrnohistorický komplex.
Múzeum - múzeum Imre Madácha  vzniklo v roku 1964, no už v roku 1968 zmenilo svoje zameranie a názov na Okresné
vlastivedné múzeum. Pôvodne sídlilo v kaštieli Imre Madácha v Dolnej Strehovej. V roku 1991 sa sídlom múzea stal hrad
Modrý Kameň v rovnomennom mestečku. V roku 1994 múzeum opäť zmenilo svoje zameranie a pretransformovalo sa na
Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, pričom si zachovalo aj funkciu regionálneho národopisného múzea. V roku 2002
sa múzeum stalo súčasťou Slovenského národného divadla. Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň je
špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, zamerané na dokumentáciu dejín a súčasnosti bábkového divadla,
dejín a vývoja detskej hračky, ako aj dejín regiónu, v ktorom sa múzeum nachádza. Kultúrno–umelecké, historické,
archeologické a národopisné zbierky, ktoré múzeum v rámci svojej špecializácie zhromažďuje, odborne spracováva
a ochraňuje, sú sprístupnené verejnosti formou stálych expozícii, výstav a rôznych kultúrnych aktivít. Zaujímavosťou
je historická expozícia zubnej techniky, jediná svojho druhu v strednej Európe, ktorú v priestoroch dlhodobo prezentuje
Slovenská komora zubných technikov. >>>
Súčasný  stav kaštieľa :
Stav historického sídla je veľmi dobrý. Kaštieľ slúži ako múzeum.
Poloha kaštieľa :
Na vysokom kopci nad mestečkom Modrý Kameň.
Prístup ku kaštieľu :
V mestečku Modrý Kameň..
 
Mapa polohy kaštieľa :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                             Parížovce / Múzeum Liptovskej dediny /
 
<<<  Kaštieľ z Parížoviec ako najstaršie zemianske sídlo na Liptove mal šťastie, že napriek nie príliš stopercentnému stavu
ho predsa len pri stavbe priehrady Liptovská Mara zachránili. Pôvodná obec Parížovce zanikla práve zatopením a kaštieľ sa
podarilo rozobrať a presunúť do skanzenu, kde tvorí jeden z najdôležitejších objektov skanzenu. Neskorogoticko-renesančný
kaštieľ pripomína skôr menšiu pevnosť. Pôvodná stavba pochádza z 14. storočia a dočkal sa prestavby v 15. storoč
í a renesančnej prestavby aj v 17. storočí. Patril rodu Parisov, predpokladá sa, že bol sídlom aj syna Mateja Korvína.
Kaštieľ postavili s kamenných blokov, čo tvorí dojem pevnosti. Pevné hrubé múry by odolali nejakú dobu skutočnému
obliehaniu budovy, ak by nezlyhali pevné ťažké dvere. Budova pôsobí vo vnútri chladno, použité boli rôzne materiály na
stavbu a prevládajú práve chladné materiály. Okná majú neskorogotické prvky. Vchádza sa do malej haly, odkiaľ je vstup
do hlavnej miestnosti. Schodisko vo vstupnej miestnosti vedie vpravo a nahor na druhé poschodie. Celkovo je interiér
pomerne na Liptov bohatý, nachádza sa tu niekoľko miestností, ktoré majú dobové zariadenie, nábytok, zdobenie stien,
rôzne prvky a detaily. Nachádza sa tu aj spálňa s odevmi, ktoré boli vytvorené podľa dobových malieb a kresieb, ďalej tiež
miestnosť s parožím a poľovníckymi trofejami.  >>>
Súčasný  stav kaštieľa :
Kaštieľ je súčasťou múzea Liptovskej dediny. V kaštieli sú ukážky bývania a spôsobu života vyšších spoločenských vrstiev
obyvateľstva Liptova v minulosti.
Poloha kaštieľa :
Kaštieľ sa nachádza v múzeu Liptovskej dediny.
Prístup ku kaštieľu :
Prístup ku kaštieľu je v múzeu Liptovskej dediny.
 
Mapa polohy kaštieľa :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                            Svätý Anton.
 
<<<  Národná kultúrna pamiatka, dnes slúži ako múzeum. Postavený bol na mieste opevneného stredovekého hrádku
z 15. storočia. O storočie neskôr bol prebudovaný na hrad, ktorý mal za úlohu chrániť prístup do Banskej Štiavnice z
južnej strany. Súčasný barokovo-klasicistický charakter získal po prestavbe v 18. storočí, kedy si tu kaštieľ vybudovala
rodina Koháryovcov. Tá využila pri jeho stavbe nezvyčajnú časovú symboliku. Kaštieľ má 4 vchody (ročné obdobia),
7 arkád (dni v týždni), 12 komínov (mesiace v roku), 52 izieb (týždne v roku) a 365 okien (dni v roku). Na jeho prvom
poschodí sú dnes sprístupnené pôvodné interiéry od obdobia baroka až po druhú polovicu 19. storočia. Jeho najvzácnejšie
časti sú - Zlatý salón (salón Márie Antoinetty - nábytok bol súčasťou svadobného daru M. Terézie svojej dcére), Čínsky salón
a audienčná sála (v štýle Ľudovíta XIV.). Posledným majiteľom kaštieľa bol bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorý doplnil
jeho vybavenie nezvyčajným mobiliárom. Okrem nábytku tu návštevníci majú možnosť vzhliadnuť expozície loveckých zbraní,
vyše 2000 kusov trofejí a tiež zaujímavú zbierku abnormalít. Okolie kaštieľa tvorí historický park s jazierkami, kaskádami
a umelou jaskyňou nesúci prvky francúzskej záhradnej architektúry a anglického prírodného parku. Jeho súčasťou je i
vzácna drevina - sekvoja obrovská, ktorú dal Filip Coburg vysadiť v roku 1878 pri príležitosti narodenia jeho
syna Leopolda. >>>
Súčasný  stav kaštieľa :
V súčasnosti je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trochejmi. Okrem
nádherných interiérov s pôvodným nábytkom návštevníkov upúta dlhá chodba s veľkým množstvom loveckých trofejí, najmä
jeleních parohov. Skvostom je Zlatý salón s nábytkom, ktorý venovala Mária Terézia ako súčasť svadobného daru svojej dcére
Márii Antoinette.
Poloha kaštieľa :
Kaštieľ sa nachádza v centre obce Svätý Anton priamo nad autobusovou zastávkou.
Prístup ku kaštieľu :
Prístup ku kaštieľu je priamo v obci Svätý Anton.
 
Mapa polohy kaštieľa :
 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok
citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom.