aktualizované: 22.06.2017 10:35:59

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

Fotogaléria - Slovenský raj
Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných
oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti
Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z
deviatich národných parkov na Slovensku. Je charakteristický členitým terénom - roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými
formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami. Najvyššie
vrchy sú Veľká Knola (1 266 m n. m.) a Havrania skala (1 157 m n. m.). Najnižšie miesto je v bode, kde Hornád opúšťa
park  466 m n. m. Slovenský raj má rozlohu asi 210 km2 na území okresov Spišská Nová Ves, Poprad a Rožňava. Pretekajú
ním rieky Hornád a Hnilec.
 
-                                                
                                                            Čertova sihoť.
 
<<<  Vrchol hrebeňa vybiehajúceho z planiny Glac na severovýchod. Na východe ho ohraničuje dolina Bieleho potoka,
na juhu Kyseľ, na severe Hornád. S Glacom ho spája rozložitý masív Vtáčieho hrbu. Z množstva podzemných útvarov
vyniká Čertová diera, bezprostredne pod Kláštoriskom sa nachádza Ružová jaskyňa. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v ústi Bieleho Potoka pod Tomášovským výhľadom až končí na Kláštorisku.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza na najvýchodnejšom hrebeni centrálnej časti Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
Modrou pásovou značkou z Čingova smerom ústie Bieleho potoka.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                              Dobšinský kopec – Pod Hanisovou - Telgárt.
 
<<<  Fotogaléria tejto trasy je súčasťou turistickej magistrály „ Cesta hrdinov SNP ktorá je najdôležitejšia turistická magistrála na
Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Bradlo. Odtiaľ pokračuje na Devín ako
Štefánikova magistrála. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas
Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944,  väčšine trasy je totožná s medzinárodnou
turistickou cestou E8, celková dĺžka sa líši a podľa uvádzaných zdrojov kolíše medzi 720 - 750 km. Celkom Európska diaľková trasa
E 8 meria 4390 km.
Sedlo Besník (994 m n. m.) je sedlo na pomedzí troch geomorfologických celkov: Nízke Tatry na severozápade, Horehronské podolie
na juhozápade a Spišsko-gemerský kras (ktorého je súčasťou) na juhu a východe. Zároveň oddeľuje dva podcelky Spišsko-gemerského krasu – Slovenský raj na severovýchode a Muránska planina na juhozápade. Je to zníženina medzi vrchmi Rakytovec (1 067,9 m n. m.),
Kozovec (1 203,5 m n. m.) a Gregová (1 168,1 m n. m.). Priamo pod sedlom pramení rieka Hron. Sedlom prechádza významná spojnica
Horehronia (Červená Skala) so Spišom (Poprad) – cesta I/66. Železničná trať Červená Skala – Margecany vedie vrcholovým
Besnickým tunelom popod sedlo Besník  848metrov dlhým. Ide o najvyššie položený železničný tunel na Slovensku, keďže lom nivelety
trate v strede tunela je súčasne najvyššie položeným miestom na tratiach normálneho rozchodu ŽSR.
Chmarošský viadukt  - neďaleko obce Telgárt, pod Kráľovou hoľou, v malebnom prostredí Horehronia leží pozoruhodná technická
stavba - Chmarošský viadukt. Jedná sa o tehlový železničný most postavený v 30.rokoch minulého storočia, tvorený deviatimi oblúkmi.
So svojou dĺžkou 113,6m a výškou 18 metrov pretína Gregorovu dolinu. Most je skutočnou dominantou okolia a je pekne vidieť od cesty
z Telgártu smerom na Vernár. Kto sa chce pozrieť bližšie k mostu, stačí odparkovať auto popri ceste (prípadne dojsť pešo) a prejsť pár
sto metrov po cestičke cez lúku. Stáť pod mostovou konštrukciou a pozerať sa smerom nahor stojí skutočne za to. Pohľad na majestátne
piliere vzbudzuje v človeku veľký rešpekt. Okrem iného je Chmarošský viadukt veľmi pekne zasadený do miestneho prírodného koloritu
a pekne tak dotvára vzhľad krajiny. Nie nadarmo je kamenný viadukt Chmaroška považovaný za jednu z najkrajších a najfotogenickejších
technických stavieb na Slovensku.
Telgártska slučka je súčasťou železničnej trate Červená skala – Margecany, ktorej výstavba trvala od roku 1931 až po 1936. Táto trať
mala zabezpečiť ďalší rozvoj železničnej trate v tejto oblasti a celkovo bola v tom období veľkým prínosom pre rozvoj dopravy na Slovensku.
Hneď za dedinou Telgárt vchádza vlak do špirálového tunela v tvare slučky s polomerom oblúka 400 metrov a dĺžkou 1239 metrov, pričom
vzdialenosť medzi oboma tunelovými portálmi je len 83 metrov. Sklon železničnej trate v tuneli je 12,5‰ a rieši nárast výšky o 31 metrov
v stúpaní do sedla Besník. V ďalšej časti pokračuje trať Telgártskym viaduktom (22 metrov vysoký a 86 metrov dlhý železobetónový most)
so sklonom 17‰. Ďalej trať prechádza Hronským tunelom v dĺžke 250 metrov.
Telgárt – obec vznikla v prvej polovici 14. storočia pri prameni Hnilca, na ceste spájajúcej Gemer a Spiš. Prvá písomná zmienka o obci
Telgárt sa našla v Jágerskej kapitule a je z roku 1326, kde sa hovorí, že usadlosť založil Šoltýs Mikuláš, syn Ladislava Kuna zo Spiša.
Pôvodná osada bola známa pod menom Tiergarten, čo v preklade znamená obora, alebo poľovnícky revír, pretože už od r. 1288 zalesnené
územie rozprestierajúce sa od Muráňa na východ bolo rezervované ako poľovnícky revír uhorských kráľov. Často ho so svojou družinou
v15.storočí navštevoval kráľ Matej Korvín, o čom svedčia mnohé legendy spojené s Telgártom a Kráľovou hoľou. Starý Telgárt nebol
založený na mieste dnešnej obce, ale 5 km na východ, čo dokazujú aj chotárne názvy  „starý cintorín“, „starý hostinec“ a ďalšie. Kedy a
prečo zanikla, alebo bola stará osada opustená nevieme presne určiť, ale predpokladá sa, že to mohlo byť v dôsledku nejakej živelnej
pohromy, alebo útoku. Bývalí obyvatelia začali potom budovať nové usadlosti v priestore dnešnej obce pri sútoku riek Zubrovica a Hron.
V 14. a 15. storočí prešla obcou banícka, poľnohospodárska a valašská kolonizácia a podľa daňových a urbárskych záznamov obec už
patrila pod muránske panstvo, neskôr do Gemerskomalohontskej župy.
Obyvatelia Telgártu sa zaoberali chovom oviec, dobytka, drevovýrobou a povozníctvom. Rozvojom železiarskeho priemyslu na
Horehronskom Gemeri rodinami Koháriovcov a pozdejšie Coburgovcov v 18. a 19. storočí sa zmenil aj život v Telgárte, obyvatelia si
našli viac pracovných príležitosti. Počas panstva Istvana Koháryho obec prijala gréckokatolícke vierovyznanie a v roku 1784 prispel
František Koháry na stavbu nového kostola.  >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína na Dobšinskom kopci  a pokračuje cez časť Gápeľ, Voniarky,  Pod Hanesovou, sedlo Besník  až končí v obci Telgárt.
Poloha  :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v južnej časti Slovenského raja v západnej  časti hrebeňa Havraních vrchov..
Prístup k chodníku :
Na Dobšinskom kopci a v obci Telgárt.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                           Glacká cesta.
 
<<<  Komunikácia vedúca približne severojužným smerom planinou Glac. V dávnych časoch trasa starej obchodnej
cesty spájajúcej Gemer so Spišom. V časti cesty nad Malým Zajfom sa nachádza starý cestný objekt Dukov most.
Na Glackú cestu vyúsťujú viaceré značkované chodníky. Z úseku vedúceho Malou poľanou sa núkajú veľmi pekné
výhľady na Havraniu skalu. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na Glac - Malá Poľana okolo bývalej horárni Glac až končí na vrchole Geravy.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou a červenou pásovou značkou sa nachádza na vrchole náhornej plošiny Slovenský raj.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup zelenou a modrou značkou z Podlesku cez Suchu Belu.
Výstup červenou, žltou a modrou značkou z Podlesku cez Vtáči hrb.
Výstup zelenou značkou z obce Dedinky na Geravy.
Výstup modrou značkou z Bielej vody cez Zejmarskú roklinu na Geravy.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                         Kláštorisko.
 
<<<  Archeologické nálezy na Kláštorisku potvrdzujú stavbu hradiska ľudu lužickej kultúry 12.-11. stor. p. n. l. V roku 1241
našli obyvatelia okolitých obci v priestore Kláštoriska útočište pred Tatármi. Na mieste záchrany v r. 1299 vybudovali kláštor
pre rehoľu kartuziánov. KLáštorisko jediné stredisko turistiky, nachádzajúce sa vo vnútri územia Národného parku
Slovenský raj. Prvá turistická útulňa tu bola postavená v roku 1923. >>>
Trasa fotogalérie :
Fotogaléria sa nachádza v severnej centrálnej časti Slovenského raja.
Poloha trasy fotogalérie :
Poloha fotogalérie sa nachádza v severnej centrálnej časti Slovenského raja na Kláštorisku.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup červenou značkou z obce Letanovce.
Výstup červenou a žltou značkou z Podlesku.
Výstup modrou značkou z Čingova.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                     Kláštorská roklina .
 
<<<  Bola známa už dávnejšie, ale sprístupnená bola až v r. 1960 po preklenutí Prielomu Hornádu lanovou lávkou.
Je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Prielom Hornádu s piatym, teda najprísnejším stupňom ochrany prírody.
Preto je pohyb možný len po označenom turistickom chodníku. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Prielome Hornádu a končí na Kláštorisku.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník Kláštorskou roklinou značený zelenou pásovou značkou sa nachádza na severnom svahu náhornej plošiny
Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
Modrou značkou  Prielomom Hornádu z Podlesku a Čingova.
Červenou a modrou značkou z Letanoviec.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                          Malý Kyseľ.
 
<<<  Turisticky prístupná a pomerne krátka odnož tiesňavy Kyseľ. Leží na východnom okraji planiny Glac. Potok, ktorý
ňou preteká, pramení pod Malou poľanou. Malý Kyseľ je časť pôvodného kompletne zprístupnenej rokliny Kyseľ, ktorá
bola uzatvorená po lesnom požiari v júli v roku 1976. Malým Kyseľom preteká rovnomenný potok, který se v ústí rokliny
spojuje s ramenem Veľký Kyseľ a spoločne tvoria potok Kyseľ. Dva kilometre dlhou roklinou prechádza modrá turistická
značka. V rokline sa nachádzajú len dva vetšie vodopády a to Malý vodopád a Machový vodopád, nachádzajú
sa neďaleko ústia.  >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na rázcestí Malého a Veľkého Kyseľa a končí pri závere Suchej Belej.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza v centrálnej časti Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou pásovou značkou z Čingova.
Výstup červenou a modrou pásovou značkou z obce Letanovce.
Výstup červenou a modrou pásovou značkou z Podlesku.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                Veľký Kyseľ.
 
<<<  Tiesňava na východnom okraji planiny Glac, medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej Sihote. Na dĺžke približne 1,5 km má spád
približne 180 m. Na rázcestí v Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ. Z turistického hľadiska je zaujímavá história
objavovania tiesňavy. Aj keď Kyseľ bol najbližšie k vtedajšiemu turistickému centru - Spišskej Novej Vsi - trvalo veľa rokov,
kým priekopníci dosiahli úplný prechod touto tiesňavou. Dňa 27.6.1900 sa uskutočnila prvá objavná túra, ale celou
tiesňavou sa podarilo prejsť až 25.8.1907 Kazimírovi Kozlovskému so spoločníkmi. Roku 1925 pracovníci Rušňového depa
v Spišskej Novej Vsi umiestnili v tiesňave prvé kovové mostíky a rebríky. Roku 1975 členovia Horskej služby sprístupnili
dovtedy obchádzaný úsek nad Obrovským vodopádom. V dňoch 16.-17.7.1976 vypukol pri ústí tiesňavy do Bieleho potoka
požiar, ktorý postupne zachvátil celú stranu na ľavom brehu Kyseľa (svah Pirca). Požiaru podľahlo vyše 30 ha lesa. Z tohto
dôvodu sa až do odvolania prechod tiesňavou zakazuje pre mimoriadne nebezpečenstvo padania skál a zhorených stromov.
V tiesňave sa z bezpečnostných dôvodov demontovali rebríky a verejnosti je prístupná iba náhradná trasa vedúca požiarom
nezasiahnutou častou (prístupná časť), Malý a Veľký Kyseľ. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na rázcestí Malého a Veľkého Kyseľa a končí na Biskupských chyžkách.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza v centrálnej časti Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou pásovou značkou z Čingova.
Výstup červenou a modrou pásovou značkou z obce Letanovce.
Výstup červenou a modrou pásovou značkou z Podlesku.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                     Čingov – Lesnica – Matka Božia – Košiarny briežok - Čingov.
 
<<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád
tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom.
Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja.
Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba
"chodníka Horskej služby".  Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí
v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je sprístupnený
v celej dĺžke. >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína na hornom parkovisku Slovenského raja v časti Čingov cez ústie Prielomu Hornádu, Lesnicu.
Košiarný briežok, vrchol Matka Božia, Koošiarný briežok, Sovia skala až končí na hornom parkovisku Čingov.
Poloha  :
Chodník značený zelenou a žltou pásovou značkou sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenského raja.
Prístup k chodníku :
Na hornom parkovisku Slovenského raja v časti Čingov.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                Občasný prameň – Havrania skala .
 
<<<   Občasný prameň je svojim spôsobom raritný; tiež verný svojmu názvu, takže vodu si radšej noste so sebou.
Občasný prameň (960 m n. m.) - periodická vyvieračka na úpätí Havranej skaly. Voda vyviera na povrch len v istých
časových intervaloch. Počasie teda musí umožniť, aby sa najskôr naplnili podzemné priestory, až potom vydá vodu
navonok. Podzemné priestory tu majú tvar obráteného písmena V a voda začína vytekať až po ich naplnení. Časové
intervaly medzi jednotlivými výtokmi a množstvo vody nie sú rovnaké, závisia od množstva pozemných vôd a zrážok.
Výdatnosť je až 45,6 l/sek. Existencia prameňa bola známa už začiatkom 19. storočia. Prírodným mechanizmom prameňa
sa zaoberal Dionýz Štúr, ktorý bol riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. V rokoch 1863 a 1867 publikoval
odborné práce práve o tomto mieste. V rokoch 1863 a 1867 publikoval odborné práce práve o tomto mieste. Na skale
pri ceste je kovová pamätná tabuľa na jeho pamiatku, ktorú tu osadili v roku 1977.
Havrania skala - vápencový útvar s jaskynnými otvormi a skalnými dutinami, s pekným výhľadom na okolité pohoria.
Havraniu skalu budujú strednotriasové wettersteinské vápence svetlosivej farby. V stene sa nachádzajú dve jaskyne
erozívno-korozívneho typu s dĺžkou 39 a 16 metrov bez kvapľovej výzdoby a dve výmrazové skalné diery s
dĺžkou 6 a 8 metrov. Šírka dlhšej diery je až 12 metrov a výška 6 metrov. Asi 200 m juhozápadne od vrchola
Havranej skaly sa nachádza Chladná jaskyňa korozívno-erozívneho typu dlhá 44 metrov a skalný tunel dlhý až 6 metrov,
ktorý vznikol mrazovým zvetrávaním vápencov pozdĺž puklín. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v Stratenskej píle cez Občasný prameň, Havraniu skalu, končí v Stratenskom kaňone.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou a žltou pásovou značkou sa nachádza v južnej časti Slovenského raja na severnom svahu pri ústi
Stratenského kaňonu.
Prístup na trasu fotogalérie :
Červenou pásovou značkou zo Stratenej do Stratenskej píly.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                              Obrovský vodopád.
 
<<<    Z turistického hľadiska je zaujímavá história objavovania tiesňavy. Aj keď Kyseľ bol najbližšie k vtedajšiemu
turistickému centru - Spišskej Novej Vsi - trvalo veľa rokov, kým priekopníci dosiahli úplny prechod touto tiesňavou.
Dňa 27.6.1900 sa uskutočnila prvá objavná túra, ale celou tiesňavou sa podarilo prejsť až 25.8.1907 Kazimírovi
Kozlovskému so spoločníkmi. Roku 1925 pracovníci Rušňového depa v Spišskej Novej Vsi umiestnili v tiesňave prvé
kovové mostíky a rebríky. Roku 1975 členovia Horskej služby sprístupnili dovtedy obchádzaný úsek nad
Obrovským vodopádom. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína z modrej značky ktorá vedie k Malému a Veľkému Kyseľu cez Obrovský vodopád k ústiu Malého
a Veľkého Kyseľa.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza v centrálnej časti Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup modrou pásovou značkou z Čingova.
Výstup červenou a modrou pásovou značkou z obce Letanovce.
Výstup červenou a modrou pásovou značkou z Podlesku.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                           
                                                                            Prielom Hornádu .
 
<<<  Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany.
Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m
výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami
Slovenského raja. Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny
približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať,
kým dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň
nadväzujúce prítoky ( Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich
stekajú zo svahov planiny Glac. Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo
februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc / Hrdlo Hornádu /
po Smižany / vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši /. Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný.  
Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba
"chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí
v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je sprístupnený v celej
dĺžke.  Prechod je možný oboma smermi. V zime je možný prechod Prielomu Hornádu po zamrznutej hladine Hornádu.
Prielom Hornádu je súčasťou národnej prírodnej rezervácie rovnakého mena. Dolným úsekom doliny Hornádu vedie 15 km
dlhá trasa náučného turistického chodníka Prielom Hornádu s 11 informačnými tabuľami. Zimný prechod Prielomom
Hornádu má neopakovateľné čaro. V prípade slnečného počasia  turisti majú  jedinečnú príležitosť pozorovať hru svetla
prechádzajúceho modrastými cencúľmi, ktoré miestami dosahujú rozmery najväčších barokových organov so stovkami
ľadových „píšťal“. Horným úsekom vedie Chodník Horskej služby Prielomom Hornádu. Chodník je vybavený viacerými
technickými pomôckami umožňujúcimi ľahko a bezpečne prekonať všetky náročné úseky. Viac ako 4 km dlhá trasa
chodníka je zabezpečená reťazami (374 m), lanom (26 m), železnými stúpadlami (164 ks), opornými skobami (15 ks)
a drevenými lávkami (85 m).  Najatraktívnejšie sú úseky, na ktorých turisti kráčajú po železných stúpadlách zapustených
do skaly priamo nad hladinou rýchlo tečúceho Hornádu. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na Smižany Maša cez Čingov až končí v Hrdle Hornádu pri Podlesku.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou sa nachádza v severnej časti Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
Modrou značkou z obce Smižany.
Modrou značkou z Podlesku.
Zelenou značkou z Hrabušice - Mýto.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                         
                                                                                         Piecky .
 
<<<  Roklina a jej bezprostredné okolie bolo vyhlásené národnou prírodnou rezerváciou r. 1964. Ako najpokojnejšiu a
najtichšiu tiesňavu Slovenského raja možno označiť Piecky, alebo Bielu dolinu. Názov Piecky je odvodený od tvaru skalných
výklenkov, podobných peciam (obrie alebo krútňavové hrnce), ktoré vymodelovala za milióny rokov pod vodopádmi
padajúca voda. Druhý, menej používaný názov, poukazuje na skutočnosť, že štrk, nachádzajúci sa v koryte potoka v
spodnej časti doliny má výrazne biele sfarbenie. Vyniká najmä  pri nízkom vodnom stave, keď sú úlomky vápenca suché.
Ústie doliny sa nachádza priamo v Hrabušickej osade Píla. Ústie rokliny Piecky má miernejší reliéf, tak, ako vo väčšine
tiesňav Slovenského raja. Až neskôr, v strednej časti, sa začínajú objavovať krajinné prvky, typické pre tiesňavy a rokliny.
Obdobný reliéfny model sa uplatňuje aj v ostatných tiesňavách územia. Je to dané geologickým vekom, v ktorom sa tieto
hydrogeologické sústavy práve nachádzajú. Všetko bolo iniciované tektonickými pohybmi zemskej kôry koncom treťohôr,
kedy koryto rieky Hornád náhle pokleslo voči okolitému terénu. A tak boli vodné toky, stekajúce zo svahov Glackej planiny,
na základe fyzikálnych zákonov fakticky donútené vyrovnávať svoje spádové krivky, vzhľadom na enormný výškový rozdiel
ich prameňov a ústí. Tento proces neustále trvá. Tzv. spätná vodná erózia, ktorá deštruuje profily korýt, postupuje od
bodov ústia, čiže sútokov, nahor k ich prameništiam. V súčasnom makromeradle sa nachádzajú niekde v polovici svojho
vývoja. Sú v štádiu, kedy spodné časti tiesňav sú už viac-menej spádovo vyrovnané, vyerodované, čiže plytšie a s
 miernejším sklonom. Pásmo najintenzívnejšej erózie sa presunulo do ich stredových častí, kde voda momentálne
disponuje najväčším energickým potenciálom. Erózna činnosť pokračuje smerom k prameňom, kde je terén opäť miernejší,
intenzívnou eróznou činnosťou ešte nezasiahnutý. Rýchlosť tohto posuvu je však vzhľadom na ľudské časové mierky
nepredstaviteľne malá. Ale hypoteticky si môžeme na základe vyššie uvedeného predstaviť katastrofický scenár, že o
milióny rokov rokliny Slovenského raja zaniknú. Opisované skutočnosti sú teda dôvodom, prečo tu dnes nachádzame
atraktívne časti so zúženými korytami, prudkým sklonom potokov, kaskádami a vodopádmi, práve v stredných úsekoch
tiesňav.Rozvodná časť tiesňavy nesie názov Stredné Piecky. Práve pre ňu sa používa aj názov Biela dolina. Asi po trištvrte
hodine pozvoľného stúpania po žlto značenej turistickej trase sa prichádza znenazdajky k prvému exponovanému miestu.
  Z výšky 13 metrov strieka vodný aerosól Veľkého vodopádu, ktorý padá z takmer dvadsaťmetrovej kolmej skalnej barikády,
hatajúcej dolinu. Práve ona bola tvrdým orieškom pri prekonávaní Piecok jej prvými objaviteľmi. V týchto miestach sa
dolina vetví: vľavo vybočujú Predné, vpravo Zadné Piecky. Obe sú bohaté na vodopády, ale verejnosti z dôvodov
ochrany prírody neprístupné. Ich názvoslovie sa môže zdať nelogické. Bolo ale tvorené pri pohľade v smere od Hrabušíc,
teda od východu, odkiaľ tieto časti Piecok postupne nasledujú. Pokračuje úsek tesniny so sústavou kaskád, nazývaných
Kaskádový vodopád. Po drevených rebríkoch, vedúcich priamo ponad koryto potoka Piľanka v romantickej roklinnej časti,
sa prichádza k druhému, už typickému, osem metrov vysokému Terasovému vodopádu. Jeho stupňovitý charakter je
zrejmý aj z pomenovania a údajne vznikol prepadom jaskynného stropu. Tiesňava Piecky bola najdlhšie ukrytá pred
zrakom verejnosti. Z historických prameňov sa dozvedáme, že jej prvý prechod sa uskutočnil až v roku 1911 a
pripisuje sa A. Mervayovi so spoločníkmi ako poslednej zo všetkých tiesňav Slovenského raja. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v časti Hrabušice - Píla.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou prechádza roklinou Piecky a sa nachádza v severozápadnej
časti Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
V časti Hrabušice - Píla.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                          Sokolia dolina .
 
<<<  Sokolia dolina je jedna z najdivokejšia tiesňava Slovenského raja a nachádza sa na východných okrajoch planiny Glac.
Sokolia dolina bola turisticky objavená ako jedna z posledných. Prvý prechod (obojsmerne) sa uskutočnil v
apríli 1910. L.Rokfalussy so spoločníkmi prešli tiesňavou zdola a A.Mervay so spoločníkmi zhora z planiny Glac.
Roku 1912 zaznamenali prvý zimný prechod. Roku 1913 ju po prvý raz vyznačkovali. V období 1979-1981 sa prechodová
trasa úplne prestavala, najvýznamnejšou je úprava prechodu Závojovým vodopádom (najvyšši v Slovenskom raji).
Na rozdiel od pôvodného obchádzania exponovaným traverzom, sa dnes úsekom prechádza priamo, vyše 80 m dlhou
sústavou rebríkov, mostíkov a stúpačiek cez 75 metrov vysoký Závojový vodopád, ktorý dostal meno na základe podoby
jeho vodného prúdu s rozprestretým závojom. Vodopády v slede postupujú: Bočný, Skalný, Závojový, Vyšný. Sokolia dolina
je súčasťou štátnej prírodnej rezervácie Kyseľ. Prechod je iba po značkovaných chodníkoch. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v ústi Sokolej doliny v Tomášovskej Belej a končí na Biskupských chyžkoch.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza na východných svahoch centrálnej časti Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
Modrou a zelenou značkou z Podlesku.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                                    
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                            Suchá Bela.
 
<<<  Voda pretekajúca tiesňavou pramení v samom závere rokliny cestou prijíma množstvo vody z bočných svahoch a
doliniek. Roklina Suchá Belá oddeľuje masívy Vtáčieho hrbu a Rumanovej.  Vody Suchej Belej ústia do Veľkej Bielej vody
priamo v stredisku Podlesok. História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením
prof. M. Rótha sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník.
V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny
Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957. Suchá Belá je národnou prírodnou rezerváciou
s rozlohou 153,5 ha. Názov doliny Suchá Belá je totožný s názvom potoka, ktorý ju vytvoril. Je typickou tiesňavou
- geomorfologickým tvarom, ktorý je špecifikom Slovenského raja a patrí k jeho hlavným turistickým magnetom.
Potok zahĺbil úzku skalnatú dolinu do vápencového masívu. Vďaka okrajovej polohe na rozhraní pohoria a kotliny
pritom prekonáva úctyhodný výškový rozdiel - na vzdialenosti 4 km až 400 m. Jej pozdĺžny profil je výrazne stupňovitý,
takže na sérii skalných stupňov sa vytvorila kaskáda vodopádov. Najvyššie sú Misové vodopády vysoké necelých 30 m.
Okienkový vodopád dosahuje asi polovičnú výšku 15 m. Pomocou drevených lávok prechádzame striedavo po oboch
brehoch riečiska potoka až pod  Misové vodopády. Misovými  vodopádmi  sa začína exponovaný výstup. Nad
Misovými vodopádmi prejdeme riečiskom cez najužšie miesto / tzv. Roklina /. Dno doliny sa zužuje na takmer jeden meter,
pričom výška kolmých stien nad hlavami dosahuje miestami až 150 m. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v ATC Podlesok a končí na náhornej plošine Malá Poľana.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou vedie roklinou Suchá Bela a nachádza sa v severnej časti Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
Na ATC Podlesok v severnej časti Slovenského raja.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                     
                                                                                  Stratenská dolina.
 
<<<  Stratenská dolina tvorí približne 14 kilometrov dlhý kaňonovitý úsek medzi Dobšinskou Ľadovou Jaskyňou a obcou
Dedinky. Turisticky sú zaujímavé  Stratenský kaňon a nad ľavým brehom Hnilca Srnčie skaly. Záverečný úsek doliny tvorí
vodná nádrž Palcmanská Maša. Dolina rieky Hnilec, v úseku od Pustého poľa po vodnú nádrž Palcmanská Maša. Dolinu
charakterizujú veľké výškové rozdiely medzi jej dnom a okolitými vrchmi. Divoká, úzka dolina sa na niektorých miestach
rozširuje a vytvára malé kotlinky, kde vznikli osady a malé dedinky - Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Stratená a Stratenská Píla.
Väčšinou je však široká akurát pre cestu a železnicu, aj to nie všade. Od západu je prvým výrazným útvarom Ostrá skala,
skalná galéria Srnčích skál kedysi prístupná aj značkou. Nad Stratenou sa vypínajú Sokolie skaly a Marčeková, ďalšie
skalné útvary sú pri Stratenskej píle. Práve na nich nie je zvláštnosťou vidieť kamzíky, pričom najkrajšia vyhliadková trasa
je z motoráčika, ktorý už patrí ku koloritu doliny. Záverečný úsek po Palcmanskú Mašu je prístupný práve len železnicou,
skutočným zážitkom je v zime prechod po zamrznutej hladine pešo, či na bežkách. Pestrosť geomorfologických foriem,
extrémne podmienky, vytvárajúce unikátne lesné spoločenstvá jedľobučín, bučín a borín, mnohé významné krasové javy,
vzácne rastlinstvo a živočísštvo - to dohromady vytvára jeden z najcennejších prírodných kompelxov Slovenska. Stratenská
dolina je preto so širším okolím vyhlásená na Národnú prírodnú rezerváciu Stratená na výmere 679 hektárov. Okrem nej
sú chránené aj podzemné výtvory a v hornej časti doliny sa nachádzajú dve ďalšie prírodné rezervácie - Ostrá skala a
Hnilecká jelšina. Celé územie patrí do Národného parku Slovenský raj.  Stratenská dolina je krajinársky veľmi atraktívna
– svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa a verejnosti neprístupná Stratenská jaskyňa. Najznámejším úsekom doliny
je Stratenská tiesňava, západne od obce Stratená, ktorá je zovretá strmými skalnými stenami, pomedzi ktoré meandruje
Hnilec. Po celej dĺžke ju lemujú skalné zrázy okolitých vrchov. Umelá cesta touto tiesňavou s trinástimi mostmi bola
vybudovaná už v roku 1840, pričom z východu, od Stratenej, ju uzatvárala charakteristická skalná brána.  Z brány ostalo
iba torzo, avšak zvyšok tiesňavy ostal zachovaný aj preto, lebo z neho bola vylúčená automobilová doprava, ktorá v tomto
úseku vedie známym cestným tunelom.
Stratená  malebná horská obec ležiaca v juhozápadnej časti Slovenského Raja Stratená, v staršej slovenčine a v ľudovej
reči Ztracena, maďarsky Sztracenahuta, nemecky Verlorenseifen, má pravdepodobne názov od potoka Strateník, tečúci
cez Vonjarky popri ceste na Dobšinú, ktorý sa odrazu stráca a objavuje sa opäť asi vo vzdialenosti 2,5 km neďaleko
Dobšinskej Maše. K názvu iste prispela aj skutočnosť, že v minulosti sa povyše Stratenej strácal aj Hnilec.
Stratená - pôvodne banícka osada v doline rieky Hnilec. Stratená, ako samostatná obec vznikla pravdepodobne len
v 18. storočí. Obec je známa vysokými pecami, ktoré postavili r. 1783 Csakyovci. Neskôr prešli do vlastníctva Coburgovcov.
Posledná vysoká pec pracovala do r. 1927. Obyvateľstvo sa zaoberalo ťažbou dreva, stavbou okolitých tunelov a prácou
vo vysokých peciach. V obci sa dodnes zachovali zvyky, oslavy SNP a oslobodenia obce. V kaplnke, postavenej okolo
r. 1800 sa nachádzala drevená plastika Márie Magdalény z dielne Majstra Pavla z Levoče. Dnes je umiestnená v
rímskokatolíckom kostole. 
História budovania cesty Stratenským kaňonom, hutnícke aktivity ale aj ochrana prírody je spojená so starou
nemeckou protestantskou kniežacou rodinou Coburgovcov. Coburgovci získavajú rozsiahle majetky na Horehroní,
Gemeri a Spiši. Ferdinand Juraj odkupuje od Csákyovcov v roku 1842 aj vysoké pece v obci Stratená. Hutnícke
aktivity Coburgovcov si vyžadovali kvalitné cesty. Preto  Ferdinand Jurajdokončuje v roku 1840 náročnú stavbu
cesty v dych vyrážajúcom úseku Stratenskej doliny - Stratenskom kaňone, opatrenú ôsmimi mostmi. Najužšie
umelo vysekané miesto cesty, nazývané Zárez. Pôvodne bola hlavnou dominantou kaňonu umelo vytesaná
skalná brána na jeho východnom konci pri vstupe do kaňonu smerom od obci Stratená. Počas 2. Svetovej vojny
však bola zničená, na skale vpravo pri vstupe sa zachovala žulová tabuľa, ktorá oslavuje Augusta Coburga, ktorý
po otcovej smrti spravuje majetky. Kaňonom až do vybudovania cestného tunela v januári 1972, viedla štátna cesta.
Farma na Samelovej lúke sa nachádza v NP Slovenský raj. Zaoberá sa chovom domácich zvierat, poskytuje
návštevníkom jazdu na koni a ustajnenie, vyhliadkové jazdy na koči, mini zoo. Ubytovanie a stravovanie je
zabezpečené v Penzióne Ľadová. Farma poskytuje svoje služby celoročne. Zariadenia poskytujúce služby
vo vidieckom cestovnom ruchu na území Košického.>>>
 
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína pri vyústení Hnilca do vodnej nádrži Palcmanskej Maši, Stratenskou dolinou až končí
pri Samelovej lúke.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v južnej časti Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
V obci Dedinky, Stratená a Dobšinskej Ľadovej jaskyni.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
                                                  
                                                                              Symbolický cintorín.
 
<<<  Prvotná myšlienka vybudovať spomienkový cintorín venovaný obetiam hôr v Národnom parku Slovenský raj siaha
do 90. rokov minulého storočia. V roku 2010  na lúke pri ruine kaplnky v susedstve zachovaných kamenných múrov
kartuziánskeho kláštora začali s výstavbou symbolického cintorína, a to osadením jeho základného kameňa – drevenej
sochy a podarilo sa osadiť ďalšie sochy, ktoré vyrezávali mladí umelci zo Spiša. Na týchto artefaktoch sú osadené tabule
s menami všetkých 66 obetí hôr, na ďalšej soche je 22 mien významných osobností národného parku Slovenský raj.
Symbolický cintorín je vďaka týmto dreveným sochám jedinečným na celom Slovensku. Symbolický cintorín vznikol
neúnavnou snahou ľudí z Horskej a záchrannej služby Slovenský raj, Klubu seniorov Horskej služby na Slovensku,
Národného parku Slovenský raj, Asociácii horských sprievodcov. Ruku k dielu priložili aj dobrovoľníci, ktorí pracovali na
archeologickom výskume  kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku, urbariát a obec Letanovce, dobrovoľníci z najväčšieho
spišskonovoveského závodu a Združenie Spišiačik – združenie rodičov a detí s diabetes zo Spišskej Novej Vsi. >>>
Trasa fotogalérie :
Fotogaléria sa nachádza v severnej centrálnej časti Slovenského raja na Kláštorisku.
Poloha trasy fotogalérie :
Poloha fotogalérie sa nachádza v severnej centrálnej časti Slovenského raja na Kláštorisku.
Prístup na trasu fotogalérie :
Výstup červenou značkou z obce Letanovce.
Výstup červenou a žltou značkou z Podlesku.
Výstup modrou značkou z Čingova.
 
Mapa polohy fotogalérie :
                                     
 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                    Tomášovská Bela .
 
<<<  Tomášovská Belá je úžina v severovýchodnej časti Slovenského raja na toku Bieleho potoka Tomášovská Belá
vedie po toku Bieleho potoka od vodnej nádrže Klauzy 9 kilometrov dlhým mierne svahovitým údolím k ústiu potoka do
Hornádu. Na úžinu sa napája Sokolia dolina a dnes uzatvorená časť rokliny Kyseľ. Prechod Tomášovskou Belou je možný
po zelenej turistickej značke zabezpečenej horizontálnymi rebríkmi a stúpačkami nad potokom, v širších miestach po
ceste okolo potoka. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v ústi Bieleho potoka a končí pri vodnej nádrži Klauzy.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza pod východným svahom centrálnej časti Slovenského raja
Prístup na trasu fotogalérie:
Modrou značkou z Čingova.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                            Tomášovský výhľad .
 
<<<  Tomášovský výhľad - skalná galéria v južnom svahu Ludmanky s výhľadom do Prielomu Hornádu, doliny Bieleho potoka,
na Čertovu sihoť, ako aj na Vysoké Tatry. Tento fascinujúci vápencový skalný blok, s dĺžkou viac ako 200 metrov, sa týči nad
hladinou rieky Hornád na niektorých miestach až do výšky 146 metrov. Tvorený je strmými, miestami až previsnutými
lavicovými skalnými blokmi, s celkovou hrúbkou 26-32 metrov, vytvárajúcimi jednotlivé terasy. Tie sú dôsledkom
diferencovaného zvetrávania niekoľkých, rôzne odolných horninových zmesí, podieľajúcich sa na stavbe tohto skalného
útvaru. Jeho najvrchnejšia časť, rozkladajúca sa v nadmorskej výške 650-667 metrov. Má charakter skalnej plošiny a
zároveň tvorí vyhliadkovú vrcholovú plošinu tejto turistickej atrakcie. Samotná skalná galéria je porastená trávnatými
spoločenstvami a reliktnými porastmi nádherne pokrútených borovíc. Strmý svah pod ňou, zbiehajúci až ku korytu Hornádu,
obrastajú v sutinovitých častiach lipovo-javorové porasty. V častiach s hlbšou pôdnou vrstvou vegetuje zmiešaný
bukovo-jedľový les s prímesou smreka. Všetko sú to lesné biotopy európskeho významu. Pod skalnou terasou v
bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa nachádza jaskyňa "Michalova džura".  Stenu Tomášovského výhľadu po
prvý raz zliezli 8.10.1938 A.Brnčal, A.Huba a E.Leschinský. Tomášovský výhľad je stálym miestom horolezeckého výcviku
a skalolezeckých pretekov. Určite neexistuje publikácia o Slovenskom raji, v ktorej by nebol čo i len spomenutý
Tomášovský výhľad. Ide o najpopulárnejšie miesto celej tejto oblasti a tomu úmerne navštevované. Podľa niektorých
zdrojov sú práve Tomášovský výhľad spolu s Dobšinskou ľadovou jaskyňou najnavštevovanejšími lokalitami
Slovenského raja. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie sa nachádza na severnom okraji Slovenského raja.
Poloha trasy fotogalérie :
Tomášovský výhľad sa nachádza na severnom okraji Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
Zelenou značkou z obce Spišské Tomášovce.
Modrou a zelenou značkou z Čingova.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------                                      
 
                                                   Tomašovský výhľad - Ihrík - Hrdlo Hornádu .
 
<<<  Tomášovský výhľad je skalná galéria v južnom svahu Ludmanky s výhľadom do Prielomu Hornádu, doliny
Bieleho potoka, na Čertovu sihoť, ako aj na Vysoké Tatry. Tento fascinujúci vápencový skalný blok, s dĺžkou viac
ako 200 metrov, sa týči nad hladinou rieky Hornád na niektorých miestach až do výšky 146 metrov. Tvorený je strmými,
miestami až previsnutými lavicovými skalnými blokmi, s celkovou hrúbkou 26-32 metrov, vytvárajúcimi jednotlivé terasy.
Tie sú dôsledkom diferencovaného zvetrávania niekoľkých, rôzne odolných horninových zmesí, podieľajúcich sa na
stavbe tohto skalného útvaru. Jeho najvrchnejšia časť, rozkladajúca sa v nadmorskej výške 650-667 metrov.
Má charakter skalnej plošiny a zároveň tvorí vyhliadkovú vrcholovú plošinu tejto turistickej atrakcie. Samotná skalná
galéria je porastená trávnatými spoločenstvami a reliktnými porastmi nádherne pokrútených borovíc. Strmý svah pod
ňou, zbiehajúci až ku korytu Hornádu, obrastajú v sutinovitých častiach lipovo-javorové porasty. V častiach s hlbšou
pôdnou vrstvou vegetuje zmiešaný bukovo-jedľový les s prímesou smreka. Všetko sú to lesné biotopy európskeho
významu. Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa nachádza jaskyňa "Michalova džura".
  Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 8.10.1938 A.Brnčal, A.Huba a E.Leschinský. Tomášovský výhľad
je stálym miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov. Určite neexistuje publikácia o Slovenskom raji, v
ktorej by nebol čo i len spomenutý Tomášovský výhľad. Ide o najpopulárnejšie miesto celej tejto oblasti a tomu úmerne
spolu s Dobšinskou ľadovou jaskyňou najnavštevovanejšími lokalitami Slovenského raja.
Ihrik je najteplejším miestom Slovenského raja. Jeho slnečné, južné svahy poskytujú vhodné podmienky teplomilným
skalným a lesným biotopom s desiatkami vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.
Gackova diera. Prevažnú časť Slovenského raja tvoria vápence, ktoré sa podieľajú na jeho povrchovej tvárnosti.
Nádherným krasovým fenoménom sú jaskyne a priepasti. Priepasť Lievik ( Gackova diera ) bola vytvorená krasovými
procesmi vody v svetlých vápencov. Jej terajšia hĺbka je 24 m a dolný vchod vyúsťuje v stene kaňonu. Jaskyne a skalné
previsy boli stále útočiskom ľudí. Na Ihriku si v mladšej doby kamennej naši predkovia vybudovali výšinné sídlisko.
O jeho prítomnosti svedčia nálezy keramiky badenskej kultúry
Zelená hora. Na jej vrcholu je osadená informačná tabuľa s informáciami o zrúcanine hradu ktorý tu v minulosti mal stáť.
Zelená hora sa vypína nad sútokom Hornádu a Veľkej Bielej vody, nad Hrdlom Hornádu mieste kde sa Hornád prediera
Slovenským rajom – Prielomom Hornádu. Osídlená bola už v neskorej kamennej dobe, potom na prelome letopočtu
a neskôr v čase Veľkomoravskej ríše. Podľa tradície už v prvej polovine 13. Storočia uhorský kráľ Béla IV daroval územie
zemepánovi Marcelovi s podmienkou že na Zelenej hore postaví hrad. Marcel začal hrad stavať ale ho  nikdy nedokončil.
Preto bol tiež nazývaný Marcelov hrad. Nádvorie hradu s rozlohou 10 ha bolo obohnané silným a vysokým kamenným
múrom. Dominovala mu okrúhla veža s priemerom až 8.5 m. V roku 1453 sa hradu zmocnili bratríci a vybudovali si z neho
vojenskú základňu. Dali mu meno Tábor. Odtiaľ podnikali svoje pustošivé nájazdy do okolia a až do mesta Levoča.
V roku 1462 boli bratríci z hradu vytlačený a hrad zborili žoldnieri mesta Levoča. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na dolnom parkovisku v časti Čingov cez Tomášovský výhľad, Letanovský mlyn, Ihrík,
Zelenú horu až končí v hrdle Prielomu Hornádu.
Poloha trasa fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou sa nachádza na hrebeni na sever od Prielomu Hornádu na severnom okraji
Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
Na dolnom parkovisku v časti Čingov.
V hrdle Prielomu Hornádu.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                     Veľká Biela voda.
 
<<<  Veľká Biela voda preteká západnou časťou Slovenského raja. Pramení v Slovenskom raji na severozápadnom úpätí
vrchu Kopanec (1 132,0 m n. m.), juhovýchodne od obce Vernár, v nadmorskej výške cca 800 m n. m. Je to pravostranný
prítok Hornádu a má dĺžku 13 km. Je najvýznamnejším tokom v Slovenskom raji, odvodňuje významné doliny západnej
časti (Veľký Sokol, Piecky, Suchá Belá). Na dolnom toku meandruje a do Hornádu sa vlieva na začiatku Prielomu Hornádu.
Pred strediskom Podlesok vytvára Veľká Biela voda krátky, ale veľmi zaujímavý kaňonovitý úsek. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína na ATC Podlesok a končí pri horárni Sokol.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený zelenou pásovou značkou sa nachádza v severozápadnej centrálnej časti Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
Zelenou značkou z ATC Podlesok.
 
Mapa polohy fotogalérie :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                       Veľký Sokol.
 
<<<  Roklina Veľký Sokol sa rozprestiera v centrálnej časti Slovenského raja, na západnom okraji planiny Glac. Spolu
s turisticky neprístupnou tiesňavou Malý Sokol tvorí NPR Sokol s rozlohou 700 ha. Toto územie predstavuje jednu z
najzachovalejších časti NP Slovenský raj. Platí tu piaty, teda najvyšší stupeň ochrany prírody. Porast rokliny tvoria lesné
komplexy, mestami pralesovitého charakteru. Prevládajúcimi drevinami sú smrek, jedľa, buk, borovica a smrekovec,
v dolinách a bočných roklinách aj javor a tis. Veľký Sokol je príkladom teplotnej inverzie. Vlhké a zatienené stanovištia skál
osídľuje napr. fialka dvojkvetá, stokráska michelliho, slezinník zelený a mnohé iné chladnomilné druhy. Vyhrievané skaly a
skalné hrebene zdobia rastlinné druhy náročnejšie na teplo. Vyskytuje sa tu napr. poniklec slovenský, ranostaj pošvatý,
bodliak sivastý a ďalšie druhy. Zo živočíšnych druhov sa v dolných častiach rokliny vyskytuje trasochvost horský, vodnár
obyčajný, mlok veľký, salamandra časti rokliny sú domovom veľkých mäsožravcov – medveďa hnedého, vlka obyčajného
a rysa ostrovida, škvrnitá a ďalšie druhy. Mohutná a dlhá tiesňava ktorú ukončuje ju romantická Róthova roklina,
pomenovaná po jednom z priekopníkov turistiky v Slovenskom raji. Tiesňava Veľký Sokol sa vyznačuje mohutnosťou
a dĺžkou (4,5 km). Skalné steny vysoké do 300 metrov lemujú dno tiesňavy z oboch strán, množstvo vody pretekajúcej
vodopádmi a množstvom romantických kaskád je tu najväčšie zo všetkých roklín Slovenského raja. Veľký Sokol preto
dostal prívlastok najmohutnejšia roklina Slovenského raja.  Prvý úplný prechod sa uskutočnil 20.8.1898 skupinou
prof. M. Rótha, dr. N. Filarského a M. Karolinyho. O mesiac neskôr tá istá skupina doplnená umeleckým fotografom
V. Forbergerom prešla tiesňavou druhýkrát. Fotografie V. Forbergera boli prvými zábermi z Slovenského raja.
Roku 1956 namontovali členovia Horskej služby v tiesňave prvé kovové rebríky. Na začiatku Róthovej rokliny je
umiestnená pamätná tabuľa. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína od horárne Sokol a končí na Glackej ceste..
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený žltou pásovou značkou prechádza roklinou Veľký Sokol.
Prístup na trasu forogalérie :
Pri horárni Sokol v západnej časti Slovenského raja.
 
Mapa polohy fotogalérie :

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
                                               Voniarky - Nižná zahrada.
 
<<<  Táto foto trasa je súčasťou turistickej magistrály „ Cesta hrdinov SNP ktorá je najdôležitejšia turistická magistrála
na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Bradlo. Odtiaľ pokračuje na Devín
ako Štefánikova magistrála. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú
úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944,  väčšine trasy je
totožná s medzinárodnou turistickou cestou E8, celková dĺžka sa líši a podľa uvádzaných zdrojov kolíše
medzi 720 - 750 km. Celkom Európska diaľková trasa E 8 meria 4390 km.  >>>
Fotogaléria :
Trasa fotogalérie začína v časti Voniarky pokračuje cez Pod Hanesovou až končí v časti Nižná záhrada.
Poloha  :
Chodník značený červenou pásovou značkou sa nachádza v južnej časti Slovenského raja v západnej  časti hrebeňa
Havraních vrchov..
Prístup k chodníku :
V obci Stratená a v časti Dobšinská Ľadová jaskyňa / Samelová lúka /.
 
Mapa polohy foto trasy :
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
                                                                      Zejmarská roklina .
 
<<<  Zejmarská roklina je jediná sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja vytvorená potokom, ktorý steká
z planiny Geravy. Potok, ktorý ňou preteká, ústi do Hnilca pod osadou Mlynky - Biele Vody. Roklina sa vyznačuje výrazným
členitým reliéfom s  množstvom brál, previsov a skalných stupňov s niekoľkými vodopádmi v juhovýchodnom úbočí planiny
Geravy (830 až 1 070 m). Prameňom potoka pretekajúceho roklinou je mohutná vyvieračka – Zejmarská studňa. Potok
vytvára niekoľkostupňovú sústavu vodopádov pomenovanú na počesť kpt. Jána Nálepku (hrdina z bojov v Rusku
počas 2. svetovej vojny), ktorý pôsobil v osade Biele Vody ako učiteľ. Rastú tu jedľové bučiny a jaseňové javoriny s
výskytom chránených druhov rastlín (poniklec slovenský, jelení jazyk celistvolistý). Tiesňavu sprístupnili v
roku 1963 jednosmerným turistickým chodníkom vedúcim proti toku potoka. >>>
Trasa fotogalérie :
Trasa fotogalérie začína v časti Biele vody cez Zejmarskú roklinu až končí na Geravy.
Poloha trasy fotogalérie :
Chodník značený modrou pásovou značkou nachádza sa na južnom svahu náhornej plošiny Slovenského raja.
Prístup na trasu fotogalérie :
V časti obci Dedinky – Biela voda.
 
Mapa polohy fotogalérie :
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
TOPlist