aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

36. Silická planina
                                   Dňa 11.10.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                  Prechod Silickou planinou.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Krásnohorská Dlhá Lúka – Dlholúcky salaš – Dievčenska skala – Lukáčová bučina –
 
                      Horáreň Závozna – Gombasecká jaskyňa
 
Dĺžka trasy :  17 km         Prevýšenie : 370 m       Čas trasy podľa mapy:  6.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Papcún,Papcunová,  Čupaj, Čupajová, Petruš,Mosin,
 
                                   Ševčíková, Hamrák, Hamráková, Olšavský, Olšavská, Muller, Mullerová
 
Nečlenovia KST MŠK : 13 účastníci                               
                       
 
Turistická mapa  Slovenský kras – Domica  č. 139     Turistický atlas list č. 219, 220, 259
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname z Krásnohorskej Dlhej lúky žltou značkou smerom Silická planina. <<< Vznik a dejiny obce sú úzko
zviazané na hradné panstvo Krásna Hôrka. Vyvinula sa okolo majera a patrila k panstvu Krásna Hôrka. Ústredné
postavenie hradu Krásna Hôrka ešte aj v 15. storočí je zvýraznené, lebo v zozname daní z roku 1427 jednotlivé domy
pre Podhradie, Dlhú Lúku a Paču sa uvádzajú pod menom Krásna Hôrka. Prvá písomná zmienka o obci je z
roku 1338 (Hoziureth). Názov obce v priebehu dejín sa v podstate nemenil: 1773 Kraszna-Horka-Hosszúrét,
1808 Dluhá Lúka, 1920 Dlhá Lúka, 1927 Krásnohorská Dlhá Lúka, madďarsky Krasznahorkahosszúrét. Kostol
v roku 1754 dal postaviť barón Andrássy Juraj, prestavený v historizjúcom slohu začiatkom 20. storočia je dominantou
obce, v súčasnosti rím. kat.. Patrónom kostola je sv. Juraj. Na historickej pečati obce Krásnohorskej Dlhej Lúky kostol
je ozdobený symbolikou evanjelickej cirkvi – mnohocípou hviezdou na konci strechy kostola. Tieto znaky samozrejme
majú svoj význam. Hviezdy s mesiacom sú časťou stvorenia sveta a v priebehu histórie hrali vždy dôležitú úlohu v
duchovnom živote všetkých národov. >> Začíname pri informačnej tabuli jaskýň Slovenského krasu. Veľmi pekne
zhotovená tabuľa, drevený rám je rezbárska práca. Postupujeme obcou okolo vyrezávanej bráne na rodinnom domu.
Opúšťame obec a vystupujeme strmším výstupom hore lesom. Prechádzame okolo pekne upraveného prameňa
pitnej vody. Vysokým bukovým lesom vystúpime na vrchol Silickej planiny pri smerovníku Škridlový košiar. <<< Silická
planina je najväčšia z planín Slovenského krasu, má rozlohu asi 150 km² a rozprestiera sa v jeho centrálnej resp. južnej
časti. Nachádza sa na území dvoch štátov - Slovenska a Maďarska. Jej povrch tvorí vlastne náhorná vápencová plošina.
V severnej časti dosahuje výšku okolo 634 m n. m. (Malý vrch), v južnej okolo 500 m n. m. Územie planiny je zo západu
veľmi ostro ohraničené kaňonom Slanej, z juhu Rimavskou kotlinou, zo severu ohraničenie tvoria strmé stráne, ktoré
oddeľujú planinu od Rožňavskej kotliny a od východnejšie situovaných planín je Silická planina geomorfologicky
oddelená depresiou (sedlom) Sorošky resp. západným uzáverom Turnianskej kotliny. Od planiny Dolného vrchu ju
oddeľuje výrazný zlom - rozhranie na povrch vystupujúcich werfénskych hornín (bridlice spodného triasu) a
wettersteinských vápencov v oblasti vyvieračky Studňa pri hradnom buku. Silická planina má vytvorené prakticky
všetky formy typicky krasového a sčasti i fluviokrasového reliéfu. Výškové rozdiely medzi jednotlivými planinami sú
značné, celkový výškový rozdiel ich plošín činí v priemere od 80 – 100 m.  >> Zo salaša pokračujeme vpravo zelenou
značkou. Prechádzame lúčnatým porastom ktorý narúša celistvosť lesného porastu. Okolo chodníka rastú mohutné
staré stromy ktorých odborníci odhadujú vek na niekoľko storočí. Čo strom to nádherný exemplár. Na lúkach rastú
rozsiahle kríky trnky obrastené machom medzi nimi sa červenajú plody šípky. Pri smerovníku odbočíme vpravo zelenou
značkou ktorá odbočuje na vyhliadku Dievčenská skala. Strmé severné skalné zrázy umožňujú v prípade pekného
počasia nádherné výhľady do Rožňavskej kotliny a hrebeň Volovských vrchov. Opar a hmla znemožňujú výhľad. Vrátime
sa späť na zelenú značku a pokračujeme ďalej chodníkom Silickej planiny. Lúčnaté porasty sa striedajú s nízkym
lesným porastom. Prichádzame do južnej časti Silickej planiny kde stromy už viac poznačila jeseň. Silická planina
hýri množstvom farieb a veľký umelec príroda vytvára nádherný obraz jesene. Schádzame okolo horárni Závozna smerom
ku Gombaseckej jaskyne. Prichádzame k amfiteátru pri jaskyni, v pokladni si kúpime vstupenky a pokračujeme k 
vchodu do Gombaseckej jaskyne. Pred vchodom sú umiestnené informačné tabule. << Jaskyňu objavili v roku 1951
dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy (V. Rozložník, L. Herényi, Š. Roda, A. Abonyi, A. Rusňák, Š. Ivanec a i.) združení
v Slovenskej speleologickej spoločnosti. Do podzemných priestorov prenikli cez Čiernu vyvieračku za pomoci výkopových
prác. Zásluhou L. Herényiho a jeho spolupracovníkov je jaskyňa sprístupnená od roku 1955. Od roku 1968 sa ako prvá
jaskyňa na Slovensku využívala 10 rokov na speleoterapiu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 285 m, keďže sa
však takmer celá trasa prechádza dva razy, je dĺžka prehliadkovej trasy 530 m, doba trvania prehliadky 30 min.
Prevýšenie je minimálne, 7-8 m. Počet schodov na prehliadkovej trase je 87. Na prehliadkovej trase sa návštevník
Gombaseckej jaskyne môže stretnúť najmä s tenkými, dutými sintrovými brčkami, ktoré sú tu vytvorené a zachované
v takom rozsahu, ako v žiadnej inej jaskyni na Slovensku. Okrem toho sa tu vyskytujú aj iné formy stalaktitov, stalagmity,
rôzne náteky a kôry. Teplota v jaskyni 9 až 9,4°C. Vytvorená je v druhohorných strednotriasových svetlých
wettersteinských vápencoch, tmavosivých gutensteinských vápencoch, svetlosivých vápencoch a dolomitických
vápencoch pozdĺž tektonických porúch koróznou a eróznou činnosťou Čierneho potoka a jeho občasného prítoku
z Mramorovej siene. Je súčasťou Silicko-gombaseckého podzemného hydrologického systému, do ktorého patrí i
jaskyňa Silická ľadnica. Obe jaskyne oddeľuje doteraz neznámy úsek Čierneho potoka. Na povrch vystupuje Čiernou
vyvieračkou na úpätí planiny, 11 m nad údolnou nivou Slanej. Gombasecká jaskyňa predstavuje riečnu výverovú
jaskyňu dlhú 1525 m. Dve poschodia pozostávajú z oválnych riečne modelovaných i puklinových chodieb miestami
rozšírených rútením do siení a dómov. Vyššie poschodie je 5 až 10 m nad aktívnym riečiskom Čierneho potoka,
ktorý preteká spodnými časťami jaskyne. Suchú chodbu na hornom poschodí vytvorili vody, ktoré v súčasnosti
občasne vystupujú 10 m hlbokou studňou v Mramorovej sieni. Jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými sintrovými
brčkami – tenkými trubicovitými stalaktitovými útvarmi, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Vyskytujú sa aj iné formy
stalaktitov, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 9,0 až 9,4 °C, relatívna
vlhkosť 95 až 97 %. Pozoruhodný je nález mnohonôžky rodu Typhloiulus sp., ktorá dĺžkou tela 26 mm predstavuje
doteraz najväčšieho troglobionta – pravého jaskynného živočícha slovenských jaskýň. Netopiere sa v jaskyni
vyskytujú len ojedinele v jarnom období. V posledných rokoch sa vo vstupnej chodbe od jesene do jari zdržiavajú
salamandry škvrnité (Salamandra salamandra).  >>>
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-                                 
 
Krásnohorská Dlhá Lúka. Začiatok trasy.
-
 
Nádherne vyrezávaná drevená brána .
-
-
 
Silická planina - Škridlový košiar.
-
-
 
Nádherná ukážka niekoľkostoročných stromov Silickej planiny.
-
-
 
Nádherná ukážka niekoľkostoročných stromov Silickej planiny.
-
-
 
Vyhliadka Dievčenská skala.
-
-
 
Vyhliadka Dievčenská skala.
-
-
 
Severné svahy Silickej planiny. Svahy pod Dievčeskou vyhliadkou.
-
-
 
Chvíľka oddychu na planine.
-
-
 
Veľký umelec príroda vie vytvoriť nádherný obraz.
-
-
 
Gombasecká jaskyňa.
-
-
 
Odborný výklad sprievodcu jaskyňou.
-
-
 
Priestory Gombaseckej jaskyne. 
-
-
 
Jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami – tenkými trubicovitými stalaktitovými útvarmi,
-
-
 
Jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami – tenkými trubicovitými stalaktitovými útvarmi,
-
-
 
Priestory jaskyne pred poškodením sú zabezpečené kovovým zábradlím.
-
-
 
Jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami – tenkými trubicovitými stalaktitovými útvarmi,
-
-
 
Prehliadková trasa je zabezpečená pevným chodníkom so schodmi a zabradlím.
-
-
 
Pred vchodom do jaskyne.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský kras  / Silická planina  /
                                  Fotogaléria – Jaskyne  / Gombasecká jaskyňa  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 

 

TOPlist