KST Krompachy | 34. Pieniny / Lesnica

Dňa 14.09.2008 uskutočnila sa turistická akcia.

Prechádzka Pieninami.

Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy

Trasa akcie : Chata Pieniny – Prielom Dunajca – Szcawnica, Presun lanovkou na Pálenicu,

Pálenica – Vysoký vrch – Vysoké skalky - Stráňany

Dĺžka trasy : 16 km Prevýšenie : 370 m Čas trasy podľa mapy: 4.30 hod

Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Papcún,Papcunová, Čupaj, Čupajová, Petruš,Mosin,

Ševčíková, Hamrák, Hamráková, Olšavský, Olšavská,

Turistická mapa SPIŠSKÁ MAGURA – PIENINY č. 103 Turistický atlas list č. 33, 34

Popis trasy :

Trasu začíname modrou značkou od chaty Pieniny. Pred chatou sa nachádza galéria drevených sôch Goralov. Sochy

predstavujú prácu a život Goralov. Prechádzame úzkym a hlbokým Lesníckym prielomom až vyjdeme do prielomu Dunajca.

< Z turistického hľadiska je to veľmi atraktívne územie, ktoré vymodelovala rieka Dunajec v podloží pieninského úseku

bradlového pásma. Nezvyčajný pohľad na úzky, osem kilometrov dlhý a miestami až 300 metrov hlboký kaňon s mnohými

zákrutami a rozlohou 362 hektárov, ktorý patrí k prírodovedecky, krajinársky i turisticky najzaujímavejším častiam

Pieninského národného parku (2125 ha). Vyznačuje sa vysokou prírodovednou a krajinársko-estetickou hodnotou.

Z jednotlivých petrografických typov hornín sú tu zastúpené rohovcové vápence, zeleno-červené radiolariové vápence,

ílovce a lavicové vápence. Okrem toho sa tu nachádza súbor strednokriedových hornín, ktorý tvoria tmavé vápence, sliene

a ílovce pieninského vývoja a kvartérne fluviálne sedimenty. Rezervácia je zaujímavá svojou pestrou kvetenou podhorského

až horského stupňa spestrená spoločenstvami a spoločným výskytom teplomilných, prealpínskych druhov, druhov horských

až vysokohorských. Početne sú zastúpené karpatské a západokarpatské endemity. Základom fauny je živočíšstvo

západokarpatského, podhorského až horského stupňa spestrené spoločenstvami skalných biotopov. Prielomom vedie

turistický chodník, ktorý je zároveň exkurzno-náučnou trasou s 10 zastávkami. Krása prielomu sa dá obdivovať aj pri

splave Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou. Počas plavby po Dunajci môžete obdivovať vápencové

skalnaté bralá a veže týčiace sa takmer z brehov rieky a často opradené povesťami. Tri koruny na poľskej strane Dunajca

sú s výškou 982 m. n. m. najvyšším vrcholom Pienin. Ďalším útvarom sú skalné veže vysoké 80 metrov nazvané

Sedem mníchov. Tí podľa povesti skameneli, keď sa „s hriešnymi myšlienkami zakrádali za mníškou“. Najužším miestom

splavu je Jánošíkov skok – Dunajec je tu široký len 10 m, ale dno je až v hĺbke 12 m. Na tomto mieste údajne Jánošík

preskočil Dunajec pri úteku pred žandármi a to tak prudko, že tam dodnes ostal odtlačok jeho topánky. Iná povesť zas

hovorí, že členom Jánošíkovej družiny sa mohol stať len ten, kto na tomto mieste dokázal preskočiť Dunajec. V závere

prielomu vyviera krasový prameň nazvaný Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza. Ten, kto sa z neho napije, sa vraj

dožije sto rokov. > Dunajec vľavo nás privíta nádherným skalným brehom. Pri Dunajci zabočíme vpravo červenou značkou

dolu prielomom. Na zákrute v tichej vode je plno nádherných veľkých rýb. Postupujeme chodníkom okolo riečiska, nad

nami sa týčia strmé skalnaté steny až prichádzame k prístavisku Slovenských pltí ktoré končia na hranici. V prístavisku

čakajú pohoniči s konským povozom, ktorý záujemcov vozia k chate Pieniny. Prechádzame okolo drevenej búdky ktorá v

minulosti predstavovala colnicu. Naposledy keď sme prechádzali colnicou nás ešte kontrolovali colníci. Postupujeme okolo

Dunajca. Vľavo pod cestou sa nachádza lodenica z ktorej preváža kompa turistov na druhú stranu Dunajca kde je

pokračovanie modrej značky smerom na Sokolicu. Prechádzame okolo múzea Pieninského Parku Národového, nachádza

pri chodníku ktorý je upravený a vyložený zámkovou dlažbou. Vľavo pri Dunajci sa nachádza nádherná kvetinová výzdoba

v podobe páva. Vchádzame do Szcawnice. < V jednom z najkrajších zákutí južného Poľska, na hranici Pienin a pohoria

Beskid Sadecki, v malebnom údolí Grajcarka v nadmorskej výske 430 - 560 m n. m. sa nachádza mesto a obec Szczawnica.

Szczawnica patrí medzi najstaršie kúpele karpatskej skupiny, pretože súdiac podľa názvu (szczawa - kyslá voda) boli jej

minerálne vody známe už od samého začiatku. Rozprestiera sa na ploche 8789 ha a svojim územným rozsahom zahŕňa

mesto Szczawnica a dve obce - Szlachtowa a Jaworki. Prvé zmienky o osídlení pochádzajú zo začiatku pätnásteho

storočia a týkajú sa upísania 400 florénov Abrahámovi z Goszczyc od králom a Vladislava Jagelovského, pri príležitosti

ktorého sa v rámci starostovstva Czorsztyn spomínajú dve Szczawnice, Vyšná a Nižná. Dynamický rozvoj Szczawnice

ako kúpeľného mestečka sa však datuje na polovicu devätnásteho storočia, kedy sa majiteľom Szczawnických majetkov

stal syn Jozefíny a Stefana - Jozef Stefan Szalay, považovaný za zakladateľa szczawnického letoviska. Postavil prvé

kúpeľné objekty, nové vily a penzióny, vytvoril architektonickú podobu nekrytých zdrojov: Magdalény, Valérie, Jána,

Simona, Helene a Anjele, rozšíril a zmodernizoval Horný park privezením zaujímavých variet stromov a krov. Práve z tohto

obdobia jeho činnosti pochádza väčšina budov na Dietlovom námestí. V rokoch 1844 - 1847 bola postavená neogotická

kúpeľná kaplnka, ktorú navrhol a vybavil kostolným instrumentárom. Samotný Jozef Szalay do nej namaľoval obraz

Madony s dieťaťom, ktorý bol umiestnený na oltáre kaplnky. Szalay vytvoril aj mnohé kresby Pienin a Szczawnice a

celé svoje dielo uverejnil v roku 1858 v takzvanom "Szczawnickom albume". Sám viedol prvý organizovaný splav Dunajca.

Priatelil sa a pozýval do Szczawnice významné osobnosti z tohto obdobia. Za zmienku stojí aj to, že miestne tradície

pripisujú Jozefovi Szalayovi myšlienku zavedenia, ako aj pôvodného vyhotovenia drevených tabúl, takzvaných

"szalayovských symbolov" s názvom a maľbou, ktoré boli vešané na goralských domoch ako "Pod srdcom", "Pod drakom",

"Pod Wegrzynom" a podobne. Vďaka úsiliu miestnych orgánov boli v rokoch 2008 - 2009, rekonštruované a reštaurované

existujúce symboly, ktoré v súčasnosti vymedzujú v Szczawnici jedinečný chodník predstavujúci unikátny produkt

cestovného ruchu. > Cez Dunajec sú natiahnuté laná na ktorých sú zavesené bránky pre vodný slalom. Vpravo pred

mostom sa nachádza pekné nové zrubové občerstvenie. Prechádzame mostom, po chvíli na skale ktorá vyčnieva z dna

Dunajca sa ukáže drevená socha pltníka, postavená na počesť pltníkov ktorý tu po dlhé roky splavovali drevo. Zabočíme

vpravo cestou do kúpeľov. Prechádzame pomedzi množstvo pôvodných drevených domov s množstvom kvetín na

balkónoch. Pred vstupom do kúpeľov vpravo stojí nádherný veľký pivový krígeľ zhotovených z kvetín. Vchádzame do

kúpeľov, pred nami sa tiahne sedačková lanovka na Pálenicu. Podľahneme pohodliu a využijeme výdobytok dnešnej

doby, lanovkou sa vyvezieme na Pálenicu. Pokračujeme žltou značkou na Szafranowku. Na južnom svahu Pálenice

pod sedačkou je postavená koliesková bobová dráha. Prejdeme malým sedlom a vystúpime na Szafranowku. Z vrcholu

je pekný výhľad na Pálenicu, bobovú dráhu a Poľské kopce v pozadí. Vľavo je vidieť Sokolicu s Troma Korunami.

Pokračujeme modrou značkou smerom na Vysoké skalky. Schádzame strmým chodníkom so skalným podložím,

je potrebné si dávať väčší pozor. Po čase vychádzame z lesa na holý lúčnatý hrebeň z ktorého sú výhľady na Poľskú

stranu. Prechádzame nádherným hrebeňom Malých Pienin ktorý sa mierne vlní a je pokrytý lúčnatým porastom, ktorý

je prerastaný úzkymi pásmi lesa. Vychádzame na Wysoki Wierch. Z vrcholu je pekný kruhový výhľad. Západným

smerom sa ukazuje nádherná zubatá scenéria Pienin so sokolicou a Troma Korunami. Škoda že mierny opar obmedzuje

viditeľnosť do diaľky. Severne sa okolo hrebeňa tiahne široká dolina s obcou Szlachtowa. Východným smerom sa tiahne

mierne zvlnený lúčnatý hrebeň až po Vysoké skalky. Urobíme si spoločnú fotografiu na vrchole a pokračujeme ďalej

hrebeňom. Každým krokom hrebeňom Malých Pienin sa utvrdzujeme o výnimočnosti a kráse tohto kúta Slovenska.

Vchádzame do lesa a po krátkom ale strmom výstupe vychádzame na vrchol Vysoké skalky ktorý ponúka dokonalý

kruhový výhľad. Opar znemožňuje výhľady do väčšej vzdialenosti ale aj pohľad do blízkeho okolia je nádherný. V prípade

pekného počasia východným smerom je vidieť Ľubovnianskú vrchovinu so siluetou Ľubovnianskeho hradu. Južným

smerom rozsiahlu Spišskú Maguru. Schádzame z vrcholu a pokračujeme modrou značkou. V sedle odbočíme zelenou

značkou smerom do Stráňanskeho sedla. Za Žliabkami na rozsiahlych lúkach odbočíme zo značky a pustíme sa lukmi

priamo do obce Stráňany. < Je to potočná radová dedina predtým nazývaná Folvark, leží 635 metrov nad morom, na

rozhraní Spišskej Magury a Ľubovnianskej vrchoviny. Od 14.storočia majer, obec kolonizovaná novšie (17. - 18.stor.)

Obyvatelia boli poľnohospodári, pastieri a drevorubači. Obec sa spomína roku 1343. V metácii listiny z roku 1567

poľského starostu spišského zálohu je uvedená ako osada Folwarska, ktorá nepatrila k poľskému zálohu. Neskôr

bola nazývaná Folvark. Svoje pomenovanie dostala od tu jestvujúceho staršieho majera / folvark= majer/. Pôvodne

bola majetkom Nedeckého panstva. R. 1589 ju od Alberta Laského kúpili Horvátovovci-Paločajovci. Koncom 17. st.

ju dal Imrich Tokoly do zálohu biskupovi Ladislavovi Matiašovskému. R. 1787 mala 68 a r. 1828 103 domov.

V r. 1849 cez obec prechádzalo ruské vojsko. Koncom r. 1918 obec obsadilo poľské vojsko. > V Stráňanoch

ukončíme trasu.

Mapa trasy :

Výškový profi trasy :

Chata Pieniny, drevená socha pred chatou.

Prielom Dunajca - Poľská strana. Nádherne upravený chodník okolo Dunajca smerom Do Szcawnice.

Múzeum Pieninského Národného parku - Poľsko.

Nádherná kvetinová výzdoba pred vstupom do Szcawnici.

Socha Poľského pltníka na skale uprostred Dunajca.

Szcawnica - kúpele.

Vrcholová stanice sedačky na Pálenici. Na svahu bobová koliesková dráha.

Spoločná fotografia na vrcholu Szafranowka.

Zostup z Lazných skál.

Pieniny s vrcholom Tri Koruny.

Vysoký vrch.

Hrebeň Malých Pienin smerom na Vysoké skalky.

Schody na Vysoké skalky.

Vysoké skalky.

Stráňany v pozadí vľavo Spišská Magura vpravo Pieniny.

Lúčnaté svahy nad Stráňanmi.

Viac fotografii pozri : Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura / Lesnica – Lesnický prielom /

Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura / Prielom Dunajca /

Fotogaléria – Pieniny, Spišská Magura / Zscawnica – Vysoké skalky /

Informácie označené v zátvorkách <<< >>> sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.

Správca web stránky nie je ich autorom.

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.