aktualizované: 15.10.2017 10:22:04

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

37. Slov. raj - Suchá Bela - Prielom Ho
                                    Dňa 15.11.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                   Prechod Slovenským rajom.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Mýto – Podlesok – Suchá Bela – Pod Vtáčim hrbom – Kláštorisko –
 
                      Letanovský mlyn - Prielom Hornádu – Čingov - Smižany 
 
Dĺžka trasy :  20 km         Prevýšenie : 450 m       Čas trasy podľa mapy:  6.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Petruš,
 
                       
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124     Turistický atlas list č.  137, 138
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na autobusovej zastávke Hrabušice – Mýto červenou značkou smerom Podlesok. Prechádzame mostom
ponad Hornád, po chvíli prechádzame lúkami pred  Podleskom ktoré sa tiahnu až k Betlanovcom. Je pekné jesenné
slnečné počasie, iba ľahunký opar. Na lúke vpravo sa pasú kone  v  pozadí sa ukazuje hrebeň Vysokých Tatier, nádherná
raňajšia romantika. Prichádzame na ATC Podlesok.   Spred recepcii pokračujeme zelenou značkou roklinou Suchá Bela.
Vchádzame do ústie Suchej Belej, najromantickejšej a najkrajšej tiesňavy Slovenského raja   a jednej z najkrajších  tieňav
Slovenska. Voda pretekajúca tiesňavou pramení v samom závere rokliny cestou prijíma množstvo vody z bočných svahoch
a doliniek. <<<  História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M. Rótha
sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník.  V marci 1910 skupina
pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju
sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957. Jej pozdĺžny profil je výrazne stupňovitý, takže na sérii skalných stupňov
sa vytvorila kaskáda vodopádov. >>> Ústie rokliny je mierne stúpajúce so širším dnom pokrytým kamennými nánosmi
potoka Suchá Bela. Postupne dno sa zužuje a vytvára úzke skalne rozsadliny so strmými skalnými stenami. Profil rokliny
sa výrazne zmení až prejdením Misovými vodopádmi prejdeme riečiskom cez najužšie miesto / tzv. Roklina. Dno doliny
sa zužuje na takmer jeden meter, pričom výška kolmých stien nad hlavami dosahuje miestami až 150 m.  /. Sústavou
kovových rebríkov a lávok prekonáme Misové vodopády, najväčšie súvisle prevýšenie počas prechodu roklinou. Stúpame
roklinou, miestami prechádzame po pieskových nánosov, po drevených vodorovných rebríkoch, kovových stúpačkách a
 rebríkoch. Postupne prechádzame   Okienkovým vodopádom, Korytovým vodopádom, vľavo sa ukáže Bočný vodopád
a nakoniec vodopádom  Kaskáda. Záver rokliny sa postupne zmierňuje, prechádzame okolo studničky až vyjdeme na
asfaltovú cestu ktorá sprava prichádza z Podleska, ňou sa dostaneme na vrchol Suchej Belej. Pod prístreškom v závere
Suchej Belej si posedíme, občerstvíme sa a pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom, odbočíme vpravo červenou
značkou na Kláštorisko. <<< Archeologické nálezy potvrdzujú stavbu hradiska ľudu lužickej kultúry 12.-11. stor. p. n. l.
V roku 1241 našli obyvatelia okolitých obci v priestore Kláštoriska útočište pred Tatármi. >>> Pri vstupe do ruín kláštora
chvíľku postojíme a pozrieme ruiny kláštora. <<< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na
tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov.
Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto
pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku.
Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška
Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh,
o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného komplexu ako
samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých
liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto
posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa
bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>> Z Kláštoriska pokračujeme červenou značkou smerom Letanovský mlyn. Od
smerovníka zabočíme cez lúku k záveru Kláštornej rokliny ďalej  vpravo lesnou cestou. Miestami vďaka polomom je
výhľad do Hornádskej kotliny a na Vysoké Tatry inak z chodníka nie sú výhľady. Chodník vedie spočiatku širokou
cestou ale potom pokračuje úzkym miestami veľmi strmým chodníkom, ktorý na mnohých miestach má hladké skalné
podložie, preto je pri zostupe zvýšiť opatrnosť. Schádzame do Prielomu Hornádu pri Kamennom moste v Letanovskom
mlyne, odtiaľ pokračujeme vpravo modrou značkou. <<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky
Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných
hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu
zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu
tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu
a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať
do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky ( Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok )
s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac. Prvý prechod Prielomom
Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej
plti splavili tokom Hornádu od Hrabušic / Hrdlo Hornádu / po Smižany / vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši /.
Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný.   Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí
Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je
zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek
a približne 70 m drevených lávok. Pre turistov je sprístupnený v celej dĺžke.  Prechod je možný oboma smermi. V zime
je možný prechod Prielomu Hornádu po zamrznutej hladine Hornádu. Prielom Hornádu je súčasťou národnej prírodnej
rezervácie rovnakého mena. Dolným úsekom doliny Hornádu vedie 15 km dlhá trasa náučného turistického chodníka
Prielom Hornádu s 11 informačnými tabuľami. Zimný prechod Prielomom Hornádu má neopakovateľné čaro. V prípade
slnečného počasia  turisti majú  jedinečnú príležitosť pozorovať hru svetla prechádzajúceho modrastými cencúľmi,
ktoré miestami dosahujú rozmery najväčších barokových organov so stovkami ľadových „píšťal“. Horným úsekom vedie
Chodník Horskej služby Prielomom Hornádu. Chodník je vybavený viacerými technickými pomôckami umožňujúcimi
ľahko a bezpečne prekonať všetky náročné úseky. Viac ako 4 km dlhá trasa chodníka je zabezpečená reťazami (374 m),
lanom (26 m), železnými stúpadlami (164 ks), opornými skobami (15 ks) a drevenými lávkami (85 m).  Najatraktívnejšie
sú úseky, na ktorých turisti kráčajú po železných stúpadlách zapustených do skaly priamo nad hladinou rýchlo
tečúceho Hornádu. > Stúpačky Pod mlynom, najkritickejšie miesto Prielomu Hornádu, v prípade tuhej zimy sú tieto
stúpačky vždy zakryté ľadom, v lete ľahko prechodné.  Chodník je dobre schodný ale aj tak je potrebné si dávať pozor,
na niektorých miestach vystupuje skalné podložie kde je náročnejší prechod, samozrejme na rebríkoch a stúpačkách
je potrebné dávať pozor stále. Prechádzame lesom ktorý na viacerých miestach je poškodený, na zemi leží mnoho
vyvrátených stromov. Prechádzame kovovou lávkou ponad Hornád, okolo smerovníka pod Čertovou Sihoťou, kovovou
lávkou cez skalnú rozsadlinu v ústi Bieleho potoka, vľavo na lúku pod Tomášovským výhľadom. Počasie bolo pekné
počas celého dňa. Pokračujeme modrou značkou okolo Hornádu, prekročíme ústie Lesníckeho potoka, okolo smerovníka
s odbočkou na Lesnicu a Košiarný briežok, prechádzame cez prvú železnú lávku ponad Hornád v miestach kde bol
niekedy betónový most. Prichádzame k centrálnemu smerovníku na dolnom parkovisku na Čingove. Pokračujeme vpravo
cez železnú lávku, zabočíme vľavo cez lúku okolo ktorej je množstvo chatiek. Vchádzame do lesa, chodník vedie okolo
Hornádu, ktorý v týchto miestach vytvára niekoľko pekných romantických zákutí, kde kolmé skalné steny sa striedajú
s lúkami, ktoré vychádzajú priamo z vody. Po chvíli prídeme k starej už nepoužívanej hati v Smižanskej Maši, ktorá slúžila
ako zdroj pitnej vody. Vychádzame na cestu, pokračujeme cestou popod železničný podjazd , za ktorým opustíme značku
a pokračujeme okolo trati až na ŽSR Smižany. << Mnohé pamiatky svedčia už aj o zásahu ľudí otománskej kultúry, ktorý
príchodom do tohto civilizačne vyspelého prostredia vytvoril kultúru, ktorú považujeme za jednu z najvyspelejších pravekých
kultúr v európskom prostredí. V priebehu 14. storočia pred Kristom prichádzajú tu ďalšie etniká organicky nadväzujúce
na výdobytky predchádzajúceho vývoja. Svedčí o tom pestrá škála bronzových výrobkov. Na Hradisku bolo opevnené
sídlisko, ku ktorému patrili osady na Smižianskej Maši, na Rovni, Pri kňazovej studni, na Záhradkách i na Štrkovisku.
Do tohto osídlenia zasiahla postupná kolonizácia Spiša ľudom púchovskej kultúry, ktorá i tu vrcholila v období okolo
zlomu letopočtu a pretrvala až do konca druhého storočia po Kristovi. V kráľovskej listine Belu IV. z 23. marca 1254
sa Smižany prvýkrát písomne spomínajú pod názvom "Sumugh a Villa Canis i Villa caniferorum", to znamená obec
vodičov loveckých psov. Listina slúžila ako potvrdenie kúpy pozemkov pre Spišských Sasov. Taktiež sa z nej dozvedáme,
že pôvodné obyvateľstvo obce vykonávalo pre kráľa a jeho zástupcov na Spišskom hrade špeciálne služby pri
poľovačkách - boli chovateľmi loveckých psov, duričmi, honcami. Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Smižanom 12. mája 1293
výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované lokality na Spiši. V privilegiálnej listine ich oslobodil od poddanskej
služby voči Spišskému hradu, vyňal ich spod súdnej právomoci spišského župana, dal im tiež právo skladať prísahu
pred oltárom vo vlastnom kostole a podrobne vyznačil chotár obce. Pri svojej "spanilej" jazde prišli husiti z Poľska v
apríli - máji 1433. Medzi inými mestečkami a dedinami vyplienili aj Smižany. Smižany mali pravdepodobne už v 15.
storočí vlastnú pečať, ktorou overovali svoje listiny a listy. V jej poli bol dvojkríž, ktorý upozorňoval na starobylé
patrocínium a súčasne dával na známosť, že svoje výsady Smižančania získali už za Arpádovcov. Okolo polovice
16. storočia sa Spišského hradu i majetkov k nemu patriacich násilne zmocnil Ondrej Báthory,ale roku 1553 ich
definitívne získali Thurzovci. V roku 1638 sa Smižany stali majetkom Csákyovcov, ktorí ich dostali testamentom a
manželským zväzkom od Thurzovcov. Južne od obce, bezprostredne pri vstupe do Slovenského raja postavil
Štefan Csáky začiatkom 19. storočia mašu - železiareň, ktorá bola v roku 1829 ocenená na 29 000 zlatých.
Csákyovci ju v roku 1835 prenajali podnikateľom Prihradnému a Trangousovi. Maša zanikla v poslednej
štvrtine 19. storočiaroku 1886. >>>
-
-
Mapa trasy :
                                      
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Podlesok.
-
-
Ranná romantika na Podlesku v pozadí hrebeň Vysokých Tatier.
-
-
Ústie Suchej Belej.
-
-
Misové vodopády.
-
-
Sústava rebríkov a lávok ktorými prekonáme Misové vodopády.
-
-
Záver Misových vodopádov.
-
-
Nádherné skalnaté dno rokliny.
-
-
Najužšie miesto Suchej Belej.
-
-
Okienkový vodopád s najvyšším rebríkom v rokline.
-
-
Okienkový vodopád pohľad z vrchu teraz bez vody.
-
-
Korýtkový vovopád.
-
-
Po povodniach staré rebríky boli zničené, vidieť je ich dole pod kmeňom stromu.
Bolo nutné postaviť nové rebríky. 
-
-
Časť rokliny zabezpečená kovovými stúpačkami a raťazou.
-
-
Kaskádový vodopád s viacerými misami.
-
-
Kláštorisko pohľad smerom na Čertovú Sihoť. 
-
-
Opravované ruiny Kartuziánskeho kláštora.
-
-
Skalné steny nad Letanovským mlynom.
-
-
Skalná stena nad Hornádom, prechod je zabezpečený kovovými
stúpačkami a raťazou. Jedno z exponovanejších miest Prielomu Hornádu.
-
-
Ďalší z náročných úsekov Prielomu Hornádu zabezpečený stúpačkami a
vybavený viacerými technickými pomôckami umožňujúcimi ľahko a
bezpečne prekonať všetky náročné úseky.
-
-
Najatraktívnejšie a najkrajšie sú úseky Prielomu Hornádu, ktorými
turisti prechádzajú po železných stúpačkách.
-
-
Najatraktívnejšie a najkrajšie sú úseky Prielomu Hornádu, ktorými
turisti prechádzajú po železných stúpačkách.
-
-
Úzka skalná rozsadlina v ústi Bieleho potoka.
-
-
Tomášovsky výhľad pohľad z ústia Bielého potoka.
-
-
Prielom Hornádu pred Čingovom.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Suchá Bela /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Prielom Hornádu /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
       
TOPlist