aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

27. Hervartov - Čergov - Sabinov
                                  Dňa 6.08.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                     „ Prechod Čergovom “
 
 
Usporiadateľ :  Vlastná
 
Trasa akcie : ŽSR Kľušov – Kľušovská Zábava – Hervartov – Sedlo Žobrák – Šoltýsová poľana –
 
                    Bukový vrch – Čergov – Sedlo čergov – Lysá – Sedlo Besná – Červená Voda - Sabinov                   
 
Dĺžka trasy :  26 km         Prevýšenie : 800 m       Čas trasy podľa mapy:  7.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacky,
 
                       
 
Turistická mapa Čergov – č. 104             Turistický atlas list č. 68, 69, 102 
 
 
Popis trasy :
Trasu začínam na ŽSR Kľušov, vpravo cestou. Po chvíli zabočím vpravo cez most ponad Kľušovský potok, cestou cez
Kľušovskú Zábavu. < Miestna časť Kľušovská Zábava patrí pod obec Kľušov. Prvá písomná zmienka o Kľušove pochádza
z roku 1332. Už v tomto období bolo toto územie rozvinutým sídliskom. V stredoveku patrila šľachticom z Perína,
od 16. storočia k majetkom mesta Bardejov. > Pri smerovníku v Kľušovskej Zábave pokračujem vľavo červenou značkou
smerom sedlo Čergov. Značka vedie po ceste, pre sebou vidím obec Hervartov v pozadí sa tiahne severný hrebeň ktorý
odbočuje z hlavného hrebeňa Čergova. Vchádzam do obce Hervartov, na vstupe do obce je štýlová drevená tabuľa.
 <  Prvá písomná správa o obci je z roku 1406, podľa ktorej šľachtici z Perína – Perényiovci sa súdili o vlastníctvo
dedičných majetkov, ku ktorým patril aj Hervartov. Z tejto správy vyplýva, že obec už jestvovala pred rokom 1406. Tradícia
hovorí, že bola založená niekedy koncom 11. storočia nemeckými rubačmi. To potvrdzuje aj pôvodný názov osady
Her War da – Pán bol tu. Správa dosvedčuje, že prvým šoltýsom bol Herbert a skomolením jeho mena vznikol slovenský
názov Hervartov. V 14. a 15. storočí patrila obec Perényiovcom a bola majetkovou súčasťou panstva Bartošovce, resp.
Hertník. Od konca 15. storočia a v 16. storočí patrila slobodnému kráľovskému mestu Bardejov. Začiatkom 18. storočia
Bardejovčania zálohovali Hervartov šľachticom Klobušickým, ktorí ho koncom toho istého storočia získali kúpou do
svojho vlastníctva. V roku 1600 tvorilo obec 21 obývaných poddanských domov, dom richtára, drevený kostol, fara a
škola. Koncom 18. storočia bolo v obci postavených 48 domov, v ktorých žilo 314 obyvateľov. V minulosti sa obyvatelia
obce zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, ovčiarstvom, tesárstvom, korytárstvom a šindliarstvom. Zo starých remesiel
sa dodnes zachovalo ručné štiepanie šindľov, pretože v okolitých lesoch bolo dosť kvalitného dreva na ich výrobu.
V 17. a 18. storočí bola v chotári obce skláreň, ktorá bola v prevádzke ešte v rokoch 1783-1912. Sklársku tradíciu
dokumentuje aj správa, podľa ktorej sa v roku 1683 obec volala Huta. Existencia sklárne sa odrazila i v symbole
najstaršieho zachovaného obecného pačatidla z roku 1787, ktorý zobrazuje brúsku z tejto sklárne. > Prechádzam
obcou, pri obecnom úrade je postavené malé pódium na usporiadanie rôznych akcii. V obci sa nachádza ešte mnoho
starých drevených domov. Pomaly prichádzam k najvýznamnejšej kultúrnej pamiatke v obci, obohnanej kamenným
múrikom pod mohutnými košatými lipami.  < Kostol svätého Františka z Assisi je drevený rímskokatolícky (v minulosti
aj evanjelický) kostol z konca 15. storočia, ktorý sa nachádza v obci Hervartov. Je najstarší a najzachovanejší drevený kostolík
na Slovensku. Od roku 1968 je kostolík a jeho múr národnou kultúrnou pamiatkou. V roku 2008 bol zapísaný spolu s ďalšími
siedmimi drevenými kostolmi do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Drevený kostol sv. Františka z Assisi stojí od
druhej polovice 15. storočia na miernej terénnej vyvýšenine v strede obce. Stavba bola postavená v štýle gotiky. Pozdĺžnu
dvojdielnu dispozíciu tvorí loď obdĺžnikového tvaru, polygonálne presbytérium, malá sakristia. Vežu so stĺpikovo-rámovou
konštrukciou a zvonovou izbicou pristavali k západnej stene lode začiatkom 17. Storočia. Strechu po celej ploche pokrýva
drevený šindeľ. Gotickú stavbu kostola prezentujú štíhle obdĺžnikové okná, strmá vysoká sedlová strecha. Vnútorný priestor
lode prekrýva rovný trámový strop. Zrubová konštrukcia kostola je v interiéri obložená zvislým doskovým obkladom, na ktorom
je po celej ploche kostola bohatá maliarska výzdoba s figurálnym a rastlinným motívom. V období reformácie došlo k významnej
a rozsiahlej úprave vnútornej výzdobe kostola. Vzácna pamiatka z obdobie reformácie je polychrómovaná drevená krstiteľnica
zo 17. Storočia, patronátna lavica s vyrezávanými bočnicami so strieškou  a tabuľový obraz Posledná večera z roku 1653. Do
vývoja interiéru čiastočne zasiahla aj neskorobaroková maľba bardejovského maliara J. Mirejovského z roku 1803 až 1805 so
zobrazením postáv sv. Jána Krstiteľa a sv. Pavla Apoštola po stranách víťazného oblúka. > Prezriem si kostol v sprievode malého
školáka ktorý mi robil sprievodcu a klobúk dole, o kostole toho vedel a predniesol to na veľmi dobrej úrovni. Od kostola
pokračujem obcou, hneď za kostolom sa nachádza viacero pôvodných sypancov, budov na skladovanie obilia. Odtiaľ je nádherný
pohľad na vežu kostolíka ktorá  sa vypína medzi korunami obrovských líp. Opúšťam obec a rovnomerným prudším stúpaním
vystúpim do sedla Žobrák. Značka zabočuje vľavo hrebeňom ktorý je pokrytý lesom preto nie sú z neho výhľady. Až pred
Šoltýsovou poľanou sa nachádza vedľa chodníka drevená rozhľadňa z ktorej je pekný výhľad. Pred mnou leží Raslavická brázda
v ktorej ležia obce Šiba, Kľušov, Kobyly v pozadí sa tiahne Ondavská vrchovina. Južným a západným smerom sa tiahnu rozsiahle
lesy Čergova. Pokračujem červenou značkou hrebeňom cez Šoltýsovú poľanu, Bukový vrch až vystupujem na  Chochoľku
nenápadný vrchol hlavného hrebeňa. Na hrebeni už začínajú rozsiahle lúčnaté porasty odkiaľ začínajú pekné výhľady. Krátkym
lesíkom vystúpim na vrchol Čergov odkiaľ pokračujú výhľady na rozsiahle Čergovské lesy. Schádzam do Čergovského sedla,
kde sa nachádza stará turistická chata Čergov. Bola zatvorená, konala sa tam oprava vnútrajška chaty. Znižovala sa kapacita
chaty ale sa vybavovala kompletným sociálnym zariadením. Zo sedla pokračujem zelenou značkou smerom Lysa sledujúc
Čergovský náučný chodník, okolo ktorého sú rozmiestnené informačné tabule. Z chodníka ktorý vedie často lúčnatým porastom
je pekný pohľad na hlavný hrebeň Čergova, ktorý je na mnohých miestach pokrytý lúčnatým porastom.  <  Oltárkameň je
starobylým pamätníkom histórie, svedectvom kultových zvykov našich predkov a útočiskom veriacich prenasledovaných
pre svoje náboženské presvedčenie. Nachádza sa východne od vrchola Lysej (1068m), v blízkosti chodníka zelenej
turistickej značky. Oltárkameň je tvorený mohutným pieskovcovým blokom so zaujímavou doskovitou vrstevnosťou,
ktorý sa počas tektonických procesov dostal nad úroveň okolitého povrchu a odtrhol sa od materskeho podložia, od
ktorého je oddelený puklinou. Takýchto tektonických porúch je v blízkosti Lysej viacero, stačí spomenúť Chyžisko v
oblasti Zbojnícke diery, alebo Brúsny kameň v oblasti Čeršľa. V nedávnej minulosti vystupoval viac nad okolitý povrch, ale v
súvislosti s výstavbou kaplnky bol obsypaný štrkom. Na jeho stenách sú viditeľné rôzne nápisy, pradávne znaky a symboly,
pravdepodobne aj runové nápisy. Väčšina z nich je však už natoľko poznačená časom, že sú prakticky nečitateľné. Z mladších
nápisov je asi najvýraznejší nápis EWICK z roku 1875. V minulom storočí pribudla na kameni turistická značka, ktorá bola neskôr
necitlivo zatretá. Prvá známa písomná zmienka o Oltárkameni pochádza z roku 1786. Prešovský rodák Ján Matej Korabinský v
diele Geograficko-historický a produktový (hospodársky) lexikón Uhorska. Oltárkameň mohol byť kultovým miestom Slovanov.
Existuje predpoklad, že sa v blízkom okolí Oltárkameňa nachádzala zatiaľ neznáma výšinná usadlosť. Toto tvrdenie, ktoré
vyslovil prof. Budinský-Krička, sa zakladá na náleze niekoľkých žarnovov, zatiaľ bližšie nedatovaných, typologicky však spadajúcich
do obdobia 9-10. storočia.1 Žarnovy boli nájdené medzi obcami Baranie a Ambrušovce a sú uložené vo vlastivednom múzeu
v Prešove. Dokázané slovanské osídlenie bolo aj na neďalekej Hradovej hore, kde bolo objavené slovanské hradisko, osídlené
v 10-11. storočí. Prítomnosť Slovanov dávajú tušiť aj názvy oblastí v okolí ako napr. Boguš, Hriešna, Háj. Myšlienka vybudovať na
Oltárkameni kaplnku vznikla už v 60-tych rokoch minulého storočia, kedy sa v dobe náznaku politických zmien v roku 1968 v Drienici
a okolitých obciach konala finančná zbierka. Dňa 13.7.1969 sa na Oltárkameni počas stretnutia rodákov obce Drienica vykonal
aj symbolický výkop základov kaplnky, avšak nasledujúci politický režim v období po auguste 1968 realizáciu prekazil. So stavbou
kaplnky sa začalo dňa 17.5.2001 na cintoríne v Drienici. Demontovaná kaplnka bola potom prevezená na Oltárkameň, kde sa
12.8.2001 konala jej vysviacka. Za veterného počasia sa tu zišlo cez 500 veriacich. Kaplnka je zasvätená Premeneniu Pána.
Jej autorom je Ing. Andrej Mačišák a naprojektoval ju Ján Maľcovský. >  Po čase vystúpim na Lysu z ktorej sa ponúkajú
rozsiahle výhľady na Čergov, vľavo v pozadí sa tiahne pohorie Braniska. Schádzam dole lyžiarskym svahom k chate Šport,
kde sa občerstvím a pokračujem ďalej. Prejdem sedlom Besná a strmým zostupom popod Hoľu, Galovú a Vyšný Kozí hrb
schádzam do obce Červená voda.  <  Obec Červená Voda leží na južnom úpätí Čergova a vo východnej časti Šarišského
podolia v doline prítoku Torysy. Chotár je na rozčlenenej nižšej vrchovine, v pásme tvrd z najodolnejších hornín
centrálno-karpatského flyšu, na bradlových prvkoch a masívnej hornatine vonkajšieho flyšu. Má hnedé lesné oglejené
a hnedozemné pôdy, menej rendziny. V značne zalesnenom chotári sú jedľové lesy. Obec vznikla v roku 1956 odčlenením
od mesta Sabinov. Do roku 1956 bola časťou mesta Sabinova s názvom Majire, neskôr Sabinovské dvory.  >  Obec leží v
 nádhernej doline uprostred lesov. Vychádzam pod obcou na rozsiahle lúky smerom na Pečovskú Novú Ves a Sabinov.
V pozadí sa tiahne pohorie Braniska. Pokračujem asfaltovou cestou až do Sabinova na ŽSR kde ukončím trasu. < Prvá
písomná zmienka o Sabinove ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa
zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom
vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva - právo
voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení
právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo
mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia
sa stal Sabinov členom Pentopolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice,
Prešov, Bardejov a Levoča. Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta.
V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. Najstaršie zachované
stavby pochádzajú z konca 14. storočia. Najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický
kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484-1518
bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný
oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne
majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v
rokoch 1938 -1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. >
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Kľušovská Zábava.
-
-
 
Kľušovská Zábava pohľad od hlavnej cesty.
-
-
Hervartov pohľad z cesty od Kľušovskej zábavy.
-
-
Obec  Hervartov. Štýlová tabuľa na vstupe do obce, ale je už potrebná oprava. 
-
-
Opravený pôvodný dom.
-
-
Vstupná bránička v kamennom múre ktorý je postavený okolo kostolíka.
-
-
 
Drevený kostol sv. Františka z Assisi.
-
-
Hlavný oltár s vyobrazením Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej  a sv. Barbory z rokov 1460 až 1480.
-
-
Vzácna pamiatka z obdobie reformácie je polychrómovaná drevená krstiteľnica zo 17. Storočia,
patronátna lavica s vyrezávanými bočnicami so strieškou.
-
-
Veža dreveného kostolíka sa nádherne vyníma medzi starými košatými lipami. 
-
-
Pôvodná sýpka na uskladnenie obilia.
-
-
Rozhľadňa pred Šoltýsovou poľanou.
-
-
Raslavická brázda, obce Šiba, Kľušovská Zábava, Hertník v pozadí Ondavská vrchovina pohľad z rozhľadne.
-
-
Hrebeň Čergova pohľad z Bukového vrchu.
-
-
Čergovský hrebeň pohľad z Bukového vrchu.
-
-
Hertník pohľad z Bukového vrchu.
-
-
Informačná tabuľa Čergovského náučneho chodníka.
-
-
Lúčnaté porasty okolo chodníka smerom na Lysú.
-
-
Informačná tabuľa Čergovského náučneho chodníka.
-
-
Lúčnatý porast okolo chodníka smerom na Lysú.
-
-
Hlavný hrebeň Čergova pohľad spred Oltárkameňa.
-
-
 
Oltár kameň.
-
-
Lyžiarské svahy na Lysej vpravo sa tiahnú lesy Čergova v pozadí vľavo sa črtá hrebeň Braniska.
-
-
Svahy pred obcou Červená Voda v pozadí Stráž pohľad spod obce..
-
-
Červená Voda.
-
-
Drevený dom v obci Červená voda.
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Čergov  / Kľušov – Čergov – sedlo Čergov  /
                                  Fotogaléria – Čergov  / Drienica – sedlo Čergov  /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<     >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-