Dňa 6.09.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
Prechádzka Vysokými Tatrami.
Usporiadateľ : KST MŠK Krompachy
Trasa akcie : Starý Smokovec – Horský hotel Sliezsky dom – Poľský hrebeň – Sedlo Prielom –
Zbojnícka chata – Hrebienok – Starý Smokovec
Dĺžka trasy : 20 km Prevýšenie : 1340 m Čas trasy podľa mapy: 7.30 ho
Členovia KST MŠK : Šlacký, Šlacká, Miček, Mičeková, Papcún, Čupaj, Čupajová, Gengeľ
Smaržíková, Petruš, Mosin, Ševčíková, Kurey
Turistická mapa VYSOKÉ TATRY č.113 Turistický atlas list č. 61
Popis trasy :
Trasu začíname v Starom Smokovci žltou značkou smerom Poľana. <<< Najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada na
úbočí Slavkovského štítu Salvkovského SlSl SS Ssssssssssssss, dôležité východisko do centrálnej časti Vysokých Tatier. Záujem podtatranských obyvateľov o
smokovskú minerálku má korene v hmlistej minulosti. Nie je vylúčené, že v svojich začiatkoch mal čosi spoločné aj s
uctievaním zmoka, staroslovanského božstva nerastných bohatstiev a vôd. Roku 1793 vyrástla v blízkosti prameňov horáreň
a poľovnícka chata majiteľa okolitých lesov Štefana Csákyho. R.1797 mala už osada - prvá svojho druhu vo Vysokých Tarách
- funkciu letoviska. Prvý rozvoj nastal nastal v polovici 19. storočia za nájomcu Juraja Rainera (1800 až 1872), ktorý Starý
Smokovec sprístupnil aj širším spoločenským vrstvám. Vtedy vyrástli prvé väčšie hotely a reštaurácie i vodoliečebné
zariadenie so stálym lekárskym dozorom. Ďalší rast osady bol podmienený výstavbou košicko-bohumínskej železnice (1871)
a snahou úspešne konkurovať novým strediskám, ktoré vtedy rýchle jedno po druhom vyrastali na južnom úbočí Vysokých
Tatier. Ako dominanta Smokovca vyrástol 1904 Grandhotel podľa projektov budapeštianskeho architekta Guida Hoepfnera,
ktorý bol pôvodne monoblokom, neskôr bol trojnásobne rozšírený. Súčasný rozvoj charakterizuje okrem modernizácie a
rozšírenia hotelovo-reštauračných zariadení výstavba viacerých verejných administratívnych budov, obchodnej siete a
prevádzkových objektov dopravy. V rokoch 1947-1960 bol Starý Smokovec sídlom obce a okresu Vysoké Tatry, v roku 1960
bol znovu pričlenený k okresu Poprad. Od roku 1999 je znovu sídlom mesta Vysoké Tatry. >>> Prechádzame Starým
Smokovcom pomedzi staré pôvodné hotely, penzióny a domy. Vpravo sa za nimi sa nachádza južný svah Slavkovského
štítu. Vyjdeme zo zvyšku lesa a začíname postupovať polomom ktorý tu zanechala víchrica z 19.11.2004. Prechádzame
ružovým porastom polomu. Po čase keď vystúpime vyššie začínajú prvé výhľady. Vpravo nad nami sa ukazuje južný
svah Slavkovského štítu, vľavo sa ukazuje Podtatranská kotlina v pozadí sa ukazuje hrebeň Nízkych Tatier. Vychádzame
na Poľanu a pred nami sa vypína mohutný masív Gerlachu. Prechádzame voľným priestorom porasteným trávou smerom
k Velickému plesu. Za ním sa otvára Velická dolina v pozadí s Poľským hrebeňom. Prichádzame k Velickému plesu na
brehu je postavený Horský hotel Sliezský dom. <<< Velická dolina je 6 km dlhá, terasovitá dolina, leží pod východnými
svahmi mohutnej rázsochy Gerlachovského štítu (2654,4 m) - najvyšší tatranský vrchol s charakteristickým kotlom na
južnom svahu. Velické pleso je morénové pleso vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Má rozlohu 2,241 ha,
je 350 m dlhé a 90 m široké. Dosahuje maximálnej hĺbky 4,5 m. Leží v nadmorskej výške 1665,5 m. Plesom preteká
Velický potok, ktorý do neho ústi zo severnej strany a priteká od Velického vodopádu (Večný dážď). Odteká z južného
konca plesa. Pri plese sa nachádza horský hotel Sliezsky dom (1670 m) je to horský hotel na prahu Velickej doliny,
na brehu Velického plesa. Prvá kamenná chatka z roku 1871 stála na východnom brehu Velického plesa. V marci 1874
ju zmietla snehová lavína. Roku 1878 postavili na juhovýchod od plesa menšiu drevenú útulňu. Ostala v prevádzke ako
nocľaháreň pre nosičov a horských vodcov aj po roku 1895, keď sliezska sekcia Uhorského karpatského spolku postavila
na západnom brehu plesa prvý Sliezsky dom, pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu opätovne rozširovali a
modernizovali. Zvlášť získala veľkou adaptáciou z rokov 1957-1960, ale už r. 1962 celkom vyhorela. Od r. 1968 je na
jej mieste moderný horský hotel rovnakého mena. >>> Východne od plesa sa pozvoľna dvíha hrebeň Velických granátov.
Na západe sa dvíha Čertov chrbát, ktorý je ramenom Gerlachovského štítu. Severne od plesa sa rozprestiera Velická dolina,
ktorá sa južne od plesa rozširuje. Pokračujeme ďalej zelenou značkou sprava okolo Velického plesa a začíname stúpať
ďalším prahom na ktorom sa nachádza vodopád Večný dážď. Odtiaľ je pekný výhľad na Velické pleso a hotel.
Prechádzame okolo vodopádu a pomaly prichádzame do príťažlivej trávnatej časti Velickej doliny – Kvetnica. Táto časť
Velickej doliny dostala názov podľa množstva byliniek a kvetou ktoré tu rastú a v minulosti sa hodne zbierali a využívali
na liečenie. V tejto časti doliny sa nachádza zanikajúce plesom rovnakého mena. Postupujeme dolinou vpravo sa tiahne
hrebeň od Velickej kopy cez Veľkú Granátovú vežu, Bradavicu smerom na Východnú vysokú. Vľavo sa dvíhajú východné
steny Gerlachovského štítu. Prechádzame okolo Dlhého plesa a pred nami je už len svah ktorým začíname vystupovať
do sedla Poľský hrebeň. Chodník pod hrebeňom prechádza exponovanou bočnou skalnou stenou, ktorá je zabezpečená
reťazou z dôvodu bezpečného výstupu do sedla. Vystupujeme do sedla odkiaľ sa nám otvára výhľad na sever do
Bielovodskej doliny v závere so Zamrznutým plesom v pozadí sa tiahnu Poľské Tatry, vpravo sa týči vrchol Vychodnej
Vysokej. Južným smerom sa tiahne Velická dolina ale ju môžeme pozorovať len po Dlhé pleso. Vpravo sa tiahne hrebeň
cez Velický štít a Lavorový štít až na masív Gerlachu. Po chvíli oddychu schádzame dole svahom k Zamrznutému plesu.
Pri smerovníku ktorý je uchytený na skale, zabočíme vpravo modrou značkou smerom Zbojnícka chata. Začíname
vystupovať do sedla Prielom. Chodník spočiatku vedie suťovým svahom ktorým je náročnejší postu. Postupne k vrcholom
svah prechádza do veľmi strmého skalného terénu. Výstup do sedla sa zužuje a tesne pod vrcholom je výstup zabezpečený
železnými skobami a reťazou. Po výstupe do sedla sa pred nami otvára výhľad do Veľkej Studenej doliny za ňou sa
tiahne Prostredný hrebeň. Vľavo sa tiahne hrebeň cez Malý Javorový štít, Javorový štít, Široká veže na Prostredný hrebeň.
Schádzame zo sedla dole svahom do Divokej kotliny, vľavo sa ukáže Svišťový štít. Prechádzame Kotlinou pod Prielomom,
vpravo sa ukazuje svah Slavkovskej galérie. Prichádzame k Zbojníckemu plesu za ním sa vypína Svišťový štít. Prechádzame
záverom Veľkej Studenej doliny okolo Sesterského plesa pomaly prichádzame k Zbojníckej chate. Od chaty je nádherný
kruhový výhľad na okolité štíty ktoré sa nachádzajú v hrebeni ktorý vyznačuje Veľkú Studenú dolinu od ústia smerom
vpravo, ohraničí záver doliny a pokračuje vľavo späť do ústia doliny. Oddýchneme si v chate a pokračujeme dole dolinou.
Prechádzame okolo Dlhého plesa, Vareškového plesa, chodník zabočuje vľavo svahom popod nenápadný vodopád ktorý
je napájaný zo Zbojníckého spádu. Schádzame chodníkom južným svahom Prostredného hrebeňa. Vpravo sa týčia
severné steny Slavkovského štítu. Lesom prichádzame na Starolesnianskú poľanu kde pokračujeme vľavo červenou
značkou okolo Bilíkovej chaty na Hrebienok. <<< Hrebienok (1285 m) je veľmi dôležité turistické a lyžiarske centrum nad
Starým Smokovco, na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu. Od polovice 19. storočia kúpeľní hostia zo Starého
Smokovca radi vyhľadávali toto obľúbené miesto. Prv ako vznikli budovy na vlastnom Hrebienku, stáli už na jeho
severovýchodnom úbočí na mieste Bilíkovej chaty tzv. Studenopotocké kúpele. Popri dávnom turistickom chodníku
vznikla r. 1894 vozovka s tvrdým podkladom (neskôr autocesta) a r. 1908 pozemná lanovka. Od roku 1930 vyrastali pri
hoteli lyžiarske cvičné lúky a zjazdovky. Roku 1956 postavili na slalomovej lúke zo Slavkovskej vyhliadky 750 m dlhý
vlek a r. 1968 rozhodcovské veže. Sankárska dráha je od r. 1959 elektricky osvetlená. >>> Na Hrebienku si urobíme
spoločnú fotografiu a pokračujeme zelenou značkou okolo pozemnej lanovky do Starého Smokovca.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
