aktualizované: 15.10.2017 10:22:04

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

11. Dreveník
                                Dňa 5.04.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                Prechod Dreveníkom.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Spišské Vlachy – Plšavka – Žehra – Dreveník – Spišské Podhradie – Spišská Kapitula -
 
                     Spišský salaš – Spišská Kapitula – Spišské Podhradie
 
Dĺžka trasy :  18 km         Prevýšenie : 800 m       Čas trasy podľa mapy:  6.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Petruš, Jánoš, Olšavský, Olšavská, Smreková, Pačanová, Gengeľ,
 
                                  Kunová, Smaržíková, Papcun, Čupaj, Muller
 
                       
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY - Krompachy   č. 125     Turistický atlas list č. 99, 100, 140
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na autobusovej zastávke v Spišských Vlachoch. <<< Po tatárskom vpáde sa uhorský kráľ Belo IV. snažil
osídliť spustošené územie, pozýval hostí, a tak sa k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu usadili Valóni. Aby si ich
Belo IV. získal, udelil im listinou z 31. mája 1243 významné práva a privilégia, ktoré sú zároveň prvou písomnou zmienkou
o meste. V roku 1404 daroval Žigmund tunajšej fare obec Kolinovce. O osem rokov neskôr sa ako jedno z 13-tich
najvýznamnejších zo zväzku 24 spišských miest ocitajú na dlhých 360 rokov v poľskom zálohu. V roku 1923 im bol titul
mesta odňatý a stali sa obcou, avšak uznesením Slovenskej národnej rady z 28. apríla 1992 boli Spišské Vlachy znovu
vyhlásené za mesto. V erbe majú v hornej časti v červenom poli dvojramenný kríž, v dolnej časti v modrom poli hlavu
sv. Jána Krstiteľa. Pôvodne románsky kostol sv. Jána Krstiteľa, po roku 1434 neskorogotický prestavaný s barokovým
interiérom, dvojdielna bronzová krstiteľnica z r. 1497, krucifix z okruhu Majstra Pavla z Levoče, pôvodne gotická budova
bývalej radnice, postavená v 15. storočí s prístavbou zo 17. storočia, kde časť budovy slúži ako kostolík s neskorogotickým
skriňovým oltárom z čias okolo roku 1500, budova rímsko-katolíckej fary pôvodne gotická z 15. storočia, neskôr renesančne
prefasádovaná, Mariánsky barokový stĺp z roku 1727, evanjelický románsky kostol z roku 1787, ku ktorému bola neskôr
pristavaná veža, a tak nadobudol dnešnú podobu. >>> Od kultúrneho domu zabočíme cez most na cestu smerom
Spišské Podhradie, po chvíli odbočíme vpravo smerom na Olšavku a postupujeme ďalej neznačenou cestou na nenápadný
hrebeň pred Olšavkou. Odtiaľ je výhľad na hrebeň Galmusa. Schádzame do Olšavky. <<< Obec leží v časti Hornádskej kotliny.
Z demografického hľadiska je najmenšou obcou v okrese. Prvá zmienka v r. 1245 Olsavica. Obec má časti: Dolina, Lúky a
Pod lesom. Je tu minerálny prameň. Patrila od najstarších čias zemepánom Szigrayovcom, neskôr bola poddanskou obcou
Spišského hradného panstva. Stále mala poľnohospodársky charakter. Za prvej ČSR dopĺňalo zamestnanie tkáčstvo.
Občania si z vlastných zbierok postavili Kostol sv. Pia X., vysvätený r. 1971. >>> Za kostolom zabočíme vľavo ulicou, po
chvíli poľnou cestou okolo poľa na kopec. Od kaplnky je výhľad do Hornádskej kotliny. Vľavo je vidieť Sľubicu, vzdialené
Plejsy, hrebeň Galmusa. Pokračujeme cestou ďalej,  pred nami sa otvára dolinka s výhľadom na Žehru v pozadí Drevenik
a Spišský hrad,  vľavo v pozadí je vidieť lom na kameň pri Olcnave. Z cesta odbočíme vpravo lúkou okolo poľnohospodárskeho
dvora, po chvíli vľavo sa nachádza Kostol sv. Ducha. <<<  Bol postavený v prechodnom neskororománskom - ranogotickom
slohu, ktorý bol dokončený v roku 1275, prichádzajú ho obdivovať stovky návštevníkov z celého sveta. Je to vďaka
najpozoruhodnejším freskám, akými je napríklad Arbor vitae - Strom života. Táto freska je typickým príkladom výkladu
Písma svätého chudobných. Ústrednými postavami pod stromom života sú Synagóga ako predstaviteľka Starého zákona
a Eccesia (cirkev), ktorá predstavuje Nový zákon. Freska je plná symbolov a symboliky. Farský kostol sv. Ducha v Žehre
bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a 11.decembra 1993 bol spolu s neďalekým Spišským hradom zapísaný do
Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. >> Schádzame do obce Žehra. <<< Obec patrí k najstarší sídliskám
na Spiši. V prvej zmienke z roku 1245 sa spomínajú škody spôsobené tatárskym vpádom.>>> Zabočíme vľavo na hlavnú
cestu kde pokračujeme žltou značkou smerom Spišské Podhradie. Po opustení obce prechádzame poľnou cestou až
na asfaltovú cestu ktorá končí v opustenom lome na Dreveníku. Značka zabočí z cesty vpravo do lesíka ktorým vystúpime
na vrcholovú plošinu. <<< Národná prírodná rezervácia Dreveník. Jeho územie predstavuje travertínovú kopu s plochou 66,9 ha.
Kopa je pretiahnutého tvaru v smere sever-juh, dlhá približne 1,5 km a široká 0,5-0,8 km. Leží v nadmorskej výške 612 metrov.
Dreveník bol prvýkrát vyhlásený za chránené územie ešte v roku 1925, potom v marci 1930. Mnohé pramene však uvádzajú
rok 1953. Táto komplikovaná situácia bola odstránená znovuvyhlásením Dreveníka za štátnu prírodnú rezerváciu
Ministerstvom kultúry SSR úpravou číslo 2964/1982 - 32 z 30. apríla 1982 s účinnosťou od 1. júla 1982. Dreveník patrí
medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Dreveník sa dvíha uprostred zníženiny v Hornádskej kotline, ktorej
geologická stavba je veľmi pestrá. Najstarším útvarom sú kryštalické bridlice, ich nadložie je budované werfenskými
bridlicami, triasovými vápencami a dolomitmi. Na týchto druhotvorných horninách sú uložené starotreťohorné vápence
a zlepence, ktoré postupne prechádzajú do ílovcov a pieskovcov. Tektonickými poruchami sa na povrch starotreťohorných
súvrství dostávala voda obohatená o hydrouhličitan vápenatý. Jeho sedimentáciou sa z teplých minerálnych prameňov za
spolupôsobenia tlaku, teploty a klímy ukladali travertínové vrstvy v charakteristických kopách. Dreveník je považovaný za
jeden z najväčších a najstarších travertínových vrchov na Slovensku. Jeho existencia  sa uvádza od konca treťohôr až
začiatku štvrtohôr. Oproti ostatným travertínovým kopám (Pažica, Sivá Brada) má  Dreveník rozsiahle mechanické
rozrušenie (skalné veže, jaskyne, pukliny a pod.). Okraje Dreveníka tvoria strmé, veľmi zrázne, až 20 metrov vysoké steny.
Erózia zrážkovej vody z nich utvorila kameňovité rokliny, travertínové bloky a bašty. Na plošine sú typické krasové javy,
ako pukliny, dutiny, závrty a škrapy. Práve tu nájdeme najdokonalejšie voštinové škrapy. Jamky sú v priemere 2 cm vysoké
a hlboké a 3-6 cm široké. Bežné sú škrapy studňovité a jamkovité, oválne  alebo štrbinové. Vyskytujú sa tu aj miskovité
škrapy, často nazývané aj skalné misy alebo kamenice. >>> Chodník vedie východnou stranou plošiny ponad skalnaté
zrázy. Odtiaľ je pekný výhľad na celý hrebeň Braniska s najvyšším vrcholom Sľubica. Vľavo sa nachádza kaštieľ v
 Hodkovciach. Chodník vchádza do skalnej rozsadliny ktorou zídeme z vrcholovej plošiny na lúčku v Skalnom meste
v ktorom sa nachádzajú nádherné lezecké steny s najvyššími stupňami lezenia. Nádherná časť Dreveníka, najmä v 
jarných mesiacoch keď kvitne poniklec. Značka vychádza na okraj lesa okolo ktorého pokračujeme až do sedla pod
hradom. Spod Ostrej hory je nádherný výhľad na Spišský hrad. <<< Spišský hrad je hradná zrúcanina zaberajúca vrchol
travertínovej kopy Spišský hradný vrch, tvoriaca dominantu širokého okolia. Do obdobia začiatku 13. storočia spadá i
najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Spišského hradu. V listine z roku 1209 sa spomína predaj pozemkov na
tomto území spišskému prepoštovi Adolfovi. Listina hovorí, že toto územia bolo vyňaté z právomoci spišského župana,
čo znamená, že stredisko župy - hrad - tu musel zákonite existovať. Začiatok 13. storočia bol období mohutnej
stavebnej aktivity na hrade. Po celom obvode koruny skalného masívu vzniklo rozľahlé opevnenie s novým vstupom s
padacou mrežou. Na najstrmšej časti brala vznikol dvojposchodový palác s hospodárskym prízemím. Ďalšou stavbou
bola valcová veža v strede nádvoria, funkčne určená na obranu hradu. Dolné nádvorie s rekonštruovanými kruhovými
základmi tzv. Jiskrovej pevnôstky z prvej polovice 15. stor. V teréne sú zreteľné stopy vodnej priekopy, ktorou bola
stavba obohnaná Spišský hrad bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému mongolskému vpádu v roku 1241,
napriek tomu ešte zosilnili jeho opevnenie. V druhej polovici 14. storočia vzniklo na hrade prehradením existujúceho
priestoru nové veľké predhradie - stredné nádvorie - vymedzujúce plochu 150 x 60 metrov. Dolný hrad - rozmerné dolné
predhradie, bolo vymedzené opevňovacím múrom, dvoma obytnými vežami a vstupnou vežou. Spišský hrad, ktorý sa
v prvej polovici 16. storočia stal predmetom vnútorných sporov, často menil majiteľov. Napokon pripadol natrvalo
novému rodu - Turzovcom. Hrad sa stal predmetom dedičských sporov. Kráľovským rozhodnutím sa napokon Spišský hrad
dostal v roku 1639 do vlastníctva nových a posledných majiteľov - Čákovcov, v ktorých majetku ostal až do roku 1945.
Tí prístúpili k zásadnej prestavbe hradu. Ešte raz však bolo treba hrad opevniť v súvislosti s udalosťami počas povstania
Imricha Tökölyho a Františka II. Rákociho. Nasťahované cisárske vojsko prelomilo vysoké steny v hornom hrade pri paláci
tak, aby mohlo delami ohrozovať cestu od Braniska k Levoči. Uprostred nádvoria zriadili ďalšie stanovište diel. Po ich
odchode ostala na hrade iba malá posádka, ktorú rodina vydržiavala. Hrad začal pustnúť. Dielo skazy dokončil náhly
požiar roku 1780. >>> Zo sedla pokračujeme vľavo chodníkom popod hrad. Pred nami sa otvorí výhľad na Spišské Podhradie
a Spišskú Kapitulu. Okolo cintorína vchádzame do Spišského Podhradia. <<< Mesto Spišské Podhradie bolo v 12. storočí
skutočným podhradím Spišského hradu, no v nasledujúcom storočí sa už vyvinulo v mestečko, nezávislé od hradu. Jeho
erb má pôvod v 15. storočí a patrí do heraldicky osobitne cennej skupiny tzv. hovoriacich erbov, ktoré sa svojím motívom
viažu k názvu mesta (v prípade Spišského Podhradie k niekdajšiemu nemeckému názvu Kirchdorf, resp. Kirchdrauf).
Mesto Spišské Podhradie obnovilo používanie svojho historického erbu v roku 1991. Spišské Podhradie leží v údolí medzi
dvoma zo štyroch stredovekých centier Spiša - Spišským hradom a Spišskou Kapitulou, ktoré boli 11. 12. 1993 spolu s
kostolom Sv. Ducha v Žehre zapísané v kolumbijskej Cartaghene do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO. Dejiny mesta sú späté s dejinami hradu. Najstaršie osídlenie okolia sa viaže na dobu kamennú. Spišské Podhradie
vzniklo na západ od hradného vrchu - brala, pravdepodobne už v 11. storočí. Najstaršia písomná zmienka je v liste
kráľa Bela IV. z roku 1249. V 12. storočí sa rozvíjalo ako podhradie Spišského hradu. V druhej polovici 12. a v 13. storočí
dosídlili mesto nemeckí prisťahovalci a patrilo do Spoločenstva spišských Sasov. Kráľ Žigmund roku 1412 založil mesto
Poľsku spolu s viacerými spišskými mestami. Významné Trhové práva mesto dostalo roku 1456, odkedy mohlo
usporadúvať  týždenné trhy (známy „Podradský štvartek“), ktoré trvali až do polovice 20. storočia. V minulosti boli v
Spišskom Podhradí cechy, ktoré mali vlastné cechové artikuly vydané mestom Spišské Podhradie alebo inými mestami
kde už cechy boli. Najstarší známy cech bol cech plátenníkov - 1385, v priebehu stáročí vznikali a pôsobili rôzne cechy,
ktorých artikuly potvrdzovali opätovne mesto Spišské Podhradie či iné mestá a tiež panovníci. Zaujímavosťou je potvrdenie
cechových artikul spišskopodhradských mäsiarov v nemčine s nemeckými privilégiami poľským kráľom Žigmundom III.
roku 1595. Z remeslami súvisel obchod, hlavne obstarávanie surovín a predaj výrobkov, preto bolo v Spišskom Podhradí
veľmi veľa obchodov. Mesto bolo aj centrom obchodu s poľnohospodárskymi produktmi. Najčastejší bol ich predaj na
týždenných trhoch vo štvrtok (od roku 1456 asi do 1956). >>> Okolo cintorína prídeme k potôčiku, odbočíme vpravo cez
lavičku pomedzi domy prídeme na autobusovú zastávku. Domy okolo autobusovej zastávky sa začínajú pomaličky
opravovať. Pokračujeme pomedzi poschodové domy, vystúpime krátkym ale strmím svahom na uličku ktorá nás privedie
k vstupnej bráne na územie Spišskej Kapituly. <<< Vďaka archeologickému výskumu sa dokázalo, že na lúke oproti
Spišskej Kapitule (dnes nazývanej Pažica), existoval najneskôr od 11.storočia veľký kláštor, v ktorom sa dala identifikovať
kaplnka, studňa, baptistérium, obytné a aj hospodárske budovy. Dá sa predpokladať, že šlo o benediktínsky kláštor,
ktorý bol zasvätený sv. Martinovi. Okrem toho v priestore dnešnej Kapituly medzi vežami katedrály a biskupským palácom
boli objavené základy okrúhlej stavby - pôvodnej kaplnky zasvätenej sv. Ondrejovi, ktorá pravdepodobne vznikla v druhej
polovici 11.storočia. Stála tu aj druhá kaplnka Radostnej Panny Márie, známa v druhej polovici 13.storočia ako pútnická.
Stála o niečo nižšie, mala väčšie rozmery a neskôr bola zmenená na pútnickú kaplnku sv. Valentína. Po vzniku prepošstva
a po postavení oveľa väčšieho prepoštského chrámu, slúžila už len ako pútnická a podľa viacerých dokladov sa tu
bohoslužby slúžili v staroslovienskom jazyku. Samotné spišské prepošstvo bolo založené pravdepodobne koncom
12.storočia alebo začiatkom 13.storočia ako súčasť Ostrihomskej arcidiecézy (listinný doklad sa nezachoval, no už
v listine uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorá je zároveň prvou písomnou zmienkou o Spiši, sa spomína spišský
prepošt Adolf). Šlo o kolegiátnu kapitulu na čele s prepoštom, ktorý mal jurisdikciu nad obyvateľstvom Spišskej župy.
Pri prepoštovi vznikla kapitula, ktorá mala pôvodne 4 kanonikov. V roku 1282 prepošt Lukáš ich počet rozšíril na 10.
Začiatkom 14.storočia ich bolo 16, no neskôr sa ich počet znížil na 12. Po reformácii sa ich počet ustálil na 10. Každý z
nich mal svoju funkciu. Medzi  najstaršie patrili funkcie lektora a kantora, s čím súvisí aj založenie školy, ktorá tu bola už
v 13.storočí. Ešte v 13.storočí dostala Spišská Kapitula funkciu tzv. hodnoverného miesta, čo znamená, že vykonávala funkciu
stredovekých notárstiev: vydávala a overovala listiny, vyšetrovala majetkové pomery, uschovávala listiny. Kanonikov menoval
spočiatku prepošt, od 17.storočia ostrihomský arcibiskup a počnúc Máriou Teréziou menovali kanonikov uhorskí 
panovníci. Prepoštov volila kapitula a po súhlase panovníka ich investoval ostrihomský arcibiskup. Mnohí z prepoštov
zastávali na kráľovskom dvore vysoké funkcie. Počas prvých storočí prebiehal boj medzi spišskými prepoštami a
ostrihomskými arcibiskupmi o nezávislosť prepošstva od Ostrihomu. Pápež  Pius II. v roku 1458 potvrdil výlučnú
právomoc prepošta nad obyvateľmi Spiša a pápež Sixtus IV. ju v roku 1472 rozšíril, keď povolil prepoštom používať
na ich území biskupské insígnie. V roku 1629 arcibiskup Peter Pázmany predložil plán na zriadenie štyroch nových
biskupstiev na území Slovenska. Jedným z nich malo byť aj Spišské biskupstvo, do ktorého mali okrem Spiša patriť
aj Liptov a Orava. No tento plán sa nepodarilo uskutočniť.  Nová situácia nastala po skončení poľského zálohu v
roku 1772. Dňa 15.januára 1776 vydala Mária Terézia listinu o založení Spišského biskupstva, čo Sv. Stolica potvrdila
dňa 13.marca 1776. Zriadením biskupstva sa prepoštský kostol stal katedálou a kolegiátna kapitula sa premenila na
kapitulu sídelnú. Súčasťou nového biskupstva sa stali vtedajšie župy Spiš, Liptov a Orava. V roku 1648 tu bolo založené
jezuitské gymnázium, v roku 1815 tu vznikol kňazský seminár a v roku 1819 najstarší učiteský ústav v celom Uhorsku.
No po komunistickom prevrate boli seminár a aj učiteľský ústav poštátnené. V ich priestoroch bola vojenská, neskôr
policajná škola a policajný archív. Kanonici boli odstránení a postupne vymreli. V roku 1989 objekty prevzala späť cirkev,
opäť vznikol kňazský seminár. >>> Prechádzame ulicou okolo opravených domov až ku katrdrále. <<< Katedrála svätého
Martina je románsko-gotická katedrála na Slovensku v Spišskej Kapitule postavená v prvej tretine 13. storočia ako
trojloďová románska pseudobazilika s jednou priečnou loďou. Kostol počas svojej existencie prechádzal stavebnými
úpravami. Rozsah stavebných prác z 15. storočia možno pozorovať aj dnes, vtedy kostol nadobudol svoj súčasný
 vzhľad. Z románskej stavby sa zachovala severná stena so vstupným portálom a úzkym oknom, a časť východného
múra s románskym víťazným oblúkom. Západný románsky portál bol obnovený v neorománskom štýle v 19. storočí.
Stavba románskej baziliky bola dokončená v roku 1273, keď bola postavená druhá veža. >>> Prechádzame bránou,
cez cestu pokračujeme žltou značkou po ceste ktorá vedie hrebeňom cez riedky les až na Spišský salaš. <<<
niekoľko desaťročí šíri Spišský salaš tradíciu domácich spišských jedál, ako sú bryndzové halušky, bryndzové pirohy,
domáca zabíjačka. Hlavnú reštauračnú budovu (72 miest) dopĺňa Furmanská (30 miest) a Bačovská izba (10 miest) pre
spoločenské, firemné i rodinné príležitosti. Atraktívne okolie salaša umožňuje príjemné posedenie aj v letnom bufete
a na haluškovej terase. Atmosféru dopĺňajú expozícia pôvodného poľnohospodárskeho náradia, detské hojdačky, kolotoč
a príležitostne aj jazda na koňoch. >>> Posedíme si v reštaurácii, dáme si špecialitu salaša a žltou značkou sa vrátime do
Spišského Podhradia. 
-
-
Mapa trasy :                   
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Oľšavka.
-
-
 
Medzi Oľšavkou a Žehrou.
-
-
 
Kostol sv. Ducha v obci Žehra.
-
-
 
Východny svah Dreveník.
-
-
 
Skalná rozsadlina pred výstupom na náhornú plošinu.
-
-
 
Už nepoužívaný travertínový lom na vrcholovej plošine Dreveníka.
-
-
 
Flóra Dreveníka.
-
-
 
Poniklec ozdoba Dreveníka.
-
-
 
Skalné zrázy pred zostupom z náhornej plošiny do Skalného mesta.
-
-
 
Žehra pohľad z plošiny.
-
-
 
Skalné zrázy nad Hodkovcami.
-
-
 
Skalné mesto, najkrajšia časť Dreveníka. 
-
-
 
Skalné veže v Skalnom meste, raj pre skalolezcou.
-
-
 
Chvíľka oddychu pri vstupe do skalného mesta.
-
-
 
Hradisko v pozadí veža Nebojsa, najvyššia časť Spišského hradu.
-
-
 
Smerovník v Skalnom meste.
-
-
 
Spišský hrad pohľad z Hradiska.
-
-
 
Spišské Podhradie v pozadí vľavo Spišská Kapitula pohľad z Hradiska.
-
-
 
Spišská Kapituľa.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sp. Podhradie - Žehra – Vojkovce  /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Dreveník  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-
 
 
 
 
 

 

 

 

TOPlist