aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

13. Vojkovská 25
                                    Dňa 26.04.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
                               
                                                             Vojkovská 25.
 
 
Usporiadateľ :  KST Sľubica Vojkovce
 
Trasa akcie : Vojkovce – Sedlo Predky – Sľubica – Rajtopiky – Rudník – Sedlo Branisko –
 
                      Motorest Branisko – Sedlo Predky - Vojkovce
 
Dĺžka trasy :  25 km         Prevýšenie : 1000 m       Čas trasy podľa mapy:  7.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Papcún, Čupaj,Gengeľ, Petruš,
 
                                   Olšavský, Olšavská, Neubeller, Vozárová, Kunová 
                       
 
Turistická mapa VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125                 Turistický atlas list č. 100, 140
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Vojkovce zelenou značkou smerom sedlo Predky. <<<  Vojkovce patria k najstarším spišským obciam
so slovanským osadením. Už koncom 13. Storočia sa v listinách uvádzajú ako dedina ( VILLA VOYK 1290. ) Neskoršie
pomenovanie má viac podôb napríklad Wykfoula, Woyk, Wojkenadorf, Wojkovce, Vojkócz, Vojkfalva. Spočiatku patrili rodu
Žehranských (Szigray) zo Źehry, od 16. storočia boli súčasťou hradného panstva Spiš. V 17. storočí ich majitelia
Spišského hradu Čákiovci zálohovali rodine Holló. V strede obce na malej vyvýšenine sa nachádza malý cintorín. Pôvodne
to bola okrajová časť obce. Miesto po malej kaplnke si obyvatelia zvolili pre stavbu nového chrámu.  Kostol
svätého Bartolomeja sa začal stavať v roku 1990, vysvätený bol v roku 1992. O dva roky potom architekt za toto dielo
bol ocenený prestížnou cenou Spolku architektov Slovenska a Fondu výtvarných umení – Cenou Dušana Jurkoviča.
V kategórii architektonickej tvorby získal cenu práve architekt Rybarčák za zrealizovanie diela „ Rímsko-katolícky
kostol svätého Bartolomeja vo Vojkovciach“ a to za výnimočné architektonické hodnoty. >>> Pri kostole zabočíme vpravo
po širokej ceste smerom do doliny. Za rampou značka odbočí z cesty a pokračuje okolo potôčika hore dolinou,
prekročíme cestu a strmším výstupom hore lesom znovu vystúpime na cestu až prídeme na lúku v sedle Predky. 
< Chodník ktorým vedie značka v prípade zlého počasia je dosť nebezpečný, preto odporúčam neodbočiť z cesty a
 pokračovať stále po ceste, po chvíli budeme križovať značku ktorá prichádza sprava, vyjdeme na skládku dreva kde
už pokračujeme žltou značkou z Richnavy smerom na Sľubicu. Vpravo na začiatku lúky na drevenej tabuli je napísaná
prosba lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Na lúke pokračujeme vľavo do lesa cestou, po chvíli značka
odbočí vľavo. Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno hore. Po zdolaní strminy prechádzame
dlhou a úzkou lúkou pred vrcholom Sľubice. Postupne ako vychádzame z lesa otvára sa pred nami výhľad ktorý stojí
za tú námahu výstupu na Sľubicu. Bolo nádherné slnečné počasie, s veľmi dobrou  viditeľnosť. Vľavo začína Bielou skalou,
začiatok hrebeňa Galmus nad Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za Galmusom sa tiahne hrebeň
Volovských vrchov, pokračujú obrysy Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok hrebeňa Nízkych Tatier.
Horizont prechádza vpravo na siluetu hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých Tatier končiaci
hrebeňom Belianských Tatier. Pred nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska  a to
Smrekovicou a Patriou. Pred nami sa rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia
travertínová kopa v strednej Európe Dreveník, najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická Spišská kapitula.
Pokračujeme vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný Slovenský kríž Na skale za ním vľavo
Smrekovica, vpravo Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme pred sebou Širockú brázdu, s obcou
Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž, Stráž,
vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Pokračujeme značkou cez
lúku až prichádzame na lesný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska
kotlina so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu. Značka vedie krajom polomu, zabočí
doprava cez les prichádza k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom na cestu, pokračuje vľavo cestou
ktorá východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec. Krátkym trochu strmším
výstupom zo sedla vystúpime na hrebeň Rajtopiky. Krátky ale o to krajší hrebeň tvorený vápencovým podložím
vystupujúcim na povrch. Je tvorený rôznymi kolmými stenami, menšími a väčšími vežičkami a rôznami prírodnými
útvarmi. Hrebeň ukrýva veľmi pekný prírodný útvar – nádherné skalné okno. Pri skalnom okne pod chodníkom smerom
na Rudník sa nachádza krátka jaskynka. Postupne prechádzame chodníkom ktorý vedie západným svahom hrebeňa.
Na niektorých miestach odbočujú chodníčky na skalnaté stena odkiaľ je výhľad do Hornádskej kotliny. Najkrajší chodník
je na jar, keď južné svahy sú porastené vzácnymi teplomilnými rastlinami. Schádzame do sedla a krátky strmým
výstupom vystupujeme na Rudník. Vrchol Rudníka z južnej a východnej strany nie je porastený lesom umožňuje pohľad
do doliny ktorou vedie cesta zo Širokého do sedla Braniska. Prechádzame skalnatým vrcholom Rudníka, chodník
vchádza do lesa a vedie hrebeňom po chvíli bočným svahom až prídeme k vysielaču pod Rudníkom. Pokračujeme po
ceste, chodník odbočí vľavo lesom vedie až na lúku nad sedlom, po krátkom zostupe prídeme na hlavnú cestu v sedle
Branisko / Chvalabohu /.  Podľa ľudového podania názov sedlo dostalo podľa výroku furmanov, ktorý keď došli do sedla
si vydýchli  „ Chvalabohu sme hore “.  Zo sedla pokračujeme vpravo modrou značkou po ceste smerom Široké. Táto
značka v starších mapách nie je vyznačená. V motoreste Branisko si oddýchneme, občerstvíme sa a pokračujeme po
ceste, cez mostík zabočíme vpravo do doliny, popod Peklisko, vľavo cesta obchádza Brezovú, prechádza Francovou
dolinou  a stále sledujúc vrstevnice stúpa smerom do sedla Predky. Zo sedla Predky pokračujeme zelenou značkou
smerom do Vojkoviec. / V prípade zlého počasia odporúčam pokračovať žltou značkou po ceste až na skládku dreva
kde opustíme značku a pokračujeme vpravo po ceste až do Vojkoviec /. Na obecnom úrade je ukončenie trasy.    
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Vojkovce - začiatok Vojkovskej " 25 "
-
-
Na ceste smerom na Predky.
-
-
Sedlo Predky.
-
-
Sedlo Predky.
-
-
Výstup na Sľubicu zo sedla Predky. Malý hupík na zahriatie.
-
-
Pod vrcholom Sľubice.
-
-
Sľubica - vrchol.
-
-
Sľubica - vrchol.
-
-
Smerovník na vrchole Sľubice.
-
-
Sľubica - vrchol.
-
-
Sľubica - vrchol.
-
-
Dúbrava.
-
-
Sľubica - vrchol.
-
-
Sľubica - vrchol.
-
-
Sedlo Humenec.
-
-
NPR - Rajtopíky.
-
-
Prírodný útvar - skalné okno.
-
-
Najkrajšia ozdoba Rajropíkov - poniklec.
-
-
Skalnatý hrebeň Rajtopík.
-
-
Skalnatý hrebeň Rajtopík.
-
-
Rudník.
-
-
Sedlo Branisko / Chvalabohu /
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Krompachy - Predky /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica  /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Rajtopiky - Rudník - Sedlo Branisko /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-