aktualizované: 24.03.2024 17:59:43

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

1. Slovenský raj-V. Kyseľ
                               Dňa 5.01.2008 uskutočnila sa turistická akcia.
                     
                                  Zimný prechod Slovenským rajom.
 
  
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Čingov - Čertová sihoť- Kláštorisko - Obrovský vodopád - Vyšný Kyseľ - Klauzy –
 
                      Tomášovská Bela - Čingov
 
Dĺžka trasy :  22 km         Prevýšenie : 710 m       Čas trasy podľa mapy:  6.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Sľacký, Gengeľ, Papcun, Miček, Duhán, Krak, Kunová, Neubeller, Olšavský,
 
                                  Matis, Kandričák,
 
Nečlenovia KST MŠK : 1 účastník                               
 
  
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124        Turistický atlas list č.  137
 
 
Popis trasy :
Na parkovisku bolo oficiálne otvorenie Zimného prechodu Slovenským rajom predsedom RR Spišská Nová Ves
Vojtom Jeremiášom. Teplota sa pohybuje tesne pod nulou, obloha je jasná bez mrakov  a takéto počasie vydržalo celý deň.
Trasu začíname od centrálneho smerovníka na dolnom parkovisku modrou značkou cez Prielom Hornádu smerom na
Letanovský mlyn proti toku Hornádu. <<< Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia
Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov
miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie
medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny
a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby".  Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových
mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok.
Pre turistov je sprístupnený v celej dĺžke. >>> Prechádzame cez prvú železnú lávku ponad Hornád v miestach kde bol niekedy
betónový most okolo smerovníka s odbočkou na Lesnicu a Košiarný briežok. Prekročíme ústie Lesníckeho potoka a okolo
Hornádu prichádzame na lúku v ústi Bieleho potoka ktorý preteká Tomášovskou Belou pod Tomášovským výhľadom.
Postojíme z dôvodu pitnému režimu pozrieme si Tomášovský výhľad v rannom slnku. Pokračujeme cez lávku v ústi
Bieleho potoka v pravo k smerovníku kde odbočíme modrou značkou cez Čertovú Sihoť smerom na Kláštorisko.
Postupujeme najnáročnejším chodníkom v Slovenskom raji s najväčším stúpaním a s množstvom serpentín. Z chodníka
nie sú žiadne výhľady.  Na chodníku na niektorých miestach vystupuje skalné podložie a je poprepletané  množstvom
koreňov ktoré pokryté snehom veľmi sťažujú pohyb po chodníku a je preto potrebné zvýšiť opatrnosť. Pred koncom
prudkého stúpania sa zjavujú skalné steny po pravej strane. Vychádzame na hrebeň a pokračujeme vľavo po južnej
strane svahu nad Tomašovskou Belou. Postupujeme miernejším svahom až prichádzame na vyhliadku na Čertovej sihoti
odkiaľ je pohľad na dolinu Tomášovskej Belej a vľavo na kopce okolo Matky Božej. Pokračujeme ďalej chodníkom, vpravo
na niektorých miestach je výhľad do Hornádskej kotliny. Prichádzame na najvyšší bod Čertovej Sihoti na ktorom je
postavený stožiar vysielača. Schádzame dolu lesom až vychádzame na rozsiahlu lúku na Kláštorisku. Pred nami vpravo
je niekoľko malých chát, vľavo stará chatka Zorka, reštaurácia na Kláštorisku, pred ňou pri lesu zrúcaniny
Kartuziánského kláštora, vpravo v pozadí hrebeň Vysokých Tatier. Na Kláštorisku je súvislá vrstva snehu aj nie je hrubá.
Počasie je nádherné slnečné, vzduch je čistý s nádhernou viditeľnosťou. Vysoké Tatry sa črtajú na pozadí zrúcaniny
Kartuziánského kláštora. <<< KLáštorisko je ediné stredisko turistiky, nachádzajúce sa vo vnútri územia Národného parku
Slovenský raj. Prvá turistická útulňa tu bola postavená v roku 1923. >>> pozrieme si ruiny Kartuziánskeho kláštora.
< História kláštora siaha až do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky
Kláštoriska, zachránili obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla,
rozhodli sa vystavať tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil
mních sv. Bruno roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien
do kláštora (jedinú výnimku mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou
náplňou práce kartuziánov bolo prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej
práci udržovali chod kláštorného komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín.
Prijímali pocestných i duševne chorých, ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu,
ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr
husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>> Z Kláštoriska pokračujeme modrou
značkou ponad zatvorenú roklinu Veľký Kyseľ, z dôvodu požiaru v roku 1976. Po čase odbočíme žltou značkou vľavo k
 Obrovskému vodopádu. Schádzame úzkou dolinkou až prídeme do nádherného meandru potôčika Kyseľ. Úzka a 
hlboká a nádherná prerva v skalách osadená stúpačkami ponad dno potôčika končí na kovovej lavičke nad vodopádom.
Stadiaľ je nádherný pohľad na záver rokliny Veľký Kyseľ. Po prejdení lavičky pokračujeme po ľavej strane lesa ponad
potôčik, prejdeme ďalšou lávkou vľavo do dolinky a vystúpime rebríkom nad malý vodopád až prídeme do ústia
Veľkého Kyseľa kde pokračujeme vľavo zelenou značkou. <<< Prvé pokusy o výstup dolinou Kyseľ sa uskutočnili v 
roku 1900 pod vedením M. Rótha a M. Karolinyho. Nasledovali mnohé ďalšie, avšak najstaršia stredná časť tiesňavy
zostala dlho nepokorená. Úspešná bola až výprava K. Kozlovského, ktorý so spoločníkmi v roku 1907 prešiel celú
tiesňavu a preliezol aj Obrovský vodopád. Neskôr sprístupneniu Kyseľa bežným turistom výdatne pomohli železničiari
zo Spišskej Novej Vsi, ktorí na problémové a menej bezpečné miesta osadili kovové mostíky a rebríky. Potok, ktorý
ňou preteká, pramení pod Malou poľanou a vytvára Malý vodopád a Machový vodopád. Keďže bol pokrytý machom,
takto ho nazvali prví objavitelia v roku 1900, ktorí zostupovali od Glackej cesty. >>> Postup roklinou je celkom dobrý z 
dôvodu menšieho  množstva snehu. Ploché ľahšie dno sa strieda s ťažšie schodným dnom z dôvodu popadaných
stromov. Prechádzame prvými kaskádovými vodopádmi zabezpečenými drevenými rebríkmi, vodopády sú zaľadnené,
ale keďže bola slabšia zima nie je veľa ľadu a preto sa vodopády nemôžu prestaviť vo svojej najväčšej kráse.
Prechádzame pekným vodopádom Objaviteľov v tvare vľavo zalomeného koryta ktorý je zaľadnený pekným ľadopádom.
Prechádzame posledným vodopádom v Barikáde viac stupňový vodopád v peknej skalnej stene. Z rokliny vychádzame
k chate na Biskupských chyžkách kde je už tradične občerstvenie. Pokračujeme ďalej smerom Pod Bykarkou.
Prechádzame okolo smerovníka kde ústi zľava Sokolia dolina. Pod Bykárkou odbočíme vľavo žltou značkou smerom
na Klauzy. Schádzame strmým lesom k vodnej nádrži Klauzy. <<< Vodná nádrž Slovenského raja na hornom toku
Bieleho potoka. Nádrž s 8 metrov vysokou hrádzou bola do roku 1950 využívaná k splavovaniu dreva do obce Smižany
k Smižanskej Maši. V súčasnosti sa voda z priehrady už nevyužíva a priehrada samotná je využívaná k chovu rýb.
V blízkosti vodnej nádrže sa nachádza menšia lúka , ktorá je vhodná na príjemný oddych. Začiatkom sedemdesiatych
rokov sa hrádza rekonštruovala. >>> Vodná nádrž je pokrytá ľadom, okolité stráne sú pokryté snehom. Pokračujeme
vľavo zelenou značkou okolo Bieleho potoka dolu Tomašovskou Belou. Biely potok  je pokrytý ľadom, snehu je viac,
ale pohyb nie je veľmi náročný. Prechádzame okolo ústia Sokolej doliny ktorá odbočuje vľavo smerom na Veľkú Poľanu.
Po chvíli do ústia uzatvorenej rokliny Veľký Kyseľ prichádza zľava z Kláštoriska žltá značka. Postojíme pri skalných
mužíčkoch a obdivujeme trpezlivosť turistov ktorý tu ich postavili väčšie množstvo. Prechod rebríkmi je dobrý,  keďže
snehu ubúda. Počasie bolo pekné počas celého dňa. Pod Tomášovským výhľadom odbočíme vpravo modrou značkou
Prielomom Hornádu smerom Čingov. Z lúky si pozrieme slnkom osvetlený Tomášovský výhľad. Prielomom Hornádu
sa vrátime cez ústie Lesnice na Čingov. Na hornom parkovisku v reštaurácii si dáme výbornú fazuľovú polievku,
urobíme záverečnú fotografiu a ukončíme nádherné strávený slnečný deň v nádhernej prírode Slovenského raja.    
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
 
Vyhliadka na Čertovej sihoti v pozadí dolina Tomášovskej Belej.
-
-
 
Hornádska kotlina, Hrabušice v pozadí hrebeň Vysokých Tatier.
-
-
 
Kláštorisko, Kartuziánsky kláštor v pozadí hrebeň Vysokých Tatier.
-
-
 
Kláštorisko smerom na Čertovú Sihoť.
-
-
 
Dolinka k Obrovskému vodopádu.
-
-
 
Pred vstupom do nádherného meandru smerom k Obrovskému vodopádu.
-
-
 
Nádherný hlboký meander pred Obrovským vodopádom.
-
-
 
Vstup do meandru pred Obrovským vodopádom.
-
-
 
V meandru pred Obrovským vodopádom.
-
-
 
Stupačky k mostíku nad Obrovským vodopádom.
-
-
 
Lávka nad Obrovským vodopádom.
-
-
 
Vstup do vrchnej časti zatvorenej rokliny Veľký Kyseľ.
-
-
 
Stredná časť rokliny Veľký Kyseľ.
-
-
 
Roklina Veľký Kyseľ.
-
-
V rokline je málo rebríkov.
-
-
 
V závere roklina Veľkého Kyseľa.
-
-
Bočný vodopád pred vodopádom V barikáde.
-
-
 
Ľad vodopádu v Barikáde.
-
-
    
Biskupské chyžky miesto tradyčného oddychu.
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Čertová sihoť /
                                  Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Veľký Kyseľ /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovská Bela /
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-