aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

20. Prechod Sľubicou
                              Dňa 1.9.2007 uskutočnila sa turistická akcia.
                           
                                    Prechod Sľubicou - Dúbrava.
 
 
Usporiadateľ : obec Dúbrava
 
Trasa akcie :  Richnava - Sľubica - Dúbrava   
 
Dĺžka trasy  :  16 km          Výškové prevýšenie : 760 m          Čas trasy podľa mapy : 5.00 hod   
 
Členovia KST MŠK : Muller, Papcun, Hamráková, Olšavský, Olšavská, Miček, Smreková
 
Nečlenovia KST MŠK : 3  nečlenovia KST
 
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125  Turistický atlas list č. 140, 141
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname na ŽSR Richnava. Ráno je celkom pekne miestami slnečné počasie s vysokou riedkou oblačnosťou.
 Žltou značkou vľavo okolo trati, vpravo mostíkom cez Hornád do centra Richnavy k smerovníku. <<<  Richnava ako sa
obec spomína v roku 1246. Meno je slovansko-germánske. Podľa Levočskej kroniky Gašpara Maina bol v Richnave
založený roku 1261 kláštor križovníkov svätého hrobu. Prvým známym majiteľom bol comes Eugen, syn
Jána „de Rychnou” v roku 1300. Zomrel asi v roku 1304 bez dediča. Ostala po ňom vdova a dve dcéry. Jeho majetky
si rozdelili príbuzní zo šľachtickej rodiny zo Žehry. V roku 1314 sa spomína kostol svätej Kataríny. Po bitke pri
Rozhanovciach od roku 1336 sa Richnava dostala do majetku Perínskych (Perényi) a v ich držbe zostala až do
polovice 15. storočia. V obci vznikol strážny hrad a obec sa stala strediskom hradného panstva, ktoré tvorili Richnava,
Kluknava, Hrišovce, Olcnava, Kaľava, Folkmár, Jaklovce, Žakarovce, Margecany, Slovinky, Krompachy. V roku 1442
sa vlastníkmi stali bratríci pod vedením kapitána hradu Jána Talafúsa, až do roku 1460, kedy sa stala majetkom
Zápoľských. Po nich dostali panstvo Thurzovci. Po roku 1543, keď umiera Alexius Thurzo, sa v Richnave usadil
Andrej Báthory, manžel Alexiovej najstaršej dcéry. Po vymretí Thurzovcov Richnavské panstvo tiskal Ján Rottal a
jeho brat. Po ich smrti získavajú majetky Csákyovci. >>>  Prechádzame obcou hlavnou cestou smerom na Hrišovce,
za obcou odbočuje značka z cesty vľavo do lesíka. Prejdeme nízkym lesíkom až vyjdeme na rozsiahle lúky ktoré sa
tiahnu cez Gavart až na Svibík a vpravo smerom do Hrišoviec. Vľavo sa naskytujú výhľady smerom Krompachy nad
nimi je lyžiarske stredisko Plejsy, mesto Krompachy, vpravo Biela skala. Ak sa otočíme máme pred sebou Hrišovce.
<<<  Prvá písomná správa o existencii Hrišoviec pod názvom "Terra Janchonis" (zem Janchova) sa nachádza v
listine z 2. 7. 1311. Neskôr sa obec uvádza pod menami "Januk" (1345), "Gyankfalua" (1358), "Ryszowecz" (1460),
"Rysocz" (1598), "Hrischowcze" (1773), "Gyónfalva" (1902) a súčasné Hrišovce (1920). Obec možno zaradiť k menším
obciam Spiša. V roku 1598 tu stálo iba 12 domov. Roku 1789 v 30 domoch tu žilo 215 ľudí a roku 1828 v 40 domoch
292 obyvateľov.  Kostol do 19. storočia neexistoval. Až od roku 1830 tu bola kaplnka Panny Márie, neskôr rozšírená a
prestavaná na kostol Panny Márie Ružencovej. Hrišovce patrili spočiatku ako poddanská obec pod domínium Richnavského 
hradu. Pôvodne patrili rodine zo Žehry, od 16-ho storočia patrili Thurzovcom a po nich rodine Csákyovcov, čiže pod
Kluknavský kaštieľ. >>>  V pozadí Hrišoviec je hrebeň Čiernej hory. Prechádzame cez Gavart, z lúky je pohľad na Kaľavu.
  <<<  Kaľava existovala už v 13. stor., v pís. prameňoch sa objavuje začiatkom 14. stor. Prvýkrát v listine Spišskej
kapituly z 2. 5. 1300 ako majetok rodiny zo Žehry (Kaloua). Od pol. 15. stor. bola súčasťou richnavského hradného
panstva. Obyvatelia boli roľníci a poľnohosp. robotníci. Časť pracovala v blízkych Krompachoch, ktoré sú aj dnes
pre niektorých pracoviskom. Po r. 1989 ožilo drobné súkromné podnikanie. Pôvodný rím. kat. kostol Povýšenia
sv. Kríža bol postavený v r. 1933. Na jeho mieste postavili v r. 2001 nový.  >>>  Prechádzame lúkou až vstúpime
do lesa ktorým budeme pokračovať popod Košiare až do sedla Predky. Vpravo na začiatku lúky na drevenej tabuli
je napísaná prosba lesa. Postoj, prečítaj si prosbu lesa a rešpektuj ju. Na lúke pokračujeme vľavo do lesa cestou,
po chvíli značka odbočí vľavo. Pred nami je strmší výstup úzkym chodníkom ktorý vedie rovno hore. Po zdolaní strminy
prechádzame dlhou a úzkou lúkou pred vrcholom Sľubice. Postupne ako vychádzame z lesa otvára sa pred nami
výhľad ktorý stojí za tú námahu výstupu na Sľubicu. Vľavo začína Bielou skalou, začiatok hrebeňa Galmus nad
Krompachmi, ktorý sa tiahne až po Vranie vrchy. Za Galmusom sa tiahne hrebeň Volovských vrchov, pokračujú obrysy
Vraních vrchov, za nimi sa vypína Kráľová hoľa začiatok hrebeňa Nízkych Tatier. Horizont prechádza vpravo na siluetu
hrebeňa Západných Tatier, postupne zubatý hrebeň Vysokých Tatier končiaci hrebeňom Belianských Tatier. Pred nimi
tajomné a nepoznané Levočské vrchy, končiac na hrebeni Braniska  a to Smrekovicou a Patriou. Pred nami sa
rozprestiera Hornádska kotlina so svojím klenotom pod Sľubicou. Najväčšia travertínová kopa v strednej Európe Dreveník,
najväčší hrad v strednej Európe Spišský hrad a historická Spišská kapitula. Oblačnosť sa zväčšila, Vysoké Tatra nie
je visieť. Pokračujeme vpravo cestou dolu lesom, po vyjdení z lesa je pred nami železný Slovenský kríž Na skale za
ním vľavo Smrekovica, vpravo Patria. Po vyjdení z dolinky na hrebeň a otočení sa vidíme pred sebou Širockú brázdu,
s obcou Víťaz a Ovčie nad nimi vpravo je vrchol Roháčky. V pozadí typická silueta okolia Prešova. Vľavo je Lysá Stráž,
Stráž, vpravo je Kapušiansky hradný kopec, pred nimi vľavo silueta Šarišského hradného kopca. Pokračujeme značkou
cez lúku až prichádzame na lesný polom. Odtiaľ sa nám naskytá výhľad podobný ako zo Sľubice. Pred nami je hornádska
kotlina so všetkými jej dominantami a pozadím. Lepší je však pohľad na Dúbravu. Značka vedie krajom polomu, zabočí
doprava cez les prichádza k Suchému hrbu, kde odbočí vpravo dole strmším zostupom na cestu, pokračuje vľavo cestou
ktorá východným a severným svahom obchádza Suchý hrb až schádza do sedla Humenec, kde pokračujeme vľavo po
ceste značenej miestnym značením červeno – bielymi trojuholníkmi. Značenie je už trochu staršie a preto je už bledé
alebo niekde chýba. Približne po 15 min odbočuje značenie vpravo do lesa, postupne príde na lúky nad Dúbravou. Aj
keby ste značenie minuli, pokračujte po ceste, držte sa vpravo a cesta Vás privedie do dúbravy. Z ponad obce Dúbrava
sú už prvé výhľady. Vpravo pred nami vidieť Dreveník, vedľa Spišský hrad, za nimi tajomné a nepoznané Levočské vrchy.
Vstupujeme do obce Dúbrava. <<<  Ako osada Dobra sa spomína prvýkrát v roku 1293. Od roku 1300 sa užíva dnešný
názov Dúbrava, čo je zrejme odvodené od dubového hája. V minulosti bola súčasťou panstva Csákyovcov, významného
rodu, sídliaceho na Spišskom hrade. Na základoch pôvodného kostola, o ktorom niet písomných dokladov, posvätili v
rokoch 1653-1654 Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý vysvätil spišský prepošt Juraj Bársony. Boli v ňom tri oltáre: oltár sv.
Jána Krstiteľa (v súčasnosti je v umelecko-historickej expozícii Východoslovenského múzea v Košiciach), oltár
Panny Márie a oltár sv. Mikuláša. Bol tu aj vzácny rímsky misál, vytlačený v roku 1574 v Benátkach gotickými literami.
Na kostolnej veži boli štari zvony. Pri veľkom požiari v roku 1838 vyhorela vrchná časť kostola i veže a celý vyšný koniec
obce. Kostol bol neskôr opravený a v roku 1926 bola veža obnovená z milodarov amerických krajanov. V roku 1968 bol
kostol prestavaný do súčasnej podoby. Neďaľeko obce stála kaplnka pri „kyslej vode” (minerálna voda s vysokým
obsahom železa), ktorú dal postaviť farár Ján Czabafy. V roku 1809 pri prietrži mračien do kaplnky udrel blesk a celú
ju zničil. >>>  Prechádzame obcou až k obecnému úradu kde je cieľ výstupu. Je tu pripravené občerstvenie, dobrý
guláš s čapovaným pivom.  
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Na rozsiahlých lúkach pod Gavartom.
-
-
 
Na rozsiahlých lúkach Svibíka.
-
-
 
Pod Košiarmi.
-
-
 
V sedle Predky.
-
-
 
Výstup zo sedla Predky.
-
-
 
Na vrchole Sľubice.
-
-
 
Na vrchole Sľubice.
-
-
 
Pod Sľubicou.
-
-
 
Dúbrava v pozadí Spišský hrad.
-
-
V cieli pred obecným úradom.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Richnava - Predky /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Sľubica  /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Rajtopiky - Rudník - Sedlo Branisko /
                                   Fotogaléria - Branisko, Levočské vrchy / Humence - Sp.Vlachy/
-
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-