aktualizované: 13.11.2017 08:32:38

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

26.Hnilčík-Pálenica
                                     Dňa 13.10.2007 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                         Výstup na Pálenicu.
 
 
Usporiadateľ : Regionálna rada KST Spišská Nová ves
 
Trasa akcie :  Hnilčík - Pálenica - sedlo Grajnár - Novoveská Huta   
 
Dĺžka trasy  :  17 km           Výškové prevýšenie : 730 m       Čas trasy podľa mapy :  6.00 hod      
 
Členovia KST MŠK : Muller, Hamraková, Čupaj, Čupajová, Smaržíková, Papcun
 
 
Turistická mapa  VOLOVSKÉ VRCHY – Krompachy  č.125  Turistický atlas list č. 138, 178
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v obci Hnilčík žltou značkou smerom Pálenica. <<Prvá písomná zmienka o Hnilčíku sa spája s
archivovanou listinou z roku 1315, ktorou bola prepísaná listina komesa Batyza Mariassyho z roku 1290. Veľmož Batiz
lec, na dvadsať rokov slobodu s tým, že od dvadsiateho roku po nadobudnutí slobôd budú platiť riadne dávky, ako sa
platia v Spišskej provincii. S históriou Hnilčíka súvisí aj prenesenie colného (mýtneho) úradu z Kotterbach do dediny
Goldbach v Markušovskej doline (Sontagsgrunde) v roku 1345. Mýtnica v Goldbachu na mariassyovskom území svedčí
o tom, že cez územie terajšieho Hnilčíka už v týchto dobách prebiehala dôležitá obchodná cesta smerom na Smolník
a Gelnicu, ktorou sa do Poľska vozila tunajšia spišská meď. 16. storočie neprialo banskému podnikaniu. Koniec 16. storočia
prináša dočasné oživenie baníctva na Spiši. Novoveskí banskí mešťania obnovujú banské podnikanie. Je viac ako zaujímavé,
že rok 1594 sa uvádza ako nápis, vyrytý na tráme starého hnilčíckého domu na lokalite „Na Halničke“, ktorý bol kedysi
správnou budovou („krámom“) baní a neskôr krčmou. Obrat nastáva v 2. polovici 18. storočia po založení Združenia
hornouhorských ťažiarov (Oberungarische Waldbür - gerschaft resp. Felsömagyarorszag Banyapolgarság) v roku 1748.
Aj keď najvýznamnejšie postavenie malo smolnícke baníctvo, obnovila sa ťažba medi aj na Hnilčíku a Bindte.
V dolnom Hnilčíku, patriacom do sféry markušovského panstva, vznikla skupina mlynárov, ktorí si na Železnom potoku
postavili mlyny a s využitím dravej sily vodného toku mleli zrno na krúpy a tie vozili do Maďarska. Na Hnilčíku, vedľa seba aj
naďalej jestvovali drobné ťažiarstva a veľké konkurencieschopné banské závody. V bani sa zaviedla koľajová doprava
s konskou trakciou. V roku 1894 majitelia Bindtu postavili na Železnom potoku vodnú turbínu. Hydroelektráreň pre závod
Bindt vyrábala prúd pre pohon elektrických banských vŕtačiek, po roku 1904 aj pre osvetlenie povrchových prevádzok,
ba aj baníckej osady. Prízrak celosvetovej hospodárskej krízy sa vynoril pozvoľna a fatálnym spôsobom poznačil osud
hnilčíckeho baníctva. V roku 1931 sa však definitívne zastavilo dobývanie železnej rudy na Roztokoch, pričom likvidácia
závodu prebiehala do roku 1937.  >>>  Počasie je trochu chladné, vysoká oblačnosť ale miestami sa ukáže slnko.
Postupujeme obcou okolo starej už nepoužívanej turistickej ubytovni, niekoľkých drevených domov. Vchádzame do lesa
odkiaľ nie sú žiadne výhľady. Pod Buchvaldom si dáme krátku prestávku a pokračujeme ďalej. Na Buchvalde
zľava prichádza modrá značka z Nálepkova. Vystupujeme na vrchol Pálenice pokrytého trávnatým porastom ktorý sa tiahne
západným smerom. Miestami je vidieť kopu skál. Počasie sa zlepšilo, viac svieti slnko.  Z vrcholu je obmedzený výhľad.
Západným smerom je vidieť vrchol Kráľovej holi, severným smerom vrcholky Volovských vrchov. Pokračujeme žltou značkou.
Hrebeň Ferdinandky je pokrytý rozsiahlymi trávnatými porastmi. Z hrebeňa je obmedzený výhľad na Volovské vrchy.
Postupujeme lesom, Pod Javorom sprava prichádza zelená značka z Ráztok. Prichádzame do sedla Grajnár, postojíme
a uctíme si pamiatku mjr. Ing. Marián Katuška, ktorý v priestoroch sedla Grajnár tragicky zahynul 6.11.2002 pri havárii
lietadla MIG 29. Zo sedla pokračujeme modrou značkou do sedla Gretľa. Vrchnou časťou Hnilčíka prechádzame do sedla
Gretľa, kde zelenou značkou pokračujeme do Novoveskej Huty. Spočiatku chodník má dosť strmý zostup, ale po príchode
na asfaltovú cestu sa zmierni. Vstupujeme do Novoveskej Huty. <<<  V minulosti bola Novoveská Huta významným
kúpeľným centrom. Pri výdatnom prameni horskej, aj keď nie minerálnej vody, bol v roku 1882 vybudovaný vodoliečebný
ústav a sedem hotelových budov so 150 hosťovskými izbami. Liečební hostia mohli využívať ihličnaté vaňové kúpele,
parné kúpele, masáže, inhalácie, bahenné zábaly, rôzne druhy elektrických liečebných metód, mliečnu a kefírovú terapiu.
Liečili sa tu nervové choroby, choroby horných dýchacích ciest, malokrvnosť, žalúdočné i črevné choroby a tučnota.
Areál samotných kúpeľov bol bohato vybavený a ponúkal kúpalisko, telocvičňu, knižnicu, čitáreň s dodávkou dennej tlače,
kolkáreň a klavírnu sálu. Na mieste bývalých kúpeľov stojí dnes množstvo rodinných domov a ich zašlú slávu pripomína
ešte niekoľko vilových domcov, z ktorých niektoré sú aj obývané. Navštevuje ju čoraz viac turistov, pre ktorých je Huta
východiskom do atraktívnej oblasti Národného parku Slovenský raj, Novoveských vrchov. Rúbaniská sú bohaté na maliny
čučoriedky, brusnice a černice. Zverinu zastupujú jelene, srny, diviaky, líšky, zajace a vtáctvo, vo vodných tokoch pstruh,
lipeň, jalec či iné druhy rýb. Novoveská Huta je jednou zo vstupných brán do Sloveského raja. Turisti prechádzajú
cez Vojtechovu samotu a Hýľ na Geravy a ďalej na Dedinky. Mieria tiež na jeden z nyjvyšších vrcholov Slovenského raja na
Veľkú Knolu (1266 m.n.m.). V zimnom období sa tu objavuje čoraz viac milovníkov behu na lyžiach. V jarnom, letnom a
jesennom období sú to milovníci horskej cyklistiky. >>>  V krčme si posedíme, dáme si pivo a autobusom sa dopravíme
do Spišskej Novej Vsi.
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
Hnilčík.
-
-
 
Chvíľa oddychu pod Buchvaldom.
-
-
 
Vpredu sa tiahne  vrchol Pálenice smerom na západ, vľavo Gemerské vrchy v pozadí vrchol Kráľovej holi pohľad
z vrcholu Pálenica.
-
-
 
Na vrcholu Pálenica.
-
-
 
Na vrcholu Pálenica.
-
-
 
Spišská Nová Ves pohľad z vrcholu Pálenica.
-
-
 
Vrchol Pálenica v pozadí vrchol Kráľovej holi.
-
-
 
Vrchol Pálenica v pozadí vpravo Vranie vrchy..
-
-
 
Vrchol Pálenica.
-
-
 
Na vrcholu Pálenica.
-
-
 
Sedlo Grajnar pamätník mjr. Ing. Marián Katuška, ktorý v priestoroch sedla Grajnár tragicky zahynul 6.11.2002 pri
havárii lietadla MIG 29.
-
-
 
Sedlo Gretľa.
-
-
Na ceste zo sedla Gretľa do Novoveskej huty.
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-

 

TOPlist