aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

16. Západné Tatry-Bystrá
                                     Dňa 22.07.2007 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                             Západné Tatry – výstup na Bystrú.
 
 
Usporiadateľ :  KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie : Podbanské – Kamenistá dolina – Pyšné sedlo – Bystrá – Bystrá dolina – Ústie Bystrej doliny - Podbanské
 
Dĺžka trasy :   21  km         Prevýšenie :    1300 m       Čas trasy podľa mapy:  7  hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Muller, Mullerová, Papcun, Jánoš         
 
 
Turistická mapa ZÁPADNÉ  TATRY - Roháče  č.112   ristický atlas list. 59  
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname z parkoviska na Podbanskom modrou značkou smerom Kamenistá dolina. <<<  Najzápadnejšia tatranská
turistická osada na rozhraní Západných a Vysokých Tatier   . Historické začiatky Podbanského súvisia od 15. storočia s
krivánskym baníctvom.  Od 17. storočia pásli sa tu pribylinské stáda. V pastierskych kolibách nachádzali nocľah aj prví
turisti. Roku 1871 vyrástla horáreň Nadbanské, krátko po nej píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry pre tanínovú továreň
v Liptovskom Hrádku. Koncom 19. storočia začali najmä mikulášski turisti propagovať výstavbu "Liptovských kúpeľov",
ale až r.1925 sa podarilo presadiť výstavbu skromnej turistickej nocľahárne. V tom istom čase upravili lesnú cestu zo
Štrbského Plesa cez Tri studničky na Podbanské. Krátko po 2. svetovej vojne postavili v rámci projektu tzv. Lesného
závodu mládeže 10 drevených domcov s murovanými základmi a elektrickým osvetlením, z ktorých jeden bol zariadený
ako jedáleň a ostatné ako ubytovacie baraky. V auguste 1956 uskutočnil sa tu II. celoštátny zraz turistov ( 4000 účastníkov ).
Neskôr sa osada rozrástla v moderné stredisko turistiky a lyžiarstva. Pred majstrovstvami sveta 1970 dali do prevádzky
hotely Kriváň a Permon a poniže Podbanského sa vyvinula veľká chatová kolónia. Podbanské s okolím bolo v čase
Slovenského národného povstania významným strediskom partizánskej aktivity oddielu Vysoké Tatry. Priebeh bojov
znázorňuje kovová plastická mapa na ústrednom parkovisku. >>>  Je nádherné slnečné počasie bez jediného mráčika
na oblohe. Z parkoviska postupujeme modrou značkou okolo kameňov na ktorých sú umiestnené pamätné tabule na
boje druhej svetovej vojny. Vchádzame do lesa a po chvíli vychádzame na lúku v ústi Kamenistej doliny.
<<<   Kamenistá dolina - krásna zelená dolina ležiaca medzi hrebeňom Grešovo / 1911.5 m n. m. / -
Holý vrch / 1862  m n. m. /na východe a hrebeňom Bystrá / 2248 m n. m. / - Kotlovou / 1985 m n. m. / na západe. 
Dolina začína už na Podbanskom / 950 m n. m. /  a je ukončená trávnatým Pyšným sedlom / 1792 m n. m. /.
Dolinou pretekajúci prudký Kamenistý potok miestami vytvára kaskády, výmole a mohutné kamenité polia, ktoré
nemajú obdobu v žiadnej doline Západných Tatier. Môžeme povedať, že si tato dolina svoj názov zaslúži.
Nenahraditeľný význam kosodreviny, ktorá má mnoho jedinečných vlastností - svojimi koreňmi zabraňuje eróznej
činnosti,  vymývaniu svahov za prudkých dažďov, výrazne znižuje padaniu lavín exponovaných svahov a na jar
spomaľuje topenie snehu, čím reguluje množstvo vody v bystrinách a potokoch. Dá sa povedať, že tak ohromné
množstvo kameňov v koryte potoka by tam nebolo, keby v tejto doline na začiatku minulého storočia nezhorela
kosodrevina. Dnes sú stopy po požiaru už málo poznať. V nádhernom trávnatom záveru doliny sa nachádzajú malé  
nestále plieska a mláky, z nich niektoré nevyschýnajú ani na konci horúceho leta. Tie sú dobre viditeľné  z vrcholu Bystrá.
 Do roku 1958 sa v doline intenzívne páslo, pasienky patrili obci Východná.  >>>  Sledujúc Kamenistý potok začíname
vystupovať hore dolinou. Vpravo sa ukazuje hrebeň z Holého vrchu na Veľkú Kamenistú. Vľavo sa ukazujú kamenisté
zrázy začiatku hrebeňa cez Kotlovú na Bystrú. Postupujeme nádhernou zelenou dolinou, po čase končia zvyšky lesa
a vchádzame medzi kosodrevinu. Sledujeme koryto Kamenistého potoka ktorý je pokrytý množstvom veľkých kameňov
a tie vytvárajú množstvo kaskád a malých vodopádov. S pribúdajúcou výškou kosodrevina ustupuje a pokračujeme
nádhernými zelenými lúkami. Vystupujeme záverom Kamenistej doliny, vľavo sa ukazuje vrchol Bystrej, vpravo nad
nami sa vypína vrchol Veľkej Kamenistej. Na dne doliny sa ukazujú malé plieska. Vychádzame do Pyšného sedla.
Pred nami sa rozprestierajú Poľské Tatry. Pokračujeme vľavo červenou značkou úzkym hrebeňom smerom na Blyšť.
Za nami sa vypína trávnatý vrchol Veľkej Kamenistej. Vľavo pod nami na dne Kamenistej doliny sa nachádza množstvo
malých plies. Z vrcholu Blyšť pokračujeme vľavo rovno na vrchol Bystrej. Vychádzame na vrchol Bystrej. <<<  Bystrá je
najvyšším vrchom Západných Tatier / 2 248.4 m n. m. /. Vystupuje v južnej rázsoche hlavného hrebeňa pohoria. Vypína
sa nad troma dolinami: Račková dolina, ktorá vedie na juhozápad, Bystrá dolina, vedúca od vrcholu na juh a Kamenistá
dolina  smerujúca na juhovýchod. Vrch je hôľnato-skalnatého charakteru. História výstupov na Bystrú je bohatá. Na
začiatku však nešlo o cesty za športom alebo poznaním, ale za zberom plodov a lovom zveri. Postupne začali na vrchol
najmä v lete a na jeseň vystupovať prví turisti. Koncom 19. storočia sa do kroník dostali správy o prvých zimných výstupoch.
Známy je napríklad výstup Alfreda Gebauera v roku 1890 na Príslop. Ďalšie zimné výstupy na Bystrú uskutočnili v
 rokoch 1905 a 1906 poľskí lyžiari. >>>  Z vrcholu je nádherný kruhový výhľad do okolia. Na juh sa tiahne hrebeň smerom
na Kotlovú. Vľavo sa tiahne hrebeň Grešovo smerom na Veľkú Kamenistu. V pozadí sa ukazujú štíty Vysokých Tatier s
 dominantným vrcholom Kriváňa. Vľavo je vidieť vrchol Veľkej Kamenistej za ňou hrebene a štíty Poľských Tatier ktoré sa
tiahnu na sever od Bystrej z východu na západ. Západným smerom je vrchol Klína ktorý sa nachádza v hlavnom hrebeni
Západných Tatier. Spoza Klína sa tiahne hrebeň z Hrubého vrchu cez Jakubinu, Vyšnú Maguru, Ostredok, Nižnú Maguru,
Ostredok. Za ním sa ukazuje Baranec, vpravo Baníkov, Plačlivé, Ostrý Roháč. Vpravo dole sa nachádzajú Bystré plesá.
Po chvíli oddychu pokračujeme žltou značkou južným hrebeňom Bystrej. Pred Kobylou prichádzame k približne 20 člennému
stádu kamzíkov. Nádherné stádo starých kamzíkov s mladými. Za 35 rokov aktívnej turistiky prvýkrát som sa stretol s
 tak početným stádom a najmä vo vzdialenosti približne 30 metrov. Stádo sa splašilo ale neutieklo ďaleko, po chvíľke
zastalo a pozorovalo nás. Značka zabočí prudko vpravo dole svahom do Bystrej doliny. <<<  Bystrá dolina leží na južnej
strane Západných Tatier. Preteká ňou potok Bystrá. Ohraničuje ju juhozápadná rázsocha Bystrej zo západnej strany a 
hrebeň Kobyla z východnej strany. Dolina sa začína neďaleko chatovej osady Hrdovo a končí v ľadovcovom kotly
Bystrých plies pod zrázmi Bystrej. Dolina je dlhá 5 km. Dolná časť doliny vo výške 970 až 1 380 m n. m. je porastená
prevažne smrekovým lesom. Ďalej vo výške 1 380 – 1 690 m n. m. sa nachádza kosodrevinový porast. Na niekoľkých
miestach okolo výšky 1 200 m n. m. sa nachádzajú početné a lúky a toto obzvlášť platí v Dolina sa delí na viac častí.
Najspodnejšia, pod vrchom Suchý hrádok, vo výške 970 až 1 100 m n. m., sa nachádza lokalita Žihľavník pod svahmi
Ježovej. Nad ňou sa rozprestiera oblasť Jama (1 100 až 1 230 m n. m.) a ďalej rozsiahla lesno-lúčnatá lokalita
Trsteník (1 230 – 1 380 m n. m.). Horné partie doliny nemajú svoje osobitné názvy, majú však prevažne kosodrevinový
a alpínsky ráz. Dolinou tečie už spomínaný potok Bystrá, ktorý sa neskôr vlieva do Belej. Po celej dĺžke doliny zbiera
viacero postranných prítokov zo svahov Kotlovej a Ježovej. Potok vyteká z Vyšných Bystrých plies v kotli pod Bystrou.
Tieto plesá sú tri, dve sú väčšie a jedno menšie. Ďalej od potoka a ostatných plies sa nachádza v bočnom kotly nad
Bystrou dolinou vo výške 1 840 m n. m. pleso Anitino Očko (Nižné Bystré pleso).  >>>  Prechádzame okolo Bystrého
plesa v závere Bystrej doliny. Prechádzame nádhernými zelenými svahmi až značka začne sledovať potok Bystrá.
Nádherné kamenisté dno potoka má prudký bystrý spád čo potvrdzuje aj oprávnenosť pomenovania doliny. Množstvo
veľkých kameňov vytvára nádhernú scenériu dna doliny. Schádzame dolinou až vyjdeme na červenú značku. Pod
prístreškom v ústi Bystrej doliny si trochu oddýchneme a pokračujeme červenou značkou smerom Podbanské.
Prechádzame južným svahom hlavného hrebeňa Západných Tatier. Prichádzame na Podbanské k pohostinstvu
Sviští brloh. Dáme si dobré čapované pivo a pokračujeme na parkovisko k autu.
-
-
Mapa trasy :
Výškový profil trasy :
-
-
-
Podbanské veľké kamene s pamätnými tabuľami napartizánske boje 2. svetovej vojne.
-
-
Smerovník v ústi Kamenistej doliny.
-
-
 
Prístrešok s informačnou tabuľou na lúke v ústi Kamenistej doliny.
-
-
Nádherná zelená Kamenistá dolina v pozadí vľavo vrchol Bystrej.
-
-
Veľké kamene v koryte Kamenistého potoka vytvárajú množstvo kaskád a malých vodopádov. 
-
-
Chvíľka oddychu v Kamenistej doline.
-
-
 
Nádherný lúčnatý záver Kamenistej doliny s fľakmi nízkej kosodreviny.
-
-
 
Záver Kamenistej doliny vpravo hrebeň z Kotlovej cez Kobylu na Bystrú pohľad spod Pyšného sedla.
-
-
 
Pyšné sedlo ukončuje záver Kamenistej doliny.
-
-
 
Hrebeň z Pyšného sedla na Blyšť.
-
-
Bystrá pohľad z Pyšného sedla.
-
-
 
Pyšné sedlo v pozadí hrebeň z Kotlovej cez Kobylu na Bystrú.
-
-
Pyšné sedlo, dole sa nachádzajú malé plieska v závere Kamenistej doliny v pozadí Veľká Kamenista.
-
-
 
Hlavný hrebeň Západných Tatier, Bystré sedlo, Klín v pozadí Poľské Tatry.
-
-
 
Hrebeň z vrcholu Blyšť na Bystrú.
-
-
 
Bystrá vrchol.
-
-
 
Na vrchole Bystrá.
-
-
 
Bystrá dolina v závere ležia Bystré plesá, vpravo sa tiahne hrebeň z Ježovej na Nižnú Bystrú pohľad z vrcholu Bystrej.
-
-
Početné stádo kamzíkov pred Kobylou.
-
-
 
Početné stádo kamzíkov pred Kobylou.
-
-
 
Bystré plesa v závere Bystrej doliny v pozadí hrebeň Grúňa smerom na Bystrú.
-
-
Na mostíku v Bystrej doline.
-
-
 
Bystrá dolina v pozadí vrchol Bystrej.
-
-
Smerovník v ústi Bystrej doline.
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Západné Tatry / Kamenistá dolina /
                                   Fotogaléria – Západné Tatry / Bystrá - Bystrá dolina /                                                                                       -
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<   >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-