aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

15. Slovenský raj-Sokolia dolina
                                Dňa 14.07.2007 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                             Letný prechod  Slovenským rajom – Sokolia dolina.
 
 
Usporiadateľ :  KST Letanovce
 
Trasa akcie :   Spišské Tomášovce – Tomášovský výhľad – Tomášovská Bela –
 
                        Sokolia dolina – Záver Sucha Bela – Pod Vtáčim hrbom – Kláštorisko - Letanovce
 
Dĺžka trasy :  22 km         Prevýšenie :  700 m       Čas trasy podľa mapy:  7.00 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký,  Muller, Olšavský, Neubeller
 
                   
Turistická mapa  SLOVENSKÝ RAJ  č.124          Turistický atlas list č.  137
 
Popis trasy :
Trasu začíname na ŽSR Spišské Tomášovce zelenou značkou smerom Tomášovský výhľad.
<<< Samotná obec vznikla na prelome 12. a 13. storočia. Založil ju istý Tomáš, syn Botu (Botch), po ktorom nesie aj
svoje pomenovanie. Dozvedáme sa to zo zachovaných listinných prameňov. V roku 1217 kráľ Ondrej II. z rodu Arpádovcov
vymenil Tomášovi jeho zem, ktorú vlastnil na Spiši, za inú zem v Novohradskej stolici nazývanú Lengend. Predtým však
Tomáš na neobrábanej ploche namáhavou prácou a na vlastné náklady vybudoval dve veľké dediny. Aj keď sa konkrétne
mená dedín nespomínajú, na základe ďalších písomností vieme, že sa to vzťahuje na dnešné Spišské Tomášovce a
Arnutovce, ktoré sa nazývali aj Veľké a Malé Tomášovce. Prvé písomné zachytenie názvu obce Spišské Tomášovce
nachádzame v listine z roku 1229. V roku 1415 časť obce získali do vlastníctva kartuziáni zo Skaly útočišťa. Neskôr
vlastnili celú obec. Po zničení kláštora a odchode mníchov v roku 1543 dedina pripadla opäť panovníkovi. Ferdinand I. ju
v roku 1550 daroval Spišskej Kapitule. Čiastočne sa dedina dostala aj do vlastníctva panstva Spišského hradu. >>>
Počasie je dobré s vysokou oblačnosťou. Prechádzame obcou na lúky severne od Tomašovského výhľadu. Z lúk sú prvé
výhľady smerom na Vysoké Tatry a okolie. Lesom prechádzame na vyhliadkovú skalu Tomášovského výhľadu. <<< Skalná
galéria v južnom svahu Ludmanky s výhľadom do      Prielomu Hornádu     , doliny        Bieleho potoka       , na Čertovu sihoť, ako aj na
Vysoké Tatry             .     Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa nachádza jaskyňa "Michalova džura".
Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 8.10.1938 A.Brnčal, A.Huba a E.Leschinský. Tomášovský výhľad je
stálym miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov. Tento fascinujúci vápencový skalný blok, s dĺžkou
viac ako 200 metrov, sa týči nad hladinou rieky Hornád na niektorých miestach až do výšky 146 metrov. Tvorený je strmými,
miestami až previsnutými lavicovými skalnými blokmi, s celkovou hrúbkou 26-32 metrov, vytvárajúcimi jednotlivé terasy.
Tie sú dôsledkom diferencovaného zvetrávania niekoľkých, rôzne odolných horninových zmesí, podieľajúcich sa na stavbe
tohto skalného útvaru. Jeho najvrchnejšia časť, rozkladajúca sa v nadmorskej výške 650-667 metrov. Má charakter skalnej
plošiny a zároveň tvorí vyhliadkovú vrcholovú plošinu tejto turistickej atrakcie. >>> Pokračujeme vpravo chodníkom južnou
stranou Tomašovského výhľadu, po chvíli chodník zabočí vľavo strmo dole svahom k Prielomu Hornádu. Chodník je skalnatý
a prerastený koreňmi stromov, preto je potrebná zvýšená opatrnosť. Prejdeme cez Hornád, okolo smerovníka pod
Čertovou sihoťou, cez lávku ponad Biely potok, zabočíme vpravo smerom hore Tomášovskou Belou. Postupujeme dolinou,
v Bielom Potoku nie je veľa vody preto sa postupuje veľmi dobre.  Prichádzame do ústia Sokolej doliny, zabočíme vpravo
žltou značkou hore dolinou. <<< Sokolia dolina je jedna z najdivokejšia tiesňava Slovenského raja        a nachádza sa na
východných okrajoch planiny Glac. Sokolia dolina bola turisticky objavená ako jedna z posledných. Prvý prechod
(obojsmerne) sa uskutočnil v apríli 1910. L.Rokfalussy so spoločníkmi prešli tiesňavou zdola a A.Mervay so spoločníkmi
zhora z planiny Glac. Roku 1912 zaznamenali prvý zimný prechod. Roku 1913 ju po prvý raz vyznačkovali.
V období 1979-1981 sa prechodová trasa úplne prestavala, najvýznamnejšou je úprava prechodu Závojovým vodopádom
(najvyšší v Slovenskom raji). Na rozdiel od pôvodného obchádzania exponovaným traverzom, sa dnes úsekom prechádza
priamo, vyše 80 m dlhou sústavou rebríkov, mostíkov a stúpačiek cez 75 metrov vysoký Závojový vodopád, ktorý dostal
meno na základe podoby jeho vodného prúdu s rozprestretým závojom. Vodopády v slede postupujú: Bočný, Skalný,
Závojový, Vyšný. Sokolia dolina je súčasťou štátnej prírodnej rezervácie Kaseľ. Prechod je iba po značkovaných
chodníkoch. >>>  Dno Sokolej doliny je suché a preto pohyb nie je náročný. Malé množstvo vody ktoré tečie závojovým
vodopádom nedáva svojím hukotom tušiť blízkosť vodopádu. Prvý krát vodopád uvidíme až keď sme pod ním. Stúpame
rebríkom okolo suchého vodopádu, len stredom vodopádu  tečie tenký prúžok vody. Stúpačkami prechádzame okolo prvého
skalného prahu ktorým začína vodopád. Postupujeme divokou časťou doliny kde je sťažený pohyb. Prechádzame ponad
Vyšný vodopád. Postupujeme záverom doliny až vyjdeme na zelenú značku, zabočíme vpravo k Biskupským chyžkám,
kde už tradične si oddýchneme a pokračujeme žltou značkou na Malú Poľanu, vpravo modrou značkou širokou cestou k
 vrcholu rokliny Suchá Bela. Z Malej Poľany smerom na juh v pozadí je vidieť vpravo typickú siluetu Havranej skaly, vrchol
vľavo ukončený kolmou stenou. V závere Suchej Belej   pokračujeme žltou značkou Pod Vtáčim hrbom, odbočíme vpravo
červenou značkou na Kláštorisko. Pri vstupe na rozsiahlu lúku na Kláštorisku vpravo sa nachádza reštaurácia, vľavo pod
lúkou sa nachádzajú ruiny Kartuzianského kláštora. Na lúke v svahu sa nachádza niekoľko chatiek a chata Horskej služby
pre Slovenský raj. <<<  Archeologické nálezy potvrdzujú stavbu hradiska ľudu lužickej kultúry 12.-11. stor. p. n. l. V
roku 1241 našli obyvatelia okolitých obci v priestore Kláštoriska útočište pred Tatármi. >>>  Zabočíme vľavo k ruinam
kláštora. Pred vstupom do ruín kláštora chvíľku postojíme a pozrieme ruiny kláštora. <<< História kláštora siaha až
do 13. storočia. V jeho druhej polovici sa na tej istej planine, na ktorej dnes stoja pozostatky Kláštoriska, zachránili
obyvatelia Spiša pred nájazdmi Tatárov. Z vďačnosti za záchranu, ktorú im Letanovská skala ponúkla, rozhodli sa vystavať
tu kostol. Neskôr boli na toto miesto pozvaní kartuziáni, ktorí tu založili svoj kláštor. Rád kartuziánov založil mních sv. Bruno
roku 1084 vo Francúzsku. Pravidlá rádu sú veľmi prísne: celoživotná mlčanlivosť, zákaz vstupu žien do kláštora (jedinú výnimku
mala mecenáška Hedviga) či život v celách – malých domčekoch so záhradkou. Hlavnou náplňou práce kartuziánov bolo
prepisovanie kníh, o čom svedčia archeologické nálezy. Pokiaľ sa nevenovali pisateľskej práci udržovali chod kláštorného
komplexu ako samostatnej jednotky. Sami si dopestovali väčšinu potrebných plodín. Prijímali pocestných i duševne chorých,
ktorých liečili najmä izoláciou od okolitého sveta. Bohužiaľ, z rovnakého dôvodu, ktorý stál pri vzniku Skaly útočiska, bolo toto
posvätné miesto zničené. Veľmi dobrá obranná poloha sa zapáčila najskôr husitom a neskôr bratríkom. Spišská župa bola
nútená roku 1543 kláštor zničiť. >>>  Z Kláštoriska pokračujeme červenou značkou smerom Letanovský mlyn. Z červenej
značky ponad kláštor je vidieť vrcholy Vysokých Tatier. Prechádzame širokou lesnou cestou popod rozsiahlu lúku.
Po čase cesta vchádza do lesa z ktorého miestami sú výhľady do Hornádskej kotliny. Značka odbočí z cesty a začína
strmo zostupovať dole svahom do Prielomu Hornádu, kde zídeme pri Kamennom moste v Letanovskom mlyne.
Prechádzame Kamenným mostom a pokračujeme vpravo cestou do Letanoviec. Prechádzame úzkou dolinkou ktorá
vedie lesom, po chvíli vystúpime z lesa, prechádzame okolo rómskej osady. Tu je potrebné si dávať pozor z dôvodu
obťažovanie. Prechádzame poľnou cestou, popod železničnú trať vchádzame do obce Letanovce. <<<  Stará slovenská
obec, pôvodne majetok Spišského hradu. Doložená je z roku 1250 ako Lethon, z roku 1280 ako Letun, z roku 1299 ako
Lapis Refugii, z roku 1307 ako Lapis Leton, Letong, z roku 1319 ako Locus Refugii seu Letenkew, Letonkew, z 
roku 1773 ako Letanowcze, z roku 1786 ako Letanowce, maďarsky Letánfalu, Létánfalva, nemecky Lettensdorf.
V roku 1259 ju Belo IV. daroval spišskému prepoštovi aj s dávkami, v roku 1279 Ladislav IV. spišskej kapitule. Podľa
tradície sa v chotári na Skale útočišťa zachránilo v roku 1241 obyvateľov z okolia pred Tatármi, preto v roku 1299 prepošt
Jakub daroval obec kartuziánom. V rokoch 1305-1307 postavili na Skale útočišťa kláštor, známy vynikajúcim skriptóriom.
V roku 1436 kláštor vyhorel, v roku 1543 ho Levočania zborili a Letanovce pripadli spišskej kapitule. Zaoberali sa
poľnohospodárstvom.  V obci sa nachádza kostol rímskokatolícky, pôvodne neskororománsky z polovice 13. storočia,
prestavaný v 14. storočí, zbarokizovaný v 18. storočí. >>>  Trasa končí na futbalovom ihrisku, kde je pripravené občerstvenie.     
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
Tomášovský výhľad v pozadí vpravo Tomášovská Bela.
-
-
Chvíľka oddychu na Tomášovskom výhľade.
-
-
 
Tomášovský výhľad.
-
-
 
Na Tomášovskom výhľade v pozadí Vranie vrchy.
-
-
 
Úzka skalná rozsadlina Bielého potoka v ústi Tomášovskej Belej.
-
-
 
Drevené lávky nad Bielým potok.
-
-
 
Informačná tabuľa v ústi Sokolej doliny.
-
-
 
V ústi Sokolej doliny.
-
-
 
Spodná časť Sokolej doliny.
-
-
 
Bočná skalná rozsadlina.
-
-
 
Závojový vodopád. Najvyšší vodopád v Slovenskom Raji.
-
-
 
Vrchná časť Závojového vodopádu pod lavičkou.
-
-
 
Vysoký a dlhý kovový rebrík pred nástupom prechodu Závojového vodopádu.
-
-
 
Vrchná časť Závojového vodopádu pod lavičkou.
-
-
 
Skalné steny nad Sokoliou dolinou. 
-
-
 
Ústie Závojového vodopádu.
-
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovský Výhľad /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Tomášovská Bela /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Sokolia dolina /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kláštorisko /
                                   Fotogaléria – Slovenský raj / Kartuziánsky kláštor /
-                               
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-