aktualizované: 18.03.2024 10:59:49

Objavuj a poznávaj krásu Slovenskej prírody.

25.Muránska planina
                                   Dňa 30.09.2007 uskutočnila sa turistická akcia.
 
                                                Prechod Muránskou planinou.
 
 
Usporiadateľ :  Cyklo  MŠK a KST MŠK Krompachy
 
Trasa akcie :  Sedlo Javorinka – Veľká lúka – Chata Zámok – Muránska hrad – Chata Zámok – Sedlo Predná Hora
 
Dĺžka trasy :   14  km         Prevýšenie :  150  m       Čas trasy podľa mapy:  4.30 hod
 
Členovia KST MŠK :  Šlacký, Šlacká, Muller, Mullerová, Olšavský, Mikulová, Smaržíková, Kunová,
 
                                   Papcun,Papcunová, Mikulová, Hamraková, Pačanová, Muller R., Goláb, Mikula,
 
                                   Jenčík, Jenčíková         
 
 
Turistická mapa Stolické vrchy – Revúca    Turistický atlas list č. 174, 175
 
 
Popis trasy :
Trasu začíname v sedle Javorinka modrou značkou smerom Veľká lúka. <<<  Rozľahlá Muránska planina patrí k tomu
najkrajšiemu, čo máme. Nie nadarmo sa jej hovorí zelené srdce Slovenska. Okrem nádhernej prírodnej scenérie tu možno
naraziť aj na rastliny, ktoré sa už inde nevyskytujú. Patrí k nim napríklad chránený paleoendemit lykovec krížikovitý, ktorý
rastie na strmých, ťažko dostupných skalných stenách. Ďalšími vzácnymi rastlinami sú zemolez alpínsky, stračia nôžka
tatranská, lomikaz trváci a rosička okrúhlolistá.  K turistickým atrakciám planiny patria aj skalný stĺp, rezervácia
Suché doly-Teplice, prameň vo Furmanci, a najmä hrad Muráň, ktorý Muránskej planine dominuje. Jeho ruiny sa
rozprestierajú na brale Cigánka nad obcou Muráň v okrese Revúca. >>> Táto turistická akcia sa uskutočňuje spolu
s cyklistikou  akciou ako spoločná akcia MŠK Krompachy. Pri vstupe do lesa vľavo sa nachádzajú informačné tabule
Muránskej planiny. Pohodlná širká lesná cesta nás privedie na Veľkú lúku. <<<  Na  území Muranskej planiny sa
nachádza aj rozsiahla a vysoko položená Veľká lúka (v SNP plniaca úlohu poľného letiska) so žrebčínom, kde sa chovajú
chladnokrvné kone pre potreby lesného hospodárstva. Žrebčín na Veľkej lúke je jediným trvale obývaným ľudským sídlom
na planine a práve tu sa začal v roku 1950 chov koní. Založenie žrebčína iniciovalo Oblastné riaditeľstvo štátnych lesov
v Bratislave a vojenské orgány s cieľom zabezpečiť produkciu chovu koní horského typu pre lesné hospodárstvo a armádu.
Počas polstoročia sa menili ciele chovu a reagovalo sa na rôzne požiadavky zo strany ich využitia v lesnom hospodárstve,
ale chov koní sa udržal a dnes prináša svoje výsledky. Prechádzalo sa od chovu huculov v čistokrvnej forme
(50. roky 20. storočia) cez zmohutňovací proces hucula krížením s inými plemenami (60. - 70. roky 20. storočia) až sa
v polovici 80. rokov minulého storočia pristúpilo k chovu orientovaného špeciálne na norika v čistokrvnej forme, ktorý
plne vyhovuje požiadavkám lesnej prevádzky. Kôň s bližším označením - muránskeho typu, získal svoj prívlastok od
spôsobu odchovu zaužívaného na Muránskej planine. Od žriebäťa tu žije pod holým nebom na horských pastvách, kde
na ceste k napájadlám prekonáva niekoľkokilometrovú vzdialenosť v ťažkom horskom teréne s výškovým prevýšením.
Následne sú mladé kone v období máj - október na vonkajších pastvinách, čo zvyšuje ich odolnosť a prispieva k
dobrému rastovému vývinu. V štvrtom roku života kone absolvujú niekoľkomesačný špeciálny výcvik, po ktorom nový
majiteľ môže získať všestranne použiteľného, silného a otužilého koňa s veľmi dobrými povahovými vlastnosťami.
Tvrdá a vytrvalá práca chovateľov a investície zo strany štátnych lesov priniesli svoje ovocie v 90. rokoch 20. storočia
v podobe získaných ocenení a uznaní a najmä záujmu o muránske kone, ktoré predstavujú v kategórii pracovných koní
určených na prácu v lesoch horských oblastí absolútnu špičku. Ťažný kôň roky vykonáva nezastupiteľnú úlohu pri
sústreďovaní dreva najmä v kalamitách a pri výchove porastu v ťažko prístupných terénoch. Vysoko priaznivo sa chov
koní na planine hodnotí z hľadiska ochrany prírody, pretože pravidelné spásanie lúk koňmi priamo ovplyvňuje zachovanie
cenných rastlinných spoločenstiev. Kôň ako estetický a krajinotvorný prvok sa stal symbolom Muránskej planiny a lesníci
k tomu výraznou mierou prispeli. >>>  Prechádzame nádhernou veľkou lúkou, vpravo od cesty sa voľne pasie črieda koní
. Pri smerovníku Veľká lúka – Piesky na konci Veľkej lúky sa nachádzajú informačné tabule Muránskej planiny. Zabočíme
vľavo a  pokračujeme k chate Zámok. Spred chaty je vidieť zrúcaninu Muránskeho hradu. Prichádzame k chate kde sa už
varí v kotly guláš. Pokračujeme červenou značkou na Muránsky hrad. Po miernom stúpaní prichádzame k zachovalej
vstupnej bráne Muránskeho hradu. <<<  Svojou rozlohou 3,3 hektára patri Muránsky hrad k najväčším na Slovensku
a nadmorskou výškou 938 metrov zas k najvyššie položeným v strednej Európe. Hrad vznikol v druhej polovici 13.storočia
ako kráľovský strážny hrad pri ceste na Horehronie. Postavil ho rod Bebekovcov na skalnatom brale zvanom Cigánka.
Daľšia výstavba prebehala za skalnou roklinou na severovýchod a severozápad. Z tohto obdobia pochádza gotické
murivo hradu. V prvej polovici 15.storočia bol hrad renesančne prestavaný a dostal sa do držania bratríkov. Po ich
porážke bol nejaký čas kráľovským majetkom a v roku 1524 ho kráľ Matej Korvín daroval Štefanovi Zápoľskému.
Zápoľského syn Ján daroval hrad gemerskému šľachticovi Jakubovi Tornaljaimu. Po jeho smrti sa stal majetkom jeho
štvorročného syna Jána. Jeho poručník Matúš Bašo ho poslal na výchovu do Poľska, odkiaľ sa už nevrátil a hrad
obsadil a vyhlásil sa za jeho majiteľa. Na vydržiavanie vojska podnikal lúpežné výpravy do širokého okolia. Na zastavenie
jeho vyčíňania, ktoré sa stalo aj predmetom rokovania Uhorského snemu, bola v roku 1548 podniknutá výprava cisárskeho
vojska pod vedením grófa Mikuláša zo Salmu a Františka Bebeka, pána z Krásnej Hôrky. Po niekoľkých pokusoch sa
im nakoniec podarilo hrad dobyť, no Bašovi sa podarilo z hradu utiecť. Nie však nadlho, lebo v Telgárte ho spoznal a
chytil miestny richtár a poslal naspäť na Muráň, kde bol ihneď sťatý. Po tejto udalosti sa hrad opäť dostal do kráľovského
vlastníctva. Na začiatku 17.storočia ho získal rod Széchyovcov (Séči) z Rimavskej Seči. Najstaršia dcéra Juraja Széchyho,
Mária je známa ako Muránska Venuša. Ako 17 ročná sa vydala za Štefana Bethlena a odišla s ním do Sedmohradska.
V krátkom čase jej zomreli obe deti a manžel. Nakrátko sa vydala za bezvýznamného šľachtica Štefana Kuna, s ktorým
sa však zakrátko rozviedla. Na Muránskom hrade v tom čase žila jej sestra Eva vydaná za Štefana Illésházyho, ktorý
sa snažil získať hrad pre seba. Mária nechcela prísť o dedičstvo, no ako príbuzná rodiny Bethlenovcov radšej využila
ponuku kapitána fiľakovského hradu Františka Wesselényiho (Vešelín) a vydala sa za neho. Ešte predtým ho však aj
s jeho ozbrojencami pustila na hrad. Po nejakom čase sa stal Wesselényi uhorským palatínom a v tomto období bol
hrad výrazne prestavaný. Wesselényi sa však v roku 1666 zaplietol do sprisahania proti novému cisárovi Leopoldovi a
od popravy ho zachránila len jeho predčasná smrť v roku 1667. V roku 1670 sa začalo pod vedením kniežaťa Karola
Lotrinského dobývanie hradu a Mária kapitulovala až po piatich dňoch. Hoci jej knieža zaručil osobnú slobodu, Viedeň
to neuznala a Mária bola väznená na vlastnom hrade a neskôr bola pod policajným dozorom v Bratislava a vo Viedni.
Po mnohých intervenciách príbuzných odišla do Koszegu k rodine, kde aj zomrela.v roku 1678. V rokoch 1670-1683
na hrade sídlila nemecká posádka. Potom ju na rok obsadili povstalecké vojská Imricha Thokoliho. Neskôr ho obsadil
František Rákoczi a daroval Mikulášovi Bercsányimu. Ten ho dal opraviť a sídlil na ňom až do roku 1709, kedy sa opäť
dostal do kráľovského vlastníctva. Cisár Karol VI. ho roku 1720 daroval Štefanovi Kohárymu. V roku 1760 hrad vyhorel
a začal pustnúť. Poslednými majiteľmi hradu boli Coburgovci.  Najzachovalejšou časťou hradu je vstupná brána.
Je jediným miestom, ktorým sa dá dostať do hradného areálu. Všade inde sa pod ruinami bývalých hradieb nachádzajú
priepasti. Pre turistov tu vybudovali niekoľko miest s bezpečnostnými ohradami, ktoré ponúkajú nádherné pohľady na
okolie. Z južnej časti vidieť ako na dlani obec Muráň, susednú Muránsku Dlhú Lúku, ale aj okresné mesto Revúca.
Pri pohľade zo severnej strany majestátnu Kráľovu hoľu. >>>  Veža vstupnej brány ktorá je jedinou celkom zachovalou
stavbou na hrade sa opravuje. Hradom vedie chodník s informačnými tabuľami s históriou hradu. Severozápadným
smerom je z časti hradieb vidieť vápencové skalné zrázy Muránskej planiny. Ako postupujeme chodníkom prechádzame
okolo rôznych časti hradu ktoré sú označené informačnou tabuľkou s popisom aktuálneho miesta. V najvýchodnejšej časti
hradu na hradbách je postavená drevená vyhliadková plošina z ktorej je vidieť severozápadným smerom Muránsku planinu,
severným smerom Kráľovú hoľu, severovýchodným smerom sa tiahne hrebeň Tesnej skaly. Juhovýchodnou hradbou sa
vraciame späť. Z hradieb je vidieť Muráň. Prichádzame na najzápadnejšiu časť hradu kde je taktiež postavená drevená
vyhliadková plošina. Juhovýchodným smerom je vidieť Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Revúca. Severným smerom leží
Muránska planina. Vrátime sa späť k vstupnej bráne a zídeme k chate Zámok, kde už je pripravený kotlíkový guláš a
 narazený sud piva. Dáme si dobrý guláš, niektorý aj viac krát, na to dobré pivo a chvíľa oddychu na slnku čo si môžeme
viac priať. Od chaty pokračujeme žltou značkou do sedla Predná hora. Postupujeme členitým a kamenistým chodníkom
južným svahom hrebeňa Tesnej skaly, chodník miestami pretína suťovisko skál. Pekný skalnatý svah, kamene sú pokryté
machom. Prichádzame do sedla Predná hora. Autobusom sa dopravíme k rekreačnému stredisku Predná hora. Niektorý
ideme relaxovať o bazénu, niektorý využijú reštauráciu. Večer sa dopravíme autobusom domov.  
-
-
Mapa trasy :
-
-
Výškový profil trasy :
-
-
-
V sedle Pod Javorinkou štart pochodu.
-
-
Veľká lúka, známa voľným chovom koní.
-
-
Romantika na Veľkej lúke. Voľne sa pasúce stádo koní.
-
-
Prechádzame Veľkou lúkou.
-
-
Stádo voľne sa pasúcich koní.
-
-
Prechod Veľkou lúkou.
-
-
-
Chata Zámok v pozadí zrúcaniny Muránskeho hradu..
-
-
Vstupná brána do Muránskeho hradu. Vystupná brána je
najzachovalejšou budovou na hrade.
-
-
Vstupná brána do Muránskeho hradu.
-
-
Severné hradby smerom na Muránsku planinu.
-
-
Spodná časť požiarnikového domu.
-
-
Severné hradby Muránskeho hradu.
-
-
Drevená vyhliadková plošina v najvýchodnejšej časti hradu.
-
-
Vchod do väznice na hrade.
-
-
Muráň pohľad z hradu.
-
-
Jeden z mála zachovalejších múrov hradu.
-
-
Dievčenská skala.
-
-
Muránska planina pohľad z hradu.
-
-
Vstupná brána do Muránskeho hradu.
-
-
Členitý so skalným podložím chodník popod Tesnú skalu.
-
-
Ponad chodník je viacero pekných skalných stien.
-
-
Ponad chodník je viacero pekných skalných stien.
-
-
Sedlo Predná hora.
-
-
Muránsky hrad, Tesná skala pohľad zo sedla Predná hora.
-
-
Rekreačne zariadenie SLOVMAG Predná hora.
-
-
Viac fotografii pozri :  Fotogaléria – Slovenský kras  / Muránska planina  /
                                  Fotogaléria – Hrady a kaštiele / Muránsky hrad  /
-
-
Informácie označené v zátvorkách  <<<    >>>   sú použité z oficiálnych web stránok citovaných lokalít.
-
Správca web stránky nie je ich autorom. 
-
-
-